Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010574
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010574.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2025, v trestnej
veci proti odsúdenému A. B. pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm.
b), § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31PP/28/2025 zo dňa 01.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na
podmienky uvedené v § 66 ods. 1 Trestného zákona a v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku návrh
odsúdeného menom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. A. XX, okr. B., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Žilina sp. zn. 3T/102/2006 zo dňa 20.12.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 1To/15/2008 zo dňa 28.02.2008 vo výmere 20 (dvadsať) rokov a trestu odňatia slobody uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/97/2003 zo dňa 01.06.2004 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2To/119/2007zodňa24.01.2008vovýmere4(štyroch)rokov,zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomnú sťažnosť odsúdený A. B.. Neskôr ju písomne

odôvodnil tým, že rešpektuje rozhodnutie okresného súdu, vyjadrenie okresnej prokuratúry a znalecký
posudok B. D. E., ale nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Poukazoval na konštatovanie okresného súdu, že pokiaľ sú materiálne podmienky
splnené, pokiaľ je dohľad trvalý nátlak formou nejakej sankcie, tak osoba je schopná toto svoje
správanie dostatočne eliminovať. Preto je pripravený a ochotný po svojom podmienečnom prepustení
aj rešpektovať, dodržiavať čo mu bude nariadené, aby eliminoval všetky riziká a môže mu byť určená

skúšobná doba aj 7 rokov a maximálny probačný dohľad na 3 roky, aby nedošlo k vplyvu rizikových
faktorov povinnosti a obmedzenia, povinnosť zamestnať sa, dokladovať probačnému a mediačnému
úradníkovi zdroje svojho príjmu, psychoterapeutická starostlivosť zameraná na tréning sebaovládania,
na zmenu sebavýchovy, zákonom /zrejme zákazom/ pitia alkoholu a ostatnými bežnými nariadeniami,
opatreniami, dokázať, a to aj sám sebe, že na slobode povedie riadny život.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že podanie žiadosti
podmienečné prepustenie z výkonu trestu je ešte predčasné a že je zákonné a odôvodnené podanú
sťažnosť nateraz ako nedôvodnú zamietnuť.

Z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľ vykonáva dva tresty odňatia slobody, aktuálne v ústave na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/102/2006 zo dňa 20.12.2007 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/15/2008 zo dňa 28.02.2008 mu bol uložený trest odňatia slobody na

20 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine za trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 219 ods.
1, 2 písm. b), § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a ochranný dohľad
na 1 rok s povinnosťou jedenkrát v kalendárnom týždni hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu. Tento závažný trestný čin, ktorý by bol v súčasnosti
obzvlášť závažným zločinom, spáchal s odsúdeným F. G. na tom skutkovom základe, že

- dňa 09.12.2005 v čase približne od 20.00 hod. do 22.00 hod. v H., I. J. K. L. XXXX/X G. M. L. XX
I. X. B. pod vplyvom alkoholu s extrémne vysokou mierou brutality po predchádzajúcej hádke fyzicky
napadli ťažko opitého užívateľa bytu B. E. ležiaceho v posteli, ktorého udierali päsťami po hlave a iných
častiach tela, obaja ho kopali nohami do všetkých častí tela vrátane hlavy, na podlahe na neho ešte
skákali, A. B. ho udieral do hlavy a ostatných častí tela drevenou nohou zo stola, pričom popísané

intenzívne útoky vyvíjali v postupných opakovaných viacnásobných časových intervaloch spôsobiac mu
smrteľné zranenie - poúrazový opuch mozgu pri vnútrolebkovom poranení, prekrvácaní mäkkej pleny
mozgu, pomliaždení mozgu, zakrvácaní do vnútrokomorového systému mozgu a do podlebnicového
priestoru, následkom ktorých zomrel okolo polnoci z 9. na 10.12.2005, naviac utrpel poranenia orgánov
a mäkkých štruktúr krku so zlomeninou štítnej chrupavky a jazylky, zlomeniny rebier, prekrvácanie

bránice a zakrvácanie do pohrudničnej dutiny a mnohopočetné podkožné krvné výrony, odreniny, tržné
a tržnozmliaždené rany na hlave, krku, trupe, horných a dolných končatinách.

Druhým trestom je trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/97/2003
zo dňa 01.06.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/119/2007 zo dňa

24.01.2008, a to vo výmere trestu na 4 roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Tento
trest mu bol uložený za spáchanie viacerých trestných činov, a to trestného činu krádeže podľa § 247
ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

K odsúdeniam sťažovateľa pred výkonom predmetných trestov možno dodať, že trestným rozkazom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/49/2006 bol odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

1To/15/2008. Súdy ale upustili od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu
Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/102/2006.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa

ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Namieste je tak potrebné aplikovať ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody a ustanovenie § 67 ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia
slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až

po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený vykonáva trest nepretržite so započítaním výkonu väzby
od 10.12.2005 do 28.02.2008 a že v čase svojho rozhodovania tak odsúdený vykonal z uložených
trestov trest v trvaní 19 rokov, 9 mesiacov a 21 dní. Okresný súd správne uzavrel, že odsúdený splnil

formálne podmienky vyžadované Trestným zákonom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.Z hľadiska splnenia materiálnych podmienok pre podmienečne prepustenie odsúdeného, teda, či
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, je evidentné, že u odsúdeného prebieha

proces resocializácie a treba vysoko priaznivo hodnotiť, že počas dlhoročného výkonu trestu sa to
prejavilo postupnou zmenou spôsobu výkonu trestu, keď svojím správaním vo výkone trestu dokázal
z najprísnejšieho režimu stráženia dospieť až k najmiernejšiemu režimu, dokonca si opakovane zaslúžil
benefit v podobe dočasného opustenia ústavu. Z oficiálneho hodnotenia správania sa odsúdeného
z miesta výkonu trestu navyše vyplynuli údaje o dvanástich disciplinárnych odmenách, najmä v oblasti

pracovnej výkonnosti a disciplíny bez toho, aby ústav informoval o nejakých disciplinárnych trestoch.
To je osobitne dôležité práve u páchateľa mimoriadne brutálnej vraždy, u ktorého logicky je potrebné
osobitne dôsledne zvažovať, či už kratší výkon trestu postačil na jeho nápravu. V tejto časti musí ale
aj odvolací súd konštatovať, že už podľa predloženého hodnotenia riaditeľom ústavu, pokiaľ tento na
jednej strane navrhuje podmienečné prepustenie s probačným dohľadom s tým, že odsúdený sa stavia
kriticky a ľutuje čoho sa dopustil, na druhej strane poukazuje na viaceré negatívne poznatky o správaní

sa odsúdeného počas výkonu trestu s tým, že podľa názoru ústavu, v ktorom odsúdený trest vykonáva,
probačný dohľad by mal obsahovať, z dôvodu identifikácie rizikových faktorov, ktoré boli primárnou
príčinou vedúcou k spáchaniu trestnej činnosti, uloženie primeraných obmedzení a povinností počas
plynutia skúšobnej doby odsúdeného, spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Predčasné ešte, a teda nezákonné a neodôvodnené by bolo pristúpiť k podmienečnému prepusteniu
odsúdeného z výkonu trestu uloženého za tak závažný trestný čin, akým je v danom prípade
vražda, keďže, podľa toho istého ústavu, v neprospech odsúdeného vyznieva, že v jeho prípade ešte
resocializačná prognóza vykonaná podľa nástroja hodnotenia rizika trestnej činnosti CRA je menej

priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Tomuto záveru ešte stále ale vlastne nasvedčujú
aj zistenia znalkyne B. D. E., B., že v stave za triezva i za bežných podmienok každodennej záťaže
má odsúdený tendenciu reagovať impulzívne, podráždene a tak jeho sebaovládanie treba stále ešte
hodnotiť ako významne narušené, keď jeho sebaovládanie v extrémne napätej životnej situácii bude
vysokopravdepodobnenarušenéabudemaťpotrebureagovaťsventilácioutohtonapätiaskôrnavonok.

Konštatovala vysokú mieru potlačovanej agresivity, pričom zistená patologická efektivita odsúdeného je
jeho trvalou zložku osobnosti, ktorá sa nedá zmeniť ani vynúteným prostredím. Z jej znaleckého posudku
podľa krajského súdu vlastne vyplýva, že priaznivé výsledky v prípade jeho výkonu trestu súvisia
s mierou sebaovládania, no nie s mierou jeho emočnej lability. Poukazovala pritom na mnohoročný
deštruktívny vplyv alkoholu na osobnosť odsúdeného, keď práve dlhoročným konzumom alkoholu

sa rozpadajú nielen vyššie city človeka, ale aj úroveň jeho morálnych hodnôt, jeho osobnosť práve
kvôli nekontrolovanému zneužívaniu alkoholu nerešpektuje bežné spoločenské normy a úroveň toho,
čo trestnoprávne v poriadku je a čo už nie. V prípade odsúdeného tak poukazovala na, z hľadiska
nadriadeného súdu, významné riziko, že opätovným začlenením sa sťažovateľa do delikventnej
subkultúry, za okolnosti trvalého narušenia jeho rodinného zázemia a sociálnej izolácie, pri slabom

postoji odsúdeného k jeho doterajšej trestnej činnosti, v spojení s negatívnymi faktormi osobnosti
odsúdeného bude smerovať znova k páchaniu trestnej činnosti tým, že sa nebude vedieť zaradiť kvôli
bariéram spoločnosti. To sa nakoniec prekrýva aj so záverom hodnotenia, ktoré aktuálne predložil ústav,
v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.

Na druhej strane ale krajský súd konštatuje, že negatívne faktory aktuálne brániace podmienečnému
prepusteniu odsúdeného z výkonu trestu nie sú osamotené a že pozitívne faktory konštatované aj
znalkyňou sú viditeľné a predsa len v budúcnosti vytvárajú priaznivé vyhliadky k podmienečnému
prepusteniu sťažovateľa výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd kvituje v tomto zmysle na strane
odsúdeného, že dlhoročným prostredím získal isté pracovné návyky, pozitívne hodnotené počas výkonu

trestu s tým, že dlhoročne došlo u odsúdeného k vynútenej abstinencii od alkoholu.

Možno v tomto smere dať do pozornosti ústavu, aj s ohľadom na návrh riaditeľa podmienečne prepustiť
odsúdeného, aby v ďalšom postupe výkonu trestu bola pre odsúdeného zabezpečená psychiatrická
alebo psychologická starostlivosť za spolupráce s príslušným pedagógom, aby bol začlenený do

programu, hoci aj skupinového programu, keď preukázal vo viacerých prípadoch schopnosť k vyššej
miere sebaovládania. Cieľom takej starostlivosti by bolo priaznivo ovplyvniť zložku jeho narušenej
afektivity za podmienky odsudzujúceho vzťahu k požívaniu alkoholu a zvýšeniu úprimnosti jeho
kritického názoru na páchanie trestnej činnosti. Pokiaľ, podľa znalkyne, osobnosť odsúdeného vykazujetrvalo anomálne rysy antisociálnosti a emočnej lability a že takéto osoby nie sú schopné mať reálny
nadhľad na seba, ani si osvojiť podmienky, či možnosti tréningu sebaovládania a zároveň podpriemerný
intelekt umožňuje iba čiastočné adekvátne porozumenie efektu tréningu sebaovládania, odsúdený by si

mal pri tejto starostlivosti uvedomiť spoločensky prijateľnú alternatívu v spôsobe vedenia života. Javí sa
byťuvedenéakoniecelkombezpredmetné,keďžesámpoukazovalnato,žepoeventuálnomprepustení
z výkonu uviedol si je vedomý rizika toho, aby nezačal opäť konzumovať alkohol, keď efekt prevýchovy
je aktuálne priemerný, teda že je tu možnosť teoreticky ďalším výkonom trestu buď aktuálnu úroveň
dodržať, prípadne ešte zvýšiť a že k vyššiemu efektu by mohla prispieť psychoterapeutická starostlivosť

u odsúdeného zameraná na tréning sebaovládania, na zmenu sebavýchovy a v prípade uplynutia trestu
už spomínaný prípadný efekt nariadenia zákazu pitia alkoholu, predpoklad, že nejaké iné významné
faktory u odsúdeného už nebudú zohrávať nejakú významnejšiu mieru v prospech resocializácie.

Vyššie uvedené znalecké zistenia v spojení so záverom hodnotenia perspektívy sociálneho zlyhania
u odsúdeného zo strany ústavu, podľa názoru krajského súdu, neumožňujú predpokladať, že by už

doterajší výkon trestu odňatia slobody, uloženého aj za brutálny trestný čin vraždy spáchaný so zbraňou
pod vplyvom alkoholu, bol postačujúci pre dosiahnutie stavu, ktorý je podmienkou pre podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu predmetného trestu odňatia slobody, teda, žeby odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zásadným spôsobom teda u odsúdeného ešte neprebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti
do tej miery, že by na jeho základe bolo namieste uzavrieť, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, a to aj napriek tomu, že dlhodobým plnením si pracovných povinností a vlastne aj
programu zaobchádzania v rámci podmienok výkonu trestu odňatia slobody vo všetkých spôsoboch

Trestného zákona s neprítomnosťou disciplinárnych trestov a s doterajšími disciplinárnymi odmenami
preukázal, že v prípade absencie obmedzení výkonu trestu odňatia slobody sa vie spoločensky žiadúcim
smerom správať a nepáchať trestnú činnosť. Ako bolo už vyslovené, aj samotný ústav resocializačnú
prognózu u sťažovateľa hodnotí ako menej priaznivú a riziko recidívy trestnej činnosti ako stredné. Na
základevyššieuvedenýchdôvodovpotomkrajskýsúdsťažnosťodsúdenéhopodanúprotinapadnutému

uzneseniu zamietol ako nedôvodnú.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.