Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010778.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Andrey Kondllovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7.5.2025 č.k. 7PP/19/2025 -
42, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.8.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 7.5.2025 č.k. 7PP/19/2025 –
42 rozhodol o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto:
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného

zákona, § 66 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t.č.
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.09.2022 sp. zn. 9T/36/2021 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6To/159/2022, zamieta.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, sťažnosť. Prokurátor sa na
verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. Podanú sťažnosť odsúdený neodôvodnil.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
4. Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné.
5. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu

podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie)
a druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).
7. V odôvodnení prvostupňový súd k nesplneniu prvej materiálnej podmienky uviedol, že z vykonaného
dokazovania na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody
nepreukázal. Odsúdený už predtým bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda podmienky v rámci

ÚVTOS pozná. V prípade prvej materiálnej podmienky súd konštatuje, že správanie odsúdeného, ktorý
už bol opakovane súdne trestaný a už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatiaslobody, je potrebné hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne
trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Odsúdený napriek tomu, že predtým už
vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, sa (opäť) dostal do výkonu trestu odňatia slobody, a je

teda zrejmé, že predchádzajúci trest alebo tresty nenaplnili dostatočne svoj účel, a preto je potrebné
obzvlášť posúdiť, či odsúdený počas súčasného výkonu trestu naozaj svojim správaním preukázal
polepšenie. Tu súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že správane a
vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava,
príkazy a pokyny personálu plní, doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný

nebol, je pracovne zaradený a ciele stanovené programom zaobchádzania plní. V prípade odsúdeného
však evidujú aj jeden negatívny poznatok a to, keď počas presunu za účelom súdneho pojednávania
nadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným. Záver hodnotenia odsúdeného teda vyznieva síce
pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak
na druhej strane jeho postojom k spáchanej trestnej činnosti nepresvedčil súd, že u neho prebehla
vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Súd zároveň poukazuje na hodnotenie odsúdeného, podľa

ktorého sa odsúdený iba snaží zaujať kritický postoj k trestnej činnosti, z čoho súdu nevyplýva, že by
tento kritický postoj v skutočnosti zastával. Odsúdený verbalizuje ponaučenie, neuviedol však, ako na
trestnúčinnosťnazerázhľadiska,žebysvojpredchádzajúciživotskutočneanalyzovalzhľadiskapríčina
podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a
v budúcnosti tak trestnú činnosť nespáchal. Podľa názoru súdu tak u odsúdeného k polepšeniu nedošlo,

pretože súd skúma a hodnotí celý priebeh výkonu trestu odňatia slobody a správanie odsúdeného a
odsúdený tak len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa.
Zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o
skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie zákona.
8. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, prvostupňový súd uviedol, že odsúdený nesplnil ani prvú

materiálnu podmienku, keďže odsúdený polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody podľa názoru
súdu nepreukázal. Odsúdený už predtým bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda podmienky v rámci
ÚVTOS pozná. V prípade prvej materiálnej podmienky súd konštatuje, že správanie odsúdeného, ktorý
už bol opakovane súdne trestaný a už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia
slobody, je potrebné hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne

trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Odsúdený napriek tomu, že predtým už
vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, sa (opäť) dostal do výkonu trestu odňatia slobody, a je
teda zrejmé, že predchádzajúci trest alebo tresty nenaplnili dostatočne svoj účel, a preto je potrebné
obzvlášť posúdiť, či odsúdený počas súčasného výkonu trestu naozaj svojim správaním preukázal
polepšenie. Tu súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že správane a

vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava,
príkazy a pokyny personálu plní, doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný
nebol, je pracovne zaradený a ciele stanovené programom zaobchádzania plní. V prípade odsúdeného
však evidujú aj jeden negatívny poznatok a to, keď počas presunu za účelom súdneho pojednávania
nadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným.

9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Zistenia a závery prvostupňového súdu, citované v bode 7. tohto uznesenia, považuje sťažnostný

súd za správne a stotožňuje sa s nimi a k zisteniam prvostupňového súdu dodáva nasledovné.
Predovšetkým je potrebné poukázať na početnosť trestov, ktoré boli odsúdenému uložené v období
rokov 2003 až 2025. V priebehu tohto obdobia bol odsúdený celkovo 18 krát súdne trestaný, pričom
vo všetkých prípadoch mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, v ostatných prípadoch
bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa

odpisu registra trestov odsúdený vykonal trest odňatia slobody v roku 2004 (vo výmere 1 rok), v roku
2008 až 2016 (vo výmere 4 roky 6 mesiacov, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený a následne
mu bol nariadený vykonať zvyšok trestu), v roku 2011 (vo výmere 1 rok 6 mesiacov), v roku 2015
(vo výmere 9 mesiacov), v roku 2018 (súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 2 mesiace).
V prípadoch ďalších odsúdení bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu. Aj z tohto

prehľadu uložených a vykonaných trestov je zrejmé, že odsúdený je osobou, ktorá má bohaté skúsenosti
s výkonom trestu odňatia slobody a preto možno jeho správanie, tak ako ho popísal prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia, pripísať adaptácii na podmienky výkonu trestu odňatia slobody
a nie je prejavom jeho polepšenia, jeho vnútornej zmeny, jeho zmeneného postoja k páchaniu trestnejčinnosti. Na tomto mieste poukazuje sťažnostný súd aj na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ako aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej zohľadnenie (okrem iných okolností) aj kriminálnej
minulosti odsúdeného pre účely rozhodovania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu predstavuje

celkom regulárny postup konajúcich súdov, ktoré štandardne využívajú v danom prípade odpis z registra
trestov, ktorý podáva obraz o minulosti, resp. minulom správaní osoby, ktorej resocializačnú prognózu
je potrebné stanoviť a ktorý nemožno pri stanovení tejto prognózy ignorovať (napr. II. ÚS 204/2022, II.
ÚS 255/2025).
11. Rovnako považuje súd za správne zistenia a závery prvostupňového súdu, citované v bode 8. tohto

uznesenia, ku ktorým sťažnostný súd dodáva nasledovné. U odsúdeného, ktorého je možné označiť za
osobu kriminálne narušenú, vzhľadom na veľký počet jeho predchádzajúcich odsúdení, je očakávanie
vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody podmienené najmä vytvorením
materiálnych podmienok, ktoré by mu umožnili zmeniť spôsob života v tom smere, že by nepokračoval v
páchaní (v jeho prípade majetkovej) trestnej činnosti a prostriedky na krytie jeho potrieb by si obstarával
legálnym spôsobom. Na tomto mieste súd poukazuje na fakt, že z jeho celkovo osemnástich odsúdení,

bol v sedemnástich prípadoch uznaný za vinného zo spáchania trestného činu krádeže. Z dokazovania,
ktoré vykonal prvostupňový súd však nevyplynulo, žeby súdený mal vytvorené materiálne podmienky na
to, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mohol takýmto spôsobom zmeniť spôsob svojho
života.

12. Zistenia a závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd a ktoré sú doplnené v tomto uznesení, sú
rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel do
tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia slobody

naďalej pokračovať a bude podmienečne prepustený. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v
prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné
a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí.
13. Sťažnostný súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,

z vykonaných dôkazov zistil skutočnosti relevantné pre meritórne rozhodnutie o návrhu odsúdeného
a tieto napokon aj správnym spôsobom vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým a právnym
záverom. Z pohľadu formulácie výroku napadnutého uznesenia, ako aj jeho odôvodnenia nenachádza
sťažnostný súd na napadnutom uznesení žiadnu chybu. Odsúdený po podaní opravného prostriedku
neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré napáda správnosť napadnutého uznesenia.

14.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.