Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/927/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303144
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6119303144.8

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. C. XXX, XXX XX D. - E., práv. zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 13, 949 01
Nitra, IČO: 47 249 650, proti povinným: 1/ A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 966 61 Hodruša-
Hámre 282 a 2/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 966 61 Hodruša-Hámre 282, obaja práv. zast.:
4JUSTICE advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava – Staré Mesto,

IČO: 51 320 959, o vymoženie 7.927,52 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr.
Alena Bohovičová, exekútorský úrad so sídlom Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pod
sp. zn. 6EX 56/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
17Ek/927/2019 zo dňa 08. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/927/2019 zo dňa 08. 08. 2025
tak, že súd námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 6EX 56/20 zo

dňa 12. 02. 2025 v y h o v u j e a Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 6EX 56/20 zo dňa
12. 02. 2025 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/927/2019 zo dňa 08. 08. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že čo sa týka argumentácie oprávneného,
že okrem iných aj z najaktuálnejšej správy vydanej súdnou exekútorkou dňa 10. 02. 2025 vyplýva,
že povinní sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. I., ktorá môže byť
predmetom exekúcie, tak k danému tvrdeniu vyššia súdna úradníčka uviedla, že podľa § 167 ods.
2 Exekučného poriadku, exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
možno zriadiť len na návrh oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že súdna exekútorka nemohla bez

návrhu oprávneného zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Je potrebné uviesť, že Exekučný
poriadok neukladá povinnosť súdnemu exekútorovi vyzývať oprávneného na spísanie a doručenie
návrhu na zriadenie exekučného založeného práva. Navyše, ako poukazuje aj samotný oprávnený
na (okrem iných) správu o stave konania zo dňa 10. 02. 2025 je zrejmé, že oprávnený mal možnosť
podať návrh na zriadenie exekučného záložného práva, nakoľko oznámenie o stave konania mu bolo
doručené, bolo v ňom uvedené, že povinní sú vlastníkmi nehnuteľnosti a oprávnený mal možnosť sa

s týmto oznámením oboznámiť a podniknúť potrebné kroky, t.j. podať návrh na zriadenie exekučného
záložného práva. Podľa vyjadrenia súdnej exekútorky tak však počas trvania celého exekučného
konania neučinil. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora pričom súdu
nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, že by súdna exekútorka pri výkone svojej
činnosti svoje povinnosti porušila. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje
inak. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby

hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Po zistení
majetkovýchpomerovpovinnéhosúdnaexekútorkadospelakprávnemuzáveru,žepovinnýnedisponujehnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, príjmami, cennými papiermi, pohľadávkami voči tretím
osobám, inými právami, alebo iným zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo
i len trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní. K rovnakému právnemu záveru dospel aj

súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu. Súdna exekútorka tak postupovala v
zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavila
exekúciu v celom rozsahu. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdna exekútorka k
využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpila nezákonne.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť
z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený s názorom vyjadreným
v napadnutom uznesení nesúhlasí, keď poukazuje na znenie Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva,
že je to práve súdny exekútor, kto s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a

vedomostí vedie exekúciu, a teda podľa názoru oprávneného mala byť iniciatíva ohľadom akéhokoľvek
postupu v exekučnom konaní s cieľom vymôcť exekučne vymáhanú pohľadávku a jej príslušenstvom,
na strane súdneho exekútora. V tejto súvislosti totiž Oprávnený, respektíve jeho právny zástupcovia
uvádzajú, že je bežnou praxou, že súdni exekútori, najmä po prvotných lustráciách majetku povinných,
sami iniciujú jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie a za týmto účelom navrhujú oprávneným

vykonávanie jednotlivých úkonov, vrátane, respektíve najmä, podanie návrhu na zriadenie exekučného
záložného práva, pričom spravidla sami pripravia znenie návrhu na exekúciu, toto zašlú oprávneným na
oboznámenie sa a požiadajú ich, v prípade, ak s týmto postupom súhlasia, o podpísanie a podanie tohto
návrhu. Zároveň je nutné uviesť, že sťažnosťou napadnuté rozhodnutie je i nedostatočne zdôvodnené,
keď sa vôbec nevysporiadava s možnosťou speňaženia nehnuteľnosti postupom podľa ustanovenia §

134 a nasledujúcich Exekučného poriadku.

3. Povinní k podanej sťažnosti uviedli, že nie je sporné, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú uvádzala
súdna exekútorka opakovane v správach, ktoré vydávala v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Exekučného
poriadku. Povinní sa však plne stotožňujú s odôvodnením súdu v bode 13. uznesenia, ktoré sa týka

možnosti zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Súdna exekútorka sa podľa nich nedopustila
porušenia svojich povinností, pretože jediný spôsob, akým môže byť zriadené exekučné záložné právo
nanehnuteľnostipovinnéhojevýhradnenanávrhoprávneného.Jednoznačnesatedavyžadujevýslovný
návrhoprávnenéhonazriadenieexekučnézáložnéhopráva,pričomuplatnenietakéhotonávrhurovnako
preukazuje, že sám oprávnený má reálny záujem na vymoženie svojej pohľadávky od povinných a robí

pre to všetko, na čo ho zákon oprávňuje. K uplatneniu tohto prostriedku však počas celého exekučného
konania nedošlo a oprávnený neadresoval súdnemu exekútorovi návrh na zriadenie exekučného
záložného práva. Oprávnený mal túto možnosť k dispozícií, avšak nevyužil ju, a teda nemožno namietať
postup súdneho exekútora, pretože zákon jasne a výslovne uvádza, akým jediným spôsobom môže byť
zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť povinného, pričom tento spôsob nebol oprávneným

využitý. Exekučný poriadok síce v ustanovení § 29 ods. 2 stanovuje, že exekútor je povinný vykonávať
svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, avšak Exekučný poriadok nestanovuje exekútorovi povinnosť
podať, resp. navrhnúť oprávnenému, aby podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť. Uvedené maximálne potvrdzuje i vyššie citované ustanovenie § 167 ods. 2 Exekučného
poriadku. Nemožno teda tvrdiť, že sa takýmto konaním súdny exekútor dopustil porušenia povinností,

ktoré mu vyplývajú z Exekučného poriadku. Napokon, povinní uviedli, že súdny exekútor môže pristúpiť
k postupu podľa ustanovenia § 134 Exekučného poriadku iba v prípade, ak k predmetnej nehnuteľnosti
je zriadené exekučné záložné právo. Ak tomu tak nie je, exekútor nemôže pristúpiť k postupu podľa §
134 Exekučného poriadku. V tejto veci oprávnený zriadenie exekučného záložného práva nenavrhol, z
tohtodôvoduexekútornemoholpristúpiťanikzriadeniuexekučnéhozáložnéhoprávaaanikspeňaženiu

nehnuteľnosti postupom podľa § 134 Exekučného poriadku.

4. Súdna exekútorka k podanej sťažnosti uviedla, že zo strany oprávneného počas celého trvania
exekúcie nebol doručený „Návrh na zriadenie exekučného záložného práva“ na nehnuteľnosti vo
vlastníctve povinných, a tiež súhlas s predajom nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve vyššie uvedených

povinných. Argumenty oprávneného považuje za irelevantné a neopodstatnené, o.i. aj s odvolaním
sa na skutočnosť, že nečinnosť oprávneného (možnosť podniknúť kroky a podať návrh na zriadenie
exekučného záložného práva) nemožno pričítať na ťarchu (zodpovednosť) súdneho exekútora.5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie

podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne,
v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného zrušil.

13. V prejednávanej veci nebolo sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu
súdu dňa 22. 05. 2019 sa oprávnený domáha od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 7.927,52
Eur s príslušenstvom. Dňa 24. 01. 2020 tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Dňa 12. 02. 2025 poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie

podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinných.

14. V súvislosti so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného sťažnostný súd dáva do
pozornosti, že zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie
neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť

exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje
majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je

možné zexekvovať. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného - právnickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v
hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku povinného. Kritériá pre prijatie záveru o relatívnej nemajetnostipovinného nemožno paušalizovať, pričom dôvody, pre ktoré nie je možné majetok zexekvovať, musia
mať svoj objektívny základ a musia vyplývať z konkrétnych okolností prejednávanej veci.

15. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno bez ďalšieho klásť
takpovediacnapomyslenýpiedestál,uprednostniťjehouplatneniezakaždejsituáciebezprihliadnutiana
osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne
má svoje logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je totiž pohľadávku vymôcť ako
súčasť práva na súdnu ochranu. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona

nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich
zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne. V univerze tejto úvahy tak ani sťažnostný súd
nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za
„neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme totiž došli k absurdnému záveru (ad absurdum) a síce,
kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku by stačila samotná
skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade

jehoabsolútnejnečinnosti.Súdtotižzastávanázor,žepredmetomrozhodovaniasúduonámietkachproti
upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie samotné byť
vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t.j. že vymoženie pohľadávky oprávneného
ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne.
V prípadoch, ak by sa totiž exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je

stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, zastavenie exekúcie by bolo v rozpore
so samotným účelom exekúcie. Zároveň predmetom prieskumu exekučného súdu je aj postup súdneho
exekútora v tom rozsahu či v exekúcii postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, pretože výsledkom
jeho procesného postupu je práve napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie. Sťažnostný súd by
totiž nepovažoval za správne vyhodnotiť upovedomenie o zastavení exekúcie ako vydané v súlade so

zákonom, ak jeho vydaniu predchádzal nesprávny či nedostatočný procesný postup súdneho exekútora.
Sťažnostný súd má za to, že podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môžu byť naplnené len vtedy, ak súdny exekútor v exekúcii
postupoval s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí
a v súlade s Exekučným poriadkom s tým, že svojou činnosťou zistil a objektívne zhodnotil majetkové

pomery povinného so záverom o nemožnosti vykonania exekúcie podloženým písomnými dôkazmi.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a po preskúmaní spisového materiálu musí sťažnostný súd (na
rozdiel od vyššej súdnej úradníčky) v prejednávanej veci konštatovať, že súdna exekútorka v exekúcii
nevykonala všetky jej dostupné možnosti a úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného,

a preto sťažnostný súd považuje vydané upovedomenie o zastavení exekúcie za predčasné. Uvedené
sťažnostný súd odôvodňuje nesporným zistením, že z lustrácie v evidencii nehnuteľnosti vyplýva
pozitívnyvýsledokvpodobenehnuteľnostizapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,okresJ.,obecH.I.,kat.
územie H. I., ktorá je vo vlastníctve povinných. Súdna exekútorka ako dôvod pre nevykonanie predaja
tejto nehnuteľnosti poukázala len na to, že oprávnený v priebehu exekúcie nepodal návrh na zriadenie

exekučného záložného práva a ani nedal súhlas s predajom tejto nehnuteľnosti, na čo poukázala aj
vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Iný dôvod, ktorý by bránil predaju nehnuteľnosti súdna
exekútorka neuviedla. Oprávnený k uvedenému namietal, že zo strany súdnej exekútorky nebol nikdy
vyzvanýnapodanienávrhunazriadenieexekučnéhozáložnéhoprávačinaudeleniusúhlasuspredajom
nehnuteľnosti.

17. V prejednávanej veci sa tak v podstate stala spornou otázka či súdna exekútorka bola povinná
vyzvať oprávneného na podanie návrhu na zriadenie exekučného záložného práva (ktoré ale podľa
názoru sťažnostného súdu v danom prípade nebolo potrebné zriaďovať) a či bola povinná vyzvať
oprávneného na udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných, alebo nie, pričom

po oboznámení sa s argumentáciou účastníkov konania a súdnej exekútorky sa musí sťažnostný súd
prikloniť na stranu oprávneného. Hoci v tomto smere možno súhlasiť s povinnými i súdnou exekútorkou,
že Exekučný poriadok jej výslovne neukladá povinnosť vyzvať oprávneného na podanie návrhu na
zriadenieexekučnéhozáložnéhopráva(viď.§167ods.1Exekučnéhoporiadku)čihovyzvaťnaudelenie
súhlasu s predajom nehnuteľnosti (viď. § 134 ods. 1 Exekučného poriadku), je bežnou zaužívanou

praxou súdnych exekútorov týmto spôsobom postupovať, a preto sťažnostnému súdu nie je zrejmé,
prečo tak nepostupovala i súdna exekútorka v predmetnom prípade. Treba zdôrazniť, že cieľom
exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávneného a práve dosiahnutie tohto cieľa má byť prvoradým
pre súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor je ten, komu je štátomzverená právomoc zisťovať existenciu majetku povinného v príslušných registroch, oprávnený taký
prístup nemá a je preto odkázaný práve na jeho zistenia. Zároveň to znamená, že súdny exekútor musí
byť pri vykonávaní exekúcie aktívny, pričom jeho motiváciou má byť získanie odmeny z vymožených

plnení. Základnou úlohou súdneho exekútora je tak zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto
návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný
vykonaťexekúciuihneď,akotobudemožné.Aplikujúcuvedenúzásaduexekučnéhokonaniatakčinnosť

súdneho exekútora nemôže spočívať len vo vykonávaní tzv. úkonov „od stola“, ani nemá vykonávať
exekúciu menej pracným spôsobom (napr. prikázaním pohľadávok z účtu, zrážkami zo mzdy a pod.),
ale súdny exekútor musí riadne, aktívne a bez zbytočných prieťahov zistiť rozsah exekvovateľného
majetku a vykonať také úkony (nielen lustráciou v dostupných registroch), ktoré relevantným spôsobom
k zisteniu prispejú, a pokiaľ zistí existenciu exekúciou postihnuteľného majetku povinného a nie sú dané
zákonné prekážky, ktoré by bránili jeho exekvovaniu, má ho postihnúť/exekvovať tak, aby došlo k (aspoň

čiastočnému) uspokojeniu vymáhanej pohľadávky a naplneniu cieľa exekučného konania.

18. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak súd prvej inštancie musí konštatovať, že práve
súdna exekútorka je tým subjektom, ktorý má aktívne vyhľadávať a speňažovať majetok povinných.
To je jej primárnou úlohou ako vykonávacieho orgánu a pokiaľ teda počas 5 rokov trvania exekúcie

bez relevantného dôvodu ani raz jednoduchou výzvou nevyzvala oprávneného na udelenie súhlasu
s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných, nekonala s odbornou starostlivosťou a nenaplnila
tak svoju základnú úlohu – vymôcť (hoci len čiastočne) pohľadávku oprávneného, čím postupovala
v rozpore so základnými povinnosťami exekútora definovanými v § 29 Exekučného poriadku. Jej
pasívny prístup, keď vo vzťahu k zistenej nehnuteľnosti v podstate len čakala na pokyn oprávneného,

tak možno označiť za neefektívny výkon exekúcie. Pasivitu oprávneného v exekúcii by bolo možné
sankcionovať zastavením len v prípade, ak by nereagoval ani na výzvu súdnej exekútorky na udelenie
súhlasu s predajom nehnuteľnosti, podľa vyjadrenia samotnej súdnej exekútorky však táto takúto výzvu
neuskutočnila a čakala, kým súhlas s predajom (bez vyzvania) udelí sám oprávnený.

19. K okolnostiam prejednávanej veci je ešte potrebné zdôrazniť, že z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý si
sťažnostný súd ku dňu rozhodnutia zabezpečil z verejne dostupného registra - Katastra nehnuteľností
SR, je zrejmé, že vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných má oprávnený zriadené zmluvné
záložné právo, čo znamená, že zriadenie exekučného záložného práva v danom prípade nebolo
potrebné. Oprávnený totiž do exekúcie už vstupoval ako záložný veriteľ, a teda pre účely predaja

dotknutej nehnuteľnosti stačilo, aby súdnej exekútorke udelil súhlas s predajom podľa § 134 ods. 1
Exekučného poriadku, k čomu ho súdna exekútorka mohla a mala v priebehu exekúcie vyzvať. Tu
je potrebné ešte doplniť, reagujúc na vyjadrenie povinných, že k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve
povinného môže súdny exekútor pristúpiť aj bez toho, aby na nehnuteľnosti predtým zriadil exekučného
záložné právo. Inak povedané, exekučné záložné právo nie je podmienkou na vykonanie exekúcie

predajom nehnuteľnosti, je len zabezpečovacím prostriedkom, ktorý záložného veriteľa uprednostňuje
pri uspokojení pohľadávok z rozvrhu výťažku (predajom nehnuteľností) podľa § 157 Exekučného
poriadku.

20.Nazákladevyššieuvedenéhotaksúdprvejinštanciepovažujedoterajšípostupsúdnejexekútorkyza

nedostatočný, vedúci k nesprávnemu resp. predčasnému vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie,
a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/927/2019
zo dňa 08. 08. 2025 vyhodnotil ako dôvodnú, keď dospel k záveru, že námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 6EX 56/20 zo dňa 12. 02. 2025 boli podané oprávnene,
v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkam vyhovel a Upovedomenie o zastavení

exekúcie sp. zn. 6EX 56/20 zo dňa 12. 02. 2025 ako vydané predčasne zrušil.

21. Úlohou súdnej exekútorky bude ďalej pokračovať vo vykonávaní exekúcie najmä vo vzťahu k zistenej
nehnuteľnosti (vyzvať oprávneného na udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti, preveriť približnú
cenu nehnuteľnosti a záujem o jej kúpu, čo si môže zabezpečiť aj neformálnym dopytom na realitné

kancelárie a v prípade, ak to bude efektívne, pristúpiť k jej predaju). Ďalší priebeh exekúcie, prípadne
aj opakovaný záver o relatívnej nemajetnosti povinných, tak bude záležať práve na predaji-schopnosti
nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných, k zisteniu čoho je však potrebné ďalšie šetrenie zo strany súdnej
exekútorky.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).