Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/2513/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125405447
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125405447.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hydromeliorácie, štátny podnik, so sídlom
Vrakunská 29, 825 63, Bratislava-Podunajské Biskupice, proti povinnému: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX Veľký Meder, 2.) A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F.,
o vymoženie 6.261,39 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie voči povinnému v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému v 2. rade z a m i e t a.

III. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.10.2025 domáhal od

povinného vymoženia 6.261,39 Eur a to na základe exekučného titulu – trestného rozkazu Okresného
súdu Dunajská Streda, sp.zn. 4T/57/2016 zo dňa 27.05.2016.

2. Súd po začatí exekučného konania zistil, že proti povinnému v 1. rade je na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 33Ek/1152/2019 vedené exekučné konanie v tej istej veci na základe skôr podaného
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

3. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie.
Ak sa exekučné konanie už začalo, konanie o neskôr podaných návrhoch na vykonanie exekúcie v tej
istej veci súd uznesením zastaví.

4. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie.
Ak sa exekučné konanie už začalo, konanie o neskôr podaných návrhoch na vykonanie exekúcie v tej
istej veci súd uznesením zastaví.

5. Prekážka skôr začatého exekučného konania (litispendencie) ustanovená v citovanom ustanovení
bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné exekučné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na
ktoromkoľvek súde je začaté konanie medzi rovnakými účastníkmi na základe rovnakého exekučného
titulu a jej existenciu musí súd z úradnej povinnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania. V takomto
prípade súd konanie vždy zastaví podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku.6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že je daná totožnosť vymáhaného
nároku, exekučného titulu a osoby oprávneného a povinného v týchto súbežne vedených konaniach.
Vzhľadom na uvedené preto súd konanie voči povinnému v 1. rade začaté na základe neskôr podaného

návrhu na vykonanie exekúcie zastavil.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí

rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

9. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

10.Podľa§36ods.1a2Exekučnéhoporiadku,protiinémunežtomu,ktojevexekučnomtituleoznačený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou
alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona

alebo z obchodného registra.

11. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva
tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)

alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-

právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech
toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu,
ktojeoznačenýakopovinnývexekučnomtitule(pasívnaexekučnálegitimácia).(UznesenieNajvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).

12. Súd ďalej po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je v ňom ako povinný v 2. rade
označený A. C., nar. XX.XX.XXXX, avšak povinným (obvineným) z exekučného titulu je A. B., nar.
XX.XX.XXXX.

13. Z uvedeného tak vyplýva, že povinný v 2. rade nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciu, ktorá je
jednou zo základných podmienok konania a preto súd návrh oprávneného voči povinnému v 2. rade
zamietol.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.16. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

18. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zastaveniu konania, resp. k zamietnutiu návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy
účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na
vykonanie exekúcie nevydal, súd o trovách exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému ich

náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.