Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD.,LL.M.asudcovJUDr.AndrejaMatušovicaaJUDr.Ing.MiroslavaManďáka,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 22. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 31.07.2025, sp. zn. 41T/5/2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o vine v bode č. 2 a v celom výroku o treste a ochrannom opatrení.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., bytom E.
XXX/XX, XXX XX F. D., t. č. vo výkone väzby v G. H. G. I. I.,

uznáva za vinného v bode č. 2

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zák.,

pretože

dňa 25.10.2024 v čase o 18.15 h jeho agresívne správanie vyvrcholilo, keď prišiel na svojom osobnom
motorovom vozidle pre poškodenú do jej zamestnania, odkiaľ spoločne vo vozidle odišli smerom domov
do F. D., pričom v jazde pokračoval ďalej smerom do lokality J. K. K. „ty dnes domov nepôjdeš“, počas

jazdy jej vyhodil mobilný telefón z auta, následne s vozidlom zastal, po čom sa poškodenej podarilo
z vozidla vystúpiť a rozbehla sa smerom k ich obydliu, kde v obave o svoj život kričala, následne jej
s vozidlom skrížil cestu, proti jej vôli ju donútil sadnúť si naspäť do vozidla, v jazde pokračoval ďalších
500 m smerom do J., kde ju násilím vytiahol z vozidla, otvoril pred ňou kufor v ktorom sa nachádzalo
lano, sekera a rukavice, pričom ukázal na strom, ktorý jej on vyhliadol a povedal jej, že sa má na tom
strome obesiť a on ju k tomu donúti, pričom poškodená ho v obave o svoj život a zdravie na kolenách
prosila aby prestal, napokon sa jej ho podarilo presvedčiť v zámienke, že mu povie pravdu v súvislosti

s jej neverou, aby ju zobral domov, čo napokon aj urobil, kde sa poškodenej zastala jej švagriná L.
B., po čom sa im vyhrážal slovami „podpálim dom, pozabíjam vás“, do ruky si vzal nôž a poškodenej
sa naďalej vyhrážal slovami „zabijem ťa, odjebem ťa, mal som to v tom lese dokončiť“, po príchode
policajtov povedal, že ak sa vráti z basy, tak ich zabije, čím týmto konaním poškodenej F. B. nespôsobil
žiadnu škodu a ani zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, avšak vzbudil u nej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie,

tedainému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou,

za to mu ukladá za skutky v bode č. 2 a č. 3

podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Vo výroku o oslobodení v bode č. 1 a vo výroku o vine v bode č. 3 zostáva napadnutý rozsudok
okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš č. k. Pv 338/24/6610-51 zo dňa 27.02.2025, pre
zločinsexuálnehonásiliapodľa§200ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Tr.zák.spoukazomna§138písm.
b) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v období od roku 2018 až do 26.10.2024 v rodinnom dome so súpisným M. XXX/XX v F. D. C. N. E.,
opakovane pod hrozbou násilia nútil svoju manželku F. B. k pohlavnému styku a rôznym sexuálnym
praktikám a to k orálnemu a análnemu sexu, čo robil proti vôli poškodenej, pričom ak mu nevyhovela,
tak ju chytil pod krk a stláčal jej ruky so slovami, „ak so mnou nebudeš mať sex, tak ťa zabijem“, kde

z obavy o svoj život sa mu poškodená musela podvoliť a takto ju nútil k pohlavnému styku najmenej
jedenkrát za deň,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Naproti tomu bol obžalovaný v bode č. 2 napadnutého rozsudku uznaný za vinného zo zločinu

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 25.10.2024 v čase o 18.15 h jeho agresívne správanie vyvrcholilo, keď prišiel na svojom osobnom

motorovom vozidle pre poškodenú do jej zamestnania, odkiaľ spoločne vo vozidle odišli smerom domov
do F. D., pričom v jazde pokračoval ďalej smerom do lokality J. K. slovami „ty dnes domov nepôjdeš“,
počas jazdy jej vyhodil mobilný telefón z auta, následne s vozidlom zastal, po čom sa poškodenej
podarilo z vozidla vystúpiť a rozbehla sa smerom k ich obydliu, kde v obave o svoj život kričala, následne
jej s vozidlom skrížil cestu, proti jej vôli ju donútil sadnúť si naspäť do vozidla, v jazde pokračoval ďalších

500 m smerom do J., D. ju násilím vytiahol z vozidla, otvoril pred ňou kufor v ktorom sa nachádzalo
lano, sekera a rukavice, pričom ukázal na strom, ktorý jej on vyhliadol a povedal jej, že sa má na tom
strome obesiť a on ju k tomu donúti, pričom poškodená ho v obave o svoj život a zdravie na kolenách
prosila aby prestal, napokon sa jej ho podarilo presvedčiť v zámienke, že mu povie pravdu v súvislosti
s jej neverou, aby ju zobral domov, čo napokon aj urobil, kde sa poškodenej zastala jej švagriná L.

B., po čom sa im vyhrážal slovami „podpálim dom, pozabíjam vás“, do ruky si vzal nôž a poškodenej
sa naďalej vyhrážal slovami „zabijem ťa, odjebem ťa, mal som to v tom lese dokončiť“, po príchode
policajtov povedal, že ak sa vráti z basy, tak ich zabije, čím týmto konaním poškodenej F. B. nespôsobil
žiadnu škodu a ani zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, avšak vzbudil u nej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie,a taktiež bol v bode č. 3 napadnutého rozsudku uznaný za vinného z prečinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

si od presne nezistenej doby do dňa 05.11.2024 v katastrálnom území mesta F. D. v lokalite E. L..
C. D. v priestoroch patriacich rodinnému domu so súpisným číslom XXX/XX, O. na liste vlastníctva č.
XXX na parcele registra „C“ parcela M. XXX/X, E. M. XXX/X, K. zadovážil a bez povolenia prechovával
strelivo a to 1 ks náboja s označením 9x19 13 S&B, 2ks náboja s označením 9x18 04109 MFS,
pričom tieto vyššie uvedené náboje v počte 3ks boli dňa 5.11.2024 vydané na zápisnicu o vydaní veci

manželkou A. B. a z kriminalisticko expertízneho skúmania KÉU PZ v znaleckom posudku ČES:PPZ-
KEU-SL-EXP-2024/2211 zo dňa 28.11. 2024 vyplynulo, že sa jedná o strelivo streľby schopné, pričom
na nadobudnutie vlastníctva uvedeného streliva sa vzťahujú § 12 a § 27 Zákona č. 190/2003 Z.z. o
strelných zbraniach a strelive v platnom znení, na ktoré A. B. oprávnenie nemal.

Za to mu bol podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 41 ods. 1, ods.

2 Tr. zák, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené zhabanie veci – a to 1 ks náboj
s označením 9x19 13 S&B, 2 ks náboja s označením 9x18 04109 MFS.

Proti tomuto rozsudku podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor
v neprospech obžalovaného do výroku o vine a treste do skutku č. 1, obžalovaný do výroku o vine

a treste do skutku č. 2 a č. 3, ktoré neskôr prokurátor v rámci zákonom stanovenej lehoty na podanie
opravného prostriedku rozšíril aj do výroku o vine a treste do skutku č. 2 a aj do výroku o ochrannom
opatrení a obžalovaný v rámci zákonom stanovenej lehoty na podanie opravného prostriedku ho rozšíril
taktiež aj do výroku o ochrannom opatrení.

Obžalovaný odôvodnil ním zahlásené odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 14.08.2025, a to do výroku o vine a treste za skutky č. 2 a č. 3
napadnutého rozsudku a do výroku o ochrannom opatrení.

Ku skutku č. 2 argumentoval tým, že podľa vykonaného dokazovania, predovšetkým však z výpovede

svedkov ako aj vyjadrenia samotnej poškodenej F. B. nebolo preukázané, že skutok obmedzovania
osobnej slobody sa stal tak ako je opísaný v rozsudku a skutok nedovoleného ozbrojovania sa
nestal vôbec. Podľa jeho názor orgány činné v trestnom konaní už v štádiu prípravného konania boli
povinné skúmať jednotlivé znaky skutku „obmedzovania osobnej slobody". Objektom tohto trestného
činu je osobná sloboda v zmysle voľného pohybu. Pod osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím

neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste
alebo slobodne z tohto miesta odísť (III. ÚS 204/02). Zločin obmedzovania osobnej slobody je svojim
charakterom trváci trestný čin. Orgány činné v trestnom konaní pri opise znakov trestného činu
obmedzovania osobnej slobody, tak ako to vyžaduje Trestný poriadok, vôbec sa vyhli popisu skutočností
rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu (nález ÚS SR sp. zn. III

ÚS 509/2015) a to ani v znesenom obvinení ani v obžalobe. V priebehu dokazovania, predovšetkým
však z výpovede poškodenej a to vo výpovediach pred vyšetrovateľom a ani podľa výpovede pred
súdom, sa vôbec nepreukázalo, že obžalovaný použil akékoľvek násilie aby poškodenú obmedzil na
osobnej slobode. Celé konanie obžalovaného bolo vo verbálnej polohe, tj. v nebezpečnom vyhrážaní,
čo však nie je to isté ako akékoľvek fyzické konanie, ktorým by došlo k obmedzeniu osobnej slobody. Z

výpovedi poškodenej dokonca vyplynulo, že nedošlo počas nebezpečného vyhrážania pri jej pobyte dňa
25.10.2024 v osobnom motorovom vozidle alebo počas doby celého opísaného incidentu, k žiadnemu
fyzickému kontaktu, ba ani len neškodným alebo akýmkoľvek dotykom zo strany obžalovaného. Teda už
OČTKmalivúvodekonania,vrámcisvojejrozhodovacejpraxearozhodovacejprávomociargumentovať
tým, že konanie obžalovaného, ktoré kvalifikovali ako obmedzovanie osobnej slobody, kedy došlo

k spáchaniu skutku nebezpečného vyhrážania, bolo konaním v rámci tohto trestného činu a nie
samostatným trestným činom, nakoľko neboli naplnené znaky trestného činu obmedzovania osobnej
slobody, tak ako to predpokladá trestný zákon.Ku skutku č. 3 argumentoval tým, že orgány činné v trestnom konaní uverili tvrdeniu poškodenej, že
predmetné strelivo, ktoré malo byt' v držbe obžalovaného našla v dielni kde ona nemala prístup. Toto
tvrdenie manželky však vyvracia jej samotné konanie. Obžalovaný vyslovene uviedol, že mal v držbe

plynovúpištoľ.TátopištoľbolapoškodenouodovzdanáOČTK.Jezaujímavé,žepotýždniododovzdanie
tejto plynovej pištole, keď bolo zrejmé, že držba tejto pištole nezakladá trestný čin a jedná sa len o
priestupok, donesie poškodená (manželka obžalovaného), náboje do krátkej guľovej zbrane, ktoré nikto
nevie odkiaľ sú. Obžalovaný takéto náboje nikdy nedržal, nenašli sa pri domovej prehliadke, len ich
doniesla poškodená. Orgány činné v trestnom konaní sa opierali len o tvrdenie poškodenej, že strelivo

našla v dielni. Za hlavný argument považovali tvrdenie, že ona, ani nikto do tejto dielni nemali prístup.
Niktonikdynepreveril,čisastrelivoozajnachádzalovinkriminovanejdielni.Zpredchádzajúcejvýpovede
poškodenej ale aj ďalšej svedkyne, L. B., sestry obžalovaného, však vôbec nevyplynulo, že obžalovaný
ukrýval pred rodinnými príslušníkmi kľúče od dielne, ale skôr to, že bol neporiadny a kľúče sa nachádzali
alebo doslova povaľovali, kde ich položil napr. v kuchyni, na nejakej skrinke alebo kdekoľvek inde. Už
len samotná výpoveď poškodenej, že kľúče od dielne našla v autíčku, ktorým sa hrá vnuk popiera jej

tvrdenie o ukrývaní kľúčov od dielne. Ani orgány činné v trestnom konaní a ani okresný súd nezohľadnili
skutočnosť, že poškodená, zrejme si ani neuvedomujúc dosah svojho tvrdenia, pod vplyvom dlhodobých
rodinných rozporov, vypovedala o skutočnostiach, ktoré sa stali inak ako ich opísala, a to v snahe, pri
jej vzťahu k obžalovanému (manželovi), čo najviac mu uškodiť. Len taká skutočnosť, že poškodená
uvádza, že obžalovaný je alkoholik, závislý na alkohole je v rozpore so závermi znaleckého posudku

svedčia o nedôveryhodnosti výpovede poškodenej - manželky obžalovaného. K držbe, vlastníctvu alebo
akémukoľvek nakladaní obžalovaného so strelivom, okrem nedôveryhodnej výpovede poškodenej a
ešte nedôveryhodnejšieho odovzdania tohto streliva vyšetrovateľovi neexistujú žiadne dôkazy.

Čo sa týka uloženého ochranného opatrenia, toto považuje za neopodstatnené, keďže súd rozhodol o

zhabaní vecí, ktoré obžalovaný nikdy nedržal a ani nevlastnil. Policajný orgán o ďalšom nakladaní so
strelivom mal rozhodnúť sám podľa platného právneho predpisu o nakladaní s objaveným strelivom.

Záverom uviedol, že vychádzajúc zo zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona má zato,
že okresný súd vôbec neprihliadal na osobu páchateľa, t.j. že doposiaľ vo veku 51 rokov nebol trestaný,

že skutku nebezpečného vyhrážania sa dopustil po dlhšie trvajúcich rozporoch v manželstve, kde nie
je možné vylúčiť ani vplyv druhého manžela, kde vo svojom konaní sa nedopustil voči poškodenej
fyzického násilia, a taktiež že okresný súd nedostatočne prihliadol na jeho priznanie a oľutovanie
skutku nebezpečného vyhrážania. Z týchto dôvodov považujeme uložený trest za neprimerane prísny a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v skutku č. 2 a č. 3 podľa ust. §

321 ods.1 písm. a), písm. b) Tr. por. zrušil a vec podľa § 322 Tr. por. ods.1, ods. 2 vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie, resp. aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému
uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý podmienečne
odložený.

Prokurátor okresnej prokuratúry odôvodnil zahlásené odvolanie písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 20.08.2025, a to do výroku o vine a treste za skutky č. 1 a č. 2 napadnutého
rozsudku a do výroku o zhabaní veci. Argumentoval tým, že pokiaľ ide o skutok č. 1, spod ktorého
súd obžalovaného oslobodil možno sa stotožniť s názorom okresného súdu len v tom smere, že na
základe dokazovania na hlavnom pojednávaní neidentifikoval aktívne kladenie odporu poškodenej voči

obžalovanému. Rozhodne však nemožno považovať konania obžalovaného za konanie v súlade s
Trestným zákonom. V tomto prípade mal súd podľa jeho názoru skutky č. 1 a č. 2 posudzovať spoločne
ako súbeh zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 , ods. 2 písm. d) Tr. zák. a
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák., nakoľko bolo preukázané ponižovanie

poškodenej, pohŕdané zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie stresu, citové
vydieranie, bezdôvodné odopieranie oddychu a spánku, spáchaného po dlhší čas a sčasti spáchaného
so zbraňou (nôž, sekerka, lano). Mal za to, že jednota skutku a totožnosť skutku by zostala zachovaná.

Ďalej poukázal na to, že okresný súd vo svojom odôvodnení, prečo skutok právne nekvalifikoval podľa

§ 208 Trestného zákona uviedol, že v trestnom konaní nebol vypracovaný znalecký posudok, ktorý
by konštatoval prítomnosť syndrómu týranej osoby u poškodenej. V tomto smere dal do pozornosti,
že prítomnosť syndrómu týranej osoby u poškodenej osoby nie je znakom skutkovej podstaty tohto
trestného činu. Navyše dopracovaniu znaleckého posudku psychológom príp. psychiatrom, v prípadepotreby, aj v konaní pred súdom nebráni žiadna objektívna prekážka. V rámci dokazovania podľa
jeho názoru bolo preukázané, že zo strany obžalovaného nešlo len o jednorazové konanie, ktoré
pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelých fyzických útokov na

poškodenú. Išlo o trvalejšie konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým
zaobchádzaním a tým, že sa pravidelne opakuje. Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby vznikli následky
na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
(fyzická alebo psychická bolesť) pociťuje ako ťažké príkorie. Pre naplnenie znakov tohto trestného činu
treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené poškodenej osobe fyzické alebo psychické

utrpenie, teda stav, vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky - prechodný čas, ktorýmkoľvek konaním taxatívne
uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až písm. e) Tr. zák.

K napadnutého výroku o zhabaní veci uviedol, že predmetné náboje, o ktorých súd rozhodol, boli
znaleckým K. D. K. N. K., a teda niet vecí, ktoré by mali byť zhabané a ku ktorým by mal vzniknúť

vlastnícky vzťah štátu v zmysle § 83 ods. 2 Tr. zák. Z týchto dôvodov považuje napadnutý výrok
okresného súdu za nevykonateľný.

Záverom požiadal krajský súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Lučenec.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši nevyjadril. Obžalovaný
sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 01.09.2025.

Úvodom svojho vyjadrenia sa stotožnil s tvrdením prokurátora, že rozhodne nemožno považovať
konanie obžalovaného za konanie v súlade s Trestným zákonom z dôvodov ako to uviedol okresný súd
v napadnutom rozsudku a to z dôvodov, ktoré uviedol v zdôvodnení odvolania. K odvolaniu prokurátora,
že súd mal skutky č. 1 a č. 2 obžaloby posudzovať spoločne ako súbeh zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., nakoľko bolo preukázané ponižovanie poškodenej, pohŕdavé
zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie stresu, citové vydieranie, bezdôvodné
odopieranie oddychu a spánku, spáchaného po dlhší čas a sčasti spáchaného so zbraňou (nôž, sekera
lano) uviedol, že tieto skutky sa vôbec nestali. Svedkovia, a to poškodená B. a svedkyňa L. B., ktorá
s poškodenou aj obžalovaným bývali v spoločnej domácnosti takto konanie obžalovaného neopísali,

teda tvrdenie prokurátora, že spáchanie skutkov ako je opísané vyššie, bolo preukázané, je v rozpore
so skutočnosťou. Za skutky č. 1 a č. 2 nebolo podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.3 písm.
d) Trestného zákona obvinenie nebolo vznesené a ani za ne nebola podaná obžaloba. Z uvedeného
vyplýva, že okrem toho, že nie sú splnené materiálne podmienky skutkov, ktoré v odvolaní navrhuje
prokurátor, je podané odvolanie závažnou procesnou chybou (§ 241 ods. 1 písm. f Tr. por.), keďže sa

jedná o nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní, lebo tým
by boli porušené práva obhajoby. Záverom požiadal krajský súd, aby v odvolacom konaní rozhodol v
zmysle ním podaného odvolania.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 28.08.2025.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry
poukázal na písomné odôvodnenie podaného odvolania a navrhol v zmysle tam uvedených dôvodov
krajskému súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konania a zároveň
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Naproti tomu obhajca obžalovaného požiadal

krajský súd, aby rozhodol v zmysle nimi podaného písomne odôvodneného odvolania, pričom
zdôraznil najmä to, že obžalovaný ešte nebol súdne trestaný a teda nie je potrebné na neho vplývať
vysokým trestom odňatia slobody a zároveň navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný sa v plnom rozsahu pripojil k návrhu svojho obhajcu, iné viac neuviedol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného a prokurátora
zistil, že odvolanie podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, pričom dospel k záveru, že odvolania
obžalovaného i prokurátora boli čiastočne dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že
prvostupňový súd sa dopustil chýb v napadnutom rozsudku, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
vo výroku o vine v bode č. 2 napadnutého rozsudku, čo sa v konečnom dôsledku následne prenieslo aj
do výroku o treste a taktiež vo výroku o ochrannom opatrení, čím boli porušené ustanovenia Trestného

zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode č. 2 napadnutého rozsudku, v celom výroku o treste a vo
výroku o ochrannom opatrení, pričom následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom
sám tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné v prvom rade konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým

súdom v bode č. 1, v bode č. 2 a v bode č. 3 napadnutého rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch,
ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho
rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia

je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného i
poškodenej, za splnenia procesných podmienok podľa § 263 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne L.
B., taktiež za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal podstatný obsah znaleckého
posudku a následne opäť za splnenia procesných podmienok § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé

listinné dôkazy, a to najmä zápisnicu o trestnom oznámení, zápisnicu o vydaní veci s príslušnou
fotodokumentáciou, výpis listu vlastníctva, správy na obžalovaného a odpis z registra trestov týkajúci sa
jeho osoby. Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom okresný
súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke neviny obžalovaného čo do
skutku č. 1, resp. viny obžalovaného čo do skutku č. 2 a č. 3.

Ku skutku pod bodom č. 1 krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním
bolo v dostatočnej miere preukázané, že obžalovaný nenútil poškodenú násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám, tak
ako to vyžaduje skutková podstata súdeného trestného činu. V rámci dokazovania bolo jednoznačne

preukázané, že ak aj obžalovaný s poškodenou skúšali nejaké iné sexuálne praktiky okrem klasického
pohlavného styku, obžalovaný po námietkach poškodenej vždy upustil od takéhoto ďalšieho konania.
Uvedené vyplýva z výsluchu poškodenej nielen v konaní pred súdom, ale taktiež aj z výsluchu z
prípravného konania. Je síce pravdou, že obžalovaný vyžadoval od poškodenej ako svojej manželky
veľmi často pohlavný styk, a to aj tým spôsobom, že do nej drgal, avšak ako nakoniec vyplynulo

z výpovede poškodenej, táto radšej mu vyhovela, pretože nakoniec mala od neho pokoj a následne
mohla pokojne spať, pretože už viac ju nevyrušoval. Navyše poškodená uviedla, že pri vykonávaní
samotného pohlavného styku sa cítila dobre. Dokonca aj sestra obžalovaného - L. B. uviedla, že
poškodená sa jej nikdy nezdôverila, že by ju obžalovaný násilím proti jej vôli nútil k pohlavnému
styku, či iným sexuálnym praktikám. Okresný súd správne túto situáciu vyhodnotil, keď oslobodil

obžalovaného spod obžaloby z tohto skutku, pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal, keďže
súd po vykonaní dokazovania nemal jednoznačne za preukázané, že by poškodená bola zo strany
obžalovaného násilím, resp. hrozbou bezprostredného násilia donútená k orálnemu styku, análnemu
styku alebo iným sexuálnym praktikám, resp. že by obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej na
spáchanie takéhoto činu, nakoľko keď poškodená dala zreteľne obžalovanému najavo, že nechce sním

mať intímny pomer, obžalovaný upustil od ďalšieho takéhoto konania. Prevedeným dokazovaním taktiež
nebolo preukázané, že by poškodená niekedy aktívnym spôsobom kládla odpor proti obžalovanému, čo
je vyžadované pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Je nutné taktiež
uviesť, že poškodená vypovedala v konaní pred súdom v prítomnosti obžalovaného, z čoho je taktiež
zrejmé, že táto nepociťuje dôvodnú obavu z jeho osoby, pretože pokiaľ by to tak bolo, mohla požiadať

o vypočutie v jeho neprítomnosti, o čom bola riadne poučená.

Ku skutku pod bodom č. 2 krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že síce vykonaným dokazovaním
bol priebeh tohto skutku v dostatočnej miere preukázaný a ustálený, avšak nie je možné stotožniťsa s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju uzavrel okresný súd. Konanie obžalovaného v žiadnom
prípade nenapĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 Tr. zák. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zák. je trestným

činom proti slobode. Druhovým objektom je osobná sloboda fyzickej osoby, chápaná ako voľný, ničím
neobmedzovaný pohyb človeka, ktorý sa na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť, kde a po aký
čas sa bude fyzicky zdržiavať, resp. kde sa zdržiavať nebude. Objektom je teda osobná sloboda
v zmysle voľného pohybu fyzickej osoby. Bránenie v užívaní osobnej slobody je taký zásah, ktorý
znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb fyzickej osoby a zároveň jej zabraňuje o svojom pohybe

slobodne rozhodovať. Môže sa jednať o protiprávne uzatvorenie v miestnosti či súbore miestností,
znemožnenie pohybu zviazaním, pripútaním k inému predmetu, zvieraním v náruči či iným držaním tela
atď.Totoobmedzeniepohybunesmiebyťľahkoprekonateľné,tedavyznačujesaurčitouintenzitou,ktorá
spôsobujeobetiproblémypriprekonávaníobmedzenia.Ideoklasickýtrvácitrestnýčin.Akoužnapovedá
vyššie uvedené, obmedzenie, teda bránenie v užívaní osobnej slobody musí dosiahnuť určitú minimálnu
závažnosť a potrebnú intenzitu. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že právnu kvalifikáciu v zmysle §

183 Tr. zák. by bolo možné na priebeh skutku č. 2 napadnutého rozsudku okresného súdu aplikovať iba
v prípade, ak by obžalovaný bránil bez oprávnenia poškodenej užívať osobnú slobodu v takej intenzite,
že jej fakticky fyzicky znemožní proti jej vôli slobodný pohyb (spútaním, resp. uzamknutím), čo však
preukázanénebolo.Záveromjenutnétaktiežpoznamenať,žepoškodenápotomakoobžalovanýupustil
od protiprávneho konania, dobrovoľne nastúpila k nemu do vozidla a išla spolu s ním domov. Naproti

tomu, konanie obžalovaného jednoznačne napĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zák. Sám obžalovaný sa k tomuto trestnému činu priznal
a aj ho oľutoval s odôvodnením, že v ten deň mal akýsi skrat.

Ku skutku pod bodom č. 3 krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo

v dostatočnej miere preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami v zmysle § 394 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd tak ako aj okresný súd uveril
výpovedi poškodenej ohľadom nájdeného streliva v uzamknutej búde na dvore. Vierohodnosť výpovedí
poškodenej v rámci celého tohto konania nebola nijakým spôsobom narušená, dokonca súd nevzhliadol
u poškodenej ani motív poškodiť obžalovanému v tomto konaní, tak ako to tvrdil obžalovaný vo svojom

odvolaní, keďže práve jej výpoveď napr. doviedla súd k oslobodzujúcemu rozhodnutiu v prípade skutku
č. 1 napadnutého rozsudku. Obžalovaný ukázal zbraň ako aj inkriminované náboje poškodenej v spálni.
Náboje boli následne nájdené v búde na pozemku obžalovaného, vlastníkom ktorého pozemku bol
obžalovaný a ktorý pozemok bol riadne oplotený. V uvedenej búde sa najviac zdržiaval obžalovaný, čo
okrem iného uviedla vo svojej výpovedi nielen samotná poškodená, ale aj svedkyňa L. B.. Obžalovaný

túto búdu zamykal. Navyše zo znaleckého posudku ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2024/2211 zo dňa 28.
11. 2024 vyplynulo, že nájdené strelivo je streľby schopné. Strely predložených nábojov pri vystrelení
zo zbraní príslušného kalibru a pri zásahu životne dôležitých orgánov človeka majú značný prebytok
energie a týmto strelivom môže človeku v prípade zásahu životne dôležitých orgánov spôsobiť vážne
zranenie alebo smrť. Na takéto strelivo obžalovaný oprávnenie nemal zmysle zákona číslo 19/2003 Z.

z. o strelných zbraniach a strelive.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)

a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci P. v. Fínsko zo
dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

Po vyššie uvedenom ustálení výroku o vine obžalovaného ku skutku pod bodom č. 2 a skutku pod bodom
č. 3 napadnutého rozsudku okresného súdu a k nim sa vzťahujúcim právnym kvalifikáciám, krajský súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a dospel k inému záveru, ako okresný súd. Po
upravenej právnej kvalifikácii skutku č. 2 napadnutého rozsudku okresného súdu bolo v danom prípade

namieste zmierniť trest odňatia slobody obžalovanému, keďže bol uznaný za vinného v skutku pod
bodom č. 2 iba za prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a nie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 173 ods.
1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§41ods.1Tr.zák.,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uložímuúhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, keďže
odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa zásad
uvedených v § 41 Tr. zák., teda ukladal trest za najprísnejší trestný trestný čin v rámci posudzovaných

trestných činov, ktorým v tomto prípade bol prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami v zmysle § 294 ods. 1 Tr. zák., ktorý umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia
slobody v sadzbe od jedného do piatich rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na
strane obžalovaného iba jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže spáchal
zisteným konaním viac trestných činov. Na tomto mieste je nutné okresnému súdu vytknúť, že nesprávne

v napadnutom rozsudku vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa ust. § 36 písm. j), l) Tr. zák., t.j., že
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval, nakoľko z priestupkovej evidencii obžalovaného vyplýva, že v nej má doposiaľ
zaevidovaných 7 priestupkov a teda nie je v žiadnom prípade možné uvedené uzavrieť, že by viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život. Taktiež nie je na mieste pripočítanie poľahčujúcej okolnosti

v zmysle ust. § 36 písm. l), nakoľko obžalovaný sa priznal iba k spáchaniu skutku pod bodom č. 2
napadnutého rozsudku, avšak nie ku skutku pod bodom č. 3. Krajský súd následne obžalovanému
uložil trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, teda trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov
uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúcu okolnosť, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj
na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť funkciu ochrany spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom

– potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva
je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem

tohopôsobiťvýchovneatonielennapáchateľa,aleajnaostatnýchčlenovspoločnosti,pritomgenerálna
prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni
v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je
nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu
hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd ho zaradil na jeho
výkon podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v tomto konkrétnom prípade
v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám

vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Výrok o ochrannom opatrení (zhabaní veci) krajský súd zrušil z dôvodu, že predmetné náboje, o ktorých
okresný súd v napadnutom rozsudku rozhodoval, boli znaleckým skúmaním D. K. N. K. a teda v súčasnej

dobe ich už niet. K neexistujúcej veci nemôže následne ani vzniknúť vlastnícky vzťah štátu v zmysle
ust. § 83 ods. 2 Tr. zák.

Vo výroku o oslobodení v skutku pod bodom č. 1 a vo výroku o vine v skutku pod bodom č. 3 zostal
napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov
o vine, treste a ochrannom opatrení zo strany obžalovaného a prokurátora z vyššie uvedených dôvodov
o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné a o odvolaní okresného prokurátora,
považujúc ho taktiež za čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.