Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201144
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca) a členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta
Jakubáča,PhD.,vprávnejvecižalobcu:JOPIOILs.r.o.,sosídlomStudenohorská79,84103Bratislava,
IČO: 44 182 368, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472101/2019 zo dňa 17.06.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Kriminálny úrad finančnej správy, pobočka Západ, Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa
22.03.2019 rozhodnutie č. 100716323/2019, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „daňový poriadok“) z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil žalobcovi predbežné opatrenie spočívajúce v
povinnosti zložiť peňažnú sumu 181 123,00 EUR na príslušný účet správcu dane do 15 dní od doručenia
rozhodnutia s tým, že rozhodnutie je vykonateľné dňom vydania (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňový orgán získal poznatky o možnosti

porušovania daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty žalobcom, ktorého hlavnou
ekonomickou činnosťou v preverovanom období február 2017 bol nákup a distribúcia pohonných
hmôt. Žalobca podľa prvostupňového rozhodnutia nesprávne vykázal daňovú povinnosť na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, ktorá mala byť vyššia o daň vo výške
181 123,67 EUR. Nebezpečenstvo z omeškania spočívalo v tom, že jediný majetok žalobcu, ktorého
existenciu prvostupňový orgán predpokladal, boli peňažné prostriedky na účte žalobcu a vzhľadom
na neobmedzenú dispozíciu s týmto majetkom hrozilo, že sa tento majetok stane pre správcu dane

nedosiahnuteľným. Obavy z nevymožiteľnosti vychádzali aj zo správania sa konateľov žalobcu A. B.
a C. D., v postavení štatutárneho orgánu spoločností KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze (IČO: 36 525 073)
a JOPI TRADE, spol. s r.o. (IČO: 34 127 313).3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101472101/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil, pričom uviedol, že pri ukladaní predbežného opatrenia prvostupňový orgán

prihliadal na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 19.08.2019 domáhal na Krajskom súde
v Bratislave preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania. V zdaňovacom období február 2017 uskutočnil
žalobca dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol prepravený v
rámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu WRATISLAVIA-BIODIESEL S.A., Wroclaw (ďalej
len „WRATISLAVIA-BIODIESEL“) na územie Poľskej republiky pre nasledovného odberateľa D&D

DEUTSCHE DROGERIE Sp. z o.o., Swietokrzyska 30 M63, 00-116 Varšava, Poľská republika (ďalej len
„D&DDEUTSCHEDROGERIE“),IČDPH:PL5252590328,registráciazrušenádňa09.11.2017, hodnota
tovaru 1 086 742,00 EUR. Žalobca bol v predmetnom zdaňovacom období účastný trojstranného
obchodu, ktorého predmetom bolo dodanie tovaru – metylester repkového oleja. Jeho dodávateľom bola
česká spoločnosť BAMONAFT a.s., pričom tovar bol prepravený priamo z Poľskej republiky zo skladov

spoločností ORLEN POLUDNIE S.A., Trzebinia a BIOAGRA OIL s.a., Tychy na územie Slovenskej
republiky pre žalobcu do daňového skladu spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. Následne bol tento tovar
prepravovaný, na účet žalobcu, do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVIA-BIODIESEL
pre odberateľa D&D DEUTSCHE DROGERIE.

5. Podľa žalovaného bola spoločnosti D&D DEUTSCHE DROGERIE zrušená registrácia dňom
09.11.2017, nepriznala nadobudnutie tovaru a v predmete činnosti mala vypracovávanie stavebných
projektov. Zo zistení vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska na Slovensko a späť do Poľska,
pričom poľský odberateľ daň z nadobudnutia nepriznal a s poukazom na vzdialenosti medzi miestami
nakladania a vykladania tovaru, tak tieto transakcie nesú znaky podvodného konania vo vzťahu k dani

z pridanej hodnoty s cieľom oslobodiť dodanie tovaru.

6. Žalobca so závermi žalovaného nesúhlasil a považoval ich za nezákonné. Podľa žalobcu neboli
splnené podmienky na uloženie predbežného opatrenia, keďže neexistovali objektívne skutočnosti,
ktoré by založili dôvodnú obavu (t.j. primeranú pravdepodobnosť), že bude dodatočne vyrubená daň, a

zároveň že v dobe jej vymáhateľnosti bude táto daň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené
so značnými ťažkosťami. Závery orgánov finančnej správy nemajú oporu vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch, zistenie skutkového stavu bol nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté
rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie sú dostatočne odôvodnené a
zrozumiteľné a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy.

Žalobca je presvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane
pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

7. Predpoklad prvostupňového orgánu o potenciálnej snahe žalobcu zbaviť sa peňažných prostriedkov
nemážiadnereálneopodstatnenie.Navyše,takýmtoprávnymúkonommôžesprávcadaneakoprípadný

veriteľ odporovať. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je možné zistiť, či a s akým výsledkom sa šetrili aj iné
okolnosti ako len vklad podniku JOPI TRADE, napr. či sa posudzovalo postavenie žalobcu na trhu, jeho
platobná disciplína, plnenie daňových a odvodových povinností. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
žežalobcajevrámciindexudaňovejspoľahlivostihodnotenýakospoľahlivýdaňovýsubjektanazáklade
plnenia povinností voči finančnej správe sú mu od 1. januára 2019 poskytované osobitné daňové režimy.

Orgány finančnej správy sa nezaoberali ani prognózou ekonomického vývoja žalobcu
a ignorovali tak skutočnosť, že s ohľadom na svoje výsledky v minulých rokoch by žalobca bol
schopný prípadnú dodatočne vyrubenú daň postupne splatiť. Navyše, jedným z osobitných daňových
režimov poskytnutých žalobcovi je aj vyhovenie žiadosti o povolenie platenia dane alebo daňového
nedoplatku v splátkach v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Bez ohľadu na uvedené,

žalobca je stavaný do pozície podvodníka, ktorý disponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako
orgány finančnej správy začnú voči žalobcovi konanie, ktorého účelom je možné vyrubenie dodatočnej
dane. Takýto prístup vykazuje znaky zaujatosti a žalovaný sa s takýmto prístupom vo svojom rozhodnutí
rozporuplne stotožnil. Na základe uvedeného je teda prvá skutková okolnosť, o ktorú je opreté uloženiepredbežného opatrenia, založená len na teoretickej domnienke a predpokladoch, a nie na konkrétnych,
presvedčivých, obavu jasne odôvodňujúcich skutočnostiach.

8. Orgány finančnej správy rozhodnutia riadne neodôvodnili a neuviedli ako posudzovali ďalšie
aspekty nevyhnutné pri ukladaní predbežného opatrenia. Bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu
- Štefan Nagy, ktorý však nemá vo svojej kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto
vo svojej výpovedi navrhol, aby boli v tejto súvislosti vypočuté ďalšie osoby, ktoré majú podrobnejšie
informácie o predmetných obchodných transakciách, a to druhý konateľ žalobcu A. B. a obchodný

zástupca E. F.. Orgány finančnej správy však uvedené osoby doteraz nevypočuli. V rozhodnutiach nie
je uvedené, ktorú formálnu požiadavku žalobca nedodržal a diskvalifikoval sa tak z možnosti uplatniť
si právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje
uvedenie objektívnych skutočností, ktoré by preukazovali, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového
podvodu a ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode, čím sa rozhodnutie
stáva arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný bol povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so

všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, čo sa nestalo. Prvostupňové rozhodnutie trpí tiež vadami z
dôvodu nezrozumiteľnosti pre rozpor vo výrokovej časti, v ktorej je určená žalobcovi lehota na plnenie 15
dní od doručenia rozhodnutia, na druhej strane v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia
na deň jeho vydania. V postupe orgánov finančnej správy absentuje obozretnosť, zohľadnenie práv a
právom chránených záujmov žalobcu a skutočnosti, že predbežné opatrenie by pre svoj až likvidačný

charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili
- bez toho, aby preverili existenciu riadneho podnikateľského dôvodu predmetných obchodov,
- bez toho, aby vypočuli svedkov z prostredia dodávateľov a odberateľov,
- bez toho, aby vypočuli kompetentné osoby žalobcu,
- bez toho, aby oboznámili žalobcu s konkrétnymi skutkovými okolnosťami daňového podvodu (t.j.

takými, ktoré nie sú založené výlučne na absurdných, ničím nepodložených domnienkach),
- bez toho, aby oboznámili žalobcu s konkrétnymi skutkovými okolnosťami zakladajúcimi zámer žalobcu
zúčastniť sa na daňovom podvode.
Takýto postup orgánov finančnej správy je arbitrárny a nemôže byť podkladom pre vydanie zákonného
rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 16.10.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Obava, že nesplatná
alebo nevyrubená daň bude nevymožiteľná v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré
sú známe prvostupňovému orgánu z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v
personálne prepojených spoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov
žalobcu. V tomto prípade žalovaný a tiež prvostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach poukazovali

na správanie sa a konanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS,
s.r.o. a JOPI TRADE, spol. s r.o. u ktorých boli vykonané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia,
kde boli priamo konateľmi A. B. a C. D., a ktoré skončili s vyrubenými alebo určenými rozdielmi dane.
Žalovaný a prvostupňový orgán poukazovali na prevody spoločností resp. prevody majetku, ktoré by
osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať aj priamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom

začaté daňové kontroly. Na základe týchto skutočností vznikla obava, že daň v čase jej splatnosti bude
nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, čo je možné bližšie podporiť
argumentmi:
- z dôvodu určenia resp. vyrubenia vysokých rozdielov pri daňových kontrolách a personálne
prepojených spoločností KENOIL PLUS, s.r.o., u ktorej ani nedošlo k úhrade dodatočne vyrubenej a

určenej dane a spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., kde konateľmi spoločnosti priamo v kontrolovaných
obdobiach boli konatelia žalobcu;
- z dôvodu prevodov obchodných podielov spoločností resp. prevodov majetkových hodnôt spoločností,
- bol odôvodnený predpoklad, že žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu
dodatočne vyrubenej dane a aj v tomto prípade by tak mohlo dôjsť k prevodu obchodných podielov resp.

majetkových hodnôt žalobcu.

10. Predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastnenia majetku, predstavuje dočasné opatrenie,
počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo majetkunepostihuje. Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý má dočasný charakter. Keď pominie
dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, pri zrušení rozhodnutia o predbežnom opatrení sa
bude postupovať v zmysle platných právnych predpisov.

Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom účelu predbežného
opatrenia. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak
skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali
uloženie predbežného opatrenia, teda ak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo
ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti

a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami. Inštitútom predbežného opatrenia správca dane obmedzuje dispozičné právo žalobcu ako
daňového subjektu s jeho majetkom, najmä aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo aby
nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa
§ 50 ods. 1 daňového poriadku možno považovať za rozhodnutie dočasného charakteru, keďže je iba
časovo obmedzeným opatrením, ktorého účinky budú trvať len do uhradenia prípadného daňového

nedoplatku alebo dane podľa výsledkov daňovej kontroly. Preskúmavané rozhodnutie nebolo napadnuté
protestom prokurátora, ale voči preskúmavanému rozhodnutiu bol podaný podnet o preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré bolo odstúpené Ministerstvu financií Slovenskej republiky
listom zo dňa 21.08.2019.

11. Podaním žalovaného zo dňa 28.10.2019 bolo súdu doručené oznámenie Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. MF/016057/2019-77 zo dňa 22.10.2019 adresované žalobcovi, že nie je dôvod
na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovaného na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania.

IV.
Replika žalobcu

12. Žalobca v replike zo dňa 31.10.2019 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Duplika žalovaného

podaná nebola.

V.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

15. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

16. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.18. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania
dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude

nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

19. Podľa § 50 ods. 3 daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)
nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia
vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o
vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

20. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

21. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

22. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený

z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak
nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

23. Podľa § 43 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom
spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu

predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného
členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou
osoboupodľaprávainéhočlenskéhoštátuaniejeidentifikovanápredaň,aakpovinnosťplatiťspotrebnú
daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

24. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z
tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre
inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

25. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode

zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného
členského štátu; b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských
štátoch; c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči
prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň; d) tovar

odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského
štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa;
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

26. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,
prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie
tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

27. Podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba,

ktorá je druhým odberateľom.

VI.Posúdenie veci správnym súdom

28. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/182/2019,

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-1S/182/2019.

29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP

a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd
rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 13.11.2025.

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných
bodov preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o uložení
predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobcovi.

31. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že pred tunajším súdom boli vedené viaceré súdne konania

pri totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania, v ktorých bolo rozhodnuté rozsudkami
o zamietnutí žaloby žalobcu, a proti ktorým nebola podaná kasačná sťažnosť. Jedná sa rozsudok
Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-6S/173/2019-153 zo dňa 26.02.2025 (zdaňovacie obdobie
marec 2017), č.k. BA-1S/183/2019-152 zo dňa 26.02.2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2017), č.k.
BA-5S/184/2019-116 zo dňa 08.08.2024 (zdaňovacie obdobie jún 2017), č.k. BA-6S/172/2019-136

(zdaňovacie obdobie august 2017) zo dňa 12.03.2024, č.k. BA-6S/174/2019-168 zo dňa 28.06.2024
(zdaňovacie obdobie január 2017). Vo vzťahu k uvedeným rozsudkom správny súd aplikujúc § 140 SSP
stručne zopakuje ich dôvody, s ktorými sa stotožňuje pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok
v tomto správnom súdnom konaní.

32. Z rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/183/2019-152 zo dňa 26.02.2025 vyplývajú
nasledovné právne závery, na ktoré správny súd poukazuje:
„55. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku
slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových
pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo

menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným
oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa
zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal
s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne
spojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.

v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

56. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia
na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto

potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom
procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce s
príslušnej právnej úpravy. Možnosť uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho
sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku viazaná zabezpečením účelu

daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo ak je odôvodnená
obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo
bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predbežné opatrenie môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.57. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí
mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 Daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca

dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom
opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú
osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27. mája 2015).

58. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu či vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej
dane v budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a
spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. a JOPI TRADE, spol. s r.o. a relevantný majetok
žalobcu len vo forme peňažných prostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované
za dostatočné na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená.

V tomto smere správny súd so žalobcom nesúhlasí. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových
kontrol v spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2011, ktoré boli
neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zrušené (pričom žalovaný nepredložil súdu
žiadne rozhodnutia, ktorými by preukázal právoplatné ukončenie predmetných daňových kontrol v JOPI
TRADE, spol. s r.o. za dané zdaňovacie obdobie s relevantnými nálezmi), podnikateľské postupy,

ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. osoby v postavení
štatutárneho orgánu žalobcu (A. B. a C. D.) a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok
vo výške 2226614,12 eur za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001), nie je možné ignorovať.
Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na strane štátneho
rozpočtuniejeznakomzaujatostiorgánovfinančnejsprávy,alesprávnymaobozretnýmpostupomtýchto

orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve
prostredníctvom menovaných osôb). Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej
hodnoty musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie
vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku JOPI TRADE, spol. s r.o. do
spoločnosti JOPI GROUP s.r.o.), je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny, ktorej

cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu pre
svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či
súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku JOPI TRADE, spol. s r.o. do spoločnosti JOPI
GROUPs.r.o.,sozákonom,nozároveňtietoúkonydokazujúschopnosťaajzáujemspoločníkovžalobcu
vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. Záver, že takouto

potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne legitímnou
úvahou.

59. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. boli A. B. a C. D.
konateľmi len do 8. októbra 2001 a v čase kontrol (od 7. novembra 2001 do 19. septembra 2003)

už nemali možnosť vplývať na výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich
zodpovednosti za daňovými orgánmi identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi
boli. Žalobcom uvádzaná námietka nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť
v mene KENOIL PLUS, s.r.o. opravné prostriedky proti záverom správcu dane neobstojí na vylúčenie
legitímnosti vyššie uvedenej úvahy správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL

PLUS, s.r.o. (2226614,12 eur) neindikuje jednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy
daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý poukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS, s.r.o.
v čase samotných daňových kontrol, pretože by išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za
identifikované nedostatky neberúc do úvahy právne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej
funkciu konateľa obchodnej spoločnosti. Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Keďže boli nedostatky na úseku daní

identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS, s.r.o. boli súčasní konatelia žalobcu, nesú
zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v
spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. po A. B. a C. D., majú taktiež právnu zodpovednosť za škodu, ak by
sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi nepostupovali s odbornou starostlivosťou a vdobrej viere. Samotné tvrdenie žalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im
nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je
dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti.

S ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho prevodu či výberu peňažných prostriedkoch
na účte v banke len domnienkou, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Využitie odporovateľnosti,
ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym dopadom prípadného zbavovania sa majetku, na
ktorý odkazuje žalobca, by bolo celkom bez významu vo vzťahu k preventívnemu charakteru a účelu
predbežného opatrenia.

61. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho
platobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti, nebola v tomto
prípade nevyhnutná, pretože odôvodnená obava príslušného orgánu bola opretá o iné skutočnosti,
ktoré boli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru o existencii obavy o
budúcom neuhradení či nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení len so značnými

ťažkosťami. Zistenia týkajúce sa KENOIL PLUS, s.r.o. a prevodu majetku JOPI TRADE, spol. s r.o. do
spoločnosti JOPI GROUP s.r.o. sa týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v
iných obchodných spoločnostiach. Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy
požiadavku žalobcu identifikovať konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku
spoločnosti alebo ukončiť jej činnosť. Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca, však nemožno

vykladať výlučne formálne v tom smere, že musí ísť o úkony realizované výlučne žalobcom a výlučne
v čase bezprostredne predchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia. Takýto prístup by obmedzil
a v niektorých prípadoch aj úplne vylúčil plnenie zabezpečovacej povahy tohto inštitútu. Je potrebné
vziať do úvahy, že žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb. Ak orgány finančnej
správy disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je potrebné na tieto prihliadnuť.

Časový odstup tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001 a prevod podniku v roku 2015)
nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.

63. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok
oslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej

únie (D&D DEUTSCHE DROGERIE s.o.o. a SIA „PETROACTIV LATVIA“) a posúdenie nedodržania
formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom určenia do daňového skladu v inom členskom
štáte EÚ. Ide teda o námietky, ktoré smerujú voči vecnej stránke predpokladu vyrubenia dane v
budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje nevyrubená daň, čo je základná požiadavka na možné
uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Ak niet nesplatnej dane alebo nevyrubenej

dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné opatrenie z dôvodu obavy o jej neuhradenie,
nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami. V posudzovanom prípade ide o situáciu,
kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí byť podľa správneho súdu daný aspoň
určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu
predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké

požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane.
Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného zadržania či zaistenia majetkových hodnôt,
ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom budúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového
subjektu,jenevyhnutné,abymohlioprávnenéorgányfinančnejsprávykonaťefektívnearelatívnerýchlo.
Je preto vylúčené, aby bol žalovaný alebo prvostupňový orgán verejnej správy schopný zabezpečiť

takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa kontrolovaného daňového obdobia
odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane, ako to bude potrebné na účel
rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd vyššie uviedol, vydaniu rozhodnutia o predbežnom
opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napr. vyčkávať na výsledok
medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré

si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového subjektu. Takýto
postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto zabezpečovacieho
inštitútu.

64. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru

žalovaný sumarizuje svoje zistenia vykonané na základe zaistených podkladov, ktorých výstupom je
zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava na Slovensko a jeho následná preprava na územie
Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri dodávkach tovaru - metylester repkového oleja (MERO)
s miestom dodania v Poľsku je založené hlavne na vzdialenosti medzi mestami Tychy a Wroclaw (213km) resp. Trzebinia a Wroclaw (232 km). Táto vzdialenosť je niekoľko násobne kratšia ako vzdialenosť,
ktorými mal tovar prejsť podľa žalobcu zo skladu z Tychy resp. Trzebinia v Poľsku do skladu žalobcu
vo Vlčanoch na Slovensku a následne do skladu Wroclaw v Poľsku. Preto je spochybnené, že sa

transakcie uskutočnili tak, ako ich opisuje žalobca, resp. je spochybnené oslobodenie od dane podľa §
43 ods. 1 zákona o DPH. Je teda na mieste konštatovať, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2017
dodal tovar, ktorý je predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je tiež
špecifikovaná aj suma nevyrubenej dane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
účelu predbežného opatrenia.

65. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako i v napadnutom rozhodnutí cez
účel predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho
vydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového
orgánu verejnej správy ako i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať

za domnienky a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky
predmetného tovaru zo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo
obchádzania zákona o DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru
určitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia)
dane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane.

Preto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom
prípade o formálny nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné
opatrenie. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň
nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania,
na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom

opatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o
DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie
zrušené (§ 50 ods. 7 Daňového poriadku).

66. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,

jeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy
svedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového
stavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu
tovaru a pod., predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne odôvodnená v tomto prípade
skutočnosťami sumarizovanými prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným. Ostatné tvrdenia

predkladané žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom budú
príslušné orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne presvedčivo a na podklade
dostatočne a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery týkajúce sa prípadného
porušenia predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.

67. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného
opatrenia ani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový
subjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno
súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako

smerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie
alebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách, ktoré sa podrobne skúmajú
až v merite veci pri vyrubení dane alebo jej rozdielu. Orgán finančnej správy nemôže v procese, v
ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych aspektov, konkrétne
odpovedať na jednotlivé hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa merita veci. Posúdenie odvolací

orgán vykonal v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom,
jasne uviedol dôvody predpokladu vyrubenia dane, vysvetlil dôvodnosť obavy o jej neuhradenie či
nevymoženie a v primeranej miere zhodnotil, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade
s § 50 ods. 1 Daňového poriadku.

68. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej
prvostupňový orgán verejnej správy určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom
istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania, správny súd uvádza, že ide o
postup plne súladný s § 50 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 Daňového poriadkunepriamo vyžaduje, aby výrok obsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy
a na základe zhodnotenia zistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná
sumanebudevdanejlehotezložená,jerozhodnutieouloženípredbežnéhoopatreniavykonateľnédňom

jeho vydania. Tieto skutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať
oba príslušné výroky. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť,
že aj § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé
rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie
je spôsobilá spochybniť zákonnosť predbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa

nezrozumiteľnosti napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.

69. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce
pre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa
primerane vzťahuje aj na rozhodnutie žalovaného, nebolo tak porušené právo účastníka konania

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.“

33. Správny súd osobitne dodáva, že rovnakého odberateľského reťazca ako je posudzovaný
v rozhodnutí žalovaného, len iného zdaňovacieho obdobia (január 2017), sa týkal rozsudok Správneho
súdu v Bratislave č.k. BA-6S/174/2019-168 zo dňa 28.06.2024, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby a na
ktoré odôvodnenie správny súd tiež podporne poukazuje.

34. Správny súd preto neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,

aby mu nahradil trovy konania.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.