Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809200078
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8809200078.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, o vymoženie 1007,10 eur s príslušenstvom, vedenej
súdnymexekútoromJUDr.LadislavomJakubcom,ExekútorskýúradBratislava,oodvolaníoprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er/4/2009 zo dňa 25.03.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd I. inštancie) uznesením č.k. 8Er/4/2009 zo dňa
25.03.2025 rozhodol tak, ,že
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u jj u .

Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia zastavujúceho uznesenia vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený,
ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie
uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z

10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

3. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia
Zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že Zmluva obsahuje označenie
povinného aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že vdanom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje,

že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech
oprávneného.) Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ
mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže

byť,vylučujúvšakabyosobapožívajúcastatusspotrebiteľapriuzatváraníaplnenízmluvykonalavrámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej
Zmluvy. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú Zmluvu uzatváral
ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré
by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského

registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného
ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov
priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo Zmluvy je zrejmé, že verejná listina
(napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej
osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do

obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný
(dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany
práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. S poukazom na vyššie
uvedené súd oprávneným predloženú Zmluvu, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným
a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Občiansky zákonník v § 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej
zmluvy je najmä skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým
znakom je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov,

pričom nie je priestor na individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.04.2016.

5. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.09.2008 a vykonateľnosť dňa 19.09.2008. Z odôvodnenia rozhodcovského

rozsudku vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o úvere. Vychádzajúc z odôvodnenia
predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať
predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“).

6. Z obsahu VPPÚ súd I. inštancie zistil, že v bode 17 je zahrnutá aj rozhodcovská doložka uzavretá
medzi zmluvnými stranami. Súd rozhodcovskú doložku preskúmal, a to najmä z tej stránky, či jej
dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu medzidodávateľom a spotrebiteľom a či spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi. Podľa tohto bodu: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel :
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy, ktorá
nebola medzi oprávneným a povinným uzatvorená vo forme osobitného dokumentu v písomnej podobe,súd I. inštancie konštatuje, že táto nebola uzatvorená v súlade so zákonom a nespĺňa požiadavky
platnosti rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

7. Súd I. inštancie je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi
je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,

keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou
starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor
na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej doložke o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej doložky súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov

rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo platí aj pre daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy, ani
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú
individuálne. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba skúmať o. i. aj to, či nemá

charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, t. j. spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná, rovnako ako v tomto prípade. Rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa
právomoci rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva spotrebiteľa dodávateľom. Rozhodcovskú
doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 a §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

8. Vzhľadom na uvedené je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Preto súd I. inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

9. O trovách súdneho exekútora rozhodol súd I. inštancie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o
ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní
poukazoval, že na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavrel dňa 07.03.2008 pod č. 8660318 s povinným ,
sa zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 663,88 eur. Nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu,
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 v znení neskorších predpisov

a v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu,
preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v danej veci nie je možná, nie je to
vzťah spotrebiteľský. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku, tá bola dohodnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, nielen z formálneho
hľadiska, ale aj z ich materiálneho prevedenia, sú spojené na jednom hárku papiera so zmluvou o úvere,

je rozhodcovská doložka dojednaná v týchto všeobecných podmienkach, je písaná čitateľným písmom,
je zrozumiteľná a nie je pravdou, že by bola neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ
by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre oprávneného.

11. K tvrdeniam súdu I. inštancie o rozhodcovskej doložke uvádza nasledovné: Je nepochybné,
že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvomrozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom, nesprávnym rozhodnutím vo veci, nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd I. inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo 7/2010). Odvolací
súd v tomto smere konštatuje, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

16. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom I.
inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej
sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu
skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že

dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdomaichnáslednomzhodnotení.Významdokazovaniamožnovzhliadaťnajmävzískavanídôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom
vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý
objektívnezodpovedástavuvecijejednouznajdôležitejšíchčinnostívrámcisporovéhokonania,pretože

je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

17. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a
rozhodovaťpodľanich.Súdysúpovinnénavšetkyuvedenéprocesnéúkonyprimeraným,zrozumiteľným
a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti
jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že
nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, podľa

ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak jeto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným

túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol
teda dostatočným spôsobom preukázaný.

20. Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci
všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaný za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Voľbou Obchodného zákonníka pre právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ,
„nezmyjeme jeho spotrebiteľský punc“ so všetkými následkami s tým spojenými. Nie je to dané len

existenciou verejnoprávnej kogentnej vetvy spotrebiteľského práva, ktorá je prezentovaná najmä zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ale daná skutočnosť jednoznačne
vyplýva aj z Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 2 výslovne prezentuje (okrem iného aj) svoju
prednosť pred normami Obchodného zákonníka.

21. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak
pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené,
ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému

rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké
účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno
v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj
bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých

rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd judikoval, že cit.: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011,6Cdo 143/2011,2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa

1.11.2011).

22. Rozhodcovská zmluva nemá v predmetnom prípade obligatórnu písomnú formu, keďže je
obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní hovorí, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd I. inštancie správne vyhodnotil, keď posúdil predmetnú
rozhodcovskú zmluvu ako zmluvu, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemoholovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3
Občianskeho zákonníka). Uvedená zmluva a VOP síce boli technicky spojené avšak ani zo samotného

technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov
zmluvyoúvere,žesúsňouoboznámeníasúhlasiasVOP(viďuznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/245/2010).
Navyše, odvolací súd má za to, že Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Rozhodne nemôžu
slúžiť k tomu, aby dodávateľ v nich skryl, často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme, dojednania,

ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Ak tak učiní,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému dojednaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Podľa
názoru odvolacieho súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu
len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či
v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu.

24. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez

ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Rozhodcovskú

doložka je v predmetnom prípade nielen že nebola uzavretá platne, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku,spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

25. Odvolací súd v súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou naviac dodáva, že jej cieľom je
dosiahnuťprejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstrany
delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej
doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. je skrytá. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese,
požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávarozhodcom,vrátaneprincípudobrýchmravov
je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

26. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovanýna tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

27. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu
medzirozhodcovskýmsúdomavšeobecnýmsúdomnevyplývajú.Oprávnenýsasvojejzodpovednostiza

uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,

ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

28. Pokiaľ ide o odvolanie voči súvisiacemu výroku II. o náhrade trov exekúcie, súd priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie , ktoré má uhradiť oprávnený ako subjekt zodpovedný za zastavenie
exekúcie. Oprávnený nenamietal konkrétne výšku nákladov, ale celkové zastavenie exekúcie.
Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie je správne. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zavinenie
na zastavení exekúcie nesie oprávnený, ak dôvodom zastavenia bol nevykonateľný titul.

29. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na
uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté
uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).