Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825206197
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825206197.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti
žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. G. H. E., t.č. I. H. I. A., J. K. L. XXX/XXX, M., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 10.12.2025 o 10:40 hod. podal na Okresný súd Prievidza návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému tieto povinnosti: zdržať sa vstupu do domu,
v ktorom býva žalobca spolu so svojou manželkou a maloletou dcérou, zdržať sa vstupu do bytu,
domu, na pracovisko alebo iné miesto, kde sa žalobca zdržiava alebo býva, zdržať sa akéhokoľvek

kontaktovania žalobcu - písomne, telefonicky, elektronicky alebo iným spôsobom, zdržať sa priblíženia
k žalobcovi a jeho rodine na vzdialenosť menšiu než 50 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný dlhodobo užíva omamné a psychotropné látky, pričom začal často
navštevovať svoju starú matku z otcovej strany, ktorá býva v spoločnej domácnosti so žalobcom, jeho
manželkou a ich maloletou dcérou. Žalovaný prichádzal opakovane v skorých ranných, neskorších
večerných hodinách, často aj viackrát za deň a pravidelne pod vplyvom alkoholu alebo omamných a

psychotropných látok, čo bolo jeho správaním zrejmé a neskôr aj oficiálne potvrdené. Pri návštevách
bol hlučný, narúšal pokoj, opakovane budil maloletú dcéru žalobcu a do domu prichádzal s alkoholom.
Žalobca bol nútený žalovaného viackrát z domu vykázať. Dňa 19. júla 2025 došlo k vážnemu incidentu.
Žalovaný v ranných hodinách vstúpil do domu žalobcu napriek predchádzajúcim upozorneniam, pričom
bol zjavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Po tom, ako ho manželka žalobcu
vyzvala, aby dom opustil, reagoval žalovaný agresívne, manželku verbálne napádal a vyhodil ju z

domu. Následne napadol aj svokru žalobcu, ktorej sa hrubo vulgárne vyhrážal a ktorá pre dlhodobé
psychiatrické ochorenie takmer skolabovala a musela sa zamknúť v izbe. Maloleté dcéra žalobcu sa
incidentu stala svedkom, čo v nej vyvolalo silný strach a plač. Manželka žalobcu privolala políciu,
ktorá privolala rýchlu zdravotnú pomoc, pričom zdravotníci zistili, že žalovaný je pod vplyvom drog, trpí
hepatitídou a je HIV pozitívny. Polícia ho eskortovala na urgentný príjem v B., kde ho službukonajúci
psychiater v ten deň napriek zjavnej intoxikácii prepustil. Žalovaný sa následne vrátil do E. a pokračoval

v užívaní drog v miestnom pohostinskom zariadení. Jeho matka spolu so svojou matkou ho vypátrali,
pričom žalovaný bol vo výrazne zmenenom stave, nekoordinovaný a dezorientovaný. Po tom, ako sa
ho pokúsili odviesť, začal byť žalovaný opäť agresívny a obe ženy pred ním museli utiecť. Žalovaný
následne vulgárne kričal, vyhrážal sa im usmrtením a snažil sa vykopnúť vchodové dvere. Opätovne
bola privolaná polícia aj rýchla zdravotná pomoc, pričom žalovaný bol hospitalizovaný a následne
premiestnený do psychiatrického zariadenia v M.. Počas hospitalizácie žalovaný prostredníctvom

sociálnychsietíopakovanekontaktovalžalobcu,pričomsprávymalistriedavomanipulatívny,vyhrážajúci
alebo prosebný charakter. Tieto správy žalobca nevyhľadával ani na ne nereagoval. Žalobca sa vsúčasnosti dozvedel, že žalovaný má byť v najbližších dňoch prepustený z psychiatrického zariadenia
v M.. Žalobca a jeho manželka sa obávajú opakovania agresívneho správania žalovaného, najmä
vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti, nestabilný psychický stav žalovaného, jeho užívanie drog

a skutočnosť, že v dome žalobcu býva stará mama trpiaca Parkinsonovou chorobou a začínajúcou
demenciou, ktorá môže žalovaného do domu vpustiť bez ohľadu na pokyny rodiny. Ďalšia blízka osoba
- svokra žalobcu - trpí dlhodobou depresiou a často sa zdržiava v dome žalobcu, kde pomáha so
starostlivosťou o maloletú dcéru. Žalobca má preto dôvodnú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu,
ako aj o bezpečie svojej manželky, maloletého dieťaťa a ďalších rodinných príslušníkov. Z preventívnych

dôvodov bol v dome nainštalovaný kamerový systém. Napriek tomu má žalobca za to, že jediný
účinný spôsob ochrany predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žalobca navrhuje,
aby súd uložil kontrolu dodržiavania tohto neodkladného opatrenia pomocou primeraných technických
prostriedkov (napr. elektronického monitorovacieho systému), ak to bude vzhľadom na aktuálny stav
žalovaného možné. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiadne listiny ani
iné prílohy.

2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX v kat. území E. vyplýva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
kam žalovaný opakovane proti vôli žalobcu vstupuje, je žalobca a jeho manželka, každý v podiele 1/2
k celku.

3. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) až h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne

alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24hodín

od doručenia návrhu.

10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musíobsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje
obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje
bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno
osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

12. Žalobca žiada o poskytnutie ochrany spočívajúcej jednak v uložení zákazu žalovanému nevstupovať
do domu žalobcu (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP), nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa žalobca (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP), písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobcu (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP),
nepribližovať sa k žalobcovi a jeho rodine na vzdialenosť menšiu než 50m (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP),

ako aj o kontrolu dodržiavania tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom technických prostriedkov.

13. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (zákaz nevstupovať do obydlia) má
preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného
skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody

sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nevstupovať do obydlia súd ďalej uvádza, že ide o
opatrenie, ktoré sa týka ochrany pred násilím v domácom prostredí. V zmysle tohto neodkladného
opatrenia je možné účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje, uložiť, aby dočasne opustil byt alebo
dom spoločne obývaný s osobou, ktorá navrhuje vydať neodkladné opatrenie, resp. aby do tohto

domu alebo bytu dočasne nevstupoval. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom rozhodnutia v
občianskoprávnom konaní eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia a bezprostredne a
rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu
musí mať súd osvedčené odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie
tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi neodkladného

opatrenia. Navrhovateľ musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia predloženými
a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka
nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska najprístupnejšími dôkazmi v
takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície o vykázaní násilníka zo spoločného obydlia,
ale aj trestné oznámenia a pod.. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.

2 písm. e) C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia,
hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného
na začatie trestného stíhania, alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu
podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie
dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd

vyhodnocuje na základe predložených dôkazov. Je postačujúce, ak sa súdu osvedčená skutočnosť
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 25/24/2021 zo dňa 10.05.2021). V tomto prípade však nejde o spoločné obydlie žalobcu a
žalovaného. V prípade, že žalovaný vstupuje do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky
proti ich vôli, mohol by sa dopúšťať trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Trestného zákona - Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá
sa odňatím slobody až na dva roky. Z obsahu návrhu jednoznačne nevyplýva, či žalobca využil možnosť
vykázania žalovaného zo svojho obydlia prostredníctvom polície. Ak však aj napriek výzve, aby žalovaný
s uvedeným konaním prestal, tento bude naďalej vstupovať do obydlia žalobcu, má žalobca možnosť
podať na polícii trestné oznámenie.

14. Je zrejmé, že v tomto konaní, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti
konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že
pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežnáochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom ako už bolo uvedené, procesnú zodpovednosť v
tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického

či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o
nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený, či uznaný vinným zo
spáchania prečinu alebo priestupku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn.
2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnosti(potrebenaliehavosti,potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Čo sa týka poskytnutia ochrany podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP (povinnosť nestupovať do
domu a na pracovisko, nekontaktovať a nepribližovať sa), ide o opatrenie vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná a duševná
alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Tento zákaz, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým,
že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto
skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť.

16. V zmysle vyššie uvádzaných východísk súd konštatuje, že žalobca síce v návrhu tvrdil
skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia v ňom požadovanom
znení (verbalizovaná opakovaná hrozba usmrtením), avšak tieto skutočnosti nijako neosvedčil a na
ich preukázanie nepripojil, ani neoznačil žiadne dôkazy. Žalobca vo svojom návrhu neuvádza, či podal

napríklad trestné oznámenie na žalovaného, v prípade že áno, na osvedčenie svojho nároku mal pripojiť
napr. potvrdenie o podaní trestného oznámenia, resp. inú relevantnú listinu, ktorá by preukazovala ním
uvádzané tvrdenia. Súd upozorňuje (ako už bolo viackrát zdôraznené), že žalobca ako navrhovateľ
neodkladného opatrenia nesie zodpovednosť za osvedčenie podstatných náležitostí, inak povedané,
že je výlučne na ňom, aby osvedčil dôvodné podozrenie (hrozbu) z fyzického či psychického násilia.

Súd nespochybňuje, že žalobca má právo na ochranu svojej fyzickej a psychickej integrity a súd je
tým orgánom, ktorý má takúto ochranu poskytovať, súd je však limitovaný zákonnými predpokladmi
a nemôže nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len na základe tvrdenia bez toho, aby toto tvrdenie
bolo podložené relevantnou listinou, prípadne iným dôkazným prostriedkom. Súd zdôrazňuje, že v
zmysle Civilného sporového poriadku nemá povinnosť vyzývať na doplnenie listín, ktoré by preukazovali

žalobcom tvrdené skutočnosti (súd vyzýva na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa §129 ods. 1 CSP len ak nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné, čo nie je tento prípad).

17. Keďže žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvodné podozrenie z násilia alebo možného

ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, nepredložil jediný dôkaz na takéto tvrdenie, súd nemohol
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v jednej časti vyhovieť a návrh zamietol. Okrem toho
je zrejmé, že žalovaný sa podľa žalobcu nachádza v ústavnom zariadení, preto aktuálne navrhované
neodkladné opatrenie by ani nemohlo plniť svoj účel. Súd nemá povinnosť v civilnom sporovom
konaní suplovať povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia v zistení, kde sa aktuálne žalovaný

nachádza.

18. Vzhľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvod ani
na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia pomocou technických prostriedkov.

19. Súd dodáva, že ak pretrvávajú dôvody, pre ktoré žalobca navrhuje neodkladné opatrenie, môže
si podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že rozhodné skutočnosti preukáže
listinami (napr. potvrdením o podaní trestného oznámenia, potvrdením, že kontaktoval políciu a
podobne) alebo inými prostriedkami.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný, ktorý však v tomto štádiu konania aktívny nebol a žiadne

trovy mu nevznikli, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým,
že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.