Rozsudok – Starostlivosť o maloletých Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123203183.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale
bytom E. E. XXX/XX, F. a otca - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. F., t. č.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby – Leopoldov, o návrhu starej matky C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom G. F., t. č. I. J. X, F., na úpravu styku s maloletým
dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Stará matka je oprávnená stretávať sa s maloletým A. prvý víkend v kalendárnom mesiaci od piatku

od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. v prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na styk so
starou matkou riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste styk s maloletým starej matke umožniť.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stará matka z otcovej strany svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o úprave jej styku s maloletým
vnukom.

2. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 35P/63/2023-22 zo dňa 20.11.2023 návrh starej matky zamietol.

Krajský súd v Žiline na odvolanie starej matky uznesením č. k. 14CoP/52/2024-43 zo dňa 25.11.2024
predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Tunajšiemu súdu uložil, aby opätovne vyhodnotil všetky okolnosti daného prípadu, vzhľadom na odstup
času doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov maloletého, prípade zistil názor maloletého
dieťaťa. K dokazovaniu má pristúpiť za účelom zistenia komplexného posúdenia pomerov v rodine
a záujmu maloletého s cieľom zistiť, či v prejednávanom prípade sú/nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky na úpravu styku navrhovateľky s maloletým súdnym rozhodnutím. V prípade, ak súd dospeje

k názoru o splnení podmienok pre úpravu styku navrhovateľky s maloletým dieťaťom autoritatívnym
rozhodnutím, posúdi relevantné skutočnosti pre určenie konkrétneho rozsahu/podmienok jeho realizácie
aj vzhľadom k matkou prezentovaným výhradám. Po doplnení dokazovania má súd vo veci opätovne
rozhodnúť a opätovne rozhodnúť aj o trovách konania.

3. Za účelom opätovného rozhodnutia o podanom návrhu starej matky súd vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého, oboznámil listiny tvoriace obsah spisu, nariadil

znalecké dokazovanie, vykonal lustrácie v registri priestupkov na navrhovateľku a pripojil odpis z
registra trestov na navrhovateľku. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
a skutočný stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:4. Dňa 04.03.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie matky. Uviedla, že prosí o zváženie
rozhodnutia vo veci stretávania maloletého s navrhovateľkou. Maloletý je prvák, darí sa mu v škole,
navštevuje krúžky a doma má pokojné a podnetné prostredie. Matka maloletého žije v stabilnom

manželstve,majúeštejednéhosynaavšetcispolutvoriafungujúcurodinu,vktorejmámaloletýbezpečie
a lásku. Matkin manžel sa o deti staral aj počas jej dlhšej pracovnej doby a maloletý ho sám začal volať
„tato“. Jeho biologický otec sa o neho dlhodobo nezaujíma, stretol sa s ním len niekoľkokrát a pravidelné
výživné neplatí. Stretnutia s navrhovateľkou v minulosti umožnili, avšak ona opakovane nedodržiavala
dohodnuté termíny a správala sa nepredvídateľne. Maloletému kládla nevhodné a sugestívne otázky,

ktoré mu emocionálne ubližovali a spochybňovali stabilitu jeho rodiny. Podala aj nepravdivé podnety na
ÚPSVaR, ktoré sa nepotvrdili, pričom rodinu maloletého opakovane obťažovala v škôlke, v byte aj na
verejnosti. Jej správanie matka považuje za nestabilné a pre dieťa škodlivé. Uviedla, že je presvedčená,
že ďalšie stretnutia ani jej kontakt s maloletým nie sú v jeho záujme, a preto s návrhom zásadne
nesúhlasí.

5. Dňa 19.03.2025 súd uskutočnil pojednávanie v prítomnosti všetkých účastníkov. Pred začiatkom
pojednávania súd v prítomnosti kolízneho opatrovníka vypočul maloletého. Maloletý primerane svojmu
veku odpovedal na kladené otázky. Pokiaľ ide o jeho starú matku, uviedol, že sa s ňou nechce stretávať.
Na otázku, či by stretnutie mohlo prebehnúť len na pár hodín, neodpovedal záporne. Maloletý nesúhlasil,
aby s obsahom jeho výsluchu boli oboznámení účastníci konania.

6. Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní uviedla, že od novembra 2023 sa stretla s vnukom len
dvakrát, a to v prítomnosti otca maloletého. Boli na káve v detskom centre J.. Dali si kávu, bola tam
príjemná atmosféra. Maloletého taktiež navštívila v MŠ, kde mu doniesla darček k narodeninám. Nešla
tammaloletéhovyzdvihnúť.Bolazanímajvškole.MomentálnepracujeakoopatrovateľkanaSlovensku.

Maloletého náhodou stretla na A., keď išiel na obed spolu s vychovávateľkou s ŠKD. Pozdravila ho pri
vchode do družiny. Pozdravili sa, maloletý navrhovateľke odpovedal, že ide na výtvarný krúžok, tiež
odpovedal, že sa má dobre. Ďalej uviedla, že v prípade, ak by matka súhlasila, styk by navrhla tak, že by
si maloletého jeden deň v mesiaci brávala a večer by ho matke vrátila. So synom, t. j. otcom maloletého
sa nestretáva, nakoľko on si to neželá. To, že je ženatý, sa dozvedela pred niekoľkými mesiacmi. Pokiaľ

ide o matku maloletého, navrhovateľka verí, že jej vzťah sú súčasným manželom sa zlepšil, najmä jeho
správanie pred maloletým. Zdôraznila, že nikdy maloletému nekládla nevhodné otázky. Pokiaľ ide o
podnet na ÚPSVaR, vychádzala len z toho, čo jej povedal maloletý. Pri spoločnom stretnutí maloletý
nikdy nič zlé na manžela matky nepovedal. S výnimkou toho, keď povedal vulgarizmus na jej otázku
odkiaľ to má, odpovedal, že „G. tak hovorí maminke“. Maloletý sa bál, chcel od starej matky, aby to

nikomu nehovorila, lebo ho „G. dobije“. Z uvedeného dôvodu podala podnet, nakoľko nevedela, čo iné
s tým môže urobiť. Osobu manžela matky nepozná, a teda verí, že k matke sa už nechová tak, ako jej
vtedy spomenul maloletý. Navrhovateľka poprela, že by mala diagnostikované psychiatrické ochorenie,
žiadne lieky neužíva, nemá žiadne ani predpísané. Pokiaľ ide o jej hospitalizáciu na psychiatrii, v tom
období bolo toho na ňu veľa a vyhorela.

7. Matka maloletého pri výsluchu uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia z 03/2025.
Pokiaľ ide o otca, s týmto sa maloletý nestretáva. Matka nikdy nebránila v kontakte, avšak otec nemá
záujem. Nie sú v kontakte ani telefonickom. Mal. A. má svojho otca stále rád, pamätá si ho. Matka o ňom
nikdy nič zlé nehovorila pred maloletým, preto ju aj mrzí, že sú spolu neni v kontakte. Nesúhlasila s

akýmkoľvek stykom maloletého s navrhovateľkou. Do škôlky chodila za maloletým, v škole bola za ním
dvakrát. Raz ho stretla náhodne a raz bola za ním. Matka styk navrhovateľke umožňovala, ale vždy to
dopadlo tak, ako to dopadlo, a to dvomi podaniami na ÚPSVaR. Matka doplnila, že navrhovateľka mala
v minulosti psychické problémy, preto spočiatku trvala na nariadení znaleckého dokazovania. V prípade,
ak by súd chcel nariadiť styk, na nariadení znaleckého dokazovania trvala aj naďalej.

8.Napojednávaníotecmaloletéhosúduuviedol,ženesúhlasí,abysajehomatkastretávalasmaloletým.
V prípade, aj keď s ním trávil čas spoločne s navrhovateľkou, ona si ho brala bokom, niečo mu tam
šepkala. Súhlasil s tvrdením matky, že mu kládla nevhodné otázky, neprimerané jeho veku. V čase,
keď bol ešte vo výkone trestu, navrhovateľka mala záchvat. Bola hospitalizovaná na psychiatrii, nakoľko

neužívala predpísané lieky. Otcovi to potvrdil jej priateľ, s ktorým vtedy žila v spoločnej domácnosti.
Lieky mala zabalené v servítke. Celá blízka rodina, vrátane starej matky otca a aj jeho tety vedia o
psychickýchproblémochnavrhovateľky,počujeajhlasy.Snavrhovateľkousiotecmaloletéhonerozumie.
Každé ich stretnutie skončilo hádkou. Otec zdôraznil, že nesúhlasí, aby sa jeho syn stretával s psychickychorým človekom. Doplnil, že už nežije ani so svojou manželkou a mal. dcérou E.. Záverom potvrdil, že
s maloletým sa nestretáva, ako otec údajne zlyhal.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že prioritne by sa mal hájiť záujem mal. dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo tak, že
so starou matkou sa stretávať nechce. Vzhľadom k tomu, že vzťahy sú narušené v celej rodine, odporučil
znalecké dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
znalcom z odboru psychiatria za účelom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky.

10. Dňa 29.09.2025 bol súdu doručený znalecký posudok č. 129/2025 vypracovaný dňa 20.09.2025 G.
K. L., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománií,
gerontopsychiatria). Z jeho záveru vyplýva najmä, že súčasný psychiatrický stav navrhovateľky nie je
medicínsky kontrolovaný. Trpí paranoidnou schizofréniou, teda závažnou duševnou poruchou v zmysle
MKCH 10, ktorý takúto kontrolu vyžaduje. Paranoidná schizofrénia sa u navrhovateľky manifestne
prejavuje úplnou absenciou pocitu chorobnosti ktorý vedie k nedostatočnej spolupráci v liečbe a kontrole

poruchy. Pokiaľ súd preukáže tvrdenia matky maloletého, vysoko pravdepodobne sa môže jednať
o prejavy duševnej poruchy. Duševná porucha navrhovateľky môže mať vplyv na psychický stav
maloletého. Vzhľadom na nedostatočnú medicínsku kontrolu duševnej poruchy, ktorou navrhovateľka
trpí ako i jej prejavy možno z forenzne psychiatrického hľadiska považovať stretávanie sa s maloletým
bez dohľadu inej osoby a ponechanie starostlivosti na navrhovateľku za vysoko rizikové. Z forenzne

psychiatrického hľadiska je u navrhovateľky duševnou poruchou narušená interpretácia reality a
duševná porucha, ktorou trpí, môže ovplyvňovať vierohodnosť jej výpovede.

11. Dňa 07.11.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca. Uviedol, že zotrváva na svojich
vyjadreniach. V súčasnosti si odpykáva trest v ÚVTOS Leopoldov. Súhlasil, aby súd uskutočnil

pojednávanie v jeho neprítomnosti.

12. Na ďalšom pojednávaní, ktoré súd uskutočnil dňa 12.11.2025 v prítomnosti navrhovateľky, matky
maloletého a kolízneho opatrovníka, navrhovateľka súdu uviedla, že bola oslovená matkou maloletého
a tá jej v súčasnosti styk s maloletým umožňuje. Mal. A. trávi v domácnosti navrhovateľky niekedy

aj celý víkend, stretávajú sa viackrát do mesiaca. V kontakte je aj s ďalšou starou matkou zo strany
matky maloletého. Matka k tomu uviedla, že navrhovateľku oslovila, nakoľko jej prišla ľúto celá situácia v
rodine. Stretnutia v súčasnosti prebiehajú, maloletý sa na starú matku teší, v jej domácnosti aj prespáva.
Stretnutia prebiehajú v poriadku. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala, nakoľko chcela mať súdnym
rozhodnutím upravený styk so svojim vnukom, s čím matka maloletého súhlasila. Kolízny opatrovník

navrhol súdu, aby bol styk navrhovateľky s maloletým upravený jeden víkend v mesiaci.

13. Zo záznamov predložených kolíznych opatrovníkom v priebehu konania, mal súd za preukázané,
že stará matka má s maloletým vybudovaný vzťah, pomáhala rodičom pri zabezpečovaní starostlivosti
o maloletého. Uvedené sa zmenilo v máji 2023, odkedy matka navrhovateľke kontakt s maloletým

neumožňovala. Uvedené viedlo navrhovateľku k podaniu návrhu na začatie konania. Vzťahy medzi
matkou a navrhovateľkou boli narušené, zhoršovali sa aj z dôvodu opakovaných podnetov na matku zo
strany navrhovateľky na príslušný ÚPSVaR.

14. Mal. A. má v súčasnosti X rokov a pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené

rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/50/2022-44 z 25.10.2022. Uvedeným rozsudkom bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur. Styk otca s maloletým nebol
žiadnym spôsobom upravený. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
16.11.2022. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich spoločným mal. synom

G. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec sa po rozvode s matkou s maloletým nestretával pravidelne, mal v úmysle
to zmeniť a so synom sa stretávať počas bežného týždňa, bol ochotný počas svojho styku s maloletým
umožniť styk s mal. A. aj svojej matke. Matka otcovi v styku s maloletým nebránila, avšak otec sa
s maloletým postupne prestal stretávať, na jeho výživu neprispieva. Z lustrácie v ZVJS na otca mal súd
za preukázané, že otec je od 29.10.2025 vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, a to do 29.10.2026.

15. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.16. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

17. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

18. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "Zákon o rodine") záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 25 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú
primerane.

20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Súd pri rozhodovaní o podanom návrhu starej matky vychádzal zo zásady najlepšieho záujmu

dieťaťa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a § 5 Zákona o rodine, pričom prihliadal
aj na právo maloletého zachovať si rodinné väzby a identitu podľa článku 8 Dohovoru. Z vykonaného
dokazovania, vrátane správy kolízneho opatrovníka a záverov znaleckého posudku, vyplynulo, že
kontakt medzi mal. A. a starou matkou bol v minulosti obmedzený a prebiehal len sporadicky. V priebehu
posledných mesiacov sa však styk postupne obnovil, prebieha pravidelne, bez komplikácií, v pokojnej

atmosfére a zúčastnené osoby ho hodnotia pozitívne. Maloletý starú matku akceptuje, v jej spoločnosti
sa správa prirodzene a dokáže s ňou nadväzovať primeraný kontakt, čo je v súlade s jeho potrebami
a citovým vývinom.

22. S poukazom na predložený znalecký posudok má však súd za to, že hoci je pre maloletého

prospešné udržiavať vzťah s blízkymi osobami, vrátane starej matky, vzhľadom na jeho osobnostné
nastavenie a aktuálne vývinové obdobie je vhodné, aby kontakt v najbližšom období prebiehal za
prítomnosti matky. Takýto dohľad má zabezpečiť pocit istoty a emocionálnej stability dieťaťa, eliminovať
prípadné napätie z minulosti a podporiť ďalšie prirodzené upevňovanie vzájomného vzťahu. Matka so
stretnutiami súhlasila, stará matka rovnako prejavila ochotu rešpektovať všetky nastavené podmienky,

a preto sú splnené predpoklady na to, aby styk prebiehal konštruktívne a v prospech maloletého.
Vzhľadom na postupné obnovenie kontaktu, jeho aktuálne bezproblémové fungovanie a odporúčania
znalca, súd považuje za primerané upraviť pravidelný styk v prítomnosti matky, čo umožní ďalšie
upevňovanie vzťahu medzi maloletým a starou matkou, pričom sa zachová bezpečie, stabilita akontinuita starostlivosti o maloletého. Skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a matkou maloletého, ktorej
bolmaloletýzverený,nevznikávtomtosmerekonfliktaichkomunikáciajevecnáakonštruktívna,vytvára
dobré predpoklady pre to, aby bol styk realizovaný stabilne a dlhodobo.

23. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Zvolený rozsah stretnutí
počas prvého víkendu v mesiaci rešpektuje potrebu zachovania pravidelnosti kontaktu, zároveň však
zabezpečuje dostatočný priestor pre adaptáciu dieťaťa a sledovanie jeho reakcií. Súd preto rozhodol
spôsobom, ktorý v maximálnej miere zohľadňuje najlepší záujem mal. A..

24. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa vzdal práva podať odvolanie (§ 368 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.