Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Dominika Rošková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125202830
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125202830.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MBL a,s,, so sídlom Štefánikova 26, 040
01 Košice -Staré Mesto, IČO: 36 207 039, právne zastúpený: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Makovická 768/20B, 089 01 Svidník, IČO: 55 943 659, proti povinnému: BIO-plus,
s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom 195, 053 63 Spišský Hrušov, IČO: 36 183 628, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nova Ves,

IČO: 52 542 696, o vymoženie 121.355,48 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Lenka Borovská, so sídlom exekútorského úradu Kováčska 32 , 040 01 Košice, pod sp. zn. 347EX
15/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025 a v spojení s opravným uznesením
sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 03. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/40/2025 zo

dňa 04. 03. 2025 v spojení s opravným uznesením sp. zn, 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025 a v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 03. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 v spojení s opravným uznesením sp.

zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025 a v spojení s opravným uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa
03. 10. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 01. 2025 domáhal od
povinného vymoženia sumy celkom 121.355,48 Eur s príslušenstvom na základe Rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14Cb/53/2021 zo dňa 28.02.2022, vykonateľného dňa 08.01.2025 ( ďalej
len „ exekučný titul“).

2. Súd vydal dňa 10. 01. 2025 poverenie na vykonanie súdnemu exekútorovi: JUDr. Lenka Borovská.
Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13. 01. 2025. Povinný podal
návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 zamietol návrh na
zastavenie exekúcie povinného podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania
vo výške 837,40 Eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na. § 45 ods. 1, § 50 ods. 1, § 57
ods. 1, § 61 ods. 1 a ods. 2, §61f ods. 1 a 2, 61k ods. 1 a 2, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a vecne

tým, že povinný úhradou vo výške 29.200,00 Eur (25.000 Eur a 4.200 Eur dňa 24. 01. 2025) uhradil
v časti vymáhaný nárok a po začatí exekučného konania (dňa 09. 01. 2025, t. j deň doručenia návrhuoprávneného na vykonanie exekúcie). Vyšší súdny úradník konštatoval, že uhradenie časti istiny zo
strany povinného vo výške 29.200,00 Eur nespôsobilo zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti
a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník uviedol, že predmetom exekúcie je aj

zvyšná časť nároku v sume 92.155,48 Eur s príslušenstvom a aj trovy exekúcie. K zastaveniu exekúcie
z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti až po začatí exekučného konania nemôže dôjsť. K námietke
zmätočnosti a nesprávnosti exekučného titulu, resp. o vadách súdneho konania, v ktorých bol exekučný
titul vydaný, vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd disponuje vykonateľným exekučným titulom
a nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť. K námietke podania dovolania, vyšší súdny úradník

konštatoval, že podanie dovolania nemožno považovať za zákonný dôvod zastavenia exekúcie a to
najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred dovolacím súdom. Poukázal aj
na judikatúru, konkrétne nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 zo dňa 19. 05. 2004,
vzmyslektorejpodaniemimoriadnehoopravného prostriedkunemásamoosebevplyvnaprávoplatnosť
a vykonateľnosť exekučného titulu. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že exekúcia v celom rozsahu
začala oprávnene, povinný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu

a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by
bola exekúcia neprípustná, preto súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko tu nie je dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k. ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník zaviazal povinného
na náhradu trov exekučného konania vo výške 837,40 Eur, keďže jeho návrh na zastavenie exekúcie
zamietol.

4. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 a odôvodnil ju tým, že uvedená suma vo výške 29.200,00
Eur bola uhradená dňa 24. 01. 2025, teda ešte pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. na
uvedené vyšší súdny úradník pri rozhodovaní neprihliadol a konanie malo byť zastavené v tejto časti.

Opakovane uviedol, že exekučný titul na podklade ktorého je vedené exekučné konanie je zmätočný.
Povinný poukázal na to, že suma vo výške 837,40 Eur, ktorú vyšší súdny úradník priznal oprávnenému
je nedôvodná a je v rozpore s §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko pri konaní sa vychádza z 1 hodnoty úkonu a teda
vyšší súdny úradník pochybil. Povinný navrhol exekučné konanie zastaviť a priznať povinnému náhradu

trov konania vo výške 1282,72 Eur.

5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že považuje sťažnosť povinného za neopodstatnenú.
Dôvody podanej sťažnosti len recyklujú dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie povinného,
s ktorými sa exekučný súd už vysporiadal. Platby vo výške 29.200,00 Eur boli zrealizované až po začatí

exekúcie a sú bez zrejmej relevancie k vedenej exekúcii. Podľa oprávneného zo strany povinného
nepochybne išlo o plnenie na vymoženie pohľadávky a to už v rámci začatej a vedenej exekúcie.
K tvrdeniam povinného o zmätočnosti, o nesprávnosti exekučného titulu, resp. o vadách súdneho
konania sú podľa oprávneného len špekulatívne a ničím nepodložené. Tiež uviedol, hoci by aj bolo zo
strany povinného podané dovolanie, ani táto skutočnosť nemá vplyv na exekučný titul.

6. Vyšší súdny úradník následne opravným uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025,
právoplatným dňa 15. 05. 2025 opravil výrok II. uznesenia sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025
tak, že zaviazal povinného nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania vo výške 680,41 Eur, ktoré
budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spätnou lustráciou súd zistil, že právny zástupca oprávneného
nie je platiteľom DPH a z toho dôvodu bolo potrebné opraviť výpočet výroku II. uznesenia sp. zn.
24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025. Následne opravným uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 03.
10. 2025 vyšší súdny úradník opravil výrok II. uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 a výrok I. uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025 tak, že povinného zaviazal oprávnenému nahradiť trovy exekučného
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 347,62 Eur, ktoré budú
vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spätnou lustráciou zistil, že právny zástupca oprávneného nie je
platiteľom DPH a z toho dôvodu bolo potrebné opraviť výpočet výroku II..

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany
povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v

dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver,
ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych
predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého
uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a
v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na

nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného
rozhodnutia, sa súd nad rámec vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

16. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na ním vykonaných úhradách
v celkovej výške 29.200,00 Eur ku dňu 24. 01. 2025. Po preskúmaní listinných dokumentov

nachádzajúcich sa v spise súd považuje za preukázané, že vyšší súdny úradník pri svojom právnom
posúdení vychádzal zo správnych skutkových zistení, z ktorých vyhodnotil správny záver o tom, že v
exekučnom konaní si oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie dôvodne uplatnil pohľadávku v sume
121.355,48 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu, pretože povinný neplnil
svoj dlh voči oprávnenému riadne v celosti v lehote na dobrovoľné plnenie. Povinnosť povinného plniť

oprávnenému pohľadávku v celkovej výške 121.355,48 Eur, ako aj lehota na plnenie vyplývala priamo
z exekučného titulu. Po uplynutí lehoty na plnenie, bol exekučný titul priamo vykonateľný. Povinný si
povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom do začatia exekučného konania
(09. 01. 2025) nesplnil, na základe čoho možno vyvodiť, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie v celosti dôvodne. Čo sa týka platieb zo strany povinného vykonaných po začatí exekúcie

(teda po dni 09. 01.2025, keď exekučné konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie),
ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené povinným po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, musí o
nich oprávnený bezodkladne informovať súdneho exekútora. Ku skutočnosti, že povinný uhradil časť
vymáhaného nároku po začatí exekúcie súd ďalej konštatuje, že uhradenie istiny vo výške 29.200,00 Eur
zo strany povinného známej súdu z podanej sťažnosti a aj z vyjadrení oprávneného nespôsobilo zánik

celého vymáhaného nároku, len jeho časti. K zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady časti pohľadávky po
začatí exekučného konania nemohlo dôjsť, pretože ide o čiastočné plnenie považované za vymožené
súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie časti exekúcie samotným týmto plnením, o čom
nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené však nemá vplyv na to, že povinnému vzniklapovinnosť uhradiť oprávnenému nielen judikovanú pohľadávku, ale aj trovy exekúcie oprávneného a
trovy exekúcie súdneho exekútora. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k
ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady celej vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie,

pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával.

17. K námietke povinného o zmätočnosti exekučného titulu, súd uvádza, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré
slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným

prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie
proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba
skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný
súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán

v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho
vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného
titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom
konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v
základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať,

keďže je ním viazaný.

18. K námietke povinného o nesprávnej výške trov exekučného konania priznaných oprávnenému
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd poukazuje na opravné uznesenie sp.
zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025, právoplatné dňa 15. 05. 2025 a tiež opravné uznesenie sp. zn.

24Ek/40/2025 zo dňa 03. 10. 2025, ktorým vyšší súdny úradník opravil výrok o výške trov exekučného
konania priznaných oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a teda
výška je v súlade s §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Súd konštatuje, že istina je vo výške 121.355,48 Eur a teda základná
sadzba za jeden úkon je vo výške 665,57 Eur, 1 zo sumy je 332,78 Eur + režijný paušál vo výške 14,84

Eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužieb),tedaspolu347,62Eur,takakojeuvedenévopravnomuznesení sp.zn.24Ek/40/2025
zo dňa 03. 10. 2025, právoplatným dňa 22. 10. 2025.

19. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej

veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden
z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny
úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v
sťažnosti. Súd dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku
exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul

zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda
povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené
má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 04. 03. 2025 v spojení s opravným

uznesením sp. zn. 24Ek/40/2025 zo dňa 29. 04. 2025 a v spojení s opravným uznesením sp. zn. 24
Ek/40/2025 zo dňa 03. 10. 2025 ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinnom
podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
(§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.