Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/171/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624202454
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624202454.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: PACTIO s. r. o., so sídlom D. XXX, H. H., IČO:

36 862 452 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, I. J. XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom: Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Námestie M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec, č. k. 27P/97/2024-401 zo dňa 29. apríla 2025 v spojení s opravným uznesením č. k.
27P/97/2024-422 zo dňa 01. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch III., a V. m e n í tak, že

otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 230 eur
mesačne, počnúc dňom 01.01.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za čas od 01.01.2024 do 28.10.2025 v sume 2.360 eur je otec povinný zaplatiť do
31.12.2025.
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch IV. a VI. z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k.
27P/97/2024-401 zo dňa 29. apríla 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 27P/97/2024-422 zo
dňa 01. júla 2025 rozhodol tak, že:
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec dieťaťa je povinný počnúc od 01.01.2024 prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo
výške 180 Eur mesačne, splatným k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred a sumu
50 Eur určenú na tvorbu úspor maloletého na osobitný účet maloletého.
IV. Matka je povinná zriadiť maloletému osobitný účet za účelom tvorby úspor a to v lehote desiatich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a pri zriadení účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na nakladanie
s prostriedkami na tomto účte do dosiahnutia plnoletosti maloletého je potrebný súhlas súdu.

V. Zročné bežné výživné od 01.01.2024 do 29.04.2025 vo výške 1.280 Eur sa otcovi povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 40 Eur, splatných k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
VI.Zročnévýživnénatvorbuúsporzačasod01.01.2024do29.04.2025vovýške800Eurjeotecpovinný
zaplatiť na zriadený účet maloletého v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka návrhom žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc od 15.09.2023 sumou,
ktorá bude určená po vykonanom dokazovaní s tým, že bežné výživné je povinný platiť k jej rukám

od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné v pravidelných
mesačných splátkach vo výške určenej súdom spolu s bežným výživným. Ďalej žiadala, aby súd uložil
otcovi povinnosť po dobu dvoch rokov počnúc odo dňa pôrodu prispievať na jej výživu sumou 200 eur
mesačne s tým, že výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, dlžné výživné uhradiť
k jej rukám v pravidelných mesačných splátkach vo výške určenej súdom spolu s bežným výživným

a zároveň uložiť otcovi povinnosť v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť jej príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 2.000 eur. Okresný súd uznesením
č. k. 27P/97/2024-63 zo dňa 16.05.2024 vylúčil návrh matky dieťaťa, ktorým sa domáhala určenia
príspevku na výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom od otca na samostatné
konanie. V priebehu konania matka žiadala otca zaviazať platiť výživné minimálne vo výške 400 eur
s tým, že výšku výživného upresní po vykonanom dokazovaní a ustanovení majetkových pomerov oboch

účastníkov.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia dieťaťa žili v pomere ako druh a družka.
Spolužitie prerušili v čase, keď bola matka približne v ôsmom mesiaci tehotenstva, a to v dôsledku
nejakých partnerských nezhôd. Z tohto spolužitia pochádza maloleté dieťa. Pri rozhodovaní preto
vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákona o rodine“).
1.3 V prvom rade určil, komu z rodičov zverí maloletého do osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sa
zhodli na tom, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom aj súd považoval takéto
rozhodnutie za súladné s najlepším záujmom pre maloletého. Odvtedy, ako rodičia nevedú spoločnú
domácnosť, žije maloletý s matkou, na ktorú je prirodzene zvyknutý. Zohľadnil tú skutočnosť, že maloletý

je vo veku 1 roka a 7 mesiacov a vyžaduje si neustálu (celodennú) starostlivosť. Zveril preto maloletého
do osobnej starostlivosti matky.
1.4 Súd taktiež určil, kto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by ktorýkoľvek z rodičov toto právo zneužíval alebo si svoje povinnosti
dostatočne neplnil. Nebol preto dôvod obmedzovať toto právo ktorémukoľvek z rodičov. Rozhodol preto

tak, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
1.5 Pri úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ako rodiča, ktorému maloletý nebol
zverený do osobnej starostlivosti súd v prvom rade prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktoré
predstavujúsumu300eur.Ďalejzohľadnil,žeodôvodnenépotrebymatkysúpokrytéajštátnousociálnou
dávkou v podobe prídavku na dieťa vo výške 60 eur, ktoré poberá matka a po odpočítaní tejto sumy

ostáva rodičom povinnosť pokryť výživným potreby dieťaťa v rozsahu 240 eur mesačne. Pri porovnávaní
možností rodičov dosahovať príjem je za súčasného stavu jednoznačne väčšia potencionalita na strane
otca. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur, iný príjem v súčasnosti nemá. Súd taktiež
pri určovaní výšky výživného zohľadnil v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj to, že matka sa
o maloletého prakticky celodenne stará a z tohto titulu má byť vyživovacia povinnosť zo strany otca

určená vo vyššej miere. Otec je konateľom v troch spoločnostiach a spoločníkom v jednej z týchto
spoločností. Pokiaľ ide o spoločnosť E. s.r.o., so sídlom I. XX, ktorá nedosahuje žiadny príjem, je otázne,
prečo otec nepožiada o výmaz tejto spoločnosti keď na pojednávaní uviedol, že ju hodlá predať. Pokiaľ
ide o spoločnosť A. & K. A. s.r.o., so sídlom I. XX, v ktorej bol spoločníkom, avšak v súčasnej dobe je len
konateľom, súdu predložil pracovnú zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou a dohody o zmene pracovnej

zmluvy, kde by mal dosahovať len mzdu 5,364 eur (správne 5,644 eur – poznámka odvolacieho súdu) na
hodinu, čo je mesačne 733,72 eur (130 hodín x 5,364 eur /správne 5,644 eur – poznámka odvolacieho
súdu).Zvýpisovzúčtuotcavšakvyplýva,žeztejtospoločnostisivyplácavyššiečiastky,nežjelentakáto
mzda.PokiaľideospoločnosťF.L.M.s.r.o.,sosídlomI.XX,otecsvojobchodnýpodielpreviedolnasvoju
sestrustvrdením,žesiodnejpožičalsumu20.000euraztohtodôvodunaňupreviedolobchodnýpodiel,

aby sa znížil tento dlh. V tomto smere však nepredložil žiadny doklad. Táto skutočnosť nie je uvedená
vzmluveoprevodetohtoobchodnéhopodielu.Napojednávanízasotecuviedol,žesadohodlisosestrou
tak, že keď jej splatí pôžičku, obchodný podiel mu vráti. Okrem toho otec vlastní zbrane v hodnote niečo
cez 5.000 eur a taktiež používa motorové vozidlá spoločnosti A. & K. A. s.r.o., ako aj motocykel s tým, že
na výzvu súdu nepredložil dohodu, resp. zmluvu o užívaní vozidla na súkromné účely, ani listinný doklad

preukazujúci,žeplatídaňaodvodyztakéhotopríjmu.Otecbývavrodinnomdome,ktorýjevovlastníctve
jeho rodičov s tým, že všetky výdavky súvisiace s užívaním domu platia rodičia a on to kompenzuje
tým, že sa stará o tento rodinný dom. Taktiež mu matka aj varí, nosí jedlo, za toto nepožaduje žiadnu
odplatu. Otec ako výdavok uviedol len doplatok za lieky 20 eur, na stravu minie 100 eur až 200 eurmesačne a zvykne si zakúpiť nejaké veci na oblečenie. Podľa súdu tieto skutočnosti sú ťažko uveriteľné
s prihliadnutím na to, že pokiaľ otec predložil výpisy z účtu, zo spoločnosti A. & K. A. s.r.o. si prevádza
finančné prostriedky vo vyšších čiastkach, než v akých mu prináležala mzda a v iných termínoch, ako je

výplatný termín. Okrem toho otec hráva online hry na internetových stránkach, obchoduje a platí banke
poplatky za hazardné hry. V súvislosti so svojím zdravotným stavom nepreukázal, že by si vybavoval
invalidný dôchodok. Z lekárskej správy vyplýva, že otec nemôže vykonávať ťažšie fyzické práce, avšak
mohol by si nájsť prácu v odbore, resp. zamerať podnikanie na tento odbor, ktorý vyštudoval, pestovateľ
- chovateľ keďže je zrejmé, že má k tomu vzťah nakoľko chová domáce zvieratá, ktorá práca by bola

primeraná jeho zdravotnému stavu. Podľa súdu nie je zrejmé, prečo spoločnosť, v ktorej je konateľom,
a to E. s.r.o. nevykonáva žiadnu činnosť, keďže má viacero predmetov podnikania (napr. kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, reklamné a marketingové služby, prenájom hnuteľných
vecí, vedenie účtovníctva atď.) a otec pracuje s týždenným pracovným úväzkom 30 hodín za týždeň za
mzdu 5,644 eur za hodinu v spoločnosti A. & K. A. s.r.o. s jeho zdravotnými problémami. S prihliadnutím
natietoskutočnosti,keďotecmáfinančnéprostriedkynahazardnéhry,obchoduje,vzdalsamajetkového

prospechu v spoločnosti F. L. M., s.r.o. má mať v prvom rade prostriedky na výživné pre maloleté dieťa.
Priskonštatovanívyššejpotencionalitynastraneotcaavyššejmierystarostlivostiomaloletéhozostrany
matky by sa mal otec podieľať na vyživovacej povinnosti vo výrazne vyššej výške ako matka. Súd preto
určil, že otec by mal pokryť odôvodnené potreby maloletého v pomere 3 : 1, teda z výdavkov 240 eur,
ktoré majú pokryť rodičia výživným, by mal prispievať na výživu sumou 180 eur mesačne. Zvyšnú časť

výdavkov vo výške približne 60 eur je povinná pokryť matka. Súd mal za to, že matka zo svojho príjmu
473,30 eur je schopná takúto výšku výživného pokryť. Výživné vo výške 180 eur na maloleté dieťa
považoval preto za primerané a zaviazal tak otca, aby prispieval na neho uvedeným výživným, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
1.6 Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od 01.01.2024. Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, pričom

matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ku dňu 10.05.2024 avšak od
01.01.2024bolozrejmé,žeotecprispievanavýživumaloletéholenvýživnýmvovýške100eurmesačne.
Mohla teda podať návrh skôr (uviedla, že sa domnievala, že s otcom obnovia spolužitie).
1.7 Vzhľadom na viaceré možnosti otca dosahovať príjem bolo podľa súdu v súlade s ust. § 63
ods. 3 Zákona o rodine dôvodné, aby sa maloletému tvorili aj úspory. Uložil preto otcovi, aby túto

sumu poukazoval na osobitný účet, ktorý matka maloletému zriadi. Matka na pojednávaní uviedla, že
maloletému sporí mesačne 20 eur a keďže ona je schopná našetriť sumu 20 eur, súd mal za to, že je
v možnostiach a schopnostiach otca šetriť sumu 50 eur mesačne. Otec maloletému nevykonáva žiadne
sporenie a je v záujme dieťaťa tvorba takejto finančnej rezervy do budúcnosti (na vzdelávanie či vyššie
výdavky spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a podobne).

1.8 Vzhľadom na výživné určené od 01.01.2024 vznikol otcovi do dňa 29.04.2025 nedoplatok vo
výške 1.280 eur (mala byť zaplatená suma 2.880 eur, z ktorej súd započítal výživné zaplatené otcom
ku dňu rozhodnutia súdu v celkovej výške 1.600 eur, čo potvrdili obaja účastníci konania a rozdiel
tak predstavuje sumu 1.280 eur /2.880 eur - 1.600 eur/) s tým, že túto sumu povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 40 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc dňom

právoplatnosti toho rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
1.9 Taktiež vznikol otcovi dlh aj na zročnom výživnom na tvorbe úspor za čas od 01.01.2024 do
29.04.2025 vo výške 800 eur, ktoré súd uložil zaplatiť na zriadený účet maloletého v lehote 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

1.10 Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, pretože rodičia styk nežiadali upraviť.
1.11 O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Keďže v konaní neboli tvrdené ani súdom zistené žiadne také špecifické
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov,

súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo
dňa 19.06.2025 a to do výrokov III., IV., V. a VI.
2.1 V prvom rade poukázal na skutočnosť, že v písomnom vyhotovení rozsudku je zrejme pisárskou

chybou uvedený zlý dátum vydania rozsudku 29.04.20245.
2.2 Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že on je riadne zamestnaný v spoločnosti A.
& K. A. s.r.o. a dosahuje príjem cca 660 eur mesačne, Iný príjem nemá. Má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu vo výške 100 eur mesačne. Súd síce správne zistil, že otec má osvedčenieo úplnej kvalifikácii a je odborne spôsobilý na výkon pracovnej činnosti murár, avšak v konaní bolo
potvrdené, že prekonal dva infarkty myokardu (má kardiálny nález) a z potvrdenia od všeobecného
lekára vyplýva, že nemôže vykonávať ťažšie fyzické práce. Taktiež bolo preukázané, že bol liečený

na poúrazovú artrózu obidvoch kolien a bolo mu doporučené používanie kolenných ortéz a lumbálnej
bandáže s antireumatickou medikáciou a nebola mu doporučená záťaž kolien a LS chrbtice, a to
z dlhodobého hľadiska. Z uvedených dôvodov nemožno zohľadňovať možnosť otca dosahovať príjem
ako murár. Súd prvého stupňa pri svojich úvahách polemizuje, že by mohol vykonávať prácu, resp.
zamestnať sa ako pestovateľ - chovateľ, ktorá by bola primeraná jeho zdravotnému stavu, avšak v tomto

smere nebolo v konaní vykonané žiadne dokazovanie vo vzťahu k možnosti dosahovania príjmu (výšky)
z takejto činnosti pestovateľ - chovateľ. Ani súd neustálil z akého príjmu pri určovaní jeho vyživovacej
povinnosti na maloletého vychádzal, čo je v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na druhej
strane nezisťoval, prečo matka nedosahuje zisk v spoločnosti N. s. r. o., prečo a z čoho zabezpečuje
nové bývanie, za ktoré bude platiť minimálne 350 eur mesačne. Vzhľadom na výšku príjmu otca (660
eur), výživné na ďalšie dieťa a zdravotný stav vyžadujúci si nakupovanie predpísaných liekov výšku

stanovenej vyživovacej povinnosti ako aj určenie tvorby úspor rozsudkom považuje určené výživné za
neprimerane vysoké. Otec mal tak za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
knesprávnymskutkovýmzisteniam.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvzmysle§388
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
určí vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 130 eur mesačne bez určenia tvorby budúcich

úspor maloletého a rozhodne o zročnom bežnom výživnom.

3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 10.07.2025 uviedla, že
s odvolaním otca nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné a účelové. Naopak, odvolaním napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým

zisteniam, ktoré jednoznačne odôvodňujú určenú výšku výživného v sume 180 eur a taktiež sumu 50 eur
určenú na tvorbu úspor maloletého. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, otec maloletého
má jednoznačne väčšiu potencialitu dosahovať príjmy ako ona, ktorá sa o maloletého osobne celodenne
stará. Za situácie, kedy bolo na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že otec
si zo spoločnosti A. & K. A. s. r. o. prevádza na svoj súkromný účet finančné prostriedky vo vyšších

čiastkach, než v akých mu prináležala mzda a v iných termínoch, ako je termín výplatný, vyznieva jeho
tvrdenie, že dosahuje príjem len 660 eur prinajmenšom smiešne. V rámci konania bolo jednoznačne
preukázané, že otec má dostatočné príjmy a tieto, okrem iného, používa aj na hazardné hry. Ona
tiež poukazovala na skutočnosť, že otec aj napriek tomu, že deklaruje, že nič nevlastní, je majetný
a žije na vysokej životnej úrovni, ktorá sa s tou jej nedá ani len porovnať. Býva v luxusne zariadenom

rodinnom dome, ktorý je formálne písaný na jeho rodičov, vozí sa na luxusnom motorovom vozidle
značky Mercedes a motorke, vlastní zbierku zbraní, investičného alkoholu a chodieva na dovolenky,
napr. na jachty. Okrem toho sa venuje farmárčeniu, z ktorého má ďalšie príjmy. Nedá sa preto uveriť
jeho tvrdeniam, že nie je schopný vyživovaciu povinnosť určenú súdom plniť. Na tejto skutočnosti nič
nemení ani účelové tvrdenie otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave. Ak by bol jeho zdravotný

stav naozaj taký vážny, ako tvrdí, bol by mu už priznaný invalidný dôchodok, čo sa však v konaní
nepreukázalo. Taktiež by zrejme nebol schopný jazdiť na motorke a podobne. Jeho zdravotný stav ho
preto ani neobmedzuje v možnosti dosahovať dostatočné príjmy, ktoré mu umožnia bez problémov
prispievať na výživu maloletého a jeho úspory v súdom určenej primeranej výške. Zároveň matka tvrdí,
že za situácie, kedy otec nejaví žiadny záujem o syna, je v jeho najlepšom záujme aj určenie sumy

na tvorbu úspor už v takomto útlom veku. Len tak bude totiž možné pre neho vybudovať dostatočné
finančné zázemie do budúcna. Navrhla preto odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Rovnako ani k vyjadreniu matky.

5. Otec na vyjadrenie matky tiež písomne nereagoval.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP, § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (§
65 CMP a contrario) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch III. a
V. zmenil (§ 388 CSP) a vo výrokoch IV. a VI. zrušil (§ 389 CSP).

6.Vpredmetnejveciokresnýsúdrozhodoloúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu a to o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, oprávnení oboch rodičov maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, vyživovacej povinnosti otca pokiaľ ide o bežné výživné a výživné
určené na tvorbu úspor a zročné výživné s tým, že styk otca s maloletým neupravuje.

7. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním otec a to do výrokov III., IV., V. a VI. týkajúcich
sa bežného výživného a výživného na tvorbu úspor a zročného (zameškaného) bežného výživného
a výživného na tvorbu úspor.

8.Otecvodvolanívprvomradenamietalchybuvpísanítýkajúcusadátumuvydaniarozsudkuokresného
súdu, ktoré pochybenie okresný súd napravil vydaním opravného uznesenia v zmysle ust. 2 ods. 1 CMP

a § 224 .CSP.
9. V ďalšej časti odvolania namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti poukazoval na svoj príjem cca 660 eur mesačne,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vo výške 100 eur mesačne a zdravotný stav pre ktorý nemožno
zohľadňovať jeho možnosť dosahovať príjem ako murár či pestovateľ – chovateľ. Tiež vytýkal súdu,

že neustálil z akého príjmu pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti na maloletého vychádzal, čo je
v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane matky naopak nezisťoval, prečo táto nedosahuje
zisk v spoločnosti N., s. r. o., prečo a z čoho zabezpečuje nové bývanie, za ktoré bude platiť minimálne
350 eur mesačne.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov bez
ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Rozsah, v akom túto dieťaťu poskytujú,
býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú
solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, ako osobná
starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá, že rodičia budú vzhľadom na vyššie

uvedené kritériá plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom
potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa jeho rodičov
musí byť približne rovnaká. Potreby dieťaťa je možné rozdeliť do troch skupín, prvú skupinu tvoria
základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ktoré sú nevyhnuté

pre riadny rozvoj aj výživu dieťaťa. Do druhej skupiny možno zaradiť rozvíjajúce potreby dieťaťa, ako
športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú a vzdelanostnú stránku
dieťaťa. Do tretej skupiny patrí tvorba úspor ako čiastka výživného určené pre budúce potreby dieťaťa,
ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.

11. V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie
uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je

daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú

napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,

zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške adôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa

preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej
ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o

vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá
bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa
bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť
na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho
súčasnú ,,spotrebu“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/2015 zo dňa
9.12.2015)

13. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine týkajúce sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú
všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby
maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečením zdravotnej
starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude tiež

znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča
(uznesenie Ústavného súdu SR u 15. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 154/2016).

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd mal za to, že okresný súd vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a zistil skutočný stav ohľadom odôvodnených potrieb dieťaťa vo veku 2 rokov

v ustálenej sume 300 eur a pomerov matky poberajúcej rodičovský príspevok (473,30 eur). Odvolací súd
odkazuje aj na dôsledné zistenia súdu prvej inštancie ohľadom zárobkových a majetkových pomerov
otca. Možno preto s ním súhlasiť v tom, že príjmy otca nepredstavuje len suma 660 eur mesačne
ako zamestnanca spoločnosti A. & K. A., s.r.o., so sídlom I. XX, IČO: 36 282 499 ako to otec naďalej
v odvolaní tvrdí. Okresný súd správne poukázal na to, že spoločnosť mu vypláca iné sumy ako je

dohodnutá mzda a v iných výplatných termínoch. Uvedené vyplýva z predložených výpisov z účtu otca
podľa ktorého mu boli vyplatené sumy celkove, napr. 10/2023 – 800,- eur, 11/2023 – 1.000 eur, 12/2023
– 3.300 eur, 1/2024 – 5.300 eur, 2/2024 – 900 eur, 3/2024 – 2.500 eur, 4/2024 – 700 eur, 5/2024 – 200
eur, 6/2024 – 500 eur, 7/2024 – 500 eur, 9/2024 – 2.100 eur. Len priemer súm za čas od 01/2024 do
9/2024 predstavoval sumu 1.411 eur. Taktiež otcom boli vložené aj hotovosti cez bankomat (03.01.2024

– 2.000 eur, 18.01.2024 – 1.000 eur, 29.01.2024 – 3.000 eur, 10.02.2024 – 800 eur, 23.02.2024 –
1.000 eur, 23.03.2024 – 400 eur, 17.05.2024 – 3.000 eur. Autá a iné dopravné prostriedky, ktoré otec
užíva bezodplatne vlastní spoločnosť A. & K. A., s.r.o. Napokon je potrebné zdôrazniť, že s uvedenou
spoločnosťou je otec prepojený rodinne keďže spoločníkom je jeho otec K. B.. Otec je aj spoločník
a konateľ E., s.ro., so sídlom I. XX, IČO: 50 151 967. Taktiež je konateľ s.r.o. F. L. M., so sídlom I. XX,

IČO: 51 793 474. Dňa 16.02.2024 otec ako spoločník previedol obchodný podiel tejto spoločnosti na
svoju sestru F. B. odplatne za sumu 5.000 eur pričom ním uvádzané dôvody tohto úkonu vykonaného
počas súdneho konania sa javia ako účelové. Z výpisu z účtu otca vyplývajú aj ním vykonané platby za
online hry (napr. platiteľ Paysafe Payment Solutions Limited) a hazardné hry (hráč online casino). Z hier
obdržal aj značné výhry a to 13.12.2023 – 1.093 eur, 19.12.2023 – 1.990 eur, 16.09.2024 – 1.912,16

eur a 07.10.2024 – 5.123,40 eur. Uvedené finančné prostriedky tiež predstavujú príjem otca. Čo sa týka
majetkových pomerov otca je potrebné poukázať aj na to, že je vlastníkom hodnotných zbraní v značnom
počte - 17 ks (č.l. 159 spisu), ktoré len podľa jeho udania predstavujú celkovú hodnotu 5.130 eur (č.l.
181 spisu).

15. Podľa odvolacieho súdu okresný súd však dospel nesprávnemu záveru o určení vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa keď bežné výživné stanovil v sume 180 eur mesačne a výživné na
tvorbu úspor v sume 50 eur mesačne. Vzhľadom na vek dieťaťa (2 roky) bolo potrebné totiž určiť len
bežné výživné avšak vzhľadom na celkové pomery otca vo vyššej výške. Pri uvedenom útlom veku
dieťaťa a za stavu, že matka poberá rodičovský príspevok možno považovať za dôležité uspokojiť

aktuálne životné potreby dieťaťa (bývanie, oblečenie, obuv, hygiena, strava, lieky, hračky, knižky) ktoré
boli v konaní ustálené v sume 300 eur mesačne. Práve osobitosť spočívajúca v ex lege obmedzení
nakladania prostriedkami určenými ako výživným na tvorbu úspor (je potrebný súhlas súdu) spôsobuje
problematické využitie týchto prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťav súčasnej dobe. V budúcnosti však nemožno vylúčiť určenie výživného i na tvorbu úspor najmä
v súvislosti so vzdelaním dieťaťa. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého
predstavujú sumu 300 eur mesačne, z ktorej odpočítal matkou poberané rodinné prídavky v sume

60 eur a zvyšnú sumu 240 eur rozdelil v pomere 3 : 1 a teda 180 eur otec a 60 eur matka, tak
s uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Dôvodom je, že matka si vzhľadom na vek dieťaťa
plnívyživovaciupovinnosťknemuvýkonomosobnejstarostlivosti.Ajpretonebolarozhodujúcanámietka
otca v odvolaní ohľadom nezisťovania prečo matka nedosahuje zisk v spoločnosti N., s.r.o. so sídlom
F. G. 96, IČO: 52 130 827, v ktorej je spoločníčkou a konateľkou. Príjmové pomery matky sú od

nariadenia maloletého výrazne ovplyvnené skutočnosťou, že je s maloletým na rodičovskej dovolenke
a jej príjmom sú aktuálne výlučne štátne dávky rodičovského príspevku a rodinné prídavky. Za tohto
stavu a s prihliadnutím na osobné, zárobkové pomery otca a jeho celkovú majetkovú situáciu a životnú
úroveň odvolací súd považoval za primerané výživné v sume 230 eur mesačne. Zohľadňuje aj to,
že otec na výživu dieťaťa neprispieva vecným plnením. Určené výživné je otec schopný prispievať aj
napriek ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a to F. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100

eur mesačne. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na svoj zdravotný stav a ktorý odvolací súd nechce
zľahčovať,vkonanínepreukázal,žebytentoboltakéhocharakteruprektorýbymuselbyťinvalidizovaný.

16. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku III.
o bežnom výživnom došlo aj k zmene rozsudku vo výroku V. o zročnom výživnom za čas od 01.01.2024

do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu t.j. 28.10.2025. 17. Odvolací súd k výpočtu zročného
výživného dospel nasledovne: za čas od 01.01.2024 do 28.10.2025 by mal otec zaplatiť sumu 5.060
eur (22 mesiacov x 230 eur = 5.060 eur). Vychádzajúc z rozhodnutia okresného súdu otec mal od
01.01.2024 do 29.04.2025 zaplatené výživné celkovej výške 1.600 eur, čo potvrdili obaja účastníci
konania. Odvolacím súdom bolo zistené, že otec zaplatil od rozhodnutia okresného súdu do rozhodnutia

odvolacieho súdu sumu 1.100 eur (12.06.2025 – 180 eur + 40 eur, 14.07.2025 – 180 eur + 40 eur,
11.08.2025 – 180 eur + 40 eur, 09.09.2025 – 180 eur + 40 eur, 08.10.2025 – 180 eur + 40 eur = 1.100
eur). Z celkového dlhu 5.060 eur tak odpočítal sumu 1.600 eur a sumu 1.100 eur a rozdiel predstavuje
sumu 2.360 eur. Aj keď je v rámci zaužívanej súdnej praxe ustálené povoľovať splácanie nedoplatku
na výživnom odvolací súd mal za to, že u otca sú vzhľadom na jeho pomery splnené podmienky pre

jednorazovú úhradu s lehotou dlhšou ako je zákonná lehota 3 dní (§ 232 ods. 3 CSP) a to do 31.12.2025.
18. Nakoľko odvolací rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku III. ohľadom
bežného výživného zmenil nepovažujúc priznanie výživného na tvorbu úspor za opodstatnené, bol
nútený predmetný rozsudok vo výrokoch IV. a VI. ohľadom výživného na tvorbu úspor a zročného
výživného na tvorbu úspor zrušiť.

19. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu rozhodol o nároku na náhradu trov konania
(prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli zistené ani dôvody
pre použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch
s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo

rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo
veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).