Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200639
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200639.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v
právnej veci žalobcu: Pilot Club s.r.o., so sídlom Letisko, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 35 695 111,
právne zastúpený: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A,
831 04 Bratislava (pôvodný žalovaný Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie
slobody 6, Bratislava), za účasti: Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova
cesta 36, 817 15 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a

výstavby Slovenskej republiky číslo 08748/2019/SV/15607 zo dňa 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
sekcie výstavby číslo 08748/2019/SV/15607 zo dňa 19.02.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. OkresnémuúraduBratislava,odborvýstavbyabytovejpolitikybolodňa31.05.2018doručenépodanie
žalobcu, označené ako „Návrh na vyvlastnenie“ pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 312
m2, k.ú. A. B. C., ktorý vznikol odčlenením od pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX o výmere 1157 m2,

na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 16.05.2016 vypracovaným D. E. F., ktorého
vlastníkom je ďalší účastník, a to za účelom prevádzkovania verejného letiska Kráľová (ďalej len
„návrh na vyvlastnenie“). Cieľom vyvlastnenia bolo dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k uvedenému
pozemku v prospech žalobcu. O návrhu na vyvlastnenie rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/63081/
KVJ zo dňa 19.11.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že návrh na vyvlastnenie zamietol
s poukazom na to, že žalobca napriek výzve prvostupňového orgánu nedoložil právoplatné územné

rozhodnutie, resp. jeho osvedčenú kópiu spolu s grafickou časťou, z ktorej je zrejmé umiestnenie
stavby, ale doplnil záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastňovania s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou,čovdanomprípadeniejepostačujúce,keďžetentodokladniejerelevantnýmdokladom
na preukázaniue podmienky súladu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania tak, akoto upravuje § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastnení“), pričom žalobca taktiež nedoplnil návrh kúpnej zmluvy, ale

výzvu na uzavretie dohody s fotokópiami doručenky a podacieho lístka. Žalobcom predložené záväzné
stanovisko obce je podkladom pre územné konanie, a nie dokladom pre vyvlastňovacie konanie.
Prvostupňový orgán dospel k záveru, že podaným návrhom na vyvlastnenie spolu s jeho prílohami nebol
preukázaný verejný záujem na účel prevádzkovania verejného letiska Kráľová.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby rozhodnutím číslo 08748/2019/SV/15607
zo dňa 19.02.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietlo
a potvrdilo odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. V druhostupňovom rozhodnutí je uvedené,
ženávrhomnavyvlastnenienebolapreukázanábezvýslednosťpokusuonadobudnutieprávakpozemku
dohodou, keďže výzva k uzavretiu dohody zo dňa 07.06.2016 nemá náležitosti podľa § 3 zákona

o vyvlastňovaní. V danom prípade sa jedná o existujúce letisko a na pozemku, ktorý je predmetom
vyvlastnenia, v minulosti žalobca prevádzkoval neverejné vnútroštátne letisko. Na základe žiadosti
žalobcu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia civilného letectva a vodnej
dopravy, odbor civilného letectva rozhodnutím č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015
v spojení s rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06505/2016/

D220-SLP/03258 zo dňa 12.02.2016 udelilo žalobcovi súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska
Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, čo podľa
druhostupňového rozhodnutia nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a nemožno túto skutočnosť
považovať za preukázanie verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov. Status letiska
Kráľová ako verejného letiska podľa § 2 písm. j) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký

zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký
zákon“) automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. To, že žalobca môže začať
s prevádzkovaním verejného letiska až po zmene už vydaného prevádzkového povolenia zo strany
Dopravného úradu podľa § 32 leteckého zákona, nie je možné považovať za dôvod, ktorým je naplnený
účel vyvlastnenia.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.05.2019,
pred ktorým bolo následne vedené konanie pod sp. zn. 2S/90/2019, domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia s priznaním náhrady trov konania,
s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Podľa názoru
žalobcu prvostupňový orgán neskúmal vo vyvlastňovacom konaní existenciu verejného záujmu tak, ako

mu to ukladá zákon, ale obmedzil sa len na formu preukázania verejného záujmu s cieľmi a zámermi
územného plánovania. Túto vadu neodstránil ani žalovaný, ktorý iba skonštatoval, že samotný status
verejného letiska automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa žalovaný riadil.

4. V danom prípade bolo účelom vyvlastnenia prevádzkovanie verejného letiska podľa § 31 ods. 1
leteckého zákona, pričom verejný záujem na prevádzkovaní letiska preukazoval žalobca poukázaním
na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia civilného letectva
a vodnej dopravy, odbor civilného letectva rozhodnutím č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa
11.11.2015 v spojení s rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 14/2016,

sp. zn. 06505/2016/D220-SLP/03258 zo dňa 12.02.2016, ktorými bol udelený súhlas s vykonaním
podstatnej zmeny letiska Kráľová z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko.
Vyvlastňovací orgán mal vo vyvlastňovacom konaní skúmať a posudzovať verejný záujem na existencii
verejnéholetiskavporovnanísozáujmamisúkromnýchosôbvlastniacichjednotlivépozemky,naktorých
sa letisko Kráľová nachádza. Zmenou letiska Kráľová na verejné by došlo k regionálnemu rozvoju,

rozvoju cestovného ruchu a mohlo by slúžiť z hľadiska bezpečnosti civilného letectva ako núdzová
pristávacia plocha, tak ako je to uvedené v rozhodnutí o zmene letiska na vnútroštátne verejné letisko.
Napokon letisko Kráľová je najbližším a jediným takýmto letiskom k hlavnému mestu SR Bratislava, bez
reálnej alternatívy ho substituovať iným letiskom, a to aktuálne ako aj v budúcnosti. Verejný záujem,ktorým je využívanie letiska Kráľová na verejnoprospešné ciele a za účelom bezpečnosti civilného
letectva, má žalobca za preukázaný.

5. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na nesprávnu interpretáciu a aplikáciu § 27 ods. 1 leteckého
zákona vykonanú vyvlastňovacím orgánom, z ktorého nevyplýva, že by malo ísť o územné konanie
a s tým súvisiace územné rozhodnutie. Letecký úrad SR, ktorý v procese zriadenia letiska Kráľová
vystupoval aj ako špeciálny stavebný úrad, postupoval pri povoľovaní letiska nie podľa stavebného
zákona, ale podľa osobitného predpisu – leteckého zákona. Letecký úrad SR v konaní o povolenie

prevádzkovania letiska nevydával územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie a ani kolaudačné
rozhodnutie.

6. Druhostupňový orgán nereagoval na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní o nemožnosti predložiť
územné rozhodnutie vo vyvlastňovacom konaní, keďže takéto nebolo a ani v súvislosti so zmenou
letiska nebude vydané. Ak druhostupňový orgán nevyhovel žalobcovi z určitého konkrétneho dôvodu

nepredloženia územného rozhodnutia a žalobca toto odvolaním napadol, bol druhostupňový orgán
povinný dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre konanie.
Žalobca preukázal súlad vyvlastnenia s cieľmi územného plánovania aj s poukazom na platný územný
plán obce Kráľová pri Senci v zmysle jeho zmien a doplnkov č. 1/2008 vyhlásených Všeobecne
záväzným nariadením č. 3/2010 zo dňa 07.09.2010, podľa ktorého je predmetné územie určené na

funkciu „telovýchova a šport“ s charakteristikou funkčnej plochy „územie slúžiace pre športové letisko
s príslušnými doplňujúcimi funkciami.“

7. Vo vzťahu k nepreukázaniu bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie práv k pozemku dohodou žalobca
uviedol, že orgány verejnej správy prekročili požiadavku zákona, ktorý takýto doklad v zmysle § 2,

§ 3 ods. 1 a ani v § 9 ods. 3 zákona o vyvlastnení nevyžaduje pripojiť k návrhu na vyvlastnenie.
Zákon o vyvlastnení v § 3 ods. 1 písm. b) explicitne uvádza, akým spôsobom sa bezvýslednosť
pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva preukazuje, pričom za jeden z takýchto dôkazov považuje
doručenku. Samotný návrh kúpnej zmluvy nepreukazuje bezvýslednosť pokusu o uzavretie dohody.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Druhostupňový orgán sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 27.06.2019, ktorým navrhol žalobcu

ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil so žalobnými námietkami, pričom k nepreukázaniu verejného
záujmu na vyvlastnení uviedol, že zákon o vyvlastnení v § 2 ods. 1 písm. b) vyjadruje, že verejný záujem
možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, t.j. najprv musí existovať účel vyvlastnenia
a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti
daného prípadu, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami vlastníka. V návrhu na

vyvlastnenie v spojení s jeho doplnením zo dňa 29.07.2018 preukázateľne absentovalo odôvodnenie
existencie verejného záujmu a jeho porovnanie s právom vlastníkov pozemkov navrhovaných na
vyvlastnenie.

9. V čase konania a rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie konajúce orgány zohľadnili vznik

a existenciu rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi udelený súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska
z neverejného vnútroštátneho na verejné vnútroštátne, pričom v čase rozhodovania bolo preukázané,
že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 34/2016-41 zo dňa 27.05.2016 bola odložená
vykonateľnosť týchto rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi udelený súhlas s vykonaním podstatnej zmeny
letiska z neverejného vnútroštátneho na verejné vnútroštátne. Samotné udelenie súhlasu so zmenou

letiska na verejné, nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a verejného záujmu na vyvlastnení.
Tvrdenia žalobcu o prospešnosti letiska sú subjektívne. Napadnuté rozhodnutia sú zrozumiteľné, riadne
odôvodnené a vydané v súlade so zákonom o vyvlastnení.

10. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. (účinnosť od 01.01.2023), pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., v súvislosti s prechodomkompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo
štátnozamestnaneckýchvzťahov,zpracovnoprávnychvzťahovainýchprávnychvzťahovzamestnancov
zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z

Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej
republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od
1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti
o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi

Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. Na základe
uvedeného správny súd ďalej konal podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) so žalovaným označeným v záhlaví tohto rozsudku.

IV.
Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie ďalšieho účastníka, duplika žalovaného

11. Žalobca v replike zo dňa 15.07.2019 zotrval na žalobnej argumentácii. K odloženej vykonateľnosti
rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi udelený súhlas s vykonaním podstatnej zmeny letiska z neverejného

vnútroštátneho na verejné vnútroštátne, uviedol, že táto nemala mať žiaden vplyv na vyvlastňovacie
konanieažalovanýanineuviedol,akýmspôsobomzohľadniluvedenúskutočnosť.Konanieovyvlastnení
mohlo byť prerušené z tohto dôvodu. Odloženie vykonateľnosti predmetných rozhodnutí bolo zrušené
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 34/2016 zo dňa 27.06.2018 a žaloba bola zamietnutá
rozsudkom zo dňa 30.04.2019.

12. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 uviedol, že žalobca má uzavreté nájomné
zmluvy na užívanie pozemkov tvoriace obvod letiska s dobou nájmu do 31.05.2056. Poukázal na
súvisiace konanie vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/282/2020. Napadnuté
rozhodnutia považoval za zákonné a preto navrhol žalobu zamietnuť. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka

reagoval žalobca podaním zo dňa 26.09.2024, v ktorom uviedol, že nájom pozemkov bol skončený
výpoveďou, pričom o platnosti tejto výpovede sa vedie súdne konanie.

13. Žalovaný v duplike zo dňa 29.10.2024 zotrval na svojich vyjadreniach a návrhu na zamietnutie
žaloby.

V.
Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

16. Podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho
zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej

správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a
obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a
emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie
súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov [Odkaz na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (úplné znenie č. 109/1998 Z. z.) – pozn. správneho

súdu].17. Podľa § 31 ods. 1 leteckého zákona z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných
letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastnení vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce (odkaz na § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov – pozn. správneho súdu) vo vyvlastňovacom konaní.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe

dohodou sa preukazuje
a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má
uskutočniť vyvlastnenie alebo
b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,

ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,
ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o vyvlastnení písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ
dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie

alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní
odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie
dohody za odmietnutý,
b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu

na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,
c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s
odôvodnením,
d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť
pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom

na určenie náhrady.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastnení vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh
vyvlastniteľa.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o vyvlastnení návrh musí obsahovať vymedzenie účelu, na ktorý
sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie,

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o vyvlastnení návrh musí obsahovať opis skutočností
nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2.

25. Podľa § 9 ods. 3 písm. g) zákona o vyvlastnení k návrhu vyvlastniteľ priloží právoplatné územné
rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného
rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.

26. Podľa § 9 ods. 3 písm. h) zákona o vyvlastnení k návrhu vyvlastniteľ priloží záväzné stanovisko obce
o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 2 ods. 2).27. Podľa § 10 ods. 5 zákona o vyvlastnení ak návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie
splnenia podmienok vyvlastnenia, vyzve vyvlastňovací orgán vyvlastniteľa, aby návrh v primeranej
lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak vyvlastňovacie konanie

zastaví.

28. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastnení na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

30. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť

a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/90/2019,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-2S/90/2019.

31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §

3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté druhostupňové rozhodnutie, vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o
žalobe na pojednávaní konanom dňa 09.10.2025.

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných
bodov preskúmať zákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ktorým došlo k zamietnutiu
odvolania a potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu na vyvlastnenie.

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal dňa 31.05.2018 návrh na

vyvlastnenie, ktorý doplnil dňa 29.07.2018 na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu o prerušení
konania č. OU-BA-OVBP2-2018/63081/KVJ z 18.06.2018 a výzvy prvostupňového orgánu na doplnenie
návrhu na vyvlastnenie zo dňa 18.06.2018 o:
- výzvu žalobcu zo dňa 06.06.2016 adresovanú ďalšiemu účastníkovi na uzavretie dohody, z ktorej
vyplýva dôvod zaslania výzvy, identifikácia pozemkov, navrhovaná cena podľa znaleckého posudku

spolu s kópiou potvrdenia o podaní zásielky – podací lístok z 07.06.2016 a kópiou doručenky
z 08.06.2016,
- záväzné stanovisko G. H. A. B. C. zo dňa 07.06.2018, ktorým obec na základe žalobcovej žiadosti
o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade účelu vyvlastňovania s platnou územnou dokumentáciou
uviedla, že lokalita s uvedenými parcelnými číslami je v zmysle platného Územného plánu obce Kráľová

pri Senci – Zmeny a doplnky č. 1/2008 schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v A. B.
C. I. XXX/XX-XXXX zo dňa 07.09.2010 a Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 3/2010 zo dňa
07.09.2010 záväzne schválená na funkčné využitie - územie pre telovýchovu a šport a charakteristikou
funkčnej plochy - územie slúžiace pre športové letisko s príslušnými doplňujúcimi funkciami,
- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 34/2016-102 zo dňa 27.06.2018 o zrušení uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 34/2016-41 zo dňa 27.05.2016, ktorým bola odložená vykonateľnosť
rozhodnutia Ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 14/2016 zo dňa 12.02.2016, sp.zn.
06505/2016/D220-SLP/03258 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky č. 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015 do právoplatného rozhodnutia súdu voveci samej, ktorými bol udelený súhlas žalobcovi s vykonaním podstatnej zmeny letiska Kráľová, a to
zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko.

34. V administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie prvostupňového orgánu o prerušení
konania č. OU-BA-OVBP2-2018/63081/KVJ zo dňa 28.08.2018 ako aj opätovná výzva prvostupňového
orgánu zo dňa 28.08.2018 na doplnenie návrhu o právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne
osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho
grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby, resp. záväzné stanovisko obce o súlade účelu

vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou v zmysle § 2 zákona o vyvlastnení, nakoľko
žalobcom predložené záväzné stanovisko obce nie je postačujúce. Žalobca bol vyzvaný na doplnenie
návrhu do 31.10.2018 pod hrozbou zastavenia konania. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca prípisom
zodňa29.10.2018tak,žeúčelvyvlastnenianevyžadujevydanieúzemnéhorozhodnutiaaanisaúzemné
rozhodnutie nebude vydávať.

35. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že dôvodom na zamietnutie návrhu na
vyvlastnenie bolo jednak nepreukázanie bezúspešnosti pokusu o uzavretie dohody s ďalším účastníkom
podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení a nepreukázanie verejného záujmu v kontexte súladnosti s cieľmi
a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení.

36. Vo vzťahu k nepreukázaniu bezúspešnosti pokusu o uzavretie dohody s ďalším účastníkom
podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastnení neušlo pozornosti správneho súdu, že v opätovnej výzve
prvostupňového orgánu na doplnenie návrhu na vyvlastnenie zo dňa 28.08.2018 prvostupňový
orgán neindikoval žalobcovi, že by v tejto časti doplnenie návrhu na vyvlastnenie vykonané žalobcom
podaním zo dňa 29.07.2018 neakceptoval, keďže žalobcu opätovne vyzval len na doplnenie dokladov

týkajúcich sa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení. Z uvedeného dôvodu možno tento dôvod vyhodnotiť
ako prekvapivý a nedôsledne odôvodnený. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia nie je uvedené,
z akých dôvodov nebol žalobca opätovne vyzvaný na preukázanie splnenia podmienky bezúspešnosti
pokusu o uzavretie dohody a prečo žalobcom poskytnuté doplnenie v tomto smere nie je postačujúce.
Žalobou napadnuté rozhodnutia poukazujú na to, že žalobca nepredložil návrh kúpnej zmluvy, avšak

tieto rozhodnutia dostatočne nereflektovali na prejav vôle žalobcu vyjadrený v predloženom návrhu na
uzavretie dohody a na preukázateľné doručenie tohto návrhu ďalšiemu účastníkovi.

37. Pokiaľ ide o žalobcom namietané neakceptovanie záväzného stanoviska obce a nezohľadnenie
rozhodnutí o podstatnej zmene letiska orgánmi verejnej správy, ktoré o návrhu na vyvlastnenie

rozhodovali, správny súd postupujúc podľa § 140 SSP, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu
a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení
každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne
zopakuje jeho dôvody, uvádza, že v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. BA-5S/58/2019
v právnej veci totožného žalobcu a totožného žalovaného, pri totožnosti skutkového a právneho stavu,

bol vydaný rozsudok č.k. BA-5S/58/2019-137 zo dňa 25.06.2025 o zrušení žalobou napadnutého
rozhodnutia pôvodného žalovaného, pričom uvedený rozsudok nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou.
Na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/58/2019-137 zo dňa 25.06.2025
správny súd v tomto konaní poukazuje a na účely posúdenia dôvodnosti žalobných námietok
neakceptovania záväzného stanoviska obce a nezohľadnenia rozhodnutí o podstatnej zmene letiska

v konaní o návrhu na vyvlastnenie sa s ním stotožňuje:
„39. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu
žalovaného,ktorýmbolopotvrdenéprvostupňovérozhodnutieokresnéhoúraduozamietnutížalobcovho
návrhu na vyvlastnenie pozemkov a postup, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Po
preskúmaní administratívneho spisu a prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia správny súd za

sporné považoval dve skutočnosti. V prvom rade skutočnosť, či žalobca bol povinný predložiť územné
rozhodnutie k návrhu na vyvlastnenie, a potom skutočnosť, či preukázal verejný záujem na vyvlastnení.

40. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že okresný úrad žalobcovi v prvom rade
vyčítal nedoplnenie návrhu o právoplatné územné rozhodnutie a vysvetľoval, prečo ním predložené

záväzné stanovisko obce právoplatné územné rozhodnutie nemôže vo vyvlastňovacom konaní nahradiť.
O nepreukázaní verejného záujmu sa okresný úrad zmienil v poslednej vete odôvodnenia rozhodnutia
konštatovaním, že podaným návrhom na vyvlastnenie spolu s jeho prílohami nebol preukázaný
verejný záujem pre účel prevádzkovania verejného letiska Kráľová. Vzhľadom na takto uvedený dôvodzamietnutia návrhu potom aj argumentácia v odvolaní žalobcu logicky smerovala k tomu, že záväzné
stanovisko obce vzhľadom na znenie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. má byť postačujúcim
podkladom pre vydanie rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní.

41. Ministerstvo ako právny predchodca žalovaného sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
skutočnosťou,čizáväznéstanoviskoobcejepostačujúcimpodkladomvkonaníovyvlastneniepozemku,
už nezaoberal vôbec. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právny predchodca
žalovaného založil nesplnenie podmienok pre vyvlastnenie výlučne na nepreukázaní existencie

verejného záujmu. K tomuto záveru dospel na základe toho, že v písomnom návrhu na uzavretie dohody
zo dňa 06.06.2016 ako aj v návrhu na vyvlastnenie zo dňa 31.05.2016 v spojení s doplnením zo dňa
05.09.2016 absentuje odôvodnenie existencie verejného záujmu a jeho porovnanie s právom vlastníkov
vyvlastňovaných pozemkov, t.j. prečo verejný záujem na vyvlastnení prevážil nad vlastníckym právom
vlastníkov pozemkov.

43. Čo sa týka predloženia záväzného stanoviska obce, podľa názoru správneho súdu takýto podklad
pre rozhodnutie predpokladá ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. Taktiež je potrebné poukázať
na to, že aj zo znenia výzvy, ktorú prvostupňový orgán zaslal žalobcovi (opísanú v ods. 2 tohto
odôvodnenia) je zrejmé, že žalobca mal predložiť územné rozhodnutie alebo záväzné stanovisko obce.
Dôvodová správa k uvedenému zákonnému ustanoveniu, na ktorú upozorňoval aj žalobca, uvádza: „Z

hľadiskapreukázaniaverejnéhozáujmujenevyhnutnépreukázaťvovyvlastňovacomkonanísúladúčelu
vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou, a to na základe územného rozhodnutia alebo oproti
súčasnejúpraveajúzemnýmsúhlasomazáväznýmstanoviskomobceakoorgánusamosprávyosúlade
účelu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania; záväzné stanovisko obce je dôležité
najmä pri tých účeloch vyvlastnenia, ktoré nevyžadujú vydanie územného rozhodnutia alebo územného

súhlasu.“ Ako však bolo uvedené vyššie z napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je možné zistiť,
či túto vadu návrhu ministerstvo vyhodnotilo ako odstránenú alebo nie, keďže argumentáciou žalobcu o
tom, že v danom prípade neexistuje územné rozhodnutie, ktoré by bolo možné do konania doložiť, sa
ministerstvo nijakým spôsobom nezaoberalo.

44. K samotnému nepreukázaniu verejného záujmu teda dôvodu, o ktorý oprel svoje rozhodnutie právny
predchodca žalovaného, správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.
sa verejný záujem na vyvlastnení preukazuje vo vyvlastňovacom konaní, a to v spojitosti so zákonom
stanoveným účelom. Skutočnosť, či existuje alebo neexistuje verejný záujem, je potom výsledkom
posúdenia konajúceho správneho orgánu. Dôvodová správa k uvedenému zákonnému ustanoveniu

uvádza: „Návrh zákona ustanovuje, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme a na účel ustanovený
zákonom;vzájomnúpreviazanosťúčeluasamotnéhoverejnéhozáujmuvyjadrujeskutočnosť,ževerejný
záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka.“

45. Z podaného návrhu na vyvlastnenie je zrejmé, že žalobca v ňom ako dôvod vyvlastnenia špecifikuje

prevádzku verejného letiska v zmysle ust. § 31 ods. 1 leteckého zákona, ktoré predpokladá, že na
účel prevádzkovania verejného letiska možno vo verejnom záujme pozemok vyvlastniť. Verejný záujem
možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka. Účel
vyvlastnenia je teda v tomto prípade priamo uvedený v ust. § 31 ods. 1 leteckého zákona. Pokiaľ
ministerstvo v napadnutom rozhodnutí uvádza, že: „Skutočnosť, že bol udelený súhlas so zmenou

vnútroštátneho letiska z neverejného na verejné, nie je preukázaním účelu vyvlastnenia a v žiadnom
prípade ju nemožno považovať za preukázanie verejného záujmu.“ je tento názor právne neudržateľný,
vzhľadom na to, že účel vyvlastnenia žalobca už osobitne nepreukazuje. Ten je vymedzený samotným
zákonom, v tomto prípade § 31 ods. 1 leteckého zákona. K tomuto účelu bolo potom potrebné skúmať
existenciu verejného záujmu, ktorá je výsledkom posúdenia správneho orgánu v rámci vyvlastňovacieho

konania.

46. Žalobca k návrhu na vyvlastnenie pripojil rozhodnutie ministerstva o zmene letiska. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo nepovažovalo toto rozhodnutie ako dôkaz existencie
verejného záujmu, pričom sa obmedzilo iba na konštatovanie, že vydanie súhlasu so zmenou

letiska z neverejného na verejné nie je možné považovať za preukázanie verejného záujmu a
status verejného letiska automaticky neznamená, že jeho existencia je vo verejnom záujme. Právny
predchodca žalovaného sa však opomenul vysporiadať s vlastnou argumentáciou v právoplatnom
rozhodnutí o zmene letiska. Z napadnutého rozhodnutia tak vôbec nie je zrejmé, prečo prevádzkaverejného letiska podľa žalovaného nie je vo verejnom záujme. V tomto smere považuje správny
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v ňom
absentuje akákoľvek úvaha správneho orgánu, na základe ktorej dospel k tomuto záveru.“

38. Pokiaľ ide o odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia týkajúce sa vyhodnotenia rozhodnutí
Ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 14/2016 zo dňa 12.02.2016, sp.zn. 06505/2016/
D220-SLP/03258 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej,

ktorými bol udelený súhlas žalobcovi s vykonaním podstatnej zmeny letiska Kráľová, a to zmeny
z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, správny súd konštatuje, že
druhostupňové rozhodnutie je v tejto časti zmätočné, keďže z neho nevyplýva, prečo prevádzka
verejného letiska nie je vo verejnom záujme a ani to, prečo by podľa druhostupňového orgánu
malo v danej veci prichádzať do úvahy nevyhnutne vydanie územného rozhodnutia, pokiaľ žalobca
v odvolaní namietal, že účel vyvlastnenia nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia. Tieto úvahy

v druhostupňovom rozhodnutí chýbajú.

39. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ žalovaný argumentoval v tomto konaní odložením
vykonateľnosti rozhodnutí, ktorým bol udelený súhlas žalobcovi s vykonaním podstatnej zmeny letiska
Kráľová, a to zmeny z vnútroštátneho neverejného letiska na vnútroštátne verejné letisko, tieto

argumenty správny súd vyhodnotil ako irelevantné, keďže už v administratívnom konaní v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia mal prvostupňový orgán vedomosť o zrušení uvedených rozhodnutí, a to
na základe doplnenia návrhu na vyvlastnenie zo dňa 29.07.2018.

40. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné

z dôvodu predčasnosti prijatia záveru o nepreukázaní existencie verejného záujmu.

41. Na základe uvedeného správny súd zrušil druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento odvolanie žalobcu opätovne posúdi
v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodní

v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na
úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

44. O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi
nárok na náhradu trov nepriznal, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu

(§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.