Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľuboslava Vanková
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/34/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124404450
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124404450.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31
575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale pobytom C.
XXX, o zaplatenie 1.853,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 29Csp/11/2025-121 zo dňa 26. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny v sume 1.823,08 eur,
úroku v sume 174,71 eur, úroku z omeškania v sume 2,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo umy 1.823,08 eur od 20.9.2024 do zaplatenia potvrdzuje a vo zvyšnej časti ruší a vec mu vracia
v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 16, ods. 17, § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili dňa 3.7.2018 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver vo výške 5.500 eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušenstvom v pravidelných
96 mesačných splátkach po 80,33 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,9 % ročne.
Žalovaná uhradila sumu 3.686,92 eur (započítaná žalobcom na istinu) a sumu 2.036,97 eur (započítaná
žalobcom na úroky). Žalovaná sa s úhradou ďalších splátok dostala do omeškania. Možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru žalobcom si strany sporu dohodli v Zmluve o úvere (čl. 2.10.1. v spojení s
čl. 2.9. a) Obchodných podmienok pre úvery občanom). Zmluvnú pokutu pre omeškanie so zaplatením
jednotlivých splátok si strany sporu dohodli v čl. 1, bode 1.2. Zmluvy o úvere za omeškanie splátky
vo výške 15 eur a pre omeškanie splátky po upozornení vo výške 15 eur. Žalobca Opakovaným
upozornením zo dňa 17.7.2024, doručeným žalovanej dňa 23.7.2024, vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy. V upozornení uviedol, že výška omeškaných splátok úveru ku dňu vystavenia upozornenia
je 169,43 eur, zároveň si uplatňuje zmluvnú pokutu 33,94 eur z titulu opakovaného porušenia zmluvných
povinností. Žalobca uvedeným upozornením vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 184,43 eur
pozostávajúcej z istiny 133,17 eur, zmluvného úroku 17,03 eur, úroku z omeškania 0,29 eur a zmluvnej
pokuty33,94eurdo11.8.2024stým,ževprípadeneuhradeniadlžnejsumyvstanovenomtermínebankauplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlási predčasnú splatnosť úveru a
požiada žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy. Žalobca Výzvou na predčasné
splatenie úveru zo dňa 19.9.2024, ktorá bola žalovanej doručená dňa 26.9.2024, oznámil žalovanej, že
dňa 19.9.2024 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru pre nesplnenie povinností vyplývajúcej zo zmluvy
a vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu 1.936,32 eur pozostávajúceho z istiny 1.823,08 eur, zmluvného
úroku 47,23 eur, úroku z omeškania 2,07 eur a zmluvnej pokuty 63,94 eur do 11.10.2024.
4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že zmluvu o úvere posúdil ako úverovú zmluvu podľa §
497 Obchodného zákonníka, spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň
akozmluvuospotrebiteľskomúverepodľa§1ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochadospelzáveru,
že spĺňa zákonom požadované náležitosti. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal
schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uviedol, že
malúdajeopríjmoch,výdavkochazáväzkochžalovanej,avšakneuviedol,akékonkrétneúdajezistil,ako
ich vyhodnocoval a ako dospel k záveru, že žalovaná poskytnutý úver bude schopná splácať. Žalobca
nepreukázal, že pri skúmaní bonity žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou, keď ani len netvrdil,
na základe akých konkrétnych údajov o príjmoch a reálnych výdavkoch žalovanej a akým postupom
vyhodnocovania údajov dospel k záveru, že žalovaná bude schopná splácať úver a tak nepreukázal
splnenie svojej povinnosti podľa § 7 ods. 1, 16 a 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda mu i vzniklo
právo úver zosplatniť. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že veriteľ
neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, teda veriteľovi s poukazom na
§ 11 ods. 2 prvú vetu zákona o spotrebiteľských úveroch nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o posudzovaní bonity žalovanej predložil výpisy
zúčtov,ktorýminielenženepreukázalschopnosťžalovanejsplácaťúver,alepodľapredloženýchvýpisov
výdavky žalovanej za posudzované obdobie už v tom čase prevyšovali jej príjem, a to každý mesiac (za
6/2018 príjem 800,99 eur, výdavky 1.239,86 eur, za 5/20218 príjem 750,96 eur a výdavky 785,19 eur a
za 4/2018 príjem 301,59 eur a výdavky 1.628,58 eur). Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že v
danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou,
nakoľko žalobca síce mal údaje o spotrebiteľovi, avšak nepreukázal, že na tieto údaje, či už na existujúce
úvery, príjmy alebo skutočné výdavky prihliadal, sám uviedol, že pri výdavkoch spotrebiteľa vychádzal
len zo sumy životného minima, teda nepreukázal, že dostupné údaje vyhodnocoval a nepreukázal, že
počítal limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda úver sa s poukazom
na § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka tiež pre rozpor s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 17.7.2024 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 184,43 eur pod následkom zosplatnenia celého
úveru, pričom neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru.
Uvedenie konkrétnej splátky absentuje nielen vo výzve na zaplatenie zo dňa 17.7.2024, ale tiež vo výzve
napredčasnésplatenieúveruzodňa19.9.2024,ktoráskutočnosťspôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu
zosplatnenia, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú skutočnosť súd prihliada
ex offo - z úradnej povinnosti. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe
tvrdeného zosplatnenia úveru, pričom zosplatnenie úveru súd prvej inštancie posúdil ako neplatný
právny úkon, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu bezúročnosti úveru žalobcovi nevznikol
žalobcovi nárok ani na úroky. S poukazom na neplatnosť zosplatnenia nebolo možné priznať žalobcovi
ani úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zároveň s poukazom na
to, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, s prihliadnutím na dohodnutú konečnú splatnosť
mesačná splátka nezodpovedala sume, ktorú bola žalovaná povinná vrátiť, preto nevznikol žalobcovi
nárok ani na úroky z omeškania vo výške 2,07 eur za obdobie do zosplatnenia, ani na zmluvné pokuty
vo výške 2 x 15 eur.
5. Súd prvej inštancie žalovanej ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal vzhľadom
na to, že jej žiadne trovy nevznikli.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej
inštancie, že by žalobca v žalobe nedostatočne tvrdil skutočnosti k skúmaniu bonity. Ak však súd prvej
inštancie považoval návrh za neúplný, tak mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhuna začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu
neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti
povinný, súd prvej inštancie takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca
ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím
ohľadomjehoschopnostisplácaniaúveruvzmysle§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Zo samotného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že posudzovanie
schopnostidlžníkasplácaťúverniejeexaktneurčené,niejeustanovenýpresnýpostupposúdeniabonity
aniejestanovenáanipovinnosťdopytomzisťovaťúdajevkonkrétnychregistroch.Žalobcanaposúdenie
bonity využil najmä nasledujúce zdroje informácií: report zo Spoločného registra bankových informácií,
žiadosť o úver, prehľad kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovanej. Z predložených
dôkazov je zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená, nakoľko žalobca v
žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovanej splácať úver ani bez akýchkoľvek údajov o jeho
príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave a ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Záver súdu prvej
inštancie o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru a najmä o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
nesprávny. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe žalobcu vyhovie v plnom rozsahu.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky z časti pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a z časti pre zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového
poriadku) a vrátenie veci v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 1.823,08 eur, úroku v sume 174,71
eur, úroku z omeškania v sume 2,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo umy 1.823,08
eur od 20.9.2024 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 30 eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol,
keď dospel k záveru, že veriteľ porušil svoje povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), v dôsledku
čoho v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Tiež
súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže
Výzva na zaplatenie zo dňa 17.7.2024 neobsahuje uvedenie splátky, pre nezaplatenie ktorej splátky
môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.
9. Jedným z dôvodov pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie súdu prvej inštancie že právny úkon
zosplatnenia úveru je neplatný pre nedodržanie ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
keďže vo výzve veriteľa obsahujúcej upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva žiadať o jednorazové zaplatenie celej pohľadávky, absentuje špecifikácia konkrétnej
splátky, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.10. V danom prípade je nepochybné, že súd prvej inštancie správne identifikoval spor ako spotrebiteľský
s odkazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Výzvou zo dňa 17.7.2024 s označením „Opakované upozornenie“ žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok úveru ku dňu vystavenie upozornenia v lehote
najneskôr do 11.8.202, pričom žiadal o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 184,43 eur a upozornil
žalovanú na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia celej pohľadávky
v stanovenom termíne, avšak bez uvedenia, s ktorou konkrétnou splátkou úveru bola žalovaná
v omeškaní. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.9.2024 žalobca oznámil žalovanej, že
banka dňa 19.9.2024 rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ju uhradiť celý dlh vo výške
1.936,32 eur s príslušenstvom najneskôr do 11.10.2024.
11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prejednávanej veci a v tomto smere poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára 2024,
sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023
z 25. septembra 2024), v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením (sp.
zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024), resp. v samotnom
zosplatnení (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára 2024), presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
12. Odvolací súd, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v predmetnej
otázke konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ani vo výzve pred zosplatnením
a ani v oznámení o predčasnej splatnosti úveru nie je konkrétne špecifikovaná konkrétna splátka,
pre ktorú veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý úver. Odvolací súd zdôrazňuje, že takáto
identifikácia splátky je potrebná aj z dôvodu určenia prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre
potrebu vedomosti dlžníka (spotrebiteľa) o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru
(Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. septembra 2023). Identifikácia splátky je tak podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (Najvyšší súd SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. júna 2024).
13. Na základe uvedeného nemožno Opakované upozornenie zo dňa 17.7.2024 považovať za
kvalifikovanú výzvu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu neurčitosti
(výzvy) ako právneho úkonu nie je potom možné považovať Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo dňa 19.9.2024 podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka za platné a účinné. Odvolací súd
uzatvára, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzva na zaplatenie neuhradenej
splátky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.
14. Keďže odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie (ods. 26. rozsudku súdu prvej inštancie)
dospel k rovnakému záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru v súdenom spore, bolo už nadbytočným
zaoberať sa skutočnosťou, či bol veriteľ v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pre nesplnenie povinnosti
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Iná situácia však bola v prípade hrubého porušenia povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorej následkom je v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie
povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca síce mal údaje
o spotrebiteľovi, avšak nepreukázal, že na tieto údaje, či už na existujúce úvery, príjmy alebo skutočné
výdavky prihliadal. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval v danej veci ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že
neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvoduhrubého porušenia povinností veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko z obsahu spisu je preukázané, že si veriteľ preveril príjmy a výdavky
žalovanej.
16. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S porušením povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné
právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1
tohtozákona,neboloprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.
Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé
porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
17. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
18. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a
skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne -
alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu súd náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom
odôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-
ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k
nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale
aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (1Cdo/118/2022).
19. Súd prvej inštancie pri overovaní bonity spotrebiteľa veriteľom konštatoval, že žalobca síce mal
údaje o spotrebiteľovi, avšak nepreukázal, že na tieto údaje prihliadal, resp. že dostupné údaje
vyhodnocoval, čo viedlo súd prvej inštancie k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa posudzovať
bonitu s odbornou starostlivosťou (ods. 24. rozsudku súdu prvej inštancie). Tiež súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku zopakoval skutkové tvrdenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie,
že príjmy a výdavky žalovanej zisťoval z jej bežného účtu, údaje o existujúcich úveroch žalovanej
získal z registrov SRBI/NRKI a informácie o príjmoch a rodinnej situácii žalovanej zistil zo žiadosti
o úver (ods. 14. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom žalobca Žiadosť o poskytnutie spotrebného
úveru zo dňa 3.7.2018, Výstup z úverového registra zo dňa 3.7.2018 a Výpisy z účtu žalovanej za
obdobie apríl – jún 2024 pripojil k žalobe. Žalobca v odvolaní opakovane zdôraznil, že podmienka
hrubého porušenia povinnosti pri skúmaní bonity žalovanej nebola splnená, keďže vychádzal zo zdrojov
informácii uvedených v týchto listinách.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk v kontexte s dôkazmi predloženými
žalobcom odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci vo vzťahu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru nie je v súlade so závermi dokazovania v prejednávanej veci. Sankcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorú zvolil súd prvej inštancie v prejednávanej veci, je spojená
s hrubým porušením povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Výsledky dokazovania v prejednávanej veci však nasvedčujú tomu, že veriteľ si v žiadosti o poskytnutiespotrebného úveru zisťoval údaje o rodinnom stave žalovanej a o príjmoch žalovanej, mal k dispozícii
výpisy z účtu žalovanej za tri mesiace, na ktorých sú zistiteľné kreditné a debetné platobné operácie,
tiež urobil dopyt do spoločného registra bankových informácii za účelom zistenia informácií o úverovom
zaťažení žalovanej a jej platobnej disciplíny. Záver súdu prvej inštancie o hrubom porušení uvedenej
povinnosti je potom nesprávny, keďže žalobca neposudzoval bonitu žalovanej bez akýchkoľvek údajov
o spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie vec čiastočne nesprávne právne posúdil, keď konštatoval splnenie
podmienokprevysloveniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveruvprejednávanejveci.
21. Nakoľko odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatoval neplatnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, bolo správnym zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie istiny v sume
1.823,08 eur, úroku v sume 174,71 eur, úroku z omeškania v sume 2,03 eur, úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo umy 1.823,08 eur od 20.9.2024 do zaplatenia. Žalobca na základe skutkových tvrdení
v žalobe si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny v sume 1.823,08 eur, úroku v sume 174,71
eur, úroku z omeškania v sume 2,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo umy 1.823,08
eur od 20.9.2024 do zaplatenia z dôvodu zosplatnenia pohľadávky ku dňu 19.9.2024. K žiadnej zmene
žaloby na základe zmeny skutkových okolností v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nedošlo, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie istiny v sume 1.823,08
eur, úroku v sume 174,71 eur, úroku z omeškania v sume 2,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo umy 1.823,08 eur od 20.9.2024 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
22. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 30 eur (2-krát po
15 eur) súd prvej inštancie konštatoval neopodstatnenosť nároku na jej zaplatenie z dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávne považoval úver za bezúročný a bez poplatkov (ods. 27. rozsudku súdu
prvej inštancie), ako odvolací súd uzavrel vyššie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie, že uplatnenú zmluvnú pokutu považoval súd prvej inštancie
(vzhľadom na jeho zdôvodnenie v ods. 27. rozsudku súdu prvej inštancie) zjavne za poplatky spojené
so spotrebiteľským úverom. Takéto odôvodnenie neopodstatnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 30 eur je nesprávne, nakoľko zmluvná pokuta nie poplatkom súvisiacim s úverom, jedná
sa o samostatný inštitút upravený Občianskym zákonníkom ako prostriedok slúžiaci na zabezpečenie
záväzku, je vedľajším právom k hlavnému záväzkovému vzťahu a nejde rozhodne o príslušenstvo
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 30 eur s odkazom, že žalobcovi nevznikol na ňu nárok, keďže úver
je bezúročný a bez poplatkov, je nedostatočné.
23. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie
nedáva jednoznačnú odpoveď na splnenie podmienok pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru v prejednávanej veci a v nadväznosti naň pre vyslovenie neopodstatnenosti
požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty. Rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepresvedčivý,
čo je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu odvolací súd
napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti (teda v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 30 eur) podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec podľa ustanovenia §
391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil súdu prvej inštancie v zrušenej časti na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie
24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať za
stavu dodržania postupu opísaného vyššie, zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie
dôvodnosti uplatnenej požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty. K tomu vyvodiť zodpovedajúce
skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré
strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia §
295 Civilného sporového poriadku, potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného
sporového poriadku) procesne správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní
súd prvej inštancie argumentačný základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového
stavu pod relevantné ustanovenia právnej normy. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj
citáciu aplikovaných právnych noriem (vrátane dňa aplikovaného účinného znenia), vysvetlenie, ktorézo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu
pri ich výklade. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.