Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123240043.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci v prospech oprávneného: A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t. č. F. G. XX, E., zastúpený advokátom Mgr. Martinom
Hurtajom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti povinnej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXXX/XX J., K., o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: L. M. A., nar.

XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 04.03.2025, č.k. 55Em/2/2024-584, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu

Nitra, č.k. 24P/159/2023-27 zo dňa 04.09.2023.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 370 ods. 1, § 372, § 376 ods.
1 až 3, § 377 ods. 2 až 4, § 378 ods. 1, § 380, § 388 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), § 3 ods. 1 až 3 Vyhlášky č. 207/2016 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

3. Vecne súd dôvodil, že oprávnený (ďalej aj „otec“) sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.10.2023,
domáhal nariadenia výkonu uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 24P/159/2023-27 zo dňa 04.09.2023,
ktorým súd upravil jeho styk s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým L. M., každý
týždeň v utorok, vo štvrtok a v nedeľu vždy v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si
prevezme maloletého v mieste bydliska dieťaťa a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého

včas a riadne odovzdá. Matke súd určil povinnosť maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne
pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie a prevzatie. Dôvodil tým, že povinná (ďalej aj „matka“) mu
od apríla 2023 úplne zamedzila akýkoľvek styk s maloletým. Matka maloletého manipuluje priamo
vytváraním strachu a tiež nepriamo, keď maloletému podsúva jej vzorce správania. Ďalej otec jednotlivo
popísal každé neuskutočnené stretnutie s maloletým za obdobie od 21.09.2023 do 08.10.2023, kde
špecifikoval dôvody, pre ktoré sa styk s maloletým neuskutočnil. Podľa neho je zrejmé, že povinná

styk marí úmyselne, opakovane a bezdôvodne a preto sa domáha výkonu súdneho rozhodnutia s tým,
aby súd písomne vyzval povinnú, aby sa rozhodnutiu podrobila, a aby bola upozornená na následky
neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Nesúhlasí s tým, aby súd túto výzvu opakoval. V
prípade bezvýslednej výzvy navrhuje súdu uložiť povinnej pokutu v maximálnej možnej výške, a zároveň
nariadiť zastavenie výplaty prídavku na dieťa. Súčasne žiadal, aby súd zabezpečil odňatie maloletého
povinnej a odovzdanie ho oprávnenému a to v mieste a v čase určenom k realizácii styku. Oprávnený

svoj návrh doplnil dňa 07.11.2023, 18.12.2023, 05.02.2024, 10.09.2024, 01.11.2024 a 03.01.2025,
podaniami a urgenciami, ktorými žiadal nariadiť výkon rozhodnutia, a v ktorých podrobne špecifikovaljednotlivé dni, kedy sa styk oprávneného s maloletým neuskutočnil a z akých dôvodov, priložil fotografie
z miesta bydliska maloletého a taktiež e-mailovú komunikáciu medzi rodičmi. Povinná k veci uviedla,
že styk otca s maloletým sa nerealizoval nakoľko maloletý odmieta otca. Ďalej uviedla, že maloletý

strávil jedno stretnutie s otcom počas ochorenia, ktoré neakceptoval, po príchode domov bol maloletý
bledý a apatický, oprávnený mu podsúval negatívne myšlienky o matkinej smrti a tehotenstve, neustále
psychologické nátlaky a citové vydierania, maloletý začal zvracať, často bol chorý, otec mu neustále
spomínal, že mama pôjde do basy. Matka tiež uviedla, že toto všetko opisovala kolíznej opatrovníčke,
ktorá to však neriešila. V prejednávanej veci po šetrení vykonanom prostredníctvom ÚPSVaR Nitra,

ÚPSVaR Bratislava a z dokazovania vykonaného oboznámením sa so spisovým materiálom dospel súd
k záveru, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia je dôvodný. Matka prestala plniť povinnosť
uloženú jej exekučným titulom dňa 21.09.2023 a od toho času až doposiaľ nebol otcovi umožnený
styk s maloletým ani osobne ani telefonicky, čo matka odôvodňovala tým, že je to v najlepšom záujme
maloletého L., nakoľko sám maloletý sa vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, a taktiež podľa matky
vyplýva zo stanoviska psychológa, že maloletý mal traumatizujúce zážitky s otcom. Súd toto tvrdenie

matky nemal za preukázané, nakoľko v stanovisku je uvedené, že z rozhovoru s maloletým vyplynulo,
že maloletý zažil niekoľko veľmi traumatizujúcich situácií so svojím otcom, avšak v záveroch stanoviska
Súkromné centrum poradenstva a prevencie neuvádza, že by sa maloletý nemal s otcom stretávať. Na
súde prebieha konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému L., vedené
pod sp. zn. 24P/111/2024, v ktorom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na zisťovanie okrem

iného vzťahu a citových väzieb maloletého k obom rodičom, preferenciu jeho zverenia jednému z rodičov
a úpravu styku s druhým rodičom. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka maloletého sa
nezúčastnila informatívneho stretnutia rodičov, nebolo možné sa s ňou mnohokrát skontaktovať, ani
telefonicky ani mailom, vopred dohodnuté stretnutia s otcom u kolízneho opatrovníka matka niekoľkokrát
zrušila, vylúčila spoluprácu s Referátom poradensko-psychologických služieb a taktiež spoluprácu s

Centrom pre deti a rodiny Kolíňany, ktorá sa napokon z dôvodu odsťahovania sa matky s maloletým
L. do iného okresu neuskutočnila. Súd mal za preukázané, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu
povinnosti zo strany matky maloletého dieťaťa, preto návrh otca maloletého dieťaťa vyhodnotil ako
dôvodný a vyhovel mu.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Dôvodila
tým, že otec maloletého svojim doterajším dlhodobým správaním vo vzťahu k maloletému vytvoril u
maloletého doslova strach zo stretnutia s otcom a napriek tomu, že maloletému neustále vysvetľuje,
že bude len dobré, ak sa s otcom stretne a bude s ním tráviť čas, tak maloletý to veľmi silno odmieta
- verbálne i fyzicky. Dokonca pri akejkoľvek zmienke o otcovi sa maloletému výrazne a veľmi rýchlo

mení fyziologický stav v negatívnom slova zmysle, trasie sa, má poruchy sústredenia, zvyšuje sa jeho
agresivita k okoliu, čo sa prejavuje aj zhoršeným prospechom v škole. Aj učiteľky matku upozornili
na jeho priebežne sa zhoršujúci stav v čase, kedy by sa mal stretnúť s otcom. O tomto jeho psycho-
fyziologickom stave je vyhotovený aj posudok psychológa, ktorý má súd k dispozícii v konaní sp. zn.
24P/159/2023, ale v tomto konaní ho nevzal do úvahy. Maloletý trvalo odmieta stretnutia s otcom a aj

príslušná psychologička ustálila, že syn zažil traumatizujúce zážitky s otcom a nemá na otca žiadnu
pozitívnu citovú väzbu. Maloletý bol veľakrát svedkom verbálnych útokov otca na osobu matky, čo
výrazne negatívne vplývalo na vnímanie otca zo strany syna. Maloletý sa v K. cíti bezpečnejšie a
uvoľnenejšie, čo bolo vidieť aj na jeho školskom prospechu, keď skončil s vyznamenaním. Má však
obavy, pretože matka ho oboznámila s výkonom súdneho rozhodnutia, že sa musí stretnúť s otcom a

nastali obavy z jeho strany, že otec príde za ním do školy, preto už aj vychovávateľku informoval, že
nechce s otcom byť v kontakte. Ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nepopiera, že aj otec má právo
podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, vedela by dospieť k rodičovskej dohode, avšak v žiadnom
prípade nemôže styk otca s dieťaťom prebiehať tak, že otec si dieťa vyzdvihne u matky a po polhodine ho
matke vráti s tým, že má neodkladné pracovné povinnosti, čo sa v reále v našom prípade zo strany otca

udialo, nie raz. Rovnako sa musí aj otec snažiť s maloletým L. si vytvoriť pozitívny vzťah, ktorý bude zo
strany maloletého vnímaný tak, že sa na otca teší a chce s otcom tráviť čas. Avšak otec niekoľkoročným,
nie práve vhodným správaním v prítomnosti maloletého, sa pričinil o to, že maloletý L. nechce k nemu
chodiť, odmieta kontakt s otcom, a to aj napriek tomu, že sa mu matka snaží vysvetliť, že otec to tak
nemyslel, že ho má rád a že mu určite s otcom bude dobre. Teda nie je pravdou tvrdenie otca, že matka

osobne negatívne vplýva na syna, aby sa so svojim otcom stýkal. Dokonca maloletý matke povedal,
že pokiaľ bude musieť ísť k otcovi, ujde od nej. Maloletý u otca nikdy neprespal, nemali doteraz žiadnu
spoločnú dovolenku, nestaral sa osobne o maloletého, keď bol chorý. Podľa názoru matky, úprava styku
otca s dieťaťom nemá byť len výkonom práv otca, ale aj výkonom jeho povinností voči dieťaťu. Pokiaľotec nezlepší komunikáciu s maloletým, nevyvinie maximálne úsilie k tomu, aby ho maloletý vnímal
pozitívne a tešil sa na stretnutie s ním, tak akákoľvek súdom zadaná ingerencia na úpravu styku otca
dieťaťa bude mimoriadne ťažko realizovateľná bez toho, aby to nemalo negatívny psychický dopad na

maloletého. Všetky skutočnosti a poznatky o nich má k dispozícii súd prvej inštancie v konaní sp. zn.
24P/159/2023 a v konaní sp.zn. 55Em/2/2024, tieto ale súd vôbec nevzal do úvahy nehľadiac na záujmy
a potreby maloletého dieťaťa, len jednostranne konal v prospech otca. Navrhla preto uznesenie zrušiť.

5. K odvolaniu povinnej podal písomné vyjadrenie oprávnený, v ktorom zdôraznil, že matka mu v

styku upravenom súdom aktívne bráni, v dôsledku čoho nemal možnosť styk so synom realizovať od
októbra 2023. V októbri 2023 mu matka maloletého dala jeden jediný krát v zmysle exekučného titulu,
s maloletým strávil pár hodín spoločných aktivít a na záver sa dohodli, že sa znovu stretnú, avšak tak
sa už nikdy nestalo. Mamipulácia maloletého matkou je zrejmá z neprirodzeného správania maloletého
L.. Matka sa mu snaží vštepiť strach a nenávisť voči otcovi. Maloletý bez toho, aby mal dlhodobo
akýkoľvek kontakt s otcom, sa vyjadruje voči otcovi nenávistne a jeho prejavy majú až zvrhlý charakter

ohrozujúci jeho mravnú výchovu a riadny psychický vývin. Z posledného výsluchu ÚPSVaR (Správa
ÚPSVaR zo dňa 06.08.2024), ktorý sa realizoval po vyše roku odkedy otec s maloletým nemá žiaden
kontakt vyplýva že „L. spomenul, že nakreslil tatina dolu hlavou, ako je ukrižovaný s nohami na kríži.
Odôvodnil nám to tým, že tatino sa podobá na satana alebo Hitlera“. ÚPSVaR dokumentoval aj ďalšie
zvrhlé vyjadrenia maloletého o tom, že otcov kamarát sa mu mal v jeho práci vyhrážať tým, že spolu

s otcom mu budeme „špŕtať do riti paličku“. Otec si kladie otázku, odkiaľ 9-ročné dieťa má naučené
takéto nechutné a zvrhlé vyjadrenia. Podľa názoru otca ich môže mať len od jeho matky, keďže s
otcom nemá dlhodobo žiadny kontakt. Posudok psychológa, na ktorý matka odkazuje v jej odvolaní,
v skutočnosti nie je žiadnym posudkom. Ide o „stanovisko psychológa“, ktoré vyhotovilo Súkromné
centrum poradenstva a prevencie dňa 14.11.2023, s ktorým sa konajúci súd riadne a dostatočne

vysporiadal v bode 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Komunikácia, či už medzi otcom a matkou
alebo otcom a maloletým je nulová, pretože okrem osobného kontaktu matka otcovi zamedzila aj kontakt
telefonický a zablokovala sebe aj maloletému otcove mobilné číslo. V odvolaní pritom vyčíta otcovi, že
pokiaľ nezlepší komunikáciu s maloletým, tak sa osobný styk bude len ťažko realizovať. Otec nerozumie,
ako by mal zlepšiť komunikáciu so synom, keď mu zamedzila akýkoľvek kontakt s ním. Všetky snahy

súdu o nápravu dobrovoľným splnením povinnosti zo strany matky boli neúspešné. Je nevyhnutné, aby
súd mal možnosť čo najskôr pristúpiť k uskutočneniu výkonu súdneho rozhodnutia, pretože v opačnom
prípade dôjde k úplnému odcudzeniu syna s otcom. Navrhol preto rozhodnutie potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vyjadrenia matky v podanom odvolaní

vykazujú obsahovú nekonzistentnosť, keďže jednotlivé tvrdenia sú navzájom v rozpore. Matka v rámci
odvolania má výhrady voči spôsobu a rozsahu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ako bol
uvedený v napadnutom rozhodnutí. Má za to, že za daných okolností, nie je tento styk nastavený
v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Zároveň matka v samotnom odvolaní výslovne
nepopiera význam otca v živote dieťaťa a uznáva, že má právo sa podieľať na výchove a starostlivosti

maloletého dieťaťa a vedela by dospieť k rodičovskej dohode. Odvolacie námietky matky neobsahujú
nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť právne posúdenie veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu
kolízny opatrovník rešpektuje a ďalšie posúdenie skutkového a právneho stavu ponecháva plne na
uvážení odvolacieho súdu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)), po zistení, že
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a
napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrhu otca na výkon rozhodnutia vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia uznesenia Okresného

súdu Nitra, č.k. 24P/159/2023-27 zo dňa 04.09.2023.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správnyprávny záver a svoje rozhodnutie i správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého manželstvo neuzavreli, nežijú v spoločnej domácnosti
a na starostlivosti o maloletého sa nevedia dohodnúť. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol
podaný zo strany otca ako oprávneného dňa 13.10.2023, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil výkon
exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/159/2023-27 zo dňa 04.09.2023, ktorým
súdneodkladnýmopatrenímupravilstykotcasmaloletýmvkaždomtýždnivutorok,voštvrtokavnedeľu

vždyvčaseod15.00hod.do18.00hod..Vzmyslenávrhuotcasavšakjehostyksmaloletýmvintenciách
uvedeného rozhodnutia nerealizoval. Otec vníma situáciu tak, že matka nespolupracuje, neposkytuje
potrebnú súčinnosť k realizácii styku otca s maloletým, naopak mu v styku so synom od októbra 2023
bráni. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že exekučný titul je vykonateľný,
nedochádza na jeho základe k dobrovoľnému plneniu a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nastali po
vzniku exekučného titulu a spôsobili by zánik uloženej povinnosti, preto podľa § 376 ods. 2 CMP vydal

uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. S uznesením súdu prvej inštancie sa nestotožnila povinná
a podala proti nemu odvolanie, v ktorom podstatou odvolacej argumentácie je poukazovanie na to, že
otec svojim doterajším dlhodobým správaním vo vzťahu k maloletému vytvoril u maloletého strach zo
stretnutia s otcom a zároveň poukazovala na odmietavý postoj maloletého, ktorý sa nechce stretávať
s otcom, odmieta ho verbálne i fyzicky.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

13. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

15. Civilný mimosporový poriadok vyslovene upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu

rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je prípustné
odvolanie. Zákon však špecifikuje len dva odvolacie dôvody. Táto právna úprava je špeciálna vo vzťahu
k právnej úprave obsiahnutej v § 62 CMP a § 365 CSP. Odvolanie proti nariadenému výkonu rozhodnutia
možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo okolnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo

zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka). Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt
a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia.

16. Nakoľko citované zákonné ustanovenie expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu
výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, odvolací súd sa
zameral výlučne na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania. Odvolací súd
konštatuje, že povinná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 377 ods. 3 CMP, t.j. skutočnosti týkajúce sa
nevykonateľnosti exekučného titulu alebo existencie okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu

a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Doposiaľ nedošlo k zmene alebo k zrušeniu exekučného titulu v
dôsledku prípadnej novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pričom odvolací súd
konštatuje, že zo spisu nevyplýva existencia skutočností, ktoré by odôvodňovali nemožnosť realizácie
styku oprávneného s maloletým v rozsahu stanovenom predmetným exekučným titulom, ktorý styk nie
je široký, je určený bez prespávania v rozsahu troch hodín počas troch poobedí v týždni.

17. Pokiaľ sa jedná o prvý odvolací dôvod, ktorým je nevykonateľnosť exekučného titulu, v
prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že existuje právoplatný a vykonateľný exekučnýtitul (uznesenie Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/159/2023-27 zo dňa 04.09.2023), ktorým oprávnenému
bol s maloletým upravený styk.

18. Povinnou uvádzané a ani žiadne iné skutočnosti obsiahnuté v súdnom spise podľa názoru
odvolaciehosúdunepreukazujúaninaplnenieznakovdruhéhoodvolaciehodôvoduteda,žebypovzniku
exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá by spôsobila zánik uloženej povinnosti. V rámci konania o
výkone rozhodnutia týkajúceho sa úpravy stretávania oprávneného s maloletým neboli zistené žiadne
také závažné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že stretávanie sa s otcom by malo byť v rozpore

s najlepším záujmom maloletého, ktorého postoje k otcovi sú prebraté prevažne od matky. Matka
nemôže nerealizovanie styku vysvetliť odmietaním maloletého stretnúť sa so svojim otcom a takto
prenášať zodpovednosť za nerealizáciu styku na dieťa. Ako matka je povinná maloletého na styk aj
psychicky pripraviť tak, aby jeho prípadné negatívne nastavenie voči otcovi bolo odstránené, a aby
vzbudila v dieťati záujem a ochotu stráviť s otcom súdom vymedzený čas. Na strane druhej, pokiaľ sa
matka skutočne pokúša/pokúšala o zlepšenie vzťahov maloletého k otcovi, ako to v konaní tvrdila, je/

bola táto jej snaha zjavne nedostatočnou a nemôže byť preto dôvodom pre odopretie možnosti otca ako
oprávneného domáhať sa úspešne svojho práva vyplývajúceho z vykonateľného rozhodnutia súdu.

19. Odvolací súd konštatuje, že je to práve povinná, ktorá v podanom odvolaní mala a mohla
preukázať splnenie uloženej povinnosti, pričom by išlo o relevantný odvolací dôvod. Povinná však

žiadnym spôsobom nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, ale svoju odvolaciu argumentáciu a obranu sústredila na tvrdenia, ktoré
nemožno považovať za dôvod obsiahnutý v ust. § 377 ods. 3 CMP. V čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie existovali a aj v súčasnosti existujú predpoklady (vykonateľné rozhodnutie a riadne nesplnenie
povinnosti povinnou z neho vyplývajúcu) na vydanie napadnutého uznesenia. Všetky ďalšie námietky

a výhrady matky, ktoré prezentuje ako dôvody pre nemožnosť realizovať styk otca s maloletým môžu
byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a výpoveďami účastníkov na pojednávaní nariadil výkon
rozhodnutia.

20. Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje tvrdenia povinnej, že ako matka chce hájiť najlepší
záujem maloletého, ktorý aktuálne k oprávnenému prechováva negatívny postoj, avšak na druhej strane
je nutné dať možnosť i oprávnenému ako otcovi vytvoriť si citové väzby so svojim synom. Odvolací
súd zdôrazňuje, že aj napriek nezhodám medzi rodičmi, dieťa má právo na starostlivosť a výchovu zo
strany oboch rodičov. Záverom odvolací súd poznamenáva, že nakoľko exekučným titulom je uznesenie

o nariadení neodkladného opatrenia, ide len o úpravu dočasnú.

21.Odvolacísúdzhodnesosúdomprvoinštančnýmmalzapreukázané,žeexekučnýtituljevykonateľný,
nedochádza na jeho základe k dobrovoľnému plneniu a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nastali po
vzniku exekučného titulu a spôsobili by zánik uloženej povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).