Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204404
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123204404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., 2/ A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, E. - F., právne zastúpení: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom Na priekope 174/1, Žilina,
proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Sabína
Hodoňová, PhD., LL.M., advokátka, Advokátska kancelária Bednářová Hodoňová Senková, so sídlom
Mariánske námestie č. 31, Žilina, o uloženie povinnosti odstrániť smrek, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/43/2023 - 82 zo dňa 17.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol a druhým výrokom žalovanej proti
žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že pri posudzovaní otázky či došlo k naplneniu hypotézy

právnej normy § 127 Občianskeho zákonníka v tejto veci a teda či sú dané podmienky pre poskytnutie
ochrany vlastníckych práv vo vzťahu ku konkrétnym pomerom bezprostredne susediacich nehnuteľností
v danom mieste (o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť drevinu - smrek picea pungens z pozemku),
dospel k záveru, že v zmysle citovaného ustanovenia ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom,
ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv, nie neopodstatným
zásahom. V danej veci výber konkrétnej žaloby bol na žalobcovi 1/ a 2/, ktorí zvolili žalobu o uloženie
konkrétnej povinnosti ako nakladať s vlastníctvom žalovanej, a teda nejde o žalobu pri aplikácii

ustanovení § 127, ale o uplatnenie ich nároku v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ide o
žalobu na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou), teda odstránenie veci, ak to možno
považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody.

1.2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané a nebolo v konaní sporné,
že sporové strany sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností, pričom nebolo sporné, že
na pozemku parc. 796/1 kat. územie F., ktorý je vo vlastníctve žalovanej, je vysadený jeden kus

dreviny druhu smrek (picea pungens). Sporným bolo, či existencia tohto druhu dreviny spôsobuje vážne
ohrozenie výkonu práv žalobcov 1/ a 2/, ktorí v konaní tvrdia, že koreňový systém stromu je plytký, čo
môže viesť k vyvráteniu stromu počas silného vetra, konáre stromu sú od kmeňa značne suché, čo
môže prispieť k požiaru, nakoľko pod stromom stojí elektrický stĺp a strešný žľab na ich rodinnom domeako i krytina je sústavne zaplnená ihličím, šiškami a drobnými úlomkami konárov, čo bráni odtekaniu
vody do zvislého zvodu a voda následne steká po fasáde domu žalobcov 1/ a 2/, čím ju poškodzuje.
Taktiež obvodné murivo domu premoká, čo môže takisto viesť k vytvoreniu plesní vo vnútorných stenách

domu, čo môže viesť k zdravotným problémom žalobcov 1/ a 2/. Tiež tvrdili, že tento druh dreviny -
smrek pichľavý je nevhodný druh dreviny a nepatrí do daného prostredia a preto sa domáhajú jeho
odstránenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložili fotografie, z ktorých je zrejmé, že na pozemku
žalovanej a v prednej časti domu žalobcov 1/ a 2/ sa nachádza ihličnatý strom - drevina, ktorá dosahuje
výšku približne 40 metrov a v prednej časti susediacich pozemkov je elektrický stĺp. Pokiaľ žalobcovia

1/ a 2/ tvrdia, že koreňový systém stromu je plytký, konáre stromu sú od kmeňa značne suché, čo môže
prispieť k jeho vyvráteniu a hrozí riziko požiaru pri skrate a sú v ohrození poškodením ich majetku,
života a zdravia žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázali. Bolo na žalobcoch 1/ a 2/, aby svoje
tvrdenia preukázali súdu dostatočným spôsobom t.j., že v dobe rozhodovania existuje vážne ohrozenie
majetku žalobcov 1/ a 2/, ak je tu hrozba vážnej škody, kedy ako vhodné opatrenie navrhujú odstrániť
drevinu - smrek picea pungens z pozemku žalovanej a týmto opatrením by zamedzili vzniku škody na ich

majetku pádom stromu. Pričom v konaní nebol preukázaný, že zlý stav dreviny na pozemku žalovanej
hrozí spôsobiť škodu, keď samotnou ohliadkou pracovníka odboru verejného priestranstva a životného
prostredia Mesta Žilina bolo konštatované, že jeden kus dreviny - druh smrek picea pungens rastúci na
pozemku parc. 796/1 kat. územie F., ktorý je v súkromnom vlastníctve, po vizuálnej stránke je v dobrom
zdravotnom stave, bez náznakov možného statického zlyhania a konáre z predmetnej dreviny presahujú

nadsusednýpozemok,pričomdoporučilúpravuvrámcisusedskýchvzťahov.Dôvodnosťpodanejžaloby
nebolo možné podľa názoru okresného súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobcov
odkázal orgán štátnej správy, pričom výber konkrétnej žaloby bol preto v danom prípade na samotných
žalobcoch 1/ a 2/.
1.3. Okresný súd v závere odôvodnenia uviedol, že pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ na uvedené skutočnosti

navrhovali vykonať obhliadku na mieste samom a výsluch svedkov (ktorí môžu potvrdiť, že aj ich priamo
ohrozuje strom rastúci na pozemku žalovanej) tieto okresný súd nevykonal, nakoľko považoval za
potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sú potrebné odborné znalosti nielen na posúdenie, ale aj na
samotné zistenie okolností, od ktorých závisí súdne rozhodnutie t.j. drevinu - smrek picea pungens
je nevyhnutné najskôr odborne posúdiť a z tohto dôvodu je úplne logická a odôvodnená požiadavka,

aby v danom prípade posudzovaná drevina v čase rozhodovania súdu vykazovala konkrétne defekty
alebo vlastnosti, ktoré by svojou povahou mohli reálne viesť ku vzniku škody a zároveň, že neexistuje
žiadny iný spôsob na zabránenie vzniku škody, okrem výrubu stromu. Uvedenú skutočnosť boli povinní
preukázať žalobcovia 1/ a 2/, že im hrozí vážna škoda v súvislosti s existenciou sporného stromu a
dôvodnosť jeho vyrúbu.

1.4. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a pri aplikácií zákonných ustanovení § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobcovia 1/ a 2/
v konaní vo vzťahu ku svojim tvrdeniam neuniesli dôkazné bremeno, a preto súd ich žalobe nemohol
vyhovieť.

1.5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") tak, že žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.Protipredmetnémurozsudkusúduprvejinštanciepodaližalobcovia1/a2/vzákonnejlehoteodvolanie
vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Žiadali, aby odvolací
súdrozhodoltak,žerozsudoksúduprvejinštanciezrušíavecvrátisúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.
2.1. V úvode odvolania žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že v odôvodnení rozhodnutia konajúceho súdu

absentujú primárne dôvody, pre ktoré súd tak rozhodol. Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal
s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, prednesenú na pojednávaniach a v ich písomných podaniach.
Žalobcovia1/a2/dostatočnepreukázaliadôvodnepotvrdilisvojetvrdeniaotom,ževčaserozhodovania
existuje reálna obava o ich majetok, život a zdravie. Vo svojich výpovediach dôveryhodne opísali
skutkový stav, ktorý existoval v čase rozhodovania. Sporný strom, ktorý je predmetom konania,

poškodzuje rodinný dom žalobcov 1/ a 2/, predovšetkým strechu rodinného domu. Blízko stromu sa
nachádza elektrický stĺp, preto existuje reálna hrozba elektrického skratu v prípade poškodenia stĺpu
predmetným stromom. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že žijú v reálnej obave o svoj život, nakoľko v
prípade vzniku elektrického skratu a následného požiaru môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia a života. Vprípade vzniku požiaru dôjde k rýchlemu a značnému požiaru, pretože strom má preschnuté konáre a je
neudržiavaný zo strany žalovanej. Žalobcovia 1/ a 2/ podotkli, že strešná krytina je značne poškodená,
v prípade väčšieho dažďa voda zateká do podkrovia a steká dole po fasáde rodinného domu žalobcov

1/ a 2/, ktorá je rovnako poškodená. Z dôvodu, že krytina rodinného domu je značne poškodená, bude
potrebná jej výmena.
2.2. Žalobcovia 1/ a 2/ mali zato, že súd prvého stupňa nevykonal žiadny dôkaz, ktorý navrhovali.
Išlo predovšetkým o ohliadku namieste samom, z ktorej by bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že
predmetný strom presahoval hranicu pozemku žalobcov 1/ a 2/, pričom sa nachádzal v zlom stave.

Súd prvého stupňa sa vágne zaoberal skutkovým stavom. Neskúmal predložené fotografie z miesta
samého a už vôbec sa týmito fotografiami v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Súd prvého
stupňa nevykonal dôkazy navrhované žalobcami 1/ a 2/, predovšetkým ohliadku na mieste samom,
výsluch žalovanej a navrhovaných svedkov – I. J. a D. J.. Uvedení svedkovia by potvrdili ich tvrdenia
o tom, že strom sa nachádza v zlom stave a priamo ohrozuje aj ich majetok. Z Oznámenia odboru
správy verejného priestranstva a životného prostredia vyplýva, že časť koruny presahuje na susedný

pozemok. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná porušuje svoje povinnosti vyplývajúce jej v zmysle § 127
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa zakladá na nedostatočnom skutkovom
zistení a nesprávneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa nezrozumiteľne založil dôvody svojho
rozhodnutia a nedostatočnom odôvodnení skutkových zistení. Ustálená judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na

ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie
týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,
Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).
2.3. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej poukázali, že aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). V tejto súvislosti ďalej poukázali na rozhodnutia
Ústavného súdu SR pod sp.zn. III. ÚS 107/07, sp.zn. I. ÚS 243/07), sp.zn. I. ÚS 243/07, sp.zn. I. ÚS

155/07, sp.zn. I. ÚS 402/08. Ďalej mali zato, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý
sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu.
2.4. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na § 127 Občianskeho zákonníka a uviedli, že vlastník veci sa

musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne
ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami
pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na
upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením

a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok. Každý sused sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
2.5. Mali zato, že dôvodnosť a opodstatnenosť podanej žaloby preukázali svojimi výpoveďami, listinnými

dôkazmi a dôkazmi, ktoré navrhli vykonať. Nevyhnutnosť výrubu sporného stromu bola preukázaná
počas súdneho konania spolu s tvrdeniami a písomnými podaniami zo strany žalobcov 1/ a 2/ a
úvaha súdu prvého stupňa o „nedôvodnosti“ výrubu predmetného stromu je prinajmenšom predčasná.
Žalobcovia 1/ a 2/ pochopiteľne nemôžu reálne predvídať, kedy dôjde k vzniku vážnej škody z dôvodu
existencieprítomnostispornéhostromu,existujevšakreálnypredpokladhraničiacisistotou,žekuvzniku

škody dôjde a táto spôsobí poškodenie majetku žalobcov 1/ a 2/, prípadne dôjde k poškodeniu zdravia
a dokonca ohrozeniu ich života. Opodstatnené obavy žalobcov 1/ a 2/ o svoj majetok, zdravie a život
nebral súd prvého stupňa vôbec do úvahy a neskúmal všetky relevantné okolnosti, kedy ku vzniku škody
dôjde. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/27/2014.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Žalovaná považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny. Mala
zato, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali splnenie podmienok pre úspech nimi podanej žaloby. Tvrdené
hrozby ostali iba v teoretickej rovine, naopak v konaní bol nimi samotnými predložený listinný dôkaz
nasvedčujúci dobrý zdravotný stav predmetného stromu. Žalobcovia 1/ a 2/ tiež potvrdili, že strombol orezaný na zabezpečenie zákonom vymedzeného ochranného pásma, čím sa vylúčila hrozba
poškodenia nadzemného elektrického vedenia. Žalovaná mala ďalej zato, že predmetnú vec je potrebné
posudzovať v zmysle § 417 Občianskeho zákonníka, ktorý slúži na poskytnutie preventívnej ochrany.

Podotkla, že v zmysle judikátu R 39/2006 (NS SR 1Cdo/190/2004, 31.5.2005) podľa ustanovenia §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby
súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody. Opatrenie môže
spočívať aj v určitom konaní, či výkone, ktorým by hrozba vzniknutej škody bola odvrátená (povinnosť
aktívna). Ani ohrozený žalobca sa však nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany

takým navrhovaným opatrením, ktorý je zo zákona zverený rozhodnutiu správneho orgánu a navyše
podlieha povoleniu rozhodnutím vydaným v stavebnoprávnom konaní (k podobným záverom dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3 Cdo 81/2000 z 27. marca 2002 - pozri R 51/2004). V
prejednávanej veci výrub stromu podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody. Z tvrdení žalobcov 1/ a 2/
možno vyvodiť, že dôvodnosť uplatňovaného nároku vidia v tom, že sporný strom má poškodzovať
strechu ich rodinného domu, ktorá má byť značne poškodená, do podkrovia zateká, voda steká po

fasáde, ktorá je taktiež poškodená, čo však žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali. Ak by aj uvedené
preukázali, podľa názoru žalovanej nezvolili vhodný prostriedok na zjednanie nápravy. Podľa názoru
žalovanej súd dostatočne objasnil nevykonanie ďalších dôkazov. Uvedený postup by nebol hospodárny,
pretože žalobcovia 1/ a 2/ predovšetkým nepreukázali existenciu vážneho ohrozenia ako podmienky pre
postup podľa § 417 Občianskeho zákonníka. Ohliadka na mieste samom bez odborne spôsobilej osoby,

či výsluch susedov by neboli spôsobilé túto hrozbu preukázať.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j. žalobcami 1/ a 2/, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté,
keďže súd prvej inštancie ich žalobu zamietol (výrok I.), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.
5. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa
stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe
žalobcu, v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces je v Ústave
Slovenskej republiky garantované v siedmom oddiele v Druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym
ustáleným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov verejnej moci SR
príslušných na poskytovanie jeho ochrany a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 Ústavy

SR, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným
ústavnoprávnym limitom je čl. 51 odsek 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl.
46 Ústavy SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (porovnaj napríklad I. ÚS
56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 odsek 1 Ústavy
SR zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia pred

nezávislým a nestranným súdom, t.j. právo na spravodlivý proces (napríklad IV. ÚS 233/04, IV. ÚS
95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa
čl. 46 odsek 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania (procesná
strana)predvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkami,resp.s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie
základného práva. Základné právo na spravodlivý proces tvorí jeden z významných princípov právneho
štátu. Toto právo je subjektívnym verejným právom každého účastníka právom upraveného konania voči

štátu (jeho orgánov), ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo
na spravodlivý výsledok konania.
7.1. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a – ako to
potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR – patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv
a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na

nezávislý a nestranný súd) alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené,
základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným pravidlom pre všetky
procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného
súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených
zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto

interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne
chápanie spravodlivosti tak, ako je to vyjadrené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
7.2. Z § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá nato, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry

ESĽP.
7.3. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, a aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija
c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-A, strana 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).
7.4. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie
aj v Náleze III. ÚS 119/03-13. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS
115/03).
7.5. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia

rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP,

je nepreskúmateľné.
7.6. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, treba
preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo

ak v ňom absentuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2019 sp.
zn. 6Cdo/98/2017).7.7. S poukazom na uvedené k odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/ o nedostatočnom odôvodnení
ako aj arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým
nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala
svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,
podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd prvej inštancie
dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, z akých ustanovení právnych
predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd zároveň podotýka, že súd nie je povinný rozhodovať podľa skutkového či právneho
názoru sporovej strany. Procesné stanovisko strany sporu samo osebe nevyvoláva povinnosť súdu
bez ďalšieho dokazovania prevziať jej návrhy, akceptovať jej procesné úkony či obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať v ich intenciách. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov nemožno odvolací dôvod

uplatnený žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP považovať za dôvodný.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne

posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto
odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľom, ktorí v odvolaní neuviedli
také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcami 1/ a 2/ uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný.
9.1. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní poukázali na ust. § 127 Občianskeho zákonníka, odvolací súd

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že v prípade, ak vlastník veci nerešpektuje
obmedzenia jeho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto
je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.
Z prvej vety odseku 1 vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje
tzv. susedské práva, domáhať toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým

žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Zo znenia tohto
zákonného ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby,
požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Žaloba na vykonanie vhodných a
primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku smerujúcu proti nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, odvolací
súd v prvom rade uvádza, že nedostatok predpokladaný v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. záver súdu prvej
inštancie založený na nesprávnych skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, má
povahu skutkovej vady. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový

základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané.
10.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo

skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním, prípadne zo skutočností, ktoré počas konania vyšli
najavo a neignoroval žiadne relevantné skutočnosti zistené z dôkazov. Skutkové závery súdu pritom
nie sú výsledkom nesprávneho či nelogického hodnotenia dôkazov, hodnotenie dôkazných prostriedkov
je konzistentné, bez vnútorných rozporov a zodpovedá kritériám závažnosti, zákonnosti, pravdivosti avierohodnosti, ako to vyžaduje ust. § 191 CSP. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie pred
súdom prvej inštancie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na riadne právne posúdenie sporu a na
vydanie meritórneho rozhodnutia.

11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že súd nevykonal dôkazy navrhovaného žalobcami 1/ a 2/,
predovšetkým obhliadka na mieste samom, odvolací súd k odvolacej námietke uvádza, že dôkazy
hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods.
1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Z uvedených dôvodov nemožno odvolací dôvod
uplatnený žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP považovať za dôvodný.
12. K odvolacej námietke žalobcov 1/ a 2/ o tom, že dôvodnosť a opodstatnenosť podanej žaloby
preukázali svojimi výpoveďami, listinnými dôkazmi a dôkazmi, ktoré navrhli vykonať, odvolací súd

v prvom rade uvádza, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť,
stranuzaťažujebremenotvrdenia(onusdicendi).Schopnosťstranysporuuniesťbremenotvrdeniaspolu
s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpoklad pre úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné a
rozhodujúce skutočnosti, t. j. povinnosť substancovane tvrdiť znamená uviesť všetko, čo je obsiahnuté
v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj

toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016, 568 a 571 s.).
12.1. Základným znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s
povinnosťou strán sporu predložiť a zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozdelenie

dôkazného bremena medzi sporové strany sa odvíja od hmotnoprávnej úpravy práv a povinností
účastníkov, pričom všeobecne platí, že žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti zakladajúce
existenciu ním uplatňovaného, ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, prípadne právom
chráneného záujmu. Naopak, žalovaný je v prípade, že sa domáha úspechu v spore, povinný tvrdiť a
preukázať skutočnosti, ktoré uplatnené právo žalobcu vylučujú, oslabujú alebo zanikajú.

13. Odvolací súd po prejednaní veci prijal záver, že súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke
posúdil a riadne zistil skutkový stav, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, z vykonaných dôkazov
nevyplýva, že predmetný strom predstavuje v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok
zvýšené nebezpečenstvo oproti iným stromom, ani že by bol postihnutý takými vadami, ktoré by

odôvodňovali jeho poškodenie, najmä odpílenie konárov v blízkosti elektrického stĺpa, čiže by bol z
vnútornejstranyvysušený.Rovnakonebolopreukázané,žebyvdôsledkuplytkéhokoreňovéhosystému
existovalo reálne riziko jeho pádu, či už zlomením alebo vyvrátením, ani že by ďalším rastom stromu
dochádzalo k zvyšovaniu rizika vzniku škody. Žalobcovia 1/ a 2/ tak nepreukázali existenciu dôvodnosti
na jeho výrub.

14. Žaloba na odvrátenie hroziacej škody podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže
byť úspešná len vtedy, keď je tu vážne nebezpečenstvo vzniku škody, t. j. v čase rozhodovania súdu
musí byť preukázané, že existuje vážna škoda. V dôsledku týchto zistení súd prvej inštancie prijal
správny záver, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ v tejto veci nie je dôvodne podaná, a nie je možné takejto
žalobe vyhovieť, pretože v konaní nebolo preukázané, že v čase rozhodovania súdu existovalo vážne

ohrozenie (hroziaca škoda) majetku žalobcov 1/ a 2/, čo je základným predpokladom úspešnosti žaloby
na odvrátenie hroziacej škody. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd prijal záver, že žalobcovia
1/ a 2/ v konaní neuniesli dôkazné bremeno, dôsledkom čoho je zamietnutie žaloby.
15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania
(výroku II.), žalobcovia 1/ a 2/ neprodukovali žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania
žalobcov 1/ a 2/, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku
I., ako aj vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná a vznikol

jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s konaním vznikli (§ 255 ods. 1
CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 26.11.2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková
člen senátu
Rozhodnutie nemohla podpísať pre

neprítomnosť, z dôvodu dočasnej

práceneschopnosti (§ 394 ods. 2 CSP)

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

Rozhodnutie nemohol podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)