Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825202567.1

Uznesenie

Okresný súd v Námestove v konaní o návrhu navrhovateľov: 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX C., C. XXX/XX, 2/ B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX/XX, proti: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX/XX, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e m a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 15.10.2025 navrhovatelia 1/ a 2/ súdu doručili návrh, ktorým sa s poukazom na § 324 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
E. F., nar. XX.XX.XXXX:
- uložil povinnosť zdržať sa obťažovania hlukom a vibráciami z hobľovačky, pochádzajúcimi z jeho

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. a obec C. ako pozemky C-KN parc. č. XXX-XXXXXXX
o výmere 127 m2, C-KN parc. č. XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 649 m2 a rodinného domu
súp. č. XXX, a to najmä používaním drevoobrábacích strojov a vykonávaním činností, ktoré spôsobujú
nadmerný hluk a vibrácie narúšajúce pokojné užívanie nehnuteľnosti navrhovateľov.
- prikázal urobiť také opatrenie, najmä presťahovanie celej drevoobrábacej prevádzky, tzn. všetkých
drevoobrábacich strojov, mimo obytnú zónu obce C., aby navrhovatelia neboli obťažovaní nadmerným

hlukomavibráciamipochádzajúcimizpoužívaniadrevoobrábacíchstrojovavykonávanímčinností,ktoré
spôsobujú nadmerný hluk a vibrácie.

2/ Návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že v roku 2020 kúpili nehnuteľnosť vedenú pre katastrálne
územie C., obec C., okres D. G., na liste vlastníctva č. XXXX, pozemky parcely registra „C", parc.
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 484 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 113 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 128 m2 a rodinný dom postavený na
pozemku s parcelným č. XXX/X, súpisné číslo XXX (ďalej len „rodinný dom navrhovateľov"). Uvedená
nehnuteľnosť sa nachádza v susedstve nehnuteľností E. F., nar. XX.XX.XXXX vedených pre to isté
katastrálne územie na liste vlastníctva č. XXXX: pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX - záhrada
o výmere 127 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 649 m2 a rodinného domu
postaveného na pozemku s parc. č. XXX, súpisné číslo XXX (ďalej len „rodinný dom E. F."). Na zadnej

strane rodinného domu E. F., v tesnej a bezprostrednej blízkosti rodinného domu navrhovateľov, sa
nachádza stavba vedená v katastri nehnuteľností ako šopa/kôlňa (ďalej len „šopa"). V tejto šope má E.
F. umiestnený drevoobrábací stroj - hobľovačku, ktorú pravidelne využíva na opracovávanie drevených
materiálov. Navrhovatelia sprostredkovane, z rozhovoru s jeho synom, vydedukovali, že E. F. okrem
hobľovačky disponuje, aj troma inými bližšie nešpecifikovanými drevoobrábacími strojmi. E. F. je v
mieste svojho bydliska známy tým, že sa dlhodobo a systematicky venuje práci s drevom. S poukazom

iba na hobľovačku, ktorá je technické zariadenie, ktoré je svojou povahou spôsobilé produkovať
výrazný hluk. Podľa verejne dostupných odborných údajov, hobľovačky s prieťahom dosahujú hladinuakustického tlaku v rozmedzí 80 - 110 dB. Takáto intenzita hluku objektívne presahuje prípustné limity
pre obytné prostredie a je spôsobilá nielen rušiť pokojné užívanie nehnuteľnosti navrhovateľov, ale
aj spôsobovať zdravotné riziká, najmä poruchy sluchu pri dlhodobej expozícii. Od okamihu, kedy

sa navrhovatelia sa nasťahovali do rodinného domu, sú sústavne vystavovaní nadmernému hluku a
vibráciám pochádzajúcim z používania hobľovačky a ostatných drevoobrábacích strojov, umiestnených
v šope E. F., ktorý tieto stroje pravidelne uvádza do chodu prakticky každý deň, čím generuje intenzívny,
prenikavý hluk sprevádzaný vibráciami. Uvedený hluk presahuje bežnú mieru primeranú miestnym
pomerom, je počuteľný aj pri zatvorených oknách a znemožňuje navrhovateľom nerušený výkon

každodenných činností, vrátane odpočinku a regenerácie po práci. Navrhovatelia sú presvedčení, že
hluk produkovaný hobľovačkou a ostatnými drevoobrábacími strojmi žalovaného, prekračuje prípustné
hodnoty hluku stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Objektívne zmeranie hladiny hluku však
v praxi nie je možné zabezpečiť, nakoľko polícia nedisponuje príslušnými meracími zariadeniami a

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín (H. H. I. XXXX/XX, XXX XX D. G.) sa nezaoberá
podnetmi smerujúcimi proti fyzickým osobám - nepodnikateľom. Nemožnosť zabezpečenia odborne
vykonanéhomeraniahlukunemôžeísťnaťarchunavrhovateľov,ktoríniesúpovinníznášaťneprimerané
adlhodobéobťažovanie.Vkonaníbudepretopotrebnévykonaťznaleckédokazovaniezodborumerania
hluku, ktorým sa objektívne preukáže, že prevádzkovanie hobľovačky a ostatných drevoobrábacích

strojov prekračuje prípustné imisné limity a predstavuje protiprávny zásah do práv navrhovateľov. E.
F. bol opakovane osobne upozornený navrhovateľmi na intenzitu hluku a vibrácií spôsobovaných
hobľovačkou o inými drevoobrábacími strojmi, ktoré prekračujú únosnú mieru. Na tieto upozornenia však
reagoval arogantne a vo svojej činnosti pokračoval. Navrhovatelia ho zároveň požiadali, aby pri práci so
strojmi zabezpečil aspoň zatváranie dverí na šope, čím by sa hluk čiastočne eliminoval, avšak ani tejto

požiadavke nevyhovel. Navrhovatelia sa následne obrátili na starostku obce C., ktorá vo veci uviedla,
že nemá kompetencie na riešenie situácie a odkázala ich na občianskoprávne konanie. K predmetnej
veci sa vyjadril aj samotný E. F., pričom spornú situáciu nepoprel, iba uviedol , že ho „situácia mrzí".
Následne dodal, že „nemôžem poprieť základnú potrebu prác, ktoré si život okolo rodinného domu
vyžaduje, resp. ich vykonávať v iných časoch, ako je obvyklé (pracovná doba v pracovné dni alebo v

sobotu)." Navrhovatelia zdôrazňujú, že sú rovnako vlastníkmi rodinného domu, avšak na zabezpečenie
prác okolo domu nedisponujú hobľovačkou a inými drevoobrábacími strojmi a ani nie je pravdou, že by
základná údržba rodinného domu vyžadovala ich každodenné používanie. Žalobca dňa 5. marca 2025
utrpel cievnu mozgovú príhodu, v dôsledku čoho bol do 8. septembra práceneschopný a nachádzal sa
v domácom liečebnom režime. S ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stav a odporúčania ošetrujúceho

lekára, ako aj lekára z odboru neurológie, je nevyhnutné a naliehavé pristúpiť k úprave vzťahov
medzi susedmi, a to za účelom predchádzania ďalšiemu zhoršovaniu životnej situácie a hlavne zdravia
navrhovateľa/navrhovateľov. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"): „(1 ) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto

najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo

svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok." Takéto
konanie žalovaného predstavuje typickú hlukovú imisiu, ktorá je v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný svojím konaním prekračuje hranicu dovoleného výkonu vlastníckeho práva a
neprimerane zasahuje do pokojného užívania nehnuteľnosti navrhovateľov, čím obmedzuje ich ústavou
garantované právo na ochranu súkromného a rodinného života. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"):„(1) Pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením." V zmysle
§ 326 ods. ICSP „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha." Podľa J. B., K. H., C. E., B. H., C. E., L. B. M.G., N. H. O., G., O.: N. P. C., H. XXXX M. I. N.: „Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný

postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok,
a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. (...) Vzhľadom na uvedené špecifické
okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý,

a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v
konkrétnom prípade podmienené. Navrhovateľa však nemožno zaťažovať procesnými povinnosťami,
ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými
majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné
preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný
vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo

výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum
za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť. Z pragmatického
hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby
väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne
účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné

zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou
(...). Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd
primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil
alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.
Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru

limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu
výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správania
sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť
a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany."
Z uvedeného je zrejmé, že súd v konaní nemusí (a ani nemôže) rozhodnúť na základe podrobne

a presne zisteného skutkového stavu, ale pre rozhodnutie súdu o vydaní navrhovaného uznesenia
postačuje, aby súd považoval skutkový stav za osvedčený, teda pravdepodobný. Okresný súd Košice
okolie, sp. zn. 11C/3/2001: „ Súd dospel k záveru, že danosť nároku žalobcov uplatneného v konaní
vo veci samej bola preukázaná dostatočne a to jednak svedeckými výpoveďami, ako aj znaleckým
posudkom a teda zo strany vlastníka nehnuteľností, spôsob užívania nehnuteľností sa nezmenil nad

mieru primeranú pomerom, obťažuje žalobcov na nehnuteľnosti naďalej parkujú motorové vozidlá, resp.
umožňuje ich parkovanie iným osobám. Žalovaný ani počas konania nehodlal rešpektovať predbežné
opatrenie vydané v tomto konaní. Žalovaný sa takto správa od času nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, pretože dovtedy tak robil predchádzajúci vlastník, nerešpektujúc povinnosť uloženú
taktiežpredbežnýmopatrením.Keďžežalovanýnaďalejobťažujehlukom,výfukovýmiplynmi,zápachom

okolitú zástavbu rodinných domov. súd žalobe vyhovel, pričom v podstate rešpektoval aj stanovisko
žalovaného pri riešení zmiernenia týchto emisií, ktorý navrhol v znaleckom posudku D. A. D. G.. N.
pod bodom 2/ a ktorý je opísaný vo výroku tohto rozsudku." Navrhovatelia s prihliadnutím na uvedené
dôvody majú za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a E. F. tak, aby sa E. F.
zdržal hobľovania každý deň po 16.00 hod. a v nedele a sviatky počas celého dňa.

3/ Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili ako dôkazy listiny, na ktoré
sa odvolávali v návrhu.

4/ Súd konštatuje, že z pripojených listín vyplýva, že navrhovateľ 1/ bol počas mesiaca marec 2025

hospitalizovaný na neurologickom oddelení NsP B. F. I. E. Q. D. G. a na neurologickej klinike R. I.
B., odkiaľ bol prepustený v stabilizovanom stave bez neurologického deficitu s odporúčaním hlásiť sa
do 3 dní u praktického lekára, absolvovať kontrolné CT mozgu 1 mesiac a pokračovať v rehabilitácii.
Zároveň mu bola predpísaná medikamentózna liečba. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že navrhovateľ
1/ bol do 08.09.2025 práceneschopný a bol v domácom liečebnom režime. Počas tohto „režimu“ sa

listom zo dňa 10.07.2025 obrátil na starostku obce C. so žiadosťou o zjednanie nápravy, pretože sused
E. F. niekoľkokrát týždenne hobľuje a odmieta si zavrieť dvere na dielni, v dôsledku čoho sú vystavení
hluku, nemôžu si otvoriť okná, alebo vyjsť s vnukom na dvor, lebo ho hluk zobudí. Vzdialenosť medzi
hobľovačkou suseda a ich domom je cca 5 metrov. Tento mesiac hobľoval už 5 x krát, v pondelok od11-tej do 18,30 a v stredu od 13tej do 17 tej....Starostka listom zo dňa 17.07.2025 navrhovateľovi 1/
oznámila, že vzhľadom na to, že daný stav trvá už dlhodobo a opakuje sa, nejde o bezprostredný zásah
do pokojného stavu a nie sú tak splnené podmienky § 5 Občianskeho zákonníka na poskytnutie ochrany

zo strany obce. Na tieto prípady sa aplikuje § 126 Občianskeho zákonníka, a preto ho odkazuje na
konanie pred príslušným súdom. S dátumom 31.07.2025 bol vyhotovený list s podpisom E. F., ktorým vo
vzťahu k obci C. reaguje na list navrhovateľov, doručený na obecný úrad dňa 11.07.2025 navrhovateľmi.
V liste o. i. uviedol, že výhrady navrhovateľov vníma ako značne prehnané, s ohľadom na susedské
vzťahy prácu s drevom obmedzil výrazne pod bežnú spoločensky akceptovanú obyčaj a snaží sa citlivo

voliť čas kedy a s čím na záhrade pracuje. Nemôže však úplne poprieť potrebu základných prác, ktoré
si život okolo rodinného domu vyžaduje, resp. ich vykonávať v iných časoch ako je obvyklé (pracovná
doba v pracovné dni alebo v sobotu) atď. Dňa 27.08.2025 navrhovateľ podal ohľadne spôsobovania
hluku a vibrácií pri hobľovaní, pílení a brúsení v dielni podnet na E. F. aj na Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, ktorý na tento podnet reagoval listom zo dňa 03.09.2025,
v ktorom uviedol, že sa k tomuto nevyjadruje, pretože ide o súkromnú osobu a nie fyzickú osobu –

podnikateľa, resp. právnickú osobu. Úrad mu odporučil vec riešiť na obecnom úrade s tým, že podľa
jeho názoru ide o porušenie § 127 Občianskeho zákonníka.

5/ Podľa § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“),
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

6/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7/ Súd k tomu uvádza, že navrhovatelia sa v danej veci správne obrátili na miestne príslušný súd,
pretože nimi uvádzaný (a doposiaľ mimo súdu riešený spor) má povahu susedského sporu. Správne
tiež navrhovatelia uvádzajú, že nadmerný hluk a vibrácie môžu predstavovať také imisie, vo vzťahu ku

ktorým je potrebné poskytnúť susedom, ktorým sú ním vystavení zo strany ďalšieho suseda, ochranu.

8/ V danej veci je tak na mieste vyriešiť, či takúto ochranu možno poskytnúť formou neodkladného
opatrenia alebo nie.

9/ Neodkladné opatrenie je spôsobilé podstatným spôsobom zasiahnuť do práv druhého subjektu a
obmedzuje ho, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu. Preto je nevyhnutné,
aby súdy zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu. Nariadenie neodkladného opatrenia
bude preto namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť
takejto úpravy pomerov účastníkov, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a

bezprostredne hroziacej ujmy. Odôvodnenosť tejto neodkladnosti pritom nie je vecou klasického
dokazovania, ale vecnej argumentácie navrhovateľa, keďže dokazovanie v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia má povahu len osvedčovania. Navrhovateľ preto musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností (v spojení s predloženými listinnými dôkazmi) presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

10/ V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad naliehavosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Navrhovatelia totiž dostatočne neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.
j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.

11/ Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v pripojených podaniach
neuvádzajú, že by stav, ktorý chcú zmeniť, nastal náhle, resp., že nastali okolnosti, pre ktoré by práve
teraz bolo potrebné upraviť susedské pomery okamžitým zásahom (vo forme neodkladného opatrenia).

12/ Navrhovatelia sa domáhajú ochrany voči hluku a vibráciám zo strany suseda E. F., ktorým sú

vystavení už od doby, kedy sa nasťahovali do rodinného domu, v ktorom bývajú. Ako uvádzajú v návrhu,
uvedený dom kúpili v roku 2020, takže možno predpokladať, že sa do tohto nasťahovali niekedy
v tomto období. Z návrhu a jeho príloh je ďalej zrejmé, že vzniknutú situáciu začali navrhovatelia riešiť
podaniami na obec a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v čase, keď bol navrhovateľ 1/ dlhodoboPN a v domácej liečbe (marec – september 2025). Takýto postup súd považuje za pochopiteľný, keď
osobitne v čase, keď je človek chorý a potrebuje sa zotaviť, potrebuje pokoj a ak nie ticho, aspoň
nie hluk. V období keď bol navrhovateľ 1/ v domácej liečbe by tak, podľa názoru súdu bolo možné

uvažovať o poskytnutí ochrany nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bola E. F., (a to na úplne
krátke časové obdobie) uložená povinnosť zdržať sa používania drevoobrábacích strojov v určitých
dňoch, resp. jeho častiach. V súčasnosti, teda keď už nie je navrhovateľ 1/ v domácej liečbe, však súd
takúto naliehavú potrebu úpravy pomerov, nezistil. Situácia je totiž taká, aká tu bola pred marcom 2025
a minimálne niekoľko rokov späť: podľa navrhovateľov ich sused E. F. obťažuje nadmerným hlukom

a vibráciami v súvislosti s používaním drevoobrábacích strojov (a s tým spojenou činnosťou), pričom E.
F. používanie týchto strojov a s ním spojenú činnosť nepopiera a tiež nepopiera, že ich mohol vykonávať
aj v iných časoch ako je pracovná doba v pracovné dni alebo v sobotu (jeho vyjadrenie pre obec C. zo
dňa 31.07.2025 na č. l. 7 spisu).

13/ Takýto, po dlhú dobu existujúci spor, je však na mieste riešiť civilnou žalobou, a nie

neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len vtedy, keď hrozí bezprostredné
nebezpečenstvo, či nejaká škoda alebo ujma. O takýto prípad nejde. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobe
súd môže v susedskom spore vyhovieť len vtedy, ak sa preukáže, že sused druhého suseda obťažuje
hlukom, či vibráciami nad mieru primeranú pomerom. Miera primeraná pomerov, resp. jej prekročenie
musia byť v konaní bezpečne zistené, resp. preukázané. Nestačí len presvedčenie žalobcu o prekročení

tejto miery. Konanie o neodkladnom opatrení, pre svoju krátku lehotu na rozhodnutie pritom neumožňuje
vykonať dokazovanie napríklad svedeckými výpoveďami, odborným vyjadrením a podobne. Toto si
podľa názoru súdu uvedomujú aj navrhovatelia, ktorí v návrhu samy uvádzajú, že „v konaní bude preto
potrebné vykonať znalecké dokazovanie z odboru merania hluku, ktorým sa objektívne preukáže, že
prevádzkovanie hobľovačky a ostatných drevoobrábacích strojov prekračuje prípustné imisné limity....“

14/ Zhrnúc doteraz uvedené súd uzaviera, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre
nariadenia neodkladného opatrenia, pretože za stavu, kedy navrhovatelia tvrdia, (resp. osvedčujú
poukazom na internetové stránky), že hobľovačka dosahuje takú hladinu akustického tlaku (80 až
110dB), že hluk z nej presahuje mieru primeranú pomerom, nemožno automaticky uzavrieť (resp.

pripustiť), že tomu tak aj pravdepodobne je. Podstatnou je totiž aj vzdialenosť napríklad okien na
dome navrhovateľov, resp. ich dvora, či záhrady od zdroja (od hobľovačky) a tiež aj to aké je okolité
prostredie. Akustická energia sa totiž šíri rovnomerne do všetkých smerov a akustický tlak klesá lineárne
so vzdialenosťou, pričom steny, stromy, vzduch, atď. časť zvukovej energie absorbujú alebo ju odrážajú,
čo akustický tlak ďalej znižuje. Inak povedané nemožno prijať, hoc aj pravdepodobný, záver o presahu

miery primeranej pomerom, len na základe niektorých vybraných technických údajov, resp. vlastností
nejakého stroja (tu: hobľovačky).

15/ Pre nariadenie neodkladného opatrenia tak chýba osvedčenie nároku, resp. navrhovatelia súd
nepresvedčili o tom, že dochádza k protiprávnemu zásahu do ich vlastníckeho práva. Čo je však oveľa

podstatnejšie je to, že navrhovatelia neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi nimi a E. F.. Z týchto dôvodov súd celý návrh navrhovateľov zamietol.

16/ Vzhľadom na to, že navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím súdneho konania, toto uznesenie je rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia môže skončiť. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd v ňom preto rozhodol
aj o náhrade trov konania, ktoré do vyhlásenia tohto uznesenia mohli vzniknúť len navrhovateľom (v
súvislosti s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok). Nakoľko však títo boli v konaní neúspešní a E. F. sa
konania nezúčastňoval (s poukazom na § 331 ods. 1 CSP mu nebude doručované ani toto uznesenie),
súd o náhrade trov konania rozhodol len vo vzťahu k nim a tak, že právo na náhradu trov konania nemajú

(§ 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).