Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010023
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konaného dňa 04.11.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 13T/2/2024 zo dňa 10.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX,
D. B.,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 04.08.2023 v čase okolo 11.00 hod. v kúpeľni bytu, nachádzajúceho sa na prvom poschodí

v bytovom dome s popisným č. XX v obci C., okres B. potom, čo mu jeho sestra E. F. povedala, aby
poupratoval v kúpeľni, túto bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ju jedenkrát zatvorenou päsťou svojej
ruky udrel do oblasti jej tváre, potom ju chytil oboma svojimi rukami za tvár, ktorú jej stláčal, zaprel
sa o zárubňu a tlačil ju smerom k umývadlu, pričom keď poškodená narazila do umývadla, tak týmto
konaním vyrazil tam nachádzajúce sa umývadlo a poškodená spolu s umývadlom spadla na zem, pričom
počas pádu narazila na tyče, ktoré podopierali umývadlo, kde týmto konaním spôsobil poškodenej E.
F. zranenia a to zlomeninu (prasklinu) 4. rebra vpravo, pomliaždenie tváre a nosa ľahšieho stupňa,
pomliaždenie v oblasti zadku vpravo ťažšieho stupňa s dobou liečenia 14 dní,

teda

-inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť poškodenej
spoločnosti, G. H. I., a.s., so sídlom J. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 742,34 eur

(sedemstoštyridsaťdva eur a tridsaťštyri centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku o d k a z u j e poškodenú spoločnosť G. H. I., a.s., so sídlom J. XX, XXX
XX B., IČO: XX XXX XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 04.08.2023 v čase okolo 11.00 hod. v kúpeľni bytu, nachádzajúceho sa na prvom poschodí
v bytovom dome s popisným č. XX v obci C., okres B. potom, čo mu jeho sestra E. F. povedala, aby

poupratoval v kúpeľni, túto bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ju jedenkrát zatvorenou päsťou svojej
ruky udrel do oblasti jej tváre, potom ju chytil oboma svojimi rukami za tvár, ktorú jej stláčal, zaprel
sa o zárubňu a tlačil ju smerom k umývadlu, pričom keď poškodená narazila do umývadla, tak týmto
konaním vyrazil tam nachádzajúce sa umývadlo a poškodená spolu s umývadlom spadla na zem, pričom
počas pádu narazila na tyče, ktoré podopierali umývadlo, kde týmto konaním spôsobil poškodenej E.

F. zranenia a to zlomeninu (prasklinu) 4. rebra vpravo, pomliaždenie tváre a nosa ľahšieho stupňa,
pomliaždenie v oblasti zadku vpravo ťažšieho stupňa s dobou liečenia 14 dní.

Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka,
ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona

určil skúšobnú dobu na 15 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného nahradiť
poškodenej G. H. I., a.s. škodu vo výške 742,34 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal túto
poisťovňu podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré dodatočne

prostredníctvom ustanoveného obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že podľa
jeho názoru súd prvého stupňa nevykonal obhajobou navrhované dôkazy, keď obhajobe nedovolil
vypočuť ako susedov K. a svedka A. L. ml. a taktiež doplniť znalecké dokazovanie alebo vypočuť
znalca M. I. M., a tak odstrániť rozpory týkajúce sa príčin vzniku zranenia poškodenej, čím došlo k
vadám konania a k porušeniu práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces. Táto základná

procesná zásada trestného konania, ktorá podľa právnej a súdnej praxe ako aj judikatúry Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikynespočívalenvprávevoľbyobhajcuavpráveradiťsasozvolenýmobhajcom,
ale v celom rade práv slúžiacich a smerujúcich k objektívnemu a spravodlivému výsledku trestného
konania,medziktorépatríajprávovyjadrovaťsakdôkazom,návrhomavšetkýmskutočnostiam,ktorésa
obžalovanému kladú za vinu, ako aj právo podávať návrhy na vykonanie dôkazov, bola v prejednávanom

prípade porušená. V zmysle Trestného poriadku je zrejmé, že súd môže návrh na vykonanie dôkazov
zamietnuť, avšak obžalovaný má za to, že iba vtedy, ak má dostatok dôkazov, ktoré jednoznačne a bez
pochybností ukazujú, že navrhované dôkazy nemôžu privodiť zmenu dôkazného stavu. Ak však o také
dôkazy nejde, je nevyhnutné, aby ich súd vykonal, čo v prípade obžalovaným navrhovaných dôkazov
nebolo splnené. Vykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov mohlo podľa obžalovaného odstrániť

rozpory vo veci samotného vzniku poranení poškodenej, ako i právnej kvalifikácie skutku vo vzťahu k
obžalovanému a zároveň vyvodiť odlišné rozhodnutie súdu vo veci samej. Vo vzťahu k zistenému skutku
je v danom kontexte možné namietať aj právne vady, pretože skutok tak, ako bol súdom zistený, bol
nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin nejde. Navyše obžalovaný nekonal
úmyselne, pričom v spojení s ublížením na zdraví podľa § 156 Tr. zákona neboli naplnené všetky

znaky skutkovej podstaty takéhoto trestného činu. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia
skutku poukázal odvolateľ aj na podľa jeho názoru nesprávne hmotnoprávne posúdenie spočívajúce
v zhodnotení a vyporiadaní sa s otázkou, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v
právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva a aplikácie
Trestného zákona na skutkový stav, ktorý súd zistil. Poukázal na to, že naplnenie skutkovej podstaty

trestného činu ublíženia na zdraví nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Aksúdnemaldostatokdôkazovnajasnépreukázanievinyobžalovaného,malaplikovaťzásaduprezumpcie
neviny, ktorá sa mala prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada in dubio pro reo. Okresný
súd vychádzal len z dôkazov založených na výpovedi poškodenej a na ňu viažuci sa obsah znaleckého

posudku znalca M. I. M. bez toho, aby na jednej strane dôsledne preveril a preukázal pravdivosť
tvrdení poškodenej, pričom priznal zodpovednosť len strane obžalovaného. Obžalovaný pritom uvádzal,
že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom zistení skutkového stavu a ako aj na
nesprávnom právnom posúdení takto zisteného skutku a to aj v spojení s vylúčením možnosti iného
priebehu skutku, najmä toho, ktorý bol prezentovaný v konaní pred prvostupňovým súdom a to, že

poškodená sa šmykla, pretože mala obuté len šľapky, ako to uvádzal vo výpovedi samotný obžalovaný.
Zranenia, ktoré poškodená utrpela a síce zlomeninu prasklinu štvrtého rebra vpravo a pomliaždenie
v oblasti zadku vpravo ťažšieho stupňa neboli spôsobené priamo konaním obžalovaného, tlačením
či sotením, ale v dôsledku pošmyknutia sa poškodenej a následného pádu na umývadlo v kúpeľni.
Nedostatočnédôkazy,akoajnepripusteniedôkazovnavrhovanýchobžalovanýmvovzájomnejsúvislosti
s ostatnými okolnosťami navrhovanými, avšak nepripustením dôkazov a zistenými skutočnosťami vnáša

vážne pochybnosti minimálne odôvodňujúce závery o spáchaní skutku, respektíve obžalovaného zo
skutku vyviňuje. K právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona mal za to, že objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane ľudského zdravia. Z konania
obžalovaného však musí byť zrejmé, že svojím konaním poškodil zdravie poškodenej, teda, že záujem
na ochrane ľudského zdravia chránený Trestným zákonom bol konaním obžalovaného porušený, pričom

objektívna stránka uvedeného trestného činu má spočívať v tom, že páchateľ inej osobe ublíži na
zdraví úmyselne. Ublížením na zdraví sa pritom rozumie len také poškodenie zdravia iného, ktoré
si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas
sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného sa
rozumie porušenie normálnych telesných funkcií, ktoré sťažuje výkon pracovnej činnosti alebo inej

činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je dôležitým
kritériom ublíženia na zdraví, nie však jediným. Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam také
skutočnosti ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, ktorá funkcia bola narušená, aké
lekárske ošetrenie si vyžaduje a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života poškodeného. V
danom prípade však nie je zrejmé, či jedine úmyselné konanie obžalovaného spôsobilo poškodenej také

poškodenie zdravia, ako bolo ustálené v rámci skutkového stavu, teda, či poškodenie zdravia zranenia
a to predovšetkým zlomenina štvrtého rebra vpravo a pomliaždenie v oblasti zadku vpravo ťažšieho
stupňa neboli spôsobené inak, napríklad v dôsledku pošmyknutia sa poškodenej a následného pádu na
umývadlo v kúpeľni. V tejto súvislosti odvolateľ namietal postup súdu, ktorý obhajobu obžalovaného a
spochybnenie mechanizmu vzniku poranení zúžil len na zranenia tváre poškodenej v dôsledku pádu,

hoci aj v konaní pred prvostupňovým súdom mali byť všetky pochybnosti preverené komplexne a to aj
v zmysle ako je to v tomto odvolaní namietané, teda, že pád poškodenej nesúvisel priamo s konaním
obžalovaného. Pokiaľ ide o sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej, z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, akým spôsobom a v akej miere bola poškodená vôbec obmedzená v obvyklom spôsobe
života, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr.

zákona musí ísť len o také obmedzenia, ktoré výrazne zasahujú do bežného života poškodeného, aby
z tohto konania mohla byť vyvodená trestná zodpovednosť berúc do úvahy materiálny korektív uvedený
v § 10 ods. 2 Tr. zákona. Pritom je treba zdôrazniť, že podľa znaleckého posudku znalca M. I. M.
u poškodenej nebola práceneschopnosť vôbec vystavená. K predĺženiu doby bežného liečenia došlo
dokonca v dôsledku subjektívne vnímanej bolesti poškodenej a tiež v dôsledku, či už existujúcej alebo

opakujúcej sa bolestivosti chrbtice a kĺbov pri jej chronických ochoreniach. Zásadným sa javí to, že
znalec konštatoval, že u poškodenej došlo len k ľahkému obmedzeniu obvyklého spôsobu života, pričom
tieto ťažkosti a obmedzenia boli prechodné a postupne dochádzalo k ich ústupu. Ďalej namietal, že
z hľadiska subjektívnej stránky stíhaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona
sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Zo samotného spôsobu spáchania skutku obžalovaným rovnako nie

je zrejmé, že by obžalovaný svojim konaním čo i len chcel sotiť poškodenú, obzvlášť vtedy, ak z
okolností popisu skutku, ktorý uviedla samotná poškodená, vyplývali nielen mnohé nezhody, a teda aj
možné vyvolanie konfliktnej situácie poškodenou. Poškodená pri tom momente údajného útoku, keď jej
obžalovaný mal dať prvú ranu päsťou, pritom úder päsťou nebol ten, ktorý vyvolal pád na umývadlo
a zranenia, mala stáť pri dverách medzi zárubňou. Následne nevedno ako ju mal obžalovaný tlačiť na

umývadlo, ktoré malo byť presne opačným smerom. Nevedno, z čoho prvostupňový súd usúdil, že by
obžalovaný chcel ublížiť poškodenej a z čoho usúdil, že obžalovaný mal byť uzrozumený s tým, že pokiaľ
ju takým spôsobom bude tlačiť smerom k umývadlu, spôsobí jej zranenia, ktoré si vyžiadajú lekárske
ošetrenie a liečbu a sťaží jej obvyklý spôsob života. Rovnako tak nie je zrejmé, z čoho súd usúdil, že bysi bol obžalovaný, napríklad čo i len plne uvedomoval, že svojím konaním môže ublížiť poškodenej na
zdraví a bol s tým uzrozumený, teda, že obžalovaný aj konal s nepriamym úmyslom podľa § 15 písm.
b) Tr. zákona. Slovné tvrdenia a výpovede poškodenej a obžalovaného boli protirečivé a neboli ničím a

nikým objektivizované. Má za to, že obžalovaný svojím konaním nemohol naplniť všetky znaky skutkovej
podstaty stíhaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 Tr. zákona, preto navrhol, aby
krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku a vo veci rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v

intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku,
pričom krajský súd v prejednávanom prípade nezistil žiaden dovolací dôvod a po prejednaní veci na

verejnom zasadnutí dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní pred
prvostupňovým súdom je určený rozsahom dokazovania uvedeným v obžalobe, v ktorej prokurátor
navrhol predvolať a vypočuť svedkyne poškodenú E. F. a M. M. N. a podľa § 269 Tr. poriadku oboznámiť

znalecký posudok, aj keď § 269 Tr. poriadku upravuje čítanie listinných dôkazov, čo znalecký posudok
nie je. Obžalovaný mal možnosť oznámiť vykonanie dôkazov po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3
Tr. poriadku. Vo výzve sa strany zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov,
ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na
to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v

obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom
pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá
nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa. Výzva na uvedenie dôkazov však bola súčasťou
predvolania na hlavné pojednávanie zo dňa 01.10.2024, kde zároveň obžalovaný bol upovedomený, že
nahlavnompojednávanímožnočítaťzápisnicuojehovýpovedialebojejpodstatnúčasť,akstýmsúhlasí

prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný, ako aj že súhlas obžalovaného
nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní alebo požiadal, aby sa
hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu
predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil (§ 263 ods. 2 Tr. poriadku). Predvolanie obžalovaného na
hlavné pojednávanie zo dňa 28.10.2024 prevzal obžalovaný dňa 07.10.2024, následne tento požiadal

o ustanovenie obhajcu, ktorý mu bol aj opatrením zo dňa 14.10.20240 ustanovený, pričom obhajcovi
bola doručená aj obžaloba, upovedomenie, výzva a uznesenie a to dňa 17.10.2024. Na hlavnom
pojednávaní dňa 28.10.2024 so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, M. I. M.. Až na tomto
hlavnom pojednávaní obhajca navrhol prvostupňovému súdu na zváženie vypočuť svedkov susedov

K. a A. L. ml., a taktiež doplnenie znaleckého dokazovania. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2025
(č.l. 220 spisu) zúčastnené strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania, a preto bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené a bolo udelené slovo na konečné návrhy.

Za takejto situácie má krajský súd za to, že rozsah dokazovania na začiatku hlavného pojednávania

bol určený tak, ako to strany navrhli, či už v podanej obžalobe alebo v tom, že nereagovali na výzvu zo
dňa 01.10.2025. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
A. B., ktorý priznal, že s poškodenou, ktorá je jeho sestrou, žil v spoločnej domácnosti v jednom byte,
pričom uviedol, že on si v inkriminovaný deň len pral oblečenie a celý konflikt vyvolala poškodená, ktorá
mu škaredo povedala, že má odísť z kúpeľne, trvala na tom, aby ihneď odišiel z kúpeľne, strčila doňho

prstom,onmalzačervenanéoko, onjunebuchol,ibajuodsebaodstrčilaonasamaspadlanaumývadlo.
Umývadlo sa uvoľnilo, pretože nebolo dobre upevnené na konzolách, ktoré ho držali. Taktiež mala sestra
obuté len šľapky. V minulosti bol rovnako odsúdený, pretože ho obvinila sestra, čo nebola pravda. Sestra
má také stavy, že tri hodiny v kuse nadáva, hreší, napríklad na susedov alebo na hocikoho, kto sa jej
znepáči. Poškodená sa často háda aj s manželom, on sa do toho nemieša, pretože nakoniec je on zlý.

Svedkami konfliktov, ktoré vyvoláva jeho sestra, môžu byť susedia K.. Trval na tom, že poškodenú len
odhodil od seba, keď bola blízko pri ňom, sestra ho hneď napadla do tváre, on nijako neútočil. Sestra
mu ešte povedala, že to oľutuje a ihneď išla zavolať policajtov a sanitku.Zo spáchania skutku obžalovaného v celom rozsahu usvedčovala predovšetkým svedkyňa poškodená
E. F., ktorá uviedla, že brat už ráno okolo 8.00 hod. pral svoje oblečenie v kúpeľni, ona ho poprosila,
aby sa okolo 11.00 hod. mohla okúpať, pretože potrebovala ísť na autobus, on jej sľúbil, že lavóre

vyprace. Keď prišla do kúpeľne, obžalovaný sa zdvihol k nej, bez nadávok jej dal jeden úder päsťou
do tváre a stláčal jej tvár, zaprel sa do zárubne, tlačil ju smerom k umývadlu, ktoré vytrhol, načo ona
spadla aj s umývadlom, padala na bojler a ešte pritom stúpila do lavóra, obliala ju pritom voda z toho
lavóra, vyrazilo jej dych a zlomila si rebro. Keď obžalovaný videl, že ona lapá po dychu, prestal a odišiel
preč. Nárazom na umývadlo jej obžalovaný spôsobil hematóm na pravej časti zadku ťažkého stupňa

tým, že narazila na umývadlo a na železo, ktoré držalo to umývadlo. Obžalovaný sa jej neospravedlnil,
neprejavil žiadnu ľútosť. Obžalovaný bol v tom čase triezvy, roky má problém s alkoholom, ale v čase
skutku bol tri týždne triezvy, pretože sa liečil na poranenie nohy. Roky žijú s bratom v jednom byte,
ktorý vlastnia na polovicu, brat si svoje izby zamyká, do nich ona nevstupuje. Keď sa byt odkupoval
do osobného vlastníctva, brat obžalovaný zaplatil 30.000,- Sk a ona 20.000,- Sk, ale nefigurovala na
žiadnych papieroch, lebo to brat zmanipuloval.

Zo záverov znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ako aj z predložených
lekárskych správ plynie, že v inkriminovaný deň utrpela poškodená E. F. zlomeninu (prasklinu štvrtého
rebra vpravo, pomliaždenie tváre a nosa ľahšieho stupňa, pomliaždenie v oblasti zadku vpravo ťažšieho
stupňa). V prípade zlomeniny rebra, práceneschopnosť trvá 4 až 6 týždňov, v prípade pomliaždenín,

ktoré vznikli v oblasti tváre a nosa následkom jedného úderu do tváre následným stláčaním rukami
útočníka, boli menšieho rozsahu, sa krvná podliatina vstrebe za 2 až 3 týždne. Dĺžku liečenia
predpokladal znalec v trvaní 14 až 21 dní, v danom prípade došlo k predĺženiu doby liečenia v dôsledku
pretrvávajúcej bolesti zlomeného rebra a krvného výronu na zadku v dôsledku subjektívne vnímanej
bolestivosti a tiež v dôsledku bolestivosti chrbtice a kĺbov pri chronických ochoreniach poškodenej.

Predĺženie doby liečenia nevníma ako tendenčné ani z dôvodu možných komplikácií, ale v dôsledku
subjektívne vnímanej bolestivosti. Nie sú zaznamenané komplikácie ani zhoršenie zdravotného stavu
v dôsledku utrpených poranení. Zranenie malo ľahký charakter, pričom došlo k ľahkému obmedzeniu
obvyklého spôsobu života, poškodená absolvovala ambulantnú liečbu v traumatologickej rehabilitačnej
ambulancii, potrebovala analgetiká na tíšenie bolesti do šiestich týždňov, infúznu liečbu bolesti,

rehabilitačné procedúry, pričom sa bolesti mohli zhoršovať pri záťaži a na tlak a dotyk. Mala prechodne
sťaženú hygienu vykonávaním bežných úkonoch v domácnosti obliekanie. Pomliaždenie v sedacej časti
vzniklo po upadnutí na tvrdý predmet, bolo väčšieho rozsahu spojené s krvným výronom, intenzita
zraňujúceho podnetu bola stredne veľká, pričom poškodená uvádzala napadnutie bratom a udretie
päsťou do tváre, a to už v prvotnom ošetrení dňa 14.08.2023.

Keďže poškodená počas celého prípravného konania ako aj v konaní pred súdom vypovedala k vzniku
poranení zhodne, objektívne vykonaný dôkaz a to znalecký posudok sa stotožnil s mechanizmom vzniku
poranenia s výpoveďou poškodenej, keď uviedol, že k vzniku poranenia rebra došlo pri náraze na
tvrdý predmet, zraňujúci podnet mal vyššiu intenzitu, pôsobil jedenkrát, poranenia tváre vznikli jedným

úderomanáslednýmstláčanímrukamiútočníka,poraneniavsedacejčastivzniklipoupadnutíaintenzita
zraňujúceho podnetu bola stredne veľká, ani krajský súd nezistil dôvod neuveriť výpovedi poškodenej.

Na základe takto zisteného stavu, potom aj krajský súd nevidel dôvod neuveriť výpovedi poškodenej,
napokon aj sám obžalovaný priznal, že poškodenú odsotil. Na druhej strane však krajský súd ani

nevidel dôvod neuveriť obžalovanému, pokiaľ tento uviedol, že obžalovaná je konfliktná osoba a
vulgárne sa vyjadrovala na jeho osobu. Vzhľadom na to, že poranenie rebra vzniklo vyššie intenzívnym
pôsobením obžalovaného, bol potom krajský súd toho názoru, že aj pokiaľ by poškodená zaútočila
rukou na obžalovaného, spôsobom ako on uvádzal, aj v tomto prípade by obrana obžalovaného bola
neadekvátna a zodpovedala by útoku obžalovaného na poškodenú, ktorá mohla byť ešte potencovaná,

ako obžalovaný uvádzal, hnevom v dôsledku vulgárneho vyjadrovania poškodenej.

Správne zisteného skutkového stavu potom zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keďže vzhľadom na charakter uvedených poranení
dĺžka práceneschopnosti presahovala 7 dní, bola minimálne 14 dní tak, ako to uzavrel znalec v

znaleckom posudku. Správne okresný súd stanovil dĺžku práceneschopnosti poškodenej len na 14 dní.
Na druhej strane však zo skutkovej vety rozsudku a ani obžaloby prokurátora v žiadnom prípade nie je
zrejmé, aby obžalovaný spôsobil uvedené poranenia poškodenej z dôvodu, že ide o chránenú osobu,sestru obžalovaného, preto nebolo možné uznať obžalovaného za vinného aj pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

V tomto smere je nutné uviesť, že na správne vymedzenie skutku v obžalobe, či odsudzujúcom rozsudku
nie je postačujúce, ak je v skutku označená poškodená osoba len ako chránená osoba v zmysle §
139 ods. 1 Tr. zák. (napríklad, že je dieťa, blízka osoba, chorá osoba), ale je nutné brať do úvahy aj
ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona a súvislosť spáchania trestného činu práve s postavením, stavom
alebo vekom chránenej osoby. Aj táto súvislosť musí mať odraz v opise skutku, nakoľko v opačnom

prípade skutok nenapĺňa znaky tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty a obžalovaný z jej spáchania
nemôže byť uznaný za vinného.
Na to, aby bolo možné pri právnej kvalifikácii použiť aj ustanovenie § 139 ods. 1 (napríklad písm. c) –
blízka osoba) Tr. zákona, teda nestačí len formálne zistenie, že poškodený a obžalovaný sú napríklad
súrodenci, a preto je nutné skutok právne posúdiť aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu. Len takéto zistenie, samé osobe, totiž celkom opomína znenie ustanovenia § 139 ods.

2 Tr. zákona.
Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona, sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v
súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
podstatným pre posúdenie postavenia chránenej osoby ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty
je nielen zistenie, že niekto má postavenie chránenej osoby (v danom prípade blízkej osoby), ale aj

skutočnosť, že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, bol spáchaný v súvislosti s postavením
chránenej osoby. Pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby, nie je ani
možné použiť tento znak (chránenej osoby) ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného
skutku. Ustanovením § 139 ods. 2 Tr. zákona vyžadovaná súvislosť spáchaného trestného činu s
postavením chránenej osoby je skutkovým zistením, t. j. musí byť súčasťou popisu skutku, ktorý sa

obžalovanému kladie za vinu. To napokon vyplýva aj z ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. poriadku, z ktorého je
zrejmé, že súčasťou tzv. skutkovej vety vo výroku meritórneho rozhodnutia musí byť aj opis skutočností,
ktoré odôvodňujú všetky zákonné znaky trestného činu vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú
sadzbu. Pokiaľ teda prokurátor a následne aj súd prvého stupňa chcú klásť obžalovanému za vinu aj
spáchaniekvalifikovanejskutkovejpodstatyvychádzajúcejzustanoveniaochránenejosobepodľa§139

ods. 1 písm. c) Tr. zákona, potom musia v skutkovej vete vymedziť opis skutku tak, aby pokrýval nielen
skutočnosť,žepoškodenábolablízkouosobouobžalovaného(čojevyjadrenévskutkovejvetenapríklad
slovom „sestra“), ale aj skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením poškodenej
osoby. Táto súvislosť spáchaného trestného činu s postavením poškodenej ako blízkej osoby musí
vyplývať z tzv. skutkovej vety (z popisu ktorej by malo vyplývať napríklad, že obžalovaný zaútočil na

svoju sestru práve preto, že to bola jeho sestra a mali spolu konflikt).

Uvedené závery vyplývajú nielen z výkladu ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zákona v spojení s ustanovením
§ 163 ods. 3 Tr. poriadku, ale aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/65/2013 zo dňa 03.12.2013), z ktorej celkom jednoznačne vyplýva, že

vek, postavenie, či stav poškodeného musí byť v určitej vecnej súvislosti so spáchaným trestným činom,
t.j.musíbyťmotivačnýmfaktorom,ktorýzaložilalebopodporilvôľovúzložku,tedarozhodnutiepáchateľa
smerujúce k spáchaniu trestného činu. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle §
139 ods. 2 Tr. záona možno spáchanie činu voči osobe uvedenej v § 139 ods. 1 Tr. zákona považovať za
okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri úmyselnom trestnom čine, pričom sa

zároveň vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je chránenou osobou a navyše (otázka súvislosti
so spáchaným trestným činom), aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou,
ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. V tejto súvislosti Najvyšší
súd skonštatoval aj to, že táto subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby

sa vyžaduje pri kvalifikačnom použití pri všetkých písmenách ustanovenia § 139 ods. 1 Tr. zákona.
Dôvodom zrušenia rozsudku v dovolacom konaní zo strany Najvyššieho súdu bola skutočnosť, že z
formulácie skutkovej vety rozsudku nijako nevyplývalo, že by spáchanie trestného činu bolo z hľadiska
obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného a napriek tomu bol uznaný
vinným aj zo spáchania kvalifikovanej skutkovej podstaty v rozpore s ustanovením § 139 ods. 2 Tr.

zákona.

Skutkové zistenie, že poškodený bol v čase spáchania skutku voči obžalovanému v pomere blízkej
osoby, je teda len základný predpoklad pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu(na chránenej osobe). Aby súd prvého stupňa mohol obžalovaného uznať vinným aj zo spáchania tejto
kvalifikovanej skutkovej podstaty musí byť v opise skutkovej veci vyjadrená súvislosť medzi spáchaným
trestným činom a skutočnosťou, že poškodený bol blízkou osobou obžalovaného (t. j., tak ako to uvádza

najvyšší súd v citovanom rozhodnutí, musí byť do skutkovej vety zahrnutý aj motivačný faktor, ktorý
založil alebo podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie obžalovaného smerujúce k spáchaniu trestného
činu). Alebo povedané inak, každý použitý znak uvedený v tzv. právnej vete musí mať svoj odraz v tzv.
skutkovej vete a pokiaľ sa tak nestane, nie je možné uznať obžalovaného za vinného aj za spáchanie
znaku, ktorý nie je pokrytý skutkovými okolnosťami. (R117/2014).

K uvedenému je potrebné dodať, že starostlivosť o dokonalosť popisu skutku, teda aj to, aby skutok
vyjadroval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, je výhradne doménou aktivity
obžaloby a nie súdu, nakoľko v konaní pred súdom ťaží, ohľadne otázky viny, dôkazné bremeno len
prokurátora. Úlohou súdu teda nie je, aby vlastnou aktivitou odstraňoval prípadné vady v popise skutku
a tak sa podieľal na preukazovaní viny obžalovaného (v tomto smere možno za použitia komparatívneho
výkladu poukázať aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 670/2005 zo dňa 24.04.2006, ktorý

skonštatoval, že aktívne zásahy súdu do skutkovej vety bez aktivity obžaloby nie je možné chápať ako
nestranné rozhodovanie súdu). Súd nie je pomocník prokurátora, ktorý mu dotvorí, doplní, či opraví
skutok tak, aby zodpovedal právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe.
K výroku o treste krajský súd uvádza, že pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
je možné uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. V odpise registra

trestov má obžalovaný štyri záznamy, ktoré sú však staršie ako 10 rokov, naposledy bol odsúdený
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pričom trest vykonal dňa
20.06.2010 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odvtedy nebol súdne trestaný. V
evidencii priestupkov má obžalovaný záznam pre porušenie zákazu vychádzania, v mieste bydliska nie
je hodnotený negatívne, keď nikdy nebol riešený komisiou na ochranu verejného poriadku. Za takejto

situácie potom krajský súd považoval tak na ochranu spoločnosti ako aj pre nápravu páchateľa za
dostatočný a primeraný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu jedného roka, teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, keď pre uloženie iného alternatívneho trestu nemal krajský súd dostatočné podklady, keď nie
zrejmé, aby obžalovaný mal stály príjem, a preto nebolo možné uvažovať o uložení peňažného trestu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.