Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-12S/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200159
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: ŠAFY production
SK s.r.o., so sídlom Panónska cesta 36, Bratislava, IČO: 46 031 685, právne zastúpený: JUDr. Juraj
Tibenský, advokát, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100332148/2022 zo dňa 17. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100332148/2022 zo dňa 17. februára 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany,

č. 101961150/2021 zo dňa 18. októbra 2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č.

101961150/2021 zo dňa 18.10.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie december 2019.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100332148/2022 zo dňa 17. februára
2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 20.04.2022 žalobu, v ktorej namietal porušenie
povinnosti správcu dane doručovať žalobcovi počas konania písomnosti do elektronickej schránky.
Správca dane nedoručil žalobcovi v súlade s Daňovým poriadkom výzvu na vyjadrenie sa
k pochybnostiam správcu dane a rozhodnutie. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, že nie

je ekonomicky odôvodniteľné, že až 54 % z celkových odpočítaní za zdaňovacie obdobie 12/2019
tvorí odpočítanie za reklamu umiestnenú na motorovom vozidle. Žalobca počas konania preukázal,
že reklama mala svoju logiku a ekonomické opodstatnenie v súlade s jeho podnikateľskými zámermi.
Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že v dobe predloženia dokladov (08/2020 a 09/2020)A. B. B. už nebol konateľom spoločnosti SUBARU RALLY TEAM KM s.r.o., spoločnosť nemala žiadneho
zamestnanca a pán B. len účelovo predkladal správcovi dane doklady, a to za účelom potvrdenia
odpočítania dane. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že chcel len sponzorovať spoločnosť

USBARU RALLY TEAM KM s.r.o. a v danom prípade išlo o sponzorstvo a nie o reklamu. Ďalšie námietky
sa týkali nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a že správca
dane sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe.

III.

Vyjadrenie žalovaného

4. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2022 žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že žalobca v žalobe
neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu
a z toho dôvodu trvá na výroku žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na odôvodnenie
tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto navrhol žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Relevantná právna úprava

5. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

6. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

7. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia

záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

8. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

9. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

10. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

11. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

13. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 6. novembra 2025, pretože boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21. júla 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. NR-12S/15/2022.

15. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100332148/2022 zo dňa 17. februára 2022, ktorým

potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 101961150/2021 zo dňa 18.10.2021, v zmysle
ktorého podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX € za
zdaňovacie obdobie december 2019.

16. Správny súd v prvom rade uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú

zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré
prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému DPH. Právo zdaniteľných osôb na
odpočítanie dane, i keď predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému DPH, môže byť
obmedzené, resp. odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
alebo formálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému

podvodu, či k zneužitiu práva. Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva
na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a
predmetom dokazovania a inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu
rozhodnutí finančných orgánov, ktorými tieto odopreli daňovému subjektu právo na odpočítanie dane
a určili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva

na odpočítanie dane, vymedzeným finančnými orgánmi v ich rozhodnutiach. Pri prieskume takýchto
rozhodnutí finančných orgánov správnymi súdmi je preto spravidla potrebné ustáliť dôvod odopretia
práva daňového subjektu na odpočítanie dane.

17. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov v preskúmavanej veci, tieto žalobcovi odopreli

právo na odpočítanie dane a určili mu rozdiel dane na DPH z dôvodu posúdenia deklarovanej služby ako
sponzoringuaniereklamnejslužbyresp.reklamyžalobcuajehočinnostianevyužitiataktoprijatejslužby
žalobcom na výstupe pre potreby svojich ďalších zdaniteľných plnení, a teda z dôvodu nepreukázania
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

18. Správny súd následne pristúpil k posúdeniu otázky, či sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
správne vysporiadal s povahou deklarovaných plnení, keď dospel k záveru, že v prípade prezentácie
loga žalobcu na dotknutých podujatiach sa nejedná o reklamné služby resp. reklamu žalobcu a jeho
činnosti, ale že podstatou bol sponzorský príspevok SUBARU RALLY TEAM KM s.r.o.

19. Ako kľúčovú v prejednávanej veci správny súd identifikoval otázku, či kategorizovanie typu
deklarovanej služby do určitého slovného pomenovania je smerodajné pre posúdenie práva daňového
subjektu na odpočet DPH.

20. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že uvedená otázka bola niekoľkokrát riešená aj

Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 2Sfk/57/2022 zo dňa
31.05.2024, konštatoval, že:
„16. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že úlohou
správcu dane nie je formalisticky začleňovať formy prezentácie firmy do kategórie sponzoring (bez

nároku na odpočet DPH) a reklama (s nárokom na odpočet DPH), ale posúdiť, či je takáto forma
prezentácie objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa.
17. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba
dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sainvestíciadotakejtoprezentáciemohlapremietnuťdovšeobecnýchekonomickýchnákladovsťažovateľa
ako výrobcu a dodávateľa kozmetiky. Kasačný súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu
na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu

v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých
rozsudkov kasačného súdu (napr. 10Sžfk/57/2019 z 28. februára 2022, 10Sžfk/21/2020 z 26. apríla
2022, 2Sžfk/9/2021 z 27. júna 2022, 2Sfk/118/2022 z 26. októbra 2023, 2Sfk/93/2022 z 30. novembra
2023 a ďalšie), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským
odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná

služba (prezentácia loga) mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými
transakciami daňového subjektu na výstupe.
18. Kasačný súd tak medzičasom vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že
rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby
nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39.
uviedol, cit.: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či

išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň
plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, cit:
„zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a
sponzoringomvtomzmysle,žebybolislužbyspojenézozabezpečenímsponzorskéhoodkazuzákonom
explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.

marca 2023 v bode 41., cit.: „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH
z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring
alebo reklamu.“
19. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych (§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods.
2, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH) a formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71

ods. 1 písm. c) Zákona o DPH).
20. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 z
9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu DPH vyjadril nasledovne, cit.:
„Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako
aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice

2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby
dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby
tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH,

ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že
zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240
tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná
judikatúra).“
21.Vtejtosúvislostikasačnýsúdpoukazujetiežnaskoršírozsudokvobdobnejvecisp.zn.5Sfk/20/2021

z 27. júna 2023, ktorý v prípade reklamných služieb zdôraznil najmä dôležitosť kladného zodpovedania
otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.
22.Vprípadepreukázanéhosplneniamateriálnych,akoajformálnychpodmienokodpočtuDPHvkonaní
pred správcom dane, je odpočet DPH možné odmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom

konaní. Rovnako sa vyjadril kasačný súd napr. v bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023,
cit. „V prípade kedy zdaniteľná osoba splnila podmienky odpočtu DPH je v zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C- 354/03, C-355/03, C-484/03)
možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala o jej účasti
na daňovom podvode.“

23. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj
Súdny dvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021
Amper Metal Kft., bod 35) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle
článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými

transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej
všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto
služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom
alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež,že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie.
Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo
sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky,

pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo
na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon
neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla
používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu
okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913,

body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“.
24. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci možno dať sťažovateľovi za pravdu, že prezentáciou
jeho loga (ktoré tvorí jeho obchodné meno) počas reklamnej kampane na kultúrne podujatia bezpochyby
mohol byť vo verejnosti vytvorený určitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii sťažovateľa, čo mohol byť
jeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. Je však potrebné uvedomiť si, že to samo osebe pre
priznanie práva na odpočítanie dane z prijatej služby nestačí. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie

otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na
svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa
priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto
prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Kasačný súd teda

zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce,
či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota
zaň plní aj iné funkcie.
25. Vo svetle prezentovaných záverov, podľa ktorých pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
nebola rozhodujúca kvalifikácia poskytnutého plnenia ako reklamy alebo sponzoringu (pričom žalovaný

sa sústredil výlučne na zodpovedanie tejto otázky) pre priznanie alebo nepriznanie práva na odpočet
DPH, má kasačný súd za to, že žalovaný mal pristúpiť aj k posúdeniu ostatných námietok uplatnených
sťažovateľom v správnej žalobe, teda či obstoja závery žalovaného o nemožnosti priznania práva
na odpočítanie DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH,
alebo došlo v prejednávanom prípade k zneužitiu práva, prípadne deklarované konanie naplnilo znaky

podvodného konania.“

21. Z citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na účely
právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej služby nie je rozhodujúce, či
túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo ako reklamu. Zákon o DPH totiž explicitne

zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Takéto rozlišovanie v súvislosti
s odpočtom DPH nie je významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH. V
zmysle zákona o DPH a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je teda možné
považovať prezentáciu loga žalobcu na dotknutých podujatiach za dodanie služby, pri ktorej vznikla
daňová povinnosť, ak služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou,

ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods.
1 zákona o DPH). Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, v zmysle ktorého: „Odplatné zabezpečenie mediálneho
priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia
sťažovateľovhologaapredmetujehočinnostinapropagačnýchmateriálochanasamotnýchkoncertoch,

je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním)
dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje
špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu
dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože
služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení

zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou
činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“

22. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je teda v samotnej podstate veci

rozhodujúci charakter žalobcom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a
služieb žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických
nákladov podniku (viď vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-334/20
Amper Metal Kft. zo dňa 25.11.2021). K tomu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudkusp. zn. 2Sfk/41/2022 zo dňa 31.01.2023 uviedol, že „...predmetnú podmienku je možné zo strany
správcu overiť napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, a) či služby poskytnuté dodávateľom
objektívne mali súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového subjektu, b) či

daňový subjekt dokáže vierohodne vysvetliť prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb či obchodného
mena zvolil práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté dodávateľom mohli
potenciálne zvýšiť dopyt po produktoch / službách daňového subjektu, alternatívne zvýšiť povedomie
a šíriť dobrú povesť daňového subjektu vo verejnosti. Naopak, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je potrebné zohľadniť

skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou
určenou vnútroštátnym daňovým orgánom, alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto
zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva
na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku plnenia, ktorú zaplatil za
poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych podmienok odpočtu DPH,
rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky reklamy nepremietnu do

zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia
daňového subjektu a jeho tovarov/služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočtu DPH.“

23. Bolo teda potrebné, aby bol žalobca s takýmto smerovaním právneho posúdenia konfrontovaný.
Daňové orgány určenie rozdielu dane odôvodňovali predovšetkým tým, že v prípade prezentácie loga

žalobcu na dotknutých podujatiach sa nejednalo o reklamné služby resp. reklamu žalobcu a jeho
činnosti a posúdením charakteru deklarovaného plnenia ako sponzoringu a následne, bez ďalšieho
bližšieho odôvodnenia, z takéhoto právneho posúdenia žalobcom deklarovaných služieb vyvodili záver
aj o tom, že žalobca takéto služby ani nepoužil na dodávky tovarov a služieb, resp. že uvedené
nepreukázal. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane ako aj žalovaný

zdôrazňujú význam odlíšenia sponzorského príspevku od poskytnutia reklamných služieb, čo ale vo
svetle súčasnej rozhodovacej činnosti kasačného súdu už neobstojí. Rozlišovanie medzi pomenovaním
plnenia ako sponzoring alebo reklamné služby nie je pre odpočet DPH významné. Správny súd vedený
závermi recentnej judikatúry NSS SR s ohľadom na prejednávanú vec konštatuje, že záver žalovaného
a správcu dane, že dodávateľ SUBARU RALLY TEAM KM s.r.o. v súvislosti s reklamnými službami

v spojení s propagáciou loga žalobcu na pretekárskych vozidlách nezabezpečoval reklamu žalobcu, ale
išlo o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, a preto žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, je predčasný a založený
na nesprávnom právnom posúdení veci a správny súd uznáva dôvodnosť žalobných bodov, v ktorých
žalobca namietal takéto posúdenie veci.

24. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci možno podľa správneho súdu konštatovať, že
prezentáciou loga žalobcu (ktoré tvorí jeho obchodné meno) na automobilových pretekoch bezpochyby
mohol byť vo verejnosti vytvorený určitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii žalobcu, čo mohol byť
jeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. To však pre priznanie práva na odpočítanie dane z

prijatej služby samo osebe nestačí. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú
žalobcovi poskytol platiteľ dane a či ju žalobca použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona o DPH. Inými
slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími
zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do

všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že pre záver o
zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo
sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.

25. Správny súd je názoru, že dokazovanie priameho a bezprostredného súvisu prijatej reklamnej

služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe alebo s jeho celkovou
hospodárskou činnosťou nebolo vedené cielene, keď sa pozornosť správcu dane sústreďovala primárne
na právnu polemiku ohľadne rozdielu medzi reklamou a sponzoringom a s tým súvisiacou ne/možnosťou
odpočtu DPH. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
daňovými orgánmi dôsledne inštruovaný, resp. vedený k tomu, aby tejto otázke venoval náležitú

pozornosť, pokiaľ ide o splnenie si jeho dôkaznej povinnosti a aby v tomto smere predkladal dôkazy.

26. Správny súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí dôvodne spochybniť
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, alebo ak daňovýsubjekt unesie dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych a formálnych podmienok pre
odpočítanie DPH (k prelínaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom viď.
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a sp.

zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009), možno odpočet DPH odmietnuť len vtedy, ak správca dane
preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode, o ktorej vedel alebo vedieť mohol a mal. Pre
posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva
na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04).

27. Správny súd s poukazom na vysˇsˇie uvedene´ do^vody dospel k za´veru, zˇe žalobou napadnuté
rozhodnutia zˇalovane´ho vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie žalovaného č. 100332148/2022 zo
dňa 17.02.2022 ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101961150/2021 zo dňa 18.10.2021
podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. c) SSP zrusˇil a vec vra´til orgánu verejnej správy prvého stupňa na dˇalsˇie

konanie (§ 191 ods. 3 SSP).

28. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.
6 SSP) a s poukazom na jeho odôvodnenie bude potrebné opätovne zvážiť, či je na základe zisteného
skutkového stavu možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane

zo strany žalobcu. Pozornosť správcu dane má byť sústredená na vyriešenie otázky, či ekonomická
súvislosť medzi posudzovaným typom prezentácie loga spoločnosti a jej prínosom pre dodávky tovarov
a služieb žalobcu bola dostatočne objasnená a či bol preukázaný priamy a bezprostredný súvis prijatej
služby s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe alebo s jeho celkovou
hospodárskou činnosťou. Žalovaný zoberie do úvahy skutočnosť, že pre posúdenie ich splnenia nie je

relevantné,čisaposkytnutéplnenienazývasponzoringaleboreklamnéslužby,akoajto,žezanaplnenia
hmotnoprávnych a formálnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať len vtedy, ak by bolo v konaní
preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť
aj unesenie dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok

zaťažuje žalobcu a naopak pri daňovom podvode správcu dane, rešpektujúc právo žalobcu ako
účastníka administratívneho konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy. V ďalšom konaní sa správca dane opätovne vysporiada s námietkami ohľadom doručovania
písomností žalobcovi v prvostupňom konaní.

29. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.