Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201093
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125201093.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX XXX XX E., 2/ F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX
XX E., proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova

17/2742, 917 01 Trnava, 3/ ZA-FINREAL s.r.o., IČO: 51 421 933, so sídlom Bratislavská 435/53, 010 01
Žilina, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcov1/,2/protiuzneseniuOkresnéhosúduŽilinač.k.14C/5/2025-52zodňa10.februára2025,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,

žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ nepriznal. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na súd dňa 03.02.2025 domáhajú voči
žalovaným1/až3/určenia,žedobrovoľnádražba,ktorásauskutočniladňa31.1.2025vŽilinežalovaným
2/ na návrh žalovaného 1/ a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina, pre katastrálne územie E. je neplatná a zároveň vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému 3/ súd uloží povinnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej zdržať sa akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva
é. XXXX, katastrálneho odboru Okresného úradu Žilina, pre katastrálne územie E., užívať ich, brániť
žalobcom a ich blízkym osobám v ich užívaní, robiť úkony smerujúce k odpojeniu nehnuteľností od
dodávateľov energií. Uviedli, že prvému kolu dobrovoľnej dražby predchádzalo vykonanie obhliadky
predmetu dražby znalcom A. H. H., znalcom určeným žalovaným 2/. Obhliadka bola vykonaná dňa
26.8.2024 za prítomnosti žalobcov, znalca a p. D. za žalovaného 2/. Dňa 5.9.2024 znalec A. H. H.

vykonal posudkom pod č. 86/2024 ohodnotenie predmetu dražby na sumu 934 000 EUR. Znaleckým
posudkom č. 53/2024 zo dňa 22.8.2024 vyhotoveným A. F. F., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie:
odhad hodnoty nehnuteľností, bola ustálená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 1.770.000,-
Eur, tento znalecký posudok žalobcovia odovzdali znalcovi A. H. H. pri ohliadke. Žalobcovia 1/ a 2/ po
doručení znaleckého posudku č. 86/2024 znalca A. H. H. (žalobcom bol doručený dňa 30.9.2024) zaslali
písomné podanie zo dňa 10.10.2024, ktorým namietali výšku ohodnotenia predmetu dražby a požiadali

dražobníka o vyhotovenie znaleckého posudku novým znalcom. Bol vypracovaný znalecký posudok
znalcom A. I. J. zo dňa 21.10.2024 pod por. č. 95/2024, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetu
dražby zaokrúhlene sumou 1.050.000,- Eur. Rozdiel medzi uvedenými znaleckými posudkami, ktoré
oceňovali totožné nehnuteľnosti a fakticky v totožnom čase, je 720 000 eur v neprospech vlastníkov
predmetu dražby. Na základe zákona č. 527/2002 Z.z. § 12 ods. 5, týmto podaním vlastníci predmetu
dražby vzniesli u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom č.

95/2024, vyhotoveného znalcom A. I. J. a žiadali dražobníka v zmysle citovanej právnej úpravy 12
ods. 5 prvá veta zákona 527/2002 Z.z. zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku novým znalcom,vzhľadom na zásadné pochybenia znalca. Vyslovili presvedčenie, že znalci A. H. a A. J. nevypracovali
znalecké posudky v súlade so zákonom č. 382/2004 zz. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku. Dobrovoľnej dražby sa zúčastnil len jeden záujemca, t.j. žalovaný 3/, ktorý za sumu
787.500 eur vydražil dražené nehnuteľností. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že
majú indície, že žalovaný 3/ má byť len dočasným vlastníkom vydražených nehnuteľností a bude
ich chcieť obratom previesť na inú osobu. Súd poukázal v podrobnostiach na platnú právnu úpravu,
ktorú na vec aplikoval, skutočnosti, tvrdené žalobcami a dospel k záveru, že v danom konaní nie

sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda návrhu nie je možné vyhovieť.
Uviedol, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a
právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli

osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez
okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Prevod vlastníckeho práva
je jedným z oprávnení triády vlastníckych práv (ius disponendi). Patrí každému vlastníkovi a zásah do
tohto práva je zásahom do ochrany vlastníckeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len

zo závažných dôvodov a to aj súdnym rozhodnutím. Obmedzenie pripadá do úvahy vtedy, ak by vlastník
dispozíciou vlastníckeho práva vytvoril nezvratný stav, ktorý by žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného
opatrenia) znemožnil domoženie sa svojich práv v súdnom či inom konaní a tak mohol zmariť výsledok
sporu, prípadne postavenie žalobcu. Žalobcovia takúto potrebu neodôvodnili. Pritom ak by si splnili
povinnosť podľa ust. § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. ZoDD tak s poukazom na ust. § 39 ods. 1

zák. č. 162/1995 Z.z. a § 228 ods. 2 CSP, by bolo rozhodnutie o vyslovení neplatnosti dobrovoľnej
dražby účinné aj voči prípadnému nadobúdateľovi a žalobcovia by neutrpeli žiadnu ujmu. Nakladanie
s nehnuteľnosťou však neznamená len jej prevod, ale znamená aj prípadné prenajatie nehnuteľnosti,
či iné dispozície neznamenajúce zmenu vlastníckych pomerov. Takúto potrebu obmedzenia žalobcovia
nijako neodôvodnili a neuviedli, aký negatívny či nezvratný dopad by malo na nich takéto obmedzenie,

najmä ak vyslovením neplatnosti dražby sa obnovuje stav pred udelením príklepu. Pritom ak by súd
návrhu vyhovel, zákazom akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste
vlastníctva é. XXXX k.ú. E., by bol žalovaný 3/ ako vydražiteľ obmedzený v plnom, maximálnom rozsahu,
nie len prevodom, ale aj napr. nájmom nehnuteľnosti a pod. Žalobcovia tiež neodôvodnili potrebu
zakázať žalovanému 3/ ako vydražiteľovi užívať nehnuteľnosti, brániť žalobcom a ich blízkym osobám

v užívaní vydražených nehnuteľností či prípadne robiť úkony smerujúce k odpojeniu nehnuteľností
od dodávateľov energií. Otázku právnych následkov ohodnotenia nehnuteľnosti z hľadiska neplatnosti
dobrovoľnej dražby riešil vo svojich rozhodnutiach opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky. V
rozsudku sp. zn. 5Cdo/117/2018 zo dňa 22.04.2021, uznesení najvyššieho súdu z 28.08.2020 sp. zn.
6Cdo/66/2016, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu

dňa30.03.2021,rozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/15/2021zodňa21.04.2022(publikovanom
v ZSP 44/2022), vo veci sp. zn. 3Cdo/233/2010 a Ústavný súd SR v uznesení z 22.06.2017 sp. zn. II.
ÚS 410/. Je nesporné a vyplýva to aj zo samotnej žaloby, že nehnuteľnosť bola žalovaným 3/ vydražená
za najnižšie podanie vo výške 787.500 eur, pričom žalobcovia predložil námietky voči dražbe. Prvé
kolo dražby bolo neúspešné, nakoľko sa dražby nezúčastnil žiaden záujemca. Z uvedeného je zrejmé,

že cenu vydraženia nie je možné dopredu predvídať alebo očakávať s určitou pravdepodobnosťou,
nakoľko sa cena generuje priamo na dražbe a závisí ani nie tak od ceny zistenej znalcom, ktorá tvorí
len podklad pre dražobníka, ako skôr od počtu záujemcov na dražbe a reálnom dopyte na trhu po
nehnuteľnosti. Žalobcom tak musí byť zrejmé, že ak trh nereagoval na výšku ceny stanovenú nimi
predloženým posudkom vo výške 1.050.000 eur, dražba nebola úspešná, absentuje reálne očakávanie,

že na dražbe by bolo možné predať nehnuteľnosť za cenu 1.770.000 eur. Hoci judikatúra stanovila,
že prípadné rozdiely cien nehnuteľností určených znaleckými posudkami nie sú dôvodom neplatnosti
dražby predovšetkým preto, že cena predmetu dražby generovaná na dražbe a cena zistená znalcom
je len procesným predpokladom dražobníka, nie je možné vylúčiť, že aj takýto postup najmä v súvislosti
s prípadným iným porušením povinnosti dražobníka môže smerovať k vysloveniu neplatnosti dražby.

Súd však doposiaľ takéto skutočnosti nemal preukázané a o neplatnosti dražby bude rozhodovať v
riadnom konaní s verejným prejednaním sporu na pojednávaní a rozhodne rozsudkom. Žalovaným 1/
- 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by účelne vynaložené
výdavky v konaní vznikli.2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Uviedli,
že návrh na súd podali z dôvodu, že dobrovoľnú dražbu, ktorá sa uskutočnila dňa 31.1.2025 a na ktorej
bol dražený ich nehnuteľný majetok, ktorý používajú na bývanie, považujú za neplatnú. Z uvedeného

dôvodu na súd podali žalobu o určenie jej neplatnosti a zároveň majú indície, že žalovaný 3/ má byť len
dočasným vlastníkom vydražených nehnuteľností a bude ich chcieť ešte pred rozhodnutím súdu vo veci
samej obratom previesť na inú osobu. Preto súd požiadali o ochranu svojich práv podľa ust. § 324 ods. 1
anasledovneCivilnéhosporovéhoporiadku/CSP/ažiadali,abysúddočasneupravilpomerystránsporu
a neodkladným opatrením uložil žalovanému 3/, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby

niečovykonal,niečohosazdržalaleboniečoznášal,t.j.abyzakázalvydražiteľoviakýmkoľvekspôsobom
nakladať s nehnuteľnosťami, užívať ich, brániť im a ich blízkym osobám v ich užívaní a robiť úkony
smerujúcekodpojeniunehnuteľnostíoddodávateľovenergií.Hlavnýmdôvodomneplatnostidobrovoľnej
dražby je podľa ich názoru nezákonnosť a neobjektívnosť znaleckého posudku A. I. J. č. 95/2024 zo
dňa 27.10.2024, ktorým boli ohodnotené nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu pre účely dobrovoľnej
dražby a ktorým bola určená minimálna vyvolávacia cena vo výške 787 500 EUR. Pri porovnaní so

znaleckým posudkom A. F. F. č. 53/2024 bola teda vyvolávacia cena draženého majetku o 720 000 EUR,
resp. o 982 500 EUR nižšia, ako sa javí objektívna cena v zmysle znaleckých záverov A. F. F.. Mali za to,
že súd vykladá zák. č. 527/2004 Z.z. o dobrovoľných dražbách príliš formalisticky, i keď v jeho uvažovaní
vidieť určitú logiku. Úvaha by bola správna len v prípade, ak by bolo garantované, že sa o konaní
dražby dozvie širšie spektrum záujemcov. Zároveň by sa vychádzalo z predpokladu, že predmet dražby

sa musí podľa zákona o dobrovoľných dražbách predať. Zdôraznili, že sa prostredníctvom spriaznenej
osobydomáhalikúpy(odplatnéhopostúpenia)pohľadávkybanky,zacenuvyššiu,akobankapohľadávku
predala navrhovateľovi dražby, t.j. žalobcovi 1/. Konanie banky nepovažujú za korektné a možno je
aj nezákonné, nakoľko banka nepostupovala ako správny hospodár a nepredala pohľadávku za čo
najvyššiu sumu. V konečnom prípade je jedno, akú cenu určí znalec, pretože počas konania dobrovoľnej

dražbybymaltrhvygenerovaťjejreálnuhodnotu.Pravdajetaká,žeokonanídražbysamáloktodozviea
aj v prípade, ak sa jej chce zúčastniť viacero záujemcov, tak sa títo často dobrovoľne alebo pod nátlakom
ešte pred jej konaním zvyknú dohodnúť, že nakoniec sa dražby zúčastní len jeden, aby predmet dražby
vydražil za vyvolávaciu cenu, bez ohľadu na skutočnosť, aká je reálna trhová hodnota predmetu dražby.
Sútovšeobecneznámeskutočnosti,žesystémdražiebtaktofunguje.Súdjejedinýsubjekt,ktorýdokáže

ochrániť ústavou garantované práva majiteľov nehnuteľností pred stratou strechy nad hlavou a pred
vyššie uvedenými praktikami osôb, ktoré sa pohybujú v oblasti takéhoto amorálneho biznisu. Ak dôjde v
určitom štádiu konania dražby k porušeniu zákona, čo evidentne vypracovanie nesprávneho, neúplného
a nezákonného znaleckého posudku je, tak nemôže byť ani samotná dražba zákonná. Súd je povinný
chrániť práva občanov garantované Ústavou SR. Argument o možnosti žiadania si náhrady škody voči

znalcovi neobstojí, pretože chcú ostať vlastníkmi ich majetku a pokiaľ oň majú prísť, tak žiadajú, aby
sa uvedený proces uskutočnil zákonným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností. Je predsa rozdiel,
či sa majetok predá za cenu 787 500 EUR alebo 1 327 500 EUR, pretože od výšky uvedenej sumy
závisí, koľko im je dražobná spoločnosť povinná po úhrade záväzkov vrátiť. Majú za to, že boli konaním
dobrovoľnej dražby jednoznačne poškodení na svojich právach a žiadajú odvolací súd o prehodnotenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak, aby nenastal stav, ktorý už bude bez ohľadu na výsledky konania
vo veci samej nezvratný. Žiadali odvolaním napadnuté uznesenie zmeniť a ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním

napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe skutočností,
osvedčených žalobcami dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, pokiaľ
ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje nielen skutočnosti, tak ako boli konštatované

prvoinštančným súdom, ale najmä, že z výpisu LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. s dátumom
vyhotovenia 23.4.2025 zistil, že ako vlastníci nehnuteľností sú naďalej zapísaní žalobcovia. Zároveň pod
P71/2025 bolo poznamenané začatie súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby a o nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalovaným, vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 14C/5/2025.
6. Ako uviedol prvoinštančný súd, predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo

aspoňosvedčené,žetuexistujeurčitéprávo,resp.právnyvzťahmedziúčastníkmikonania,žetotoprávo
je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti,
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, akoi osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j., že bez okamžitej úpravy pomerov by
bolo právo účastníka ohrozené.
7. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že majú indície, že žalovaný

3/ má byť len dočasným vlastníkom vydražených nehnuteľností, bude ich chcieť obratom previesť na inú
osobu, navrhovali preto, aby mu súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal akýmkoľvek
spôsobomnakladaťsnehnuteľnosťami,umožnilžalobcomaichblízkymosobámichužívanieazamedzil
robiť úkony, smerujúce k odpojeniu nehnuteľnosti od dodávateľov energií.
8. Obavu, že by žalovaný 3/ podnikol kroky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na inú

osobu, resp. že by obmedzoval žalobcov v užívaní nehnuteľnosti a ďalej vykonal úkony, smerujúce
k odpojeniu nehnuteľnosti od dodávateľov energií, žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčili. Svojpomocné vysťahovanie žalobcov z nehnuteľnosti by bolo protizákonné.
Pokiaľ žalobcovia sú naďalej vedení ako vlastníci nehnuteľnosti a je zapísaná poznámka na LV
o začatí súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby a o nariadení neodkladného opatrenia proti
žalovaným, nie je možné zo strany žalovaného 3/, nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu ani začať proti

žalobcom súdne konanie o vypratanie nehnuteľnosti a tobôž nie vykonať kroky smerujúce k odpojeniu
nehnuteľnosti od dodávateľov energií. V kontexte uvedeného odvolací súd považoval návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia za tejto skutkovej a právnej situácie za predčasný.
9. Uznesenie prvoinštančného súdu preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko o týchto bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)