Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011797
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125011797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
A. B. C. D. E., narodený XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom F., adresa na doručovanie písomností
F., G. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

minimálne od mesiaca apríl 2025 do dňa 18.09.2025 si na rôznych miestach prevažne na území

Maďarskej republiky od neznámych osôb neoprávnene si zadovažoval bližšie nezistené množstvo
drogy zvanej pervitín, ktorej účinnou látkou je metamfetamín, ktoré prechovávaval u seba a na iných
miestach, na ktorých sa zdržiaval a túto za účelom získania finančného prospechu ďalej predával, ako aj
bezodplatne dával v menších množstvách, minimálne týmto piatim osobám: H. I., ktorému dal pervitín,
ako aj predal spolu asi 10-krát, J. K. ponúkol jej pervitín zadarmo, prvýkrát v mesiaci apríl 2025, F. L.
opakovane predával pervitín za 30-35,-Eur, prvýkrát v júni 2025, A. D. predal prvýkrát v marci 2025,
kupoval od neho za 20,-Eur, čo boli asi 2 dávky, A. M. predal pervitín prvýkrát v apríli 2025 a to 3,4 krát
do týždňa za 10,-Eur za jednu dávku, pričom metamfetamín patrí v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z.

v znení neskorších právnych predpisov o omamných látkach, o psychotropných látkach a prípravkoch
do II. skupiny psychotropných látok, príslušného povolenia, na držbu uvedenej látky nemal príslušné
povolenie,

t e d a :

neoprávneneobchodovalsopsychotropnoulátkouvnepatrnommnožstveaskutokspáchalzávažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l :zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno

l) Trestného zákona, so zistením a použitím priťažujúcej okolnosti podľa 37 písmeno m) Trestného
zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci a to mobilného
telefónu značky Xiaomi Redmi 108 MP, bledomodrej farby, v čiernom silikónovom puzdre, IMEI 1:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXX/XX, patriaci obžalovanému, ktorý bol použitý

obžalovaným na spáchanie trestného činu.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra

dňa 12.12.2025 obžalobu sp.zn. 2 Pv 228/25/4403, na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej
v texte tiež so znením „obžalovaný“) pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písmeno j) Trestného zákona.

Obžalovaný využil svoje právo dané mu ustanovením § 257 Trestného poriadku a na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17.12.2025 urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu.

Súd na hlavnom pojednávaní po súhlasnom vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného,

potom ako na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedal „áno“,
keďže vyhlásenie obžalovaného podľa súdu korešpondovalo s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní, zadokumentovanými vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-484/1-VYS-NR-2025 (ďalej v texte len
so znením „vyšetrovací spis“)

Súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného dokazovanie na hlavnom pojednávaní ohľadne jeho
viny nevykonával. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký psychiatrický posudok č. 62/2025 znalkyne z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. A. G., č.l. 107-129, z ktorého vyplynulo, že znalkyňa
nezistila u obžalovaného také užívanie návykových látok, ktoré by viedlo k rozvoju syndrómu závislosti,
pričom zistila, že užívanie stimulácii u obžalovaného bolo v štádiu škodlivého užívania, ktoré vedie
k somatickému, alebo psychickému poškodeniu jedinca. Znalkyňa konštatovala, že z hľadiska skúmania
závislosti obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný a podľa znalkyne nie je potrebné mu nariadiť

ochranné liečenie a nie je potrebné vyšetrovať duševný stav obžalovaného.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov č.l. 397-401 súd zistil, že obžalovaný sa v dobe

od 03.27.2021 do 09.08.2024 dopustil štyroch priestupkov týkajúcich sa úmyselného narušeniaobčianskeho spolunažívania, poškodenia majetku iného a cestnej premávky, za ktorých spáchanie boli
obžalovanému opakovane uložené blokové pokuty v sumách od 30 Eur do 50 Eur a za jeden priestupok
pokarhanie.

Na hlavnom pojednávaní tak bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že skutok
kladený obžalovanému obžalobou za vinu sa stal, že skutok spáchal obžalovaný tak, že neoprávnene
obchodoval so psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a skutok spáchal závažnejším spôsobom
konania – na viacerých osobách, čím obžalovaný naplnil všetky obligatórne znaky zločinu neoprávnenej

výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Obžalovaný zákonné znaky žalovaného trestného vyššie popísaného trestného činu naplnil úmyselným
konaním, v zmysle ustanovenia § 15 písmeno a) Trestného zákona.

Skutkovú podstatu trestného činu kladeného obžalovanému za vinu charakterizuje objekt ako zákonom
chránený záujem, objektívna stránka ako konanie páchateľa zákonom predpísaným spôsobom,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, subjekt ako páchateľ a subjektívna stránka
trestného činu ako zavinenie. Obžalovaný zákonné znaky žalovaného vyššie popísaného trestného
činu naplnil tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na strane jednej a následkom na
strane druhej súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu, ktorý spáchal naplnil tak po stránke formálnej ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých
okolností činu prejednaných na hlavnom pojednávaní.

Súd konštatuje, že trestnosť činu a trestná zodpovednosť obžalovaného bola založená na jeho
zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu. Súd mal zavinenie obžalovaného
jednoznačne preukázané, predovšetkým jeho samotným vyhlásením, ktorým sa k činu v celom rozsahu
obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 127 odsek 12 Trestného zákona, sa viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú
najmenej tri osoby.
Podľa § 138 písmeno j) Trestného zákona, sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie
trestného činu na viacerých osobách.

Podľa § 173 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku
alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 173 odsek 3, písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom.

Protiprávnosť činu obžalovaného je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu,
ktorý bol činom obžalovaného A. B. dotknutý, spôsobom jeho vykonania, okolnosťami, za ktorých bol
spáchaný a jeho následkami.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, na preukázané úmyselné zavinenie,

pohnútku, osobu páchateľa a následok spáchaného činu. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má
trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Obžalovaný pred jeho zadržaním

nepoberal žiadne sociálne dávky, je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, ženatý bol do
roku 2013, kedy sa rozviedol a z manželstva pochádza dcéra N., ktorá má 12 rokov, ale na dcéru
obžalovaný nemá stanovenú vyživovaciu povinnosť, keďže si zmenila priezvisko. Dôvodom zlyhania
jeho rodinných pomerov mala byť podľa obžalovaného skutočnosť, že opakovane bol vo výkone trestuza páchanú trestnú činnosť. Na závislosť od alkohole a drog sa neliečil, keďže na ich konzumácii nebol
závislý, čo bolo potvrdené vyššie popísaným znaleckým skúmaním, pričom ale pred 20 rokmi sa liečil
na gamblerstvo, ale s hraním automatov prestal tak 3-4 roky pred jeho zadržaním ako uviedol pred

sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o jeho väzbe.

Obžalovaný bol uznesením sp.zn. 21Tp/48/2025 zo dňa 21.09.2025 Okresného súdu Nitra, vzatý do
preventívnej väzby za účelom eliminácie uvedenej dôvodnej obavy, že by na slobode mohol páchať
trestnú činnosť s cieľom zadováženia si finančných prostriedkov pre svoje živobytie a na krytie svojich

potrieb v súvislosti s konzumáciou alkoholu a drog. Súd o väzbe obžalovaného ďalej rozhodol dňa
17.12.2025 uznesením sp.zn. 21T/81/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2025 tak, že
obžalovaného ponechal, v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku, v preventívnej väzbe.
Z vyšetrovacieho spisu ako aj z výsluchu obžalovaného jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný pred
jeho zadržaním neviedol riadny život. Súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol do jeho
zadržania 11 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru,

s tým, že naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/74/2021
dňa 06.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2021 za prečin ohrozovania pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, so zaradením jeho výkonu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
dňa 20.09.2021 obžalovaný vykonal a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 3 roky, ktorý

vykonal dňa 04.08.2024.
Súd pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže
obžalovaný A. B. sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval.

Súd ďalej bral na zreteľ priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže obžalovaný

bol už pred spáchaním skutku za trestný čin odsúdený.

Súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
o mimoriadnom znížení trestu o 2 roky pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, keďže súd
po zvážení zásad na ukladanie trestu súd dospel k záveru, že vzhľadom na pomery páchateľa by

použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom, teda trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na skutočnosť, že i po mimoriadnom znížení i tak pomerne vysokého

nepodmienečného trestu odňatia slobody, jeho účelom je predovšetkým to, aby došlo k prevýchove
obžalovaného v tom, že si uvedomí svoje priority uprednostniť, vedenie riadneho života tak ako ho
viedol od roku 2018 a pobytom na slobode, pred výkonom trestu a páchaním trestnej činnosti, tak
aby uloženie trestu obžalovanému bolo zmysluplné, aby viedlo k jeho náprave a k jeho výchove tak,
aby sa po prepustení z výkonu trestu riadne zaradil do spoločnosti a nepokračoval v páchaní trestnej

činnosti. Je nevyhnutné zdôrazniť, že i keď bol obžalovaný pred vzatím do väzby 11 krát súdne trestaný
jednalo sa o páchanie menej závažnej trestnej činnosti, prečinov majetkového charakteru spočívajúcich
vdrobnýchkrádežiach. Obžalovanýsakspáchaniučinupriznal,svojekonanieoľutoval,čojeprimárnym
predpokladom k naplneniu účelu trestu teda svojím postojom k páchaniu trestnej činnosti preukázal, že
sa chce prevychovať a po vykonaní trestu na slobode viesť riadny život. Súd nedisponoval žiadnymi

indíciami, ktoré by smerovali k účelovosti priznania obžalovaného k spáchaniu činu a oľutovanie činu zo
strany obžalovaného, len za účelom prípadného zníženia trestu.

Takto uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený jeho účel, ktorým je
zabezpečiť ochranu spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie pred páchateľom v tom, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti, tiež z hľadiska individuálnej prevencie a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie žalovaného trestného
činu, vecí, ktoré patrili obžalovanému, s tým, že vlastníkom týchto vecí sa stal štát.

Trestjejedným zprostriedkovnadosiahnutieúčeluTrestnéhozákonaslúžiacomnaochranuspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti),
ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a generálnej prevencie
ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnych páchateľov.
Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie ako aj prvkom

výchovy. V zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu,
pričom úmernosť je určovaná jednak úmyselným konaním obžalovaného ako aj možnosťou jeho
nápravy, ktorá u obžalovaného je zjavne labilná. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa
má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj
k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).

Súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktorý súd
považuje za zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.