Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123202298
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123202298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, dieťa matky: C. D. E. B., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, a otca: G. H.. C.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX/XX, A. I., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04.04.2025,
č.k. 26P/104/2023-199, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu spôsobu realizácie
preberania a odovzdávania maloletého A. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

2.Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpodľaustanovení§26a§78Zákonaorodine.Zodôvodnenia
rozsudkuvyplýva,žematkasadomáhalanávrhomzodňa11.03.2023zvýšeniavýživnéhonamaloletého

zo sumy 100 eur na sumu 350 eur mesačne od podania návrhu, počas konania navrhla tiež zúžiť styk
otca s maloletým a zmeniť spôsob odovzdávania a preberania maloletého. Otec maloletého nesúhlasil
so zmenou odovzdávania a preberania maloletého ani so zúžením styku s maloletým, žiadal zmenu
styku aj starostlivosti o maloletého. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 26P/104/2023-132 zo dňa
12.01.2024 v danej veci rozhodol tak, že výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo
sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, výrokom II zmenil úpravu styku otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletého vyzdvihnúť v mieste bydliska matky

a v čase určenom ako koniec styku je povinný maloletého vrátiť matke v mieste bydliska matky, výrokom
III. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, teda v časti návrhu matky na zúženie styku otca s maloletým
počasbežnéhorokalennajedenvíkendvkaždomkalendárnommesiaciasúdsúčasnezamietolajnávrh
matky na priznanie zročného výživného od podania návrhu, pretože medzi posledným rozhodnutím o
výživnom a podaným návrhom na zvýšenie výživného neuplynul ani rok. Vo výroku IV. súd zamietol
návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým počas sviatkov a prázdnin aj jeho návrh na striedavú
osobnú starostlivosť. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 11CoP/56/2024 - 171 zo dňa 15.01.2025

odvolanie matky voči výroku III. rozsudku odmietol, na odvolanie otca voči výroku II. rozsudku krajský
súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. zrušil a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu, že súd rozhodnutie vo výroku II nedostatočne odôvodnil a je nepreskúmateľné.3. Súd prvej inštancie preto vo veci zmeny podmienok styku otca s maloletým opäť vec prejednal a
doplnil dokazovanie. Matka navrhla, aby otec každý párny víkend vyzdvihol a odovzdával maloletého v
mieste jej bydliska. Žiadala, aby súd skúmal spôsob odovzdávania a prevzatia maloletého v súvislosti

so všetkými výrokmi rozsudku, teda aj s rozsudkom o výške výživného, pretože podľa jej názoru výrok
o výške výživného, na ktoré bol otec zaviazaný, zohľadňoval výrok o zmene podmienok stretávania,
teda že pre maloletého bude dochádzať len otec, čo mu spôsobuje značné finančné náklady a preto
súd s prihliadnutím na túto skutočnosť určil výživné len vo výške 180 eur. Ak súd bude skúmať výrok o
podmienkach styku otca s maloletým izolovane, rozhodnutie bude nespravodlivé, ak bude ponechaný

doterajší spôsob odovzdávania a preberania maloletého podľa rodičovskej dohody z roku 2022. Otec
maloletého žiadal tento návrh matky zamietnuť a požadoval, aby podmienky odovzdávania a preberania
maloletého zostali podľa súdom schválenej rodičovskej dohody z roku 2022, pretože tento spôsob bol
nadstavenýafungovalužpriprvejúpraverodičovskýchprávapovinnostíporozvodemanželstvarodičov
maloletého. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.

4. Súd mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/147/2014 zo dňa
22.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/23/2017 zo dňa 27.02.2018
bol maloletý na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola
zaviazaná výživným 100 eur mesačne a súd upravil jej styk s maloletým na každý párny víkend od
piatka do nedele a tiež počas prázdnin s tým, že matka bola oprávnená maloletého si vyzdvihnúť v

mieste bydliska otca a po skončení styku bola povinná maloletého syna vrátiť otcovi v mieste bydliska
matky. V čase tejto úpravy matka žila v dvojizbovom byte v vo vlastníctve starej matky maloletého a
pracovalavpracovnompomere,ktorýbolukončenývskúšobnejdobenajejžiadosť,nakoľkosarozhodla
podnikať a podľa jej vyjadrení mala z podnikania vtedy mesačný čistý príjem v priemere 600 až 800
eur. Otec maloletého býval v okrese Levoča v rodinnom dome v spoluvlastníctve rodičov maloletého,

podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahol za uvedené obdobie celkové príjmy od všetkých
jeho zamestnávateľov v sume 7.677,55 eur. Otec bol jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti
s hospodárskym výsledkom za rok 2016 vo výške 2.152 eur. Maloletý navštevoval materskú školu.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/131/2019-699 zo dňa 28.03.2022 bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec

sa zaviazal na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne a bol oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny víkend v roku v čase od piatka od 14:00 hod. do nedele do 17.00 hod. a tiež počas
školských prázdnin a sviatkov s tým, že matka bola oprávnená v čase určenom ako začiatok styku si
syna vyzdvihnúť v mieste bydliska otca a v čase určenom ako koniec styku bola povinná ho vrátiť otcovi
v mieste bydliska matky. Matka bývala v F. XX s partnerom v jeho dome a s maloletým, bola konateľkou

a spoločníčkou v obchodnej spoločnosti. V súčasnosti matka požadovala, aby každý párny víkend otec
zavážal aj privážal maloletého, v tom prípade bola uzrozumená s výškou zvýšeného výživného 180 eur
a nepožadovala pôvodných 350 eur. Voči výroku o zvýšení výživného sa neodvolala, avšak podľa matky
výška výživného môže byť predmetom ďalšieho konania do budúcna. Neodvolala sa ohľadom výroku
o výživnom, pretože bolo vyhovené návrhu čo sa týka odovzdávania a preberania maloletého. Podľa

jej názoru výška výživného aj spôsob odovzdávania a prebratia maloletého nekopírujú rovnocennosť a
rovnoprávnosťrodičov.Poukázalanato,žeonasasnaží,podniká,zabezpečujepríjem,abymaloletýmal
zabezpečené po materiálnej stránke aj z hľadiska jeho psychického vývinu všetko, na druhej strane otec
nevyužíva svoje možnosti a schopnosti na maximum, keďže stále pracuje iba na čiastočný úväzok. Ona
pracuje ako konateľka vo vlastnej spoločnosti, má fitnescentrum, kde má aj 7 zamestnancov, obsluhuje

recepciu a bar. Keď ide po maloletého v nedeľu k otcovi, prichádza za jeden deň o 183 eur, pretože
musí za seba postaviť zamestnanca a dať mu aj príplatok za prácu cez víkend. Cez víkend je len 1
zamestnanec vo fitnescentre. Jej príjem z podnikania je 800-900 eur mesačne, niekedy aj 1.000 eur,
prevádzkuje aj tenisové kurty, kde za nájom platí 2.000 eur mesačne. Spláca úver 2.500 eur mesačne
za kúpu budovy, kde má fitnescentrum. Otec podľa jeho vyjadrenia v čase keď prevádzkoval vinotéku

tiež musel cez víkend mať zamestnanca, keď išiel po syna.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zmenu
podmienok styku otca s maloletým (odovzdávanie a preberanie maloletého) nie je dôvodný. Od rozvodu
manželstva rodičov do súčasnosti došlo k zmene pomerov v starostlivosti o maloletého aj k zmene

pomerov u rodičov, ale nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o
podmienkach spôsobu styku otca s maloletým. Medzi rodičmi je od rozvodu nefunkčná komunikácia,
konflikty, rozdielne predstavy o výchove maloletého. V čase prvej úpravy rodičovských práv a povinností
v roku 2017, kedy bol maloletý zverený do starostlivosti otca, prebiehal styk matky s maloletým každýpárny víkend v bežnom roku s tým, že matka v piatok vyzdvihla maloletého u otca a v nedeľu otec
odovzdal maloletého matke v mieste bydliska matky. V roku 2022 po zmene zverenia maloletého
do starostlivosti matky bol rodičmi dohodnutý styk otca s maloletým každý párny víkend od piatka

do nedele s tým, že zostali zachované podmienky styku podľa pôvodnej úpravy, rodičia si vymenili
opačne piatok a nedeľu pri odovzdávaní a preberaní maloletého. Rodičia maloletého sa teda minimálne
od roku 2017 striedajú, obaja rodičia cestujú každý druhý víkend za účelom odovzdania a prebrania
maloletého až do súčasnosti, obaja sú teda dlhodobo uzrozumení s podmienkami realizácie styku s
maloletým. Maloletý je zvyknutý rokmi na cestovanie a na tento režim a s pribúdajúcim vekom je čoraz

viac samostatný. Neobstojí argument matky, že cestovanie každý druhý víkend je pre ňu zaťažujúce
finančne a výživné určené otcovi v nižšej sume malo zohľadniť skutočnosť, že by maloletého vyzdvihoval
a odovzdával len otec v mieste bydliska maloletého u matky. Pri značnej vzdialenosti bydlísk rodičov -
F. u matky a A. I. u otca, rodičmi doteraz realizovaný spôsob styku s maloletým naposledy na základe
ich dohody, nie autoritatívneho rozhodnutia súdu, zabezpečuje rovnomerné rozloženie povinností pri
zabezpečovaní styku maloletého s druhým rodičom. Tiež obaja rodičia znášajú aj finančné zaťaženie

spojené s cestovaním. Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nespôsobil otec maloletého, matka sa
v čase rozvodu odsťahovala z bydliska maloletého. Nebolo by spravodlivé, aby len matka získala
z uvedeného výhodu. Súd nevzhliadol dôvod, prečo by mal len otec znášať všetky ťarchy spojené s
cestovaním a realizáciou styku s maloletým, keď tieto ťarchy rodičia znášali dlhodobo rovnomerne, teda
aj otec, a to aj v čase, kedy bol maloletý v osobnej starostlivosti otca. Stretávanie s maloletým sa po

celý čas realizovalo za vedomosti matky o príjme otca, ktorý sa za roky významne nezmenil a za stavu
dohodnutého výživného 100 eur mesačne. Matka podnikala aj v čase prvej úpravy rodičovských práv a
povinností v roku 2017, kde deklarovala príjem 600 až 800 eur, menila zamestnania, pracovala aj pre K.
L.spríjmompribližnedo1.400eurmesačne.Vminulostisizprácevpiatok,keďmaloletéhoodovzdávala
otcovi v A. I., brávala aj voľno. Teda vždy aj pri zmene zamestnaní, bydlísk vedela matka zabezpečiť

a prispôsobovala aj pracovné povinnosti tak, aby sa podmienky styku realizovali podľa dohody rodičov.
Aktuálne matka podniká, má viacerých zamestnancov, prosperuje a v súvislosti s cestovaním podľa
rodičovskej dohody je schopná podmienky styku otca s maloletým zabezpečovať. O trovách celého
konania - odvolacieho aj prvoinštančného súd rozhodol podľa § 52 CMP.

6.Protitomutorozsudkupodalamatkaodvolaniemajúczato,žesúdnesprávneaneúplnezistilskutočný
stav veci. Uviedla, že vo svojom návrhu vychádzala z bežnej praxe aj judikatúry v prípadoch, kedy je
dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi je súdom upravený styk. Mala za to,
že nakoľko sa súd s jej argumentáciou stotožnil, bude jeho rozhodnutie aj dostatočne práve podložené
a dostatočným spôsobom odôvodnené. Matka okrem potrieb a najlepšieho dobra dieťaťa argumentovala

aj zmenou podmienok na svojej strane, nakoľko je už druhý rok matkou samoživiteľkou, ktorá živí seba aj
maloleté dieťa, ako fyzická osoba má úver vo výške 2.500 eur mesačne, nájomné na byt 550 eur a ďalšie
výdavky, ktoré znáša ako právnická osoba rovnako sama, vrátane motorového vozidla, ktoré mesačne
spláca po 488 eur a využíva aj na súkromné cesty vrátane vyzdvihovania syna v mieste bydliska. Súd
určil otcovi vyživovaciu povinnosť na A. vo výške 180 eur, hoci matka žiadala 350 eur a matka mala

za to, že súd zohľadnil v určení výšky výživného aj zmenu v spôsobe vyzdvihovania a preberania
maloletého A. v bode 18 pôvodného rozsudku, teda aj s ohľadom na cestovné náklady otca. Proti výške
výživného matka nepodala odvolanie, pretože súd vyhovel jej návrhu čo do odovzdávania a preberania
maloletéhovýrokom II.Matkažiadalasúd,abyskúmalpovráteníveciodvolacímsúdomvýrokospôsobe
odovzdávania a prevzatia maloletého v súvislosti so všetkými výrokmi predmetného rozsudku, teda aj

čo do výroku o výške výživného, pretože práve výrok o výške výživného zohľadňoval výrok o zmene
podmienok stretávania, t.j. že pre maloletého bude dochádzať len otec, čo mu spôsobuje značné
finančné náklady. Súd podľa názoru matky pochybil keď rozhodol izolovane o výroku II., mimo kontextu
výroku o výške výživného, matka toto rozhodnutie považuje za nespravodlivé a argumentáciu súdu
za laxnú, nedostatočnú, nekopírujúcu súčasný stav a súčasné podmienky na strane matky. Súd svoje

rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, neskúmal ho v súlade s ustálenou súdnou praxou, neprihliadol
na argumentáciu súdu v rozsudku, skúmal túto úpravu izolovane a vôbec sa nezaoberal primárnym
dôvodom v návrhu matky a to akútnou potrebou zvýšenia výživného.

7. V ďalšom matka argumentovala zmenou nákladov na výživu maloletého dieťaťa od roku 2022,

ktoré sa podstatne zvýšili odkedy došlo k uzavretiu rodičovskej dohody. Súd nedostatočne skúmal
ekonomickú situáciu matky, jej permanentnú starostlivosť o maloletého vyžadujúcu od nej úhradu
nákladov neporovnateľne vyšších než vynakladá otec a súd nezohľadnil to, že otec sa nepodieľa
žiadnym spôsobom na výdavkoch dieťaťa na školskú dochádzku, mimoškolské a záujmové aktivitydieťaťa, či jeho zdravotnú starostlivosť. Súd nezohľadnil, že otec nevyužíva pracovné možnosti
a schopnosti na maximum s tým, že väčšinou pracuje doma a občasné pracovné cesty do zamestnania
v Bratislave môže prispôsobiť vyzdvihovaniu maloletého. Nesprávny je aj argument súdu, že zmenou

spôsobu vyzdvihovania by matka získala výhodu z toho, že práve ona zmenila bydlisko. Matkine právo
presťahovať sa je jej ústavným právom na slobodu pohybu a pobytu a nemôže byť obmedzované
v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým dieťaťom. To, že matka podniká, má viacerých
zamestnancov a prosperuje, nič nemení na skutočnosti, že v príčinnej súvislosti so starostlivosťou
o maloletého matka všetko robí preto, aby mu zabezpečila kvalitnú plnohodnotnú starostlivosť, čo však

nevylučuje otca z rovnakej povinnosti. Je výlučne na jej osobnosti a šikovnosti, že ako samoživiteľka
zvláda aktívne podnikať, zabezpečovať domácnosť, prevádzky a tiež starostlivosť o seba aj maloleté
dieťa. Pravidelné cestovanie do L. v čase víkendu obmedzuje matku v čase, ktorý by ako zamestnanec
natrvalýpracovnýúväzokmohlavyužiťajakočasťosobnéhovoľnaaoddychu. Cestysúpreňunáročné,
zaťažujúce, vyráža na cestu hneď z práce o 12:00 hod. a po príchode domov vo večerných hodinách
medzi 20:00 hod. a 21:00 hod. musí ešte zabezpečovať prípravu maloletého A. do školy, postarať sa

o domácnosť a prevádzky. Rovnaké možnosti súvisiace s podnikaním, ktoré má aj otec, tento nevyužíva,
hoci je vysokoškolsky vzdelaný, ovláda cudzie jazyky, má založenú aktívnu spoločnosť s.r.o., prenajíma
priestory na komerčné účely a okrem energií nemá s bývaním žiadne náklady. Súd tiež nevenoval
pozornosť zrazu objavenej a do spisu doloženej diagnóze u otca na základe úrazu v roku 2023, ktorá mu
má údajne znemožňovať cestovanie autom, resp. obmedzovať šoférovanie, pričom matke nie je zrejmé,

aké konkrétne obmedzenie otcovi vzniká s ohľadom na túto diagnózu, nakoľko naďalej pravidelne
a bezproblémovo maloletého A. preberá autom. Podľa názoru matky sa otec všemožnými spôsobmi
snaží vyhnúť povinnosti zabezpečovať adekvátnym spôsobom svoje maloleté dieťa. Navrhla preto, aby
súd ponechal vyživovaciu povinnosť otca na maloletého v sume 180 eur mesačne s tým, že v časti
úpravy styku otca s maloletým bude otec oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletého

vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku bude povinný maloletého vrátiť
matke v mieste jej bydliska.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd s ohľadom na
dokazovanie vykonané pred okresným súdom, rozhodnutie potvrdil.

9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne a takisto ho
navrhol potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo

skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý zamietol návrh matky na zmenu spôsobu realizácie preberania a odovzdávania maloletého A..

13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie dôvodnosti predmetného matkinho návrhu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatujúc správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď ani s prihliadnutím nauplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa však žiada dodať nasledovné:

14. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, podstatou odvolacej argumentácie bolo nedostatočné,
resp. nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci
a potom tiež nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd však po preskúmaní spisového
materiálu nezistil v postupe prvoinštančného súdu žiadne z vytýkaných pochybení, ktoré by viedlo
k nesprávnemu rozhodnutiu v danej veci.

15. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pokiaľ matka požadovala zmenu
spôsobu realizácie preberania a odovzdávania maloletého A. pri stretávaní otca s maloletým, pre
vyhovenie jej návrhu bolo nevyhnutné, aby bola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá nastala od

posledného rozhodovania súdu o tejto otázke, ktorá je podstatná a týka sa okolností, určujúcich pre
takéto rozhodnutie. V danom prípade však správne prvoinštančný súd zistil a konštatoval, že k takejto
podstatnej zmene pomerov nedošlo, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje. Rodičia sa pri
preberaní a odovzdávaní maloletého striedajú už celé roky, a ako správne uviedol súd prvej inštancie,
obaja rodičia cestujú každý druhý víkend za účelom odovzdania a prebrania maloletého, pričom sú

dlhodobo uzrozumení s podmienkami realizácie styku s maloletým. Skutočnosť, že súd v predmetnom
konaní výrokom (už právoplatným, nenapadnutým odvolaním) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a nie na sumu 350 eur mesačne ako
navrhovala matka, nezakladá žiadnu takú zmenu pomerov, ktorú treba vyhodnotiť ako podstatnú zmenu
pomerov odôvodňujúcu zmenu spôsobu realizácie preberania a odovzdávania maloletého A..

16. Skutočnosť, že súd nevyhovel návrhu matky na určenie vyššieho výživného nemá bez ďalšieho
žiadny priamy vplyv na otázku úpravy preberania a odovzdávania maloletého A.. K argumentácii
odvolateľky sa žiada uviesť, že z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 26P/104/2023-132 zo dňa
12.01.2024 nevyplýva, že by výška takto stanoveného výživného bola akýmkoľvek významným

spôsobom ovplyvnená skutočnosťou, že súd zároveň týmto rozsudkom zmenil spôsobom preberania
a odovzdávania maloletého v zmysle matkinho návrhu (výrokom, ktorý bol neskôr odvolacím súdom
zrušený), nič také z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť. Zároveň, vychádzajúc zo zistených
okolností prípadu je i zrejmé, že uvedená technická otázka týkajúca sa podmienok stretávania otca
smaloletýmzohrávapristanovenívýškyvýživnéhoibazanedbateľnúúlohu,nespôsobilúovplyvniťvýšku

výživného spôsobom ako si matka predstavuje. Nejde totiž o žiadne vysoko nákladné dopravovanie
maloletého dieťaťa (napr. príliš častým alebo nákladným cestovaním k druhému rodičovi, prípadne
dopravovaním dieťaťa do zahraničia alebo dopravovaním dieťaťa s nutnosťou obstarať si prenocovanie
a pod.) , ale o relatívne bežné odovzdávanie síce medzi vzdialenejšími bydliskami rodičov (cca 250 km),
pričomideukaždéhozrodičovlenodvejazdymesačne.Jepretonedôvodnédomnievaťsa,žeprevýšku

výživného bola uvedená otázka určujúca alebo podstatná. Odvolateľke preto nemožno dať za pravdu,
že rozhodnutie je nesprávne ak nebude súčasne prehodnotená aj výška stanoveného zvýšeného
výživného. Je totiž zrejmé, že dôvodom zvýšenia výživného na sumu stanovenú súdom boli zmenené
pomery účastníkov konania týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a schopností rodičov
a nie spôsob odovzdávania dieťaťa. Pokiaľ matka nepodala odvolanie v časti zvýšenia výživného

a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, nie je možné, aby už súd v tomto konaní posudzoval
správnosť rozhodnutia o výživnom. Nijako preto nepochybil prvoinštančný súd, keď po vrátení veci
prejednával výlučne len predmet konania, v ktorom bola vec zrušená odvolacím súdom, pretože
iba práva a povinnosti rodičov týkajúce sa spôsobu preberania a odovzdávania maloletého zostali
týmto predmetom, bolo preto vylúčené, aby súd opätovne prehodnocoval výšku výživného. Zároveň

výška zvýšeného výživného určená súdom v sume 180 eur nezakladá žiadny dôvod (nepredstavuje
žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov), zdôvodňujúci vyhovenie návrhu matky ohľadom odovzdávania
a preberania dieťaťa.

17. Odvolací súd dodáva, že ani ostatné argumenty matky neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním

napadnutého rozhodnutia. Cestovné náklady vznikajú obom rodičom v približne rovnakej výške, to
isté platí ohľadom straty času, i nepohodlia vyplývajúceho z cestovania. Nemožno matke upierať
právo slobodne sa rozhodovať o tom, kde chce žiť, zároveň ale si táto musí byť vedomá dôsledkov,
ktoré v súvislosti s presťahovaním do vzdialenejšej lokality vzniknú. Ani odvolací súd nepovažuje zaspravodlivé vyžadovať iba od jedného z rodičov, aby takto vzniknuté negatívne dôsledky súvisiace
s prepravou dieťaťa sám znášal, zvlášť ak ich tento rodič nespôsobil. Pokiaľ ide o námietky
matky, smerujúce voči nevyužívaniu možností a schopností otca, rovnako ako námietky smerujúce

k nedostatočnému zohľadneniu odôvodnených zvýšených potrieb dieťaťa, tieto mali byť uplatnené
v prípadnom odvolaní voči výroku o výživnom, v predmetnom konaní sú však irelevantné.

18. Odvolací súd nedal tiež za pravdu matke, že by súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil, z rozhodnutia je zrejmé, že odôvodnenie napĺňa atribúty vyžadované v ust. § 220

CSP, súd sa tiež dostatočne vysporiadal s podstatnou argumentáciou účastníkov konania a svoje
závery podložil logickými a zrozumiteľne vysvetlenými úvahami majúcimi oporu vo vykonanom
dokazovaní. Neopodstatnené je i tvrdenie odvolateľky, že súd neprihliadal na ustálenú súdnu prax.
V otázke odovzdávania a preberania dieťaťa pri úprave styku s nerezidenčným rodičom nemožno
hovoriť o ustálenej súdnej praxi, nakoľko i keď väčšia časť rozhodnutí všeobecných súdov upravuje
odovzdávanie a preberanie dieťaťa jedným rodičom, je zároveň bežnou praxou rozdelenie tejto

povinnosti medzi oboch rodičov ako odraz individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu.
V danej veci odvolací súd uzatvára, že takéto rozdelenie povinnosti medzi oboch rodičov je s ohľadom
na zistený skutkový stav nepochybne namieste.

19. Vedený týmito úvahami odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania. Súčasne
bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách tohto odvolacieho konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

20. Záverom odvolací súd uvádza, že ostatné argumenty odvolateľky už považoval pre rozhodnutie vo

veci samej za bezvýznamné, nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu a preto bez potreby sa s nimi
osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 ).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).