Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203224
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124203224.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, B., právne zastúpená MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom Kvačalova 1, Žilina, IČO:
42 071 381, 2/ H. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, E. – B., právne zastúpená Mgr. Dr.
Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre okres Žilina,

obec E., kat. úz. B., a to KNE parc. č. 709/2 – orná pôda o výmere 1.492 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku.

II. Žalobkyni proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanej 2/ proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Štátu proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2024 domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. B., a to ku KNE parc. č.
709/2 orná pôda o výmere 1492 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku na tom skutkovom
odôvodnení, že na základe kúpnej zmluvy spísanej medzi žalobkyňou dňa 10.03.2021 a žalovanými 1/
a 2/ dňa 18.03.2021 previedla nehnuteľnosť KNE parc. č. 709/2 orná pôda o výmere 1492 m2 evidovanú
v kat. úz. B. na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1, pričom žalovaní 1/ a 2/ túto nehnuteľnosť
nadobudli do svojho výlučného vlastníctva v BSM za trvania manželstva. Prevod vlastníckeho práva

k predmetu prevodu medzi ňou a žalovanými 1/ a 2/ bol podľa kúpnej zmluvy odplatný a kúpna cena
mala byť vo výške 25.000 eur splatná v dvoch platbách v hotovosti ku dňu 31.12.2020 vo výške 14.000
eur a vo výške 11.000 eur pri podpise zmluvy. K podpisu uvedenej kúpnej zmluvy došlo medzi nimi ako
účastníkmisamostatneaakoprvápodpísalapredmetnúkúpnuzmluvuakopredávajúcadňa10.03.2021,
kedy podpis bol overený. Následne všetky rovnopisy predmetnej kúpnej zmluvy zaslala na adresu
žalovaného 1/ doporučene. Ku uzavretiu kúpnej zmluvy ju oslovil výhradne žalovaný 1/, pričom so
žalovanou 2/ o tejto veci nekomunikovala, o podmienkach kúpy rokovala iba so žalovaným 1/, kúpna

cenajejnebolavyplatená.Následnoupodstatnouskutočnosťouje,že zistilapostretnutísožalovanou2/,
ktorá o predmetnej kúpnej zmluve nič nevedela a ktorá rovnako jej uviedla, že nikdy danú kúpnu zmluvu
nepodpísala, a preto podpis na predmetnej kúpnej zmluve nemôže byť jej pravým podpisom, čo ju veľmi
zarazilo. Z uvedeného usúdila, že celý právny úkon bol zo strany žalovaného 1/ veľký podvod a mázato, že nikdy nemal v úmysle jej kúpnu cenu zaplatiť, uviedol ju svojím konaním do omylu. Celý právny
úkon, teda prevod vlastníckych práv na základe kúpnej zmluvy, ktorú podpísala 10.03.2024 (správne
má byť 10.03.2021), považuje za absolútne neplatný pre chýbajúci prejav vôle zo strany žalovanej 2/

a uvedenie žalobkyne ako predávajúcej do omylu a obchádzanie zákona. Preto žiadala určiť, že je
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností v spornej kúpnej zmluve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1
na celku. K tvrdenej skutočnosti o tom, že žalovaná 2/ zmluvu nepodpísala, navrhla vykonať znalecké
dokazovanie, či podpis žalovanej 2/ na spornej kúpnej zmluve je skutočne jej pravým podpisom. Konanie
žalovaného 1/ je v rozpore s dobrými mravmi a malo za následok bezdôvodné obohatenie na jeho

strane a to z dôvodu, že vylákal podpis na kúpnej zmluve, pričom žalovaná 2/ k podpisu zmluvy nikdy
nepristúpila.
Má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností
a na vyriešení prejudiciálnej otázky neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2021,
18.03.2021 z dôvodu ohrozenia jej práv ako predávajúcej a rovnako tak jej vlastníckeho práva, ktoré
bolo nezákonným konaním žalovaného 1/ porušené proti jej vôli tým, že ju uviedol do omylu, aby

pristúpila k podpisu spornej kúpnej zmluvy bez toho, aby jej vyplatil kúpnu cenu a následne došlo
kneoprávnenémuprevodumajetkubezprejavuvôležalovanej2/nazákladescudzovaciehotitulukúpnej
zmluvy zo dňa 10.03.2021 a18.03.2021, pretože uvedený titul trpí vadou nedostatočného prejavu vôle
osoby, ktorej prejav je nevyhnutný k tomu, aby nastali zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva.

2. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.07.2024 (čl. 34) uviedla,
že tvrdenie žalobkyne považuje za pravdivé, pretože osobne v súdnom konaní o vyporiadaní BSM
s bývalým manželom (žalovaný 1/) zistila, že predmetom vyporiadania BSM sa mal stať mimo iné aj
pozemok, ktorý je však sporný, nakoľko žalovaný 1/, v tom čase jej manžel, sfalšoval jej podpis na
kúpnejzmluvezodňa10.03.2021.Vyhlasuj,ženemalažiadenzáujemnadobudnúťsbývalýmmanželom

žiaden pozemok v čase rozvodu a predpokladá, že k jej menu na spornej zmluve pripojil podpis on sám.
V rozhodnom čase, kedy mala byť podpísaná sporná kúpna zmluva boli so žalovaným 1/ v manželskej
rozluke a určite s ním nemala záujem kupovať akýkoľvek majetok, pretože ich vzťahy boli a sú vážne
narušené doteraz. Žalovaný 1/ využil uvedenú situáciu a úmyselne konal podvodne voči žalobkyni, ktorá
zrejme v tom čase nemala vedomosť o tom, že sú v rozvodovom konaní a v snahe získať pozemok

bez akéhokoľvek uhradenia kúpnej ceny. O celej veci sa dozvedela až v čase po vykonaní zápisu
vlastníckeho práva na okresnom úrade, katastrálnom odbore a zistila, že podpis, ktorý je uvedený pri jej
mene ako kupujúcej, nie je jej podpisom. Preto uznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu a žiada, aby
súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.07. (čl. 38) v plnom rozsahu popiera
skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu a tieto považuje za nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ boli v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy ešte manželia a žili v spoločnej domácnosti a o uzatvorení kúpnej zmluvy
diskutovali a dospeli k záveru, že kúpnu zmluvu so žalobkyňou uzavrú. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že jej nebola vyplatená kúpna cena. Uvedené tvrdenie je v rozpore s uzavretou kúpnou

zmluvou, konkrétne čl. 4, v ktorom žalobkyňa vyhlásila, že prvá časť kúpnej ceny jej bola uhradená dňa
31.12.2020 a druhá časť v deň podpisu kúpnej zmluvy. Uvedené tvrdenia žalobkyňa potvrdila svojím
podpisomnakúpnejzmluve.Zuvedenéhodôvodužalovaný1/považujeodstúpeniežalobkyneodkúpnej
zmluvy za neoprávnené, keďže sa nezakladá na žiadnom zákonnom či zmluvnom dôvode, ktorý by
žalobkyňu na odstúpenie od kúpnej zmluvy oprávňoval. Žalovaný 1/ má zato, že žalovaná 2/ a žalobkyňa

konajúsynchronizovaneaúčelovo,abyvkonečnomdôsledkuukrátiližalovaného1/najehomajetkových
právach. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 12.08.2024 (čl. 49) uviedla, že z predloženej komunikácie
žalovaným 1/ nevyplýva žiaden záver, že by sa spolu s manželkou bavili o podpise spornej zmluvy, alebo

že by žalovaná 2/ mala vedomosť o potrebe podpísať zmluvu. Pokiaľ však žalovaný 1/ tvrdí, že žalovaná
2/ mala vedomosť o predmetnej zmluve, jeho tvrdenie je v zásadnom rozpore s tvrdením žalovanej
2/, že predmetnú zmluvu nepodpísala. Preto uvedené stanovisko žalovaného 1/ považuje za zbytočné
klamstvo, pretože ak sa preukáže tvrdenie žalovanej 2/, že uvedenú zmluvu nepodpísala, celú zmluvu
je dôvodné považovať za neplatnú, pretože chýba prejav vôle kupujúcej nadobudnúť vlastníctvo podielu

na predmetnej nehnuteľnosti. Popiera tvrdenie žalovaného 1/, že by sa pri podpise zmluvy stretli a že
by obdržala od neho kúpnu cenu, aj keď to uviedol do obsahu kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ však účelovo
nepopísal žiadne okolnosti vyplatenia kúpnej ceny, iba uviedol, že k vyplateniu došlo pri podpise zmluvy,
pričom vychádza iba z textu zmluvy a nie z iných vecných dôkazov. Taktiež k tvrdeniu žalovaného 1/, žežalovaná 2/ mala vedomosť o spornej zmluve na základe iného súdneho konania o vyporiadanie BSM,
nie je v jeho vyjadrení preukázané a už vôbec z neho nevyplýva, že by žalovaná 2/ aj mala prejaviť vôľu
nadobudnúť podiel na predmetnom pozemku. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalovaného 1/ považuje

za nepravdivé, nepodložené a zavádzajúce, a preto trvá na podanom žalobnom návrhu.

5. Žalovaná2/vduplikepodanímzodňa16.09.2024(čl.62),uviedla,žezobsahužaloby,akoajzobsahu
doterajších vyjadrení sporových strán je nesporné, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy evidovanej
okresným úradom, katastrálnym odborom, pod V 2282/2021 zo dňa 10.03.2021 mala v úmysle previesť

svoj spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti KNE parc. č. 709/2 orná pôda o výmere 1492 m2
zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. B. na žalovaných. Je nesporné, že v uvedenom čase boli žalovaní
1/ a 2/ manželmi a v uvedenom čase už boli v manželskej rozluke tak, ako uviedla žalovaná 2/ vo svojom
prvom vyjadrení k žalobe a žalovaný 1/ uvedenú skutočnosť ani nerozporoval. Sporným sa v konaní
javí tvrdenie žalovanej 2/, ktorá zásadne odmieta tvrdenie žalovaného 1/ a to, že podpis na predmetnej
zmluve by mal byť jej vlastným podpisom. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že nemala žiaden záujem

nadobudnúť s jej bývalým manželom žiaden pozemok v čase rozvodu čo s ohľadom na § 145 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 37 ods. 1 OZ spôsobuje neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy,
pretože bezpochyby z obsahu zmluvy vyplýva, že sa nejedná o prevod vlastníctva k bežnej veci, pri
ktorej by postačoval súhlas jedného z manželov. Žalovaná 2/ zotrváva na tvrdení, že podpis na zmluve
pri jej mene nie je jej vlastným podpisom a pri predmetnom úkone bol jej podpis sfalšovaný. Taktiež

spornýmjeajtvrdeniežalobkyneažalovaného1/ozaplateníkúpnejceny,pričomžalovaná2/ozaplatení
kúpnej ceny nemala žiadnu vedomosť tak, ako uviedla vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Z
uvedených dôvodov považuje žalovaná 2/ žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a navrhuje jej po
vykonanom dokazovaní vyhovieť. Keďže v tomto spore sa žalovaná 2/ ocitla nezavinene, nenamieta
právo žalobkyne, ale naopak, uznáva jej nárok v celom rozsahu, preto žiadala, aby súd žalobe vyhovel

a zaviazal žalovaného 1/ a v prospech žalovanej 2/ nahradiť trovy konania, pretože zavinil dôvod pre
podanie žaloby, v ktorej je pasívne legitimovaná.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, oboznámením sa
so znaleckým posudkom č. 20/2025 zo dňa 19.07.2025 znalca v odbore písmoznalectvo a s listinnými

dôkazmi produkovanými stranami sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanom žalobnom návrhu a pridržiavala sa jeho
skutkového a právneho odôvodnenia. Na doplnenie uviedla, že došlo k prevodu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti z vlastníctva žalobkyne na žalovaných 1/ a 2/ do ich BSM. Neskôr po podpise

predmetnej kúpnej zmluvy zistila, že táto kúpna zmluva nemohla nikdy nadobudnúť platnosť, nakoľko
nebola zákonom dodržaná písomná forma zmluvy, resp. zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované
zákonom a tento nedostatok spočíva predovšetkým v neexistencii alebo nepodpísania zmluvy zo strany
žalovanej 2/, ktorá nemala ani len vedomosť o existencii tejto zmluvy. K vyplateniu kúpnej ceny
nikdy nedošlo a konštrukcia v kúpnej zmluve, že kúpna cena údajne mala byť vyplatená pri podpise

zmluvy, nezodpovedá realite. Taktiež tvrdenia žalovaného 1/ sú v rozpore s písomnými vyjadreniami,
nakoľko žalovaný 1/ neobjasnil, kto, kedy, ako kedy mala údajne žalovaná 2/ podpísať zmluvy a je
presvedčená, že v danom prípade je postavenie žalobkyne ako vlastníka nehnuteľnosti neisté, nakoľko
na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, keďže je na výpise LV vo vzťahu k spornej
nehnuteľnosti stále zapísaný žalovaný 1/ a žalovaná 2/.

8. Žalovaný 1/ zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach, žalobu žiadal zamietnuť. Popieral
tvrdenie žalovanej 2/ a žalobkyne, že v čase podpisu zmluvy nežili v spoločnej domácnosti a ako aj
tvrdenie, že žalovaná 2/ o spornej kúpnej zmluve nevedela. Žalovaný 1/ má zato, že žalovaná 2/ spornú
zmluvu podpísala, jej podpis pozná a zotrváva na tom, že podpis žalovanej 2/ je jej vlastným podpisom.

On osobne zmluvu podpisoval pred podaním návrhu 18.03.2021 a žalovaná 2/ spolu s predávajúcou
mu odovzdali už podpísané zmluvy 13.03.2021. Po nahliadnutí do originálu kúpnej zmluvy z vkladového
spisu č. V 2282/2021 podpísanej dňa 18.03.2021 žalovaný 1/ uviedol, že podpis je jeho podpisom a pri
podpise žalovanej 2/ je presvedčený o tom, že je to jej podpis. Obsah zmluvy, ako aj podmienky, pokiaľ
ide o cenu nehnuteľnosti a spôsob vyplatenia kúpnej ceny vyhotovoval on osobne, posielal ju e-mailom

žalobkyni, teda predávajúcej a dojednali kúpnu cenu v auguste 2020. Spoločne so žalovanou 2/ oslovili
žalobkyňu o kúpu nehnuteľnosti, žalovaný 1/ vypracoval aj návrh na vklad, dňa 18.03.2021 zmluvu vo
svojom mene podpísal v prítomnosti manželky – žalovanej 2/ a na druhý deň odovzdal na kataster.
Kúpnu cenu uhradili tak, ako vyplýva z textu zmluvy a doklad o tom nemá, nakoľko sa jednalo o prevoda odovzdanie peňazí blízkej osobe. Či podpisoval za svoju bývalú manželku nejaké listiny, to si už
nepamätá.

9. Žalovaná 2/ zotrvala na svojich vyjadreniach, že zmluvu nepodpísala a zrejme ju podpísal jej bývalý
manžel, kedy už nežili v spoločnej domácnosti a nikto nemôže predsa uznať svoj podpis, ktorý nie je
jeho len na základe tvrdenia inej osoby. Podpis na kúpnej zmluve č. V 2282/2021 nie je jej podpisom,
na doručenke z katastra je jej podpis. Ona kúpnu cenu nevyplácala, so žalobkyňou o kúpe a predaji
predmetnej nehnuteľnosti nikdy nerokovala. Dozvedela sa o tom, keď prebrala rozhodnutie o povolení

vkladu a volala žalobkyni, že čo je to za zmluvu, nakoľko s ňou nikto nekomunikoval.

10. Z obsahu spisového materiálu Okresného úradu, katastrálny odbor, Žilina, č. V 2282/2021 (čl.85)
súd zistil, že bola uzavretá kúpna zmluva (§ 46, § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) medzi zmluvnými
stranami označenými ako predávajúci por. č. 1 (žalobkyňa) a ako kupujúci por. č. 2 (žalovaný 1/ a
žalovaná 2/), predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva a to k spoluvlastníckemu

podielu 1 parcely KNE č. 709/2 orná pôda o výmere 1492 m2 (kat. úz. B. evidovanej na LV č. XXXX)
z predávajúceho na kupujúcich do výlučného vlastníctva v BSM.. Zároveň v čl. IV. citovanej zmluvy
bola dohodnutá kúpna cena a platobné podmienky. Zmluva je opatrená úradne osvedčeným podpisom
amenompredávajúcej dňa10.03.2021amenomapodpisom kupujúcichdňa18.03.2021.Okresnýúrad
Žilina, katastrálny odbor, rozhodnutím č. vkladu V 2282/2021 dňa 28.04.2021 na návrh navrhovateľa

(uvedený žalovaný 1/) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v kat. úz. B. LV XXXX
pozemok registra EKN parc. č. 709/2 orná pôda o výmere 1492 m2 v prospech kupujúcich v podiele 1
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou
a kupujúcimi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 28.04.2021.

11. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX katastrálne územie B. zo dňa 29.10.2025 (čl. 195) súd zistil, že
právny vzťah ku KNE parc. č. 709/2 orná pôda o výmere 1492 m2 je evidovaný (por. č. 6 spoluvlastník
v podiele 1 iný subjekt ako strana sporu) a pod por. č. 9. sú evidovaní žalovaný 1/ a žalovaná 2/
BSM v spoluvlastníckom podiele 1, titul nadobudnutia V 2282/2021 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa
28.04.2021.

12. V konaní nariadenom znaleckom dokazovaní zo znaleckého posudku č. 20/2025 zo dňa 19.07.2025
znalca v odbore písmoznalectvo PhDr. PaedDr. Erika Straková (čl. 136 - 176) k určeniu pravosti podpisu
súd zistil, že znalec v závere jednoznačne stanovuje, podpis, ktorý je uvedený na spornej zmluve
uzatvorenej medzi účastníkmi konania evidovanej OÚ Žilina, katastrálny odbor, pod V 2282/2021, nad

menom I. H. G., C. B. (žalovaná 2/) na strane 2 listiny kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2021, vpravo dole,
nie je pravým podpisom I. H. G., C. B.. Zároveň tiež vyhodnotením sporného podpisu konštatuje, že
pisateľom podpisu nad menom I. H. G. je vyššou mierou pravdepodobnosti Ing. Matej Sýkora (žalovaný
1/). V prípade nepravých podpisov, nie je možné určiť čas vyhotovenia podpisu tzv. nepriamou metódou,
teda pomocou zrenia podpisov.

13. K znaleckému posudku podali vyjadrenie žalobkyňa ako i žalovaná 2/ (čl. 183, 185) a uviedli,
že závery ustanoveného znalca sú jednoznačné, podpis žalovanej 2/ ako kupujúcej, nie je jej
vlastnoručným podpisom, a teda žalovaná 2/ nikdy neurobila taký prejav vôle a v zákonom požadovanej
forme, aby v jeho dôsledku mohla nadobudnúť spolu so žalovaným 1/ spoluvlastnícky podiel k

predmetnej nehnuteľnosti do BSM. Potvrdili sa ich tvrdenia, že podpis pod menom žalovanej 2/ na
spornej zmluve nie je jej pravými podpisom. Žalovaný 1/ a nim zvolený právny zástupca k záverom
znaleckého posudku nezaujali žiadne stanovisko.

14. V prejudiciálnej rovine podľa § 194 ods. 1, 2 CSP bolo potrebné v danom prípade posúdiť otázku

(ne)platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.03.2021 medzi stranami sporu, kedy žalobkyňa (k tomu
sa pripojila i žalovaná 2/) od počiatku súdneho sporu namietali jej platnosť predovšetkým nepodpísaním
zmluvy zo strany žalovanej 2/, ktorá nemala ani len vedomosť o existencii tejto zmluvy. Na druhej strane
žalovaný 1/ tvrdil, že žalovaná 2/ spornú kúpnu zmluvu podpísala a podpis je jej vlastným podpisom.

15. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať
a vyplýva z osobitného predpisu.16. Naliehavý právny záujem (§ 137 psím. c) CSP) je základným procesným predpokladom každej
určovacej žaloby (bez splnenia ktorého sa vôbec nemožno zaoberať vecnou stránkou žaloby). Naliehavý
právny záujem nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany domáhajúcej sa

práva takýmto spôsobom, ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne
postavenie žalobcu by ostalo neistým (teda, ak požadované určenie môže postavenie žalobcu
zlepšiť) a ochranu práva nie je možné poskytnúť inak. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty.

17. Súd konštatuje, že spoluvlastník má nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky
podiel, teda môže uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu, teda môže sa

domáhať,žejespoluvlastníkomavakompodiele.Naliehavýprávnyzáujemžalobkynenapožadovanom
určení súd skúmal predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu v danej prejednávanej
veci, kedy žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia (je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXXX kat. úz. B. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku), prejudiciálneho určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy (vklad povolený 28.04.2021 č. V 2282/2021) súd vychádzal z aktuálnych
údajov zapísaných v katastri nehnuteľností - výpisu LV č. XXXX pre kat. územie B. a právny vzťah ku
KNE 709/2 o výmere 1492 m2 je zapísaný na žalovaných 1/ a 2/ BSM v podiele 1. Súd je toho názoru,
že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná pokiaľ ide o právny vzťah k nehnuteľnosti z dôvodu, že
v prípade vyhovenia návrhu je možné vykonať zmenu v zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam

ibanazákladerozhodnutiaourčovacejžalobe.Zároveňsúdjetohonázoru,žeakvyslovenímneplatnosti
právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je,
naliehavý právny záujem je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Ak sa žalobkyňa
domáha určenia, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na

požadovanom určení.

18. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný,
keďže neplatnosťou napadnutou kúpnou zmluvou označenou dátumom 18.03.2021 mala žalobkyňa
žalovaným 1/ a 2/ predať dotknutú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 25.000 eur s tým, že návrh na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s dátumom 18.03.2021 podal žalovaný 1/ a rozhodnutím
zo dňa 28.04.2021 Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ako orgán príslušný podľa zákona o katastri
nehnuteľností, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 28.04.2021. Tvrdené
spoluvlastnícke právo žalobkyne tak bolo neisté a k odstráneniu tejto právnej neistoty žalobkyne nie
je možné dôjsť inak, ako na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia vlastníckeho

práva (spoluvlastníckeho) k predmetnej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako
preukázanie vlastníckeho práva) súd je toho názoru, že právne postavenie žalobkyne je za tejto
situácie (spoluvlastnícky podiel 1 spornej nehnuteľnosti je zapísaný na žalovaného 1/ a 2/) neisté a bez
požadovaného určenia jej vlastnícke právo – podiel 1/2) ohrozené. Za takéhoto stavu je potom zrejmé,

že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení a v tomto spore budú
vzťahy medzi účastníkmi vyriešené, a to s konečnou platnosťou.

19. V danom prípade súd prejudiciálne skúmal platnosť uzavretej zmluvy (vklad povolený 28.04.2021 č.
V2282/2021),keďženazákladežalobnéhonávrhu(určenie,žežalobcajevlastníkomveci)jedostatočne

zrejmé, že sleduje, aby bola zapísaná ako vlastník (spoluvlastník) vo verejnom registri. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z predmetnej uzavretej zmluvy a z tej skutočnosti, že každý právny úkon je nutné
posudzovať podľa jeho obsahu a (ne)platnosť právneho úkonu posudzoval so zreteľom na okolnosti
daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným
spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a na základe ktorej predávajúcemu vznikne povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Základnými znakmi pojmovými kúpnej zmluvy je predmet
a dohoda o cene. Písomná forma je podmienkou platnosti kúpnej zmluvy vtedy, ak predmetom kúpy jenehnuteľnosť. Vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľností.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. V ustanovení § 34 je vymedzená definícia právneho úkonu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii
nezodpovedá nemožno považovať za právny úkon, preto v takom prípade nemožno uvažovať ani

o prípadnej platnosti, či neplatnosti právneho úkonu. Iba prejavenej vôli v dostupnej vnímateľnej forme
možno priznať právnu relevanciu.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisystakýmtoprejavomspájajú.Platnýprávnyúkonpodľa§37predpokladá,žekprejavuvôledošlo
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle

konajúceho subjektu.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 40 ods. 1 a ods. Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

26. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

27. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú

oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

28. Pre posúdenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy (vklad povolený 28.04.2021 č. V 2282/2021) bolo
rozhodujúce zistenie, či žalovaná 2/ zmluvu podpísala a urobila úkony smerujúce k uskutočneniu tohto
právneho úkonu, keďže ak sú podľa zmluvy o prevode nehnuteľností kupujúcimi obidvaja manželia,

potom musia zmluvu tiež podpísať. Medzi základné náležitosti každého právneho úkonu, teda aj kúpnej
zmluvy, predmetnom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
bol právny úkon platný, patrí najmä urobenie právneho úkonu slobodne a vážne, v určitej a zrozumiteľnej
forme; právny úkon je urobený v predpísanej forme; právny úkon svojím obsahom alebo účelom
neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom. Ak nemá kúpna zmluva jednu

z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný,
ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého
začiatku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v prípade kúpnej zmluvy, sa môže kedykoľvek
(bez časového obmedzenia) domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu.

29. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom a ťarchu
a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne strany. Povinnosťou strán v sporovom konaní je
tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovania dôkazov, ktoré musia vychádzať z vlastnej vedomosti
strany o ich existencii a obsahu. Súd v danej veci za rozhodujúci považoval dôkazný prostriedok a to

závery znaleckého posudku, že podpis na spornej kúpnej zmluve zo dňa 18.03.2021 evidovanej OÚ
Žilina, katastrálny odbor, pod V 2282/2021 nie je pravým podpisom žalovanej 2/ a tieto závery možno
považovať za jednoznačné a je vyššou mierou pravdepodobnosti, že pisateľom podpisu je žalovaný
1/. Súd vzal za základ svojho rozhodovania tento znalecký posudok a nemal dôvod závery znaleckéhoposudku spochybniť, kedy znalec vychádzal pri jeho vypracovaní hodnotením a porovnávaním znakov
medzi sporným podpisom a porovnávanými podpismi. Ich vyhodnotenie znalec premietol do svojich
záverov, pričom tieto odborné závery v ňom obsiahnuté hodnoteniu súdom nepodliehali. Neplatnosť

právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti.

30. S poukazom na vyššie uvedené a s odkazom na znalecký posudok, z ktorého je jednoznačné, že
podpis nad menom žalovanej 2/ na spornej kúpnej zmluve, nie je jej pravým podpisom a na základe
ktorej bol prevedený spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti z vlastníctva žalobkyne do

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ vyplýva právny záver súdu, že kúpna
zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, pod číslom
vkladu V 2282/2021 zo dňa 18.03.2021 je absolútne neplatná. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel
a rozhodol, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec
Žilina, kat. úz. B., a to KNE parc. č. 709/2 – orná pôda o výmere 1.492 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku.

31. Záverom súd poznamenáva, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne.
Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne

neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Základným predpokladom
použitia normatívnych dôsledkov ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka je to, že omyl sa týka takej
okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila; inak povedané, ak by nebolo
omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama
podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje

za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

32. Vo vzťahu k ostatným námietkam súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
tedavzmyslezásadyúspechuvkonaní.Nakoľkosúdžalobevyhovelvcelomrozsahu,úspešnoustranou
je žalobkyňa, ktorá má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

36. Súd priznal žalovanej 2/ proti žalovanému 1/ v celom rozsahu právo na náhradu trov konania, keďže

ako účastník o určenie neplatnosti zmluvy spolu so stranou, na ktorej vystupovala tvorili nerozlučné
spoločenstvo vychádzajúc z ustanovenia § 77 CSP a pri aplikácii § 256 ods. 2 CSP (ak strana procesne
zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane) pričom
žalovaný1/spôsobilvdanomsporeneplatnosťprávnehoúkonu(jevyššoumieroupravdepodobnosti,že
pisateľom podpisu žalovanej 2/ je žalovaný 1), ktorá skutočnosť vyplynulo zo znaleckého dokazovania.

Preto súd priznal žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na základné princípy č. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

37. Štátu (SR) ako oprávnenej osobe proti žalovanému 1/ (neúspešná strana sporu) priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže pri vysporiadaní zložený preddavok (žalobkyňou ako
sporovou stranou) na trovy znaleckého dokazovania bol hradený aj z rozpočtových prostriedkov súdu.38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).