Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Katarína Morozová
Legislation area – Rodinné právo – Rozvod
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/87/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202143
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7725202143.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členov senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľky E.O. K., O..
K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX/X, C. a manžela navrhovateľky C. K., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 15Pc/24/2025-19 zo dňa 27. 8.2025,
takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie navrhovateľky zo dňa 6.6.2025,
označené ako „Žiadosť o rozvod“, podľa ustanovenia § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP). Súd prvej inštancie po tom, čo opakovane vyzval navrhovateľku na odstránenie vád
podania podľa § 129 CSP, pretože podanie - návrh nebolo opravené ani doplnené, uzavrel, že boli
splnené podmienky pre odmietnutie podania.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá
poukázala, že k návrhu predložila súdu sobášny list, rodné listy a nevidí dôvod na zamietnutie
(odmietnutie správne) jej návrhu.
3.Odvolacísúdpopredloženímuveci,tútoprejednalpozistení,žeodvolanienavrhovateľkybolopodané
včas(§362ods.1CSPvspojenís§2ods.1CMP)asmerovaloprotirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s 357 CSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP rozhodnutie zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
4. Z predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľka osobne doručila okresnému súdu podanie, označené
ako „Žiadosť o rozvod“, z ktorého je podľa obsahu zrejmé, že sa týka manželstva navrhovateľky a
spoločných maloletých detí manželov, bez úplného označenia manžela a maloletých detí identifikátormi
fyzickej osoby. K návrhu pripojila sobášny list manželov.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.6.2025 č.k. 15Pc/24/2025-8 a tiež výzvou zo dňa 1.8.2025
v súlade s ustanovením § 129 CSP vyzval navrhovateľku, aby doložila do spisu originál sobášneho
listu, rodné listy maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, pričom stačia fotokópie a potvrdenie o
poslednom spoločnom bydlisku s manželov; označila mená, priezviská a dátumy narodenia maloletých
detí pochádzajúcich z manželstva; sformulovala žalobný návrh v časti rozvodu manželstva a úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. uviedla, čo
žiada, aby súd rozhodol a komu navrhuje v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti doosobnej starostlivosti, koho navrhuje zaviazať k vyživovacej povinnosti na maloleté deti a v akej
výške a ako navrhuje upraviť styk toho rodiča, ktorému nebudú zverené maloleté deti do osobnej
starostlivosti s maloletými deťmi; predložila potvrdenie o výške príjmu (potvrdenie z ÚPSVaR) a rozpis
jej pravidelných mesačných výdavkov spojených s bývaním (fotokópia SIPO a pod.), stravou, ošatením,
náklady na zdravotnú starostlivosť, školné a napokon, aby doplnila návrh o potrebný počet rovnopisov.
Navrhovateľku súd zároveň poučil o odmietnutí návrhu podľa § 129 ods.3 CSP.
6. Navrhovateľka následne doručila súdu osobne dňa 12.8.2025 podanie, označené ako „Žiadosť o
zverenie dieťaťa“, v ktorom uviedla, že podáva žiadosť na zverenie vo vzťahu k maloletej dcére s tým,
že jej manžel sa o deti nestaral, pätnásť rokov spolu nežijú, on žije s inou ženou a s ňou má desať detí.
Žiada okresný súd, aby ju rozviedol. Pripojila rodný list dcéry, potvrdenie o pobyte dcéry.
7. Na konania vo veciach rozvodu manželstva účastníkov sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje
zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Civilný mimosporový poriadok, z hľadiska normatívneho rámca procesného postupu, považuje
za mimosporové konanie také konanie, ktoré je výslovne uvedené v osobitnej časti. Právny poriadok
zaviedol numerus clausus mimosporových konaní, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu. Predstavuje
normatívne upravený postup pri prejednávaní a rozhodovaní špecifických subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, ktorých ochrana tak vo sfére hmotnoprávnej úpravy, ako aj v rovine procesnej
požíva zvýšenú právnu ochranu v kontexte verejného záujmu.
8. Podľa § 129 ods. 1, 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplne alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Ak sa v lehote určenej súde podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.
9. Podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Ak
podanie uvedené náležitosti nemá, jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť sa posudzujú podľa
konkrétnych okolností prípadu, pričom ak ide o žalobu, okrem všeobecných náležitostí, podanie (§ 127
ods. 1 CSP) musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcej skutočnosti, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP).
10. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05 pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.).
11. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže sa vôbec nezaoberalo skutkovým vymedzením
uplatňovaného nároku, ako ani právnym vzťahom, z ktorého navrhovateľka vyvodzuje uplatňované
nároky, tiež okolnosťami možností preukázania aktuálneho stavu. V dôsledku toho nemohol obstáť ani
záver súdu prvej inštancie o neodstránení vád konania, pre ktoré v konaní by nebolo možné pokračovať,
a preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie podania podľa § 129 ods. 3
CSP s poukazom na procesné možnosti konania o rozvod manželstva účastníkov a s tým súvisiacim
konaním o úpravu rodičovských práv a povinní k maloletým deťom, ktorým je i predmetné konanie, v
rámci upravenom zákonnými ustanoveniami § 100 CMP.
12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na charakter konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti a súčasne na okolnosť v danej veci, že týmto sa údajne nedostáva riadnej výchovy a výživy
zo strany jedného z rodičov - otca. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti, t. j. jednak charakter
konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých a zároveň okolnosť, že matka sa návrhom domáha
úpravy osobnej starostlivosti o maloletú, sú okolnosťami, na základe ktorých nemožno mať za to, že
v konaní nemožno pokračovať. V mimosporových konaniach sa prejavuje princíp oficiality, ktorý sícenevylučuje procesnú aktivitu subjektu (navrhovateľa) podať riadny návrh na začatie konania, pretože
táto iniciatíva je formálnym vyjadrením práva domáhať sa súdnej a inej ochrany, napriek tomu by však
zameranie procesnej aktivity mal súd v konaní korigovať tak, aby za zachovania ostatných princípov
prispel k rýchlej a efektívnej ochrane subsumovanej v meritórnom rozhodnutí. Mimosporový proces je
ovládaný osobitnými princípmi vyplývajúcimi z povahy prejednávaných a rozhodovaných vecí, a preto
princíp v zmysle ustanovenia § 25 CMP, vyžadujúci kvantitatívne i kvalitatívne vymedzený petit návrhu
nemá za dôsledok odmietnutie podania v konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Súd je povinný
vyvinúť iniciatívu na zistenie nedostatočných údajov a odmietnutie návrhu bude v týchto konaniach veľmi
výnimočné, ak by ani využitie všetkých dostupných postupov neviedlo k zisteniu okruhu účastníkov a
predmetu konania. V týchto konaniach sa neuplatní zásada viazanosti súdu petitom (ne ultra petitum
partium) a súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, ak sa konanie môže začať ex offo.
13. Z uvedeného preto nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by nebolo možné v konaní pokračovať
s prihliadnutím tak na princíp oficiality civilného mimosporového konania, ale aj princíp vyšetrovací
v zmysle článku 6 zákonných princípov CMP, podľa ktorého súd postupuje v konaní v súčinnosti
s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci, na základe čoho môže prípadne rozhodnúť
i meritórnym rozhodnutím, ktoré bude zodpovedať kritériám upraveným a vymedzeným Zákonom o
rodine.
14. Ustanovenie § 26 ods. 1 CMP síce ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, opätovne je však nutné poukázať na dôvody uvedené vyššie, nakoľko súd je
povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci
konania nenavrhli (článok 6 CMP). Súd prvej inštancie je povinný aplikovať dotknuté ustanovenia
Civilného sporového poriadku a vykladať ich s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom
interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno uvedené právo obmedziť bez zákonného
podkladu.
15. Ak súd prvej inštancie odmietol podanie navrhovateľky pre nesplnenie zákonných podmienok, keď
táto podľa súdu neodstránila vady podania, k čomu prípadne nemala potrebnú osobnostnú dispozíciu,
znemožnil navrhovateľke, aby táto uskutočňovala patriace jej procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.
16. Odvolací súd tak podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vec vrátil na ďalšie konanie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní i formou dovypočutia navrhovateľky,
s prípadným poučením o možnosti zvoliť si advokáta, príp. sa uchádzať o bezplatné právnu pomoc,
umožniť navrhovateľke pokračovať v konaní, vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatňovaných
nárokov, ako i právneho vzťahu, z ktorého uplatňovaný nárok vyvodzuje a to na základe obsahu návrhu
v spojení s jeho doplnením, ktoré mal súd dôsledne vyhodnotiť a posúdiť.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.