Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722203523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. - D., právne zastúpená: JUDr. Katarína Turanská,
advokátkasosídlomvMartine,Štúrovonámestie10520/13B,protižalovanému:C.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, C. - D., právne zastúpený: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom v
Martine, A Kmeťa 10511/17, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/69/2022-245 zo dňa 29. februára
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej
aj len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal:

- zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v E. E., F., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vo výške 303,30 Eur,

- zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v E. E., F., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vo výške 889,47 Eur,
- zostatok finančných prostriedkov na účte vedenom v E. E., F., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, vo výške 1.657,16 Eur,

- sporák zn. Mora v zostatkovej hodnote 100 Eur,
- sedačka v zostatkovej hodnote 400,-Eur;

- konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 250,-Eur,
- TV stolík v zostatkovej hodnote 250,-Eur,

- skriňa z teakového dreva v zostatkovej hodnote 500,-Eur.

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal:- trojizbový byt č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, postaveného
na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 1337/27 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1930

m2, zapísaný na LV XXXX, vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. D., mesto
C., okres C. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti
74/1000921, zapísaný na LV XXXX, vedeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. D.,
C. C., okres C., v zostatkovej hodnote 106.302 Eur,
- osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ŠPZ: C. XXXXX, rok 2000, v zostatkovej hodnote 200,-Eur,

- hrnce zn. Zepter v zostatkovej hodnote 1.000,-Eur,
- mikrovlnná rúra zn. Zelmer v zostatkovej hodnote 10,-Eur,
- 4 ks drevené stoličky v zostatkovej hodnote 50,-Eur,
- stacionárny bicykel CROMWELL HT 2002 v zostatkovej hodnote 50,-Eur

- vysávač zn. Electrolux v zostatkovej hodnote 10,-Eur,
- trakčné ležadlo v zostatkovej hodnote 10,-Eur,
- 7 ks nadstavcových malých skriniek z masívu v zostatkovej hodnote 100,- Eur,
- veľká skriňa z masívu v zostatkovej hodnote 150,- Eur
- drevená lavička v zostatkovej hodnote 20,- Eur,

- práčka zn. Whirpool v zostatkovej hodnote 60,-Eur,
- televízor zn. Panasonic v zostatkovej hodnote 800,-Eur (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 52.206,04
Eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že
stranám nárok na ich náhradu nepriznal (výrok III.).

2.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu
Martin sp. zn. 24Pc/12/2019 mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom zo dňa 07.10.2019,
č. k. 24Pc/12/2019-28, právoplatným dňa 14.11.2019, bolo manželstvo strán sporu, uzatvorené dňa

08.10.1988, rozvedené.
Podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie D. G., IČO: XX XXX XXX, ku dňu 02.08.2022 bola
hodnota bytu stanovená na sumu 120.000,-Eur. Suma predmetnej nehnuteľnosti za 1 m2 bola ustálená
na sumu 1.640 Eur/m2. Pre vypracovanie a ocenenie bola použitá porovnávacia metóda spočívajúca
v zistení najpodobnejších aktuálne ponúkaných nehnuteľností v danej lokalite s prihliadnutím na celkovú

cenu bytu a na priemernú cenu bytu za m2. Miestna ohliadka sa uskutočnila na mieste samom dňa
27.07.2022.

Dňa13.02.2019uzavreloOkresnéstavebnébytovédružstvoMartinsostranamisporuZmluvuoprevode
vlastníctva družstevného bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. XX, spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku. Strany
sporu nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nájom vznikol na základe Zmluvy
o prevode členských práv a povinností zo dňa 10.05.1995, ktorú uzatvorili prevodcovia H. C. a I. C. so
žalobkyňou a žalovaným.

Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D., mal preukázané, že strany sporu sú vlastníkmi (BSM) bytu č. XX. Z výpisu
z LV č. XXXX, k. ú. D., vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom
je postavený bytový dom.

Bolo nesporné, že BSM medzi stranami sporu vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo

právoplatnosťouvýrokurozsudkuorozvodemanželstvadňa14.11.2019.PrivyporiadaníBSMvychádzal
zo stavu vyporiadavaných vecí ku dňu zániku manželstva, t.j. ku dňu 14.11.2019 a z ceny ku dňu
vyporiadania BSM, teda ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

V priebehu sporu strany zhodne ustálili, že do masy BSM patrí okrem iného aj byt č. XX zapísaný na LV

XXXX a strany súhlasili aj s tým, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný
však nesúhlasil s cenou navrhnutou žalobkyňou a zároveň žiadal určiť disparitu podielov tak, že bude
stanovená v pomere 100:0 %.Súd prvej inštancie ustálil, že byt patrí do BSM, keďže bol nadobudnutý za trvania manželstva.
Rovnako tak členské práva k bytu strany sporu nadobudli za trvania manželstva. Žalovaný tvrdil, že
o nadobudnutie bytu sa pričinil výlučne on, keďže prostriedky, za ktoré bol byt a členské práva k bytu

nadobudnuté, boli jeho výlučným majetkom, ktorý nadobudol darom od svojich rodičov. Rodičia mali
žalovanému darovať sumu 310.000 Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 10.290,-Eur, na vyplatenie
členského podielu v bytovom družstve a následne mu mali darovať sumu 649.900 Sk (bod 12.
odôvodnenia), čo po prepočte predstavuje sumu 21.572,-Eur, na rekonštrukciu bytu. Žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení predložil súdu čestné prehlásenia uvedených osôb.

Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že prostriedky, za ktoré bol byt nadobudnutý a
rekonštruovaný, boli v jeho výlučnom vlastníctve. Ani z jedného ním predloženého listinného dôkazu
nevyplýva, že by mu rodičia darovali sumu v celkovej výške 959.900 Sk, čo po prepočte predstavuje
sumu 31.862,84 Eur. Žalovaný neuviedol a ani nepreukázal, odkiaľ mali jeho rodičia taký vysoký obnos
finančných prostriedkov. Za účelom nadobudnutia členského podielu si rodičia žalovaného mali požičať
od rodiny sumu 148.650 Sk, čo malo nastať v roku 1995 a následne mali v období rokov 1995 –

1997 opätovne žalovanému darovať ešte vyššiu sumu 649.900 Sk na rekonštrukčné práce. Nebolo
preukázané ako mohli rodičia žalovaného disponovať takou masou peňažných prostriedkov, keď „len“
pri sume 310.000 Sk si podľa tvrdení žalovaného museli cca 1 požičať od širšej rodiny. Žalovaný tak
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nadobudnutia sumy 310.000 Sk do svojho výlučného vlastníctva.
Nebolo preukázané, že by finančný obnos bol darovaný výlučne jemu. Najmä, ak uvádzal, že tie

peniaze boli brané najskôr ako požičané, ale nemohli ich uhradiť. Rovnako nepreukázal nadobudnutie
prostriedkov na rekonštrukčné práce v takom rozsahu ako tvrdil a do svojho výlučného vlastníctva.
Čo sa týka predložených čestných vyhlásení rodinných príslušníkov žalovaného, tieto boli vyhotovené
v priebehu sporu na podporu tvrdení žalovaného, avšak neboli podporené výsluchom osôb. Na podporu
vierohodnosti týchto prehlásení považoval za nevyhnutné konfrontovať ich vyhlásenie s priamom

výpoveďou a odstrániť pochybnosti. Súd prvej inštancie považoval za ťažko uveriteľné, že si brat
žalovaného po 28 rokoch pamätá, že bol osobne prítomný s otcom v banke, a to presne dňa 10.05.1995,
kedy malo prísť k podpisu Zmluvy o prevode členských práv a povinností a odovzdaniu finančných
prostriedkov. Samotné čestné vyhlásenie jeho druhej manželky bolo spochybnené žalobkyňou. Tvrdenia
žalovaného považoval len za neúspešnú snahu odvrátiť toto spochybnenie. Pani J. B. len uviedla

sprostredkované informácie od svojej sestry - matky žalovaného, možno aj od samotného žalovaného.
Nie je preukázané, že by bola priamo prítomná pri údajnej dohode o darovacej zmluve. Pani F. K. mala
dohliadať na údajnú dohodu o dedičstve, z ktorej však priamo nevyplýva jednostranný dar finančných
prostriedkov výlučne žalovanému. Aj z uznesenia o dedičstve je zrejmé, že dedičia po poručiteľke L.
B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vyhlásili, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do

úvahy.
Poukázal na to, že aj keď nevykonal dokazovanie výsluchom týchto svedkov, keďže nebol zložený
preddavok, žalovanému nič nebránilo zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní, prinajmenšom brata
s manželkou s tým, že je ťažko predpokladať, že by si ako jeho priami príbuzní uplatňovali svedočné.
Rovnaký názor mal aj vo vzťahu k pani J. M..

Vo vzťahu k určeniu zostatkovej hodnoty bytu uviedol, že všeobecná trhová hodnota bytu bola
stanovená realitnou kanceláriou na sumu 120.000,-Eur k 02.08.2022. Strany sporu ďalšie dokazovanie
nenavrhli, resp. žalovaný odmietol vykonanie znaleckého posudku. Jeho právna zástupkyňa v rozpore
s vyjadrením klienta na jeho vyhotovení trvala. Žalovanému bola poskytnutá dostatočne dlhá lehota
na zaplatenie preddavku na trovy ním navrhnutého dokazovania. Lehota uplynula dňa 10.11.2023,

pričom do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 30.01.2024 preddavok stále nebol
zložený. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové a obštrukčné. Žalovaný bol právne zastúpený
v priebehu celého konania a nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Nič mu ani nebránilo
zabezpečiť si finančné prostriedky na preddavok iným spôsobom, napr. požiadať svoju blízku solventnú
kamarátku, aby mu na úhradu preddavku poskytla finančné prostriedky. Je v záujme strany, ktorá niečo

tvrdí, aby svoje tvrdenia preukázala. Keďže súd nemôže tolerovať pasivitu strán sporu a musí konať
aj v prípade, ak sú nečinné, pristúpil k stanoveniu všeobecnej hodnoty tým spôsobom, že vychádzal
z makroekonomických ukazovateľov zverejnených na internetovej stránke https://nbs.sk/statisticke-
udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/, kde z tam zverejnených
a verejne dostupných údajov súd zistil, že cena nehnuteľností na bývanie v Žilinskom kraji za 1 m2

bola v 3. štvrťroku 2022, t.j. v čase stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, na úrovni 2.134,-Eur a v 4.
štvrťroku 2023 na úrovni 1.874,-Eur. To predstavuje pokles cien nehnuteľností na bývanie v Žilinskom
kraji v percentuálnom vyjadrení na 87,82 %, čo predstavuje všeobecnú hodnotu bytu 105.384,-Eur.
Ďalej zistil, že cena nehnuteľností na bývanie v SR za 1 m2 vo vzťahu k trojizbovým bytom bolav 3. štvrťroku 2022, t.j. v čase stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, na úrovni 2.770,-eur a v 4.
štvrťroku 2023 na úrovni 2.475,-Eur. To predstavuje pokles cien nehnuteľností na bývanie v trojizbových
bytoch v SR v percentuálnom vyjadrení na 89,35 %, čo predstavuje všeobecnú hodnotu bytu 107.220

Eur. Vychádzajúc z priemeru takto stanovenej hodnoty bytu (105.384 + 107.220 = 212.604 : 2) určil
všeobecnú zostatkovú hodnotu vo výške 106.302,-Eur.
K žalovaným tvrdenej disparite podielov uviedol, že prioritnou zásadou pre vyporiadanie BSM je záver,
že podiely oboch manželov sú rovnaké. V prípade, ak niektorý z manželov tvrdí, že existujú skutočnosti,
ktoré majú za následok neuplatnenie zásady rovnakých podielov, zaťažuje ho dôkazné bremeno.

Disparita podielov prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade, ak ide o také konanie alebo
nečinnosť jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa to
premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. Samotné tvrdenie žalovaného o jeho vkladoch do
manželstva, z ktorých nadobudli a rekonštruovali byt, ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Aj
samotná okolnosť oddeleného hospodárenia (rozdielne účty a pod.), hoci aj po dlhšiu dobu, nemusí
viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych podielov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené

ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného oproti druhému.

Vzhľadom k hodnote majetku, ktorý nadobudol každý z bývalých manželov žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 52.206,04 Eur (56.555,97 – 4.349,93). Celková hodnota
vyporiadavaného majetku je vo výške 113.111,93 Eur, z čoho žalobkyňa nadobudla majetok v celkovej

výške 4.349,93 Eur a žalovaný vo výške 108.762,-Eur. Pri rovnosti podielov pripadá na každého suma
56.555,97 Eur. Na úhradu vyrovnacieho podielu určil lehotu 3 mesiacov, ktorú považoval za primeranú
hodnote majetku (aktíva), ktorý žalovaný nadobudol, výške vyrovnacieho podielu ako aj dobe potrebnej
na prípadné zabezpečenie si finančných prostriedkov (pôžička, úver a pod.). Žalobkyňa nemôže byť
vyporiadaním BSM obmedzovaná po neprimeraný dlhý čas tým, že stratí majetok bez poskytnutia

protináhrady, ale musí jej byť poskytnutý ekvivalent majetku, o ktorý „prišla“ vyporiadaním.

3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na

to, že vo svojich vyjadreniach uviedol, že dňa 10.5.1995 odkúpil od vtedajšieho majiteľa členských práv v
OSBDčlenskýpodielvbytovomdružstve,sktorýmbolospojenéprávoužívaniapredmetnéhobytuč.XX.
KúpasauskutočnilanaOSBDMartintak,žeoprotipodpisuzmluvyoprevodečlenskýchprávnabytovom
družstve bola vtedajšiemu majiteľovi členských práv v OSBD vyplatená suma 310.000,- Sk. Bolo 6 rokov
porevolúciivroku1989abytysapredávalizabežnétrhovéceny,čopribytochdružstevnýchznamenalo,

že za trhovú cenu bytu sa prevádzali členské podiely v bytovom družstve, z ktorými bolo spojené právo
užívania konkrétneho bytu. Toto bola bežná prax vtom čase, takto sa štandardne nadobúdali členské
práva v bytovom družstve, z ktorými bolo spojené právo užívať byt.
Osobne pani žalobkyňa bola pri podpise zmluvy o prevode členských práv v bytovom družstve, túto
zmluvu podpísala. Vedela, že za tento byt zaplatil sumu 310.000,- Sk a bola osobne pri tom, keď tieto

peniaze odovzdával predchádzajúcemu nájomcovi bytu v priestoroch OSBD Martin. Suma 310.000,- Sk
bola uhradená p. H. C. a jeho manželke I. C., toho času bytom N. XX, N.. Byt nebol získaný zadarmo
a ak žalobkyňa tvrdí, že zaň nič neplatili, tak nehovorí pravdu a účelovo zavádza súd. Je však možné,
že žalobkyňa nadobudla zdanie, že byt bol získaný zadarmo, pretože ona v skutočnosti žiadne peniaze
zaň nezaplatila, nepodieľala sa ani minimálnou finančnou čiastkou na nadobudnutí tohto bytu.

PrivysporiadaníBSMsúdmusíprihliadaťktoaakýmspôsobomsapodieľalnanadobudnutíkonkrétneho
majetku, a preto akékoľvek požiadavky na vyplatenie z bytu považuje za v rozpore z platným právnym
poriadkom, najmä Občianskym zákonníkom, a tiež za požiadavky v rozpore z morálnymi pravidlami. K
uvedeným skutočnostiam prevodu členského podielu navrhol vypočuť p. H. C. a I. C. a tiež vyžiadať

zmluvnú dokumentáciu k prevodu tohto podielu a uzavretej novej nájomne zmluve od OSBD. Tieto
dôkazy súd nevykonal, nevypočul predchádzajúcich majiteľov členského podielu a tiež si nevyžiadal
dokumentáciu z OSBD pre riadne objasnenie a zistenie skutkového stavu veci.

Celá finančná ťarcha bola na ňom. Peniaze získal darom od svojich rodičov, ktorí mu poskytli peniaze,

pričom 150.000,-Sk mal otec na svojom účte vo J. banke v C. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a zvyšok
si požičali rodičia pre neho od svojich príbuzných, a to od maminej sestry J. B. a A. L.. Rodičia
neskôr peniaze získané od príbuzných, týmto aj vrátili, o čom svedčí aj doklad napísaný rukou mamy
žalovaného, ktorého kópiu predložil spolu s originálom na súde. Keď sa žalobkyni v predvečer toho,ako išli podpisovať zmluvy a vyplácať peniaze na OSBD Martin, opýtal koľko sa jej podarilo získať
od jej rodiny finančných prostriedkov tak mu odpovedala, že nič. S touto skutočnosťou sa súd riadne
nevysporiadal, žalobkyňa toto nepoprela ani nevyvrátila.

Keďže rodičia mu v tom čase na úkor jeho brata poskytli značnú finančnú hotovosť na kúpu bytu a
následnú rekonštrukciu, dohodli sa v rodine, že si nebude robiť žiaden nárok na dedičstvo po svojich
rodičoch a všetok majetok jeho rodičov pripadne jeho bratovi C. B.. O tejto celej rodinnej situácii bola
informovaná a na priebeh dodržania tejto rodinnej dohody dohliadla sestra jeho otca p. F. K.. Tak sa aj
stalo, dohody v rodine dodržali a celý majetok po rodičoch získal jeho brat.

Súdu predložil čestné prehlásenie jediných žijúcich svedkov ohľadom okolností získania a vyplatenia
peňazí za prevod členských práv v OSBD, ktorými sú jeho brat C. B. a pôvodný vlastník členských
práv v OSBD. Informácie o totožnosti pôvodného vlastníka členských práv navrhol vyžiadať od OSBD,
nakoľko vzhľadom na GDPR nie sú tieto prístupné. Pre prípad, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom
spochybňovala skutočnosť, že finančné prostriedky vo výške 310.000,- Sk uhradil výlučne on, a to

z peňazí získaných od svojich rodičov, navrhol vypočuť pôvodného majiteľa členských práv OSBD a
zároveň žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná preukázať koľko a z akých zdrojov poukázala finančné
prostriedky na nadobudnutie bytu. Súd tieto dôkazy nevykonal.

Súd bez akéhokoľvek opodstatnenia spochybnil solventnosť jeho rodičov a rodinných príbuzných, od

ktorých dostal peniaze na kúpu bytu, pričom sa vôbec nezaoberal otázkou odkiaľ sa vzali peniaze
na nadobudnutie členského podielu v OSBD, nežiadal dôkaz od žalobkyne, ako a koľko prispela na
nadobudnutie tohto členského podielu.
4.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že žalovaný v odvolaní opätovne

uvádza tie isté skutočnosti ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Trvá na tom, že žalovaný okrem svojich
tvrdení nepredložil žiadne listinné ani iné dôkazy, ktoré by preukázali, že z akých finančných prostriedkov
mala byť financovaná kúpa a rekonštrukcia 3-izbového bytu č. XX, resp. že sa to uskutočnilo zo zdrojov
jeho výlučných.
Rovnako čo sa týka predložených čestných prehlásení alebo aj faktúry - ponuky za okná tvrdenia v nich

neuznáva, pravdivosť týchto prehlásení poprela, na čom zotrváva. Zároveň aj na pojednávaní konanom
dňa 31.01.2024 (str. 4 zápisnice z pojednávania) uviedla aké rozpory sa v týchto čestných prehláseniach
nachádzajú, kto sú osoby, ktoré čestné prehlásenia podpísali. Jedná sa o rodinných príslušníkov,
známych žalovaného. Žalovaný tieto rozpory nevedel vysvetliť, priamo zareagovať nedokázal, jej
tvrdenia vyvrátiť nevedel. Uvedené rovnako zhodnotil aj prvoinštančný súd na str. 13, 14 (ods.

39) rozsudku, a to, že žalovaný ani z jedného ním predloženého listinného dôkazu nepreukázal, že
by disponoval značnými finančnými prostriedkami, ani ako tieto prostriedky mali nadobudnúť jeho
rodičia. Žalovaný v odvolaní uvádza, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou odkiaľ sa vzali peniaze
na nadobudnutie členského podielu v OSBD. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tieto finančné prostriedky mal
zabezpečiť len on, mal uvedenú skutočnosť aj preukázať, čo však neurobil.

Pokiaľ by aj žalovaný disponoval finančnými prostriedkami vo svojom výlučnom vlastníctve, tak ako
to tvrdí, nepreukázal, že tieto finančné prostriedky boli použité a spotrebované stranami sporu počas
manželstva. Žalovaný nepreukázal, že by práve z týchto konkrétnych finančných prostriedkov financoval
kúpu členského podielu alebo úhradu stavebných prác, alebo nákup hnuteľných vecí a podobne. Zo
strany žalovaného nebol produkovaný jediný dôkaz preukazujúci, v akom rozsahu a či vôbec tieto

prostriedky skutočne existovali, ako boli použité, prípadne, či neboli použité a spotrebované stranami
sporu počas trvania manželstva, resp. či neboli použité na iné aktivity, napr. neúspešné podnikateľské
činnosti žalovaného.
Žalovanýneuhradilpreddavoknatrovydokazovaniaanapojednávaníkonanomdňa31.01.2024uviedol,
že netrvá na znaleckom dokazovaní. Žalovaný mal dlhý časový úsek na to, aby zložil preddavok

na trovy dokazovania. Od septembra 2023 do januára 2024 nezložil preddavok na trovy dôkazu,
pokiaľ mal záujem na vypočutí svedkov, týchto mal v zmysle zákona zabezpečiť, čo neurobil, ani o
uvedenom vopred neinformoval súd. Žalovaný nesplnil povinnosti uložené súdom, následne už na
znaleckom dokazovaní netrval, aj na priamu otázku súdu sa takto vyjadril, a tiež nezabezpečil svedkov
na pojednávaní. Rovnako súdu neuviedol, že by mal svedkov zabezpečiť súd. Nič z toho strana sporu

- žalovaný neuskutočnila.
Kdisparitepodielovsotožniacsasnázoromsúduprvejinštancieuviedla,žežalovanýneuniesoldôkazné
bremeno, nepreukázal, že by sa na nadobudnutí spoločného majetku podieľal vo väčšej miere ako
žalobkyňa.Pokiaľ žalovaný niečo tvrdil, je povinný to aj preukázať, to sa však nestalo. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, jeho vyjadrenia zostali len v rovine tvrdení.

5.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v replike len opätovne zopakoval celú svoju odvolaciu argumentáciu,
žalobkyňa v duplike zotrvala na všetkých jej písomných a ústnych vyjadreniach.

6.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7.

V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku krajský
súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je
spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích
námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP). Z konštatovaného nadväzne vyplýva,
že odvolací súd nemôže v sporovom (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú

procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.
8.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9.
V súdenej veci sa podstata odvolacej argumentácie týka len časti predmetu vyporiadania BSM, a to
predmetného bytu č. XX, ktorý síce žalovaný chce mať vo svojom výlučnom vlastníctve avšak bez
povinnosti vyplatiť žalobkyni príslušný vyrovnací podiel z jeho hodnoty, tvrdiac, že celá finančná ťarcha

ohľadom jeho kúpy a následnej rekonštrukcie bola na ňom s tým, že značnú finančnú hotovosť na
byt a jeho rekonštrukciu získal darom od svojich rodičov, ktorí si časť finančných prostriedkov požičali
od príbuzných. V ďalšom žalovaný namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov (a to vypočutie
predchádzajúcich majiteľov členského podielu H. C. a I. C. a tiež vyžiadanie zmluvnej dokumentácie
k prevodu tohto podielu a uzavretej novej nájomnej zmluve od OSBD Martin).

10.
Vo všeobecnosti vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena odvolací súd v súlade s konštantnou
judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2022, sp. zn. 2Cdo/344/2020) uvádza,
že pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia

fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP) alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom
(§ 185 a nasl.CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom,
potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje
povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak
je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie

príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore.
Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov
ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je
zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
11.

V súvislosti s požiadavkou preukázania tvrdených skutočností v nadväznosti na dôkazne bremeno
odvolací súd tiež akcentuje, že súd sa v skutkovo pochybných prípadoch smie a môže uspokojiť so
stupňom pravdepodobnosti potrebným pre praktický život, ktorý umlčuje pochybnosti bez toho, že by
ich úplne umlčal (rozsudok BGH zo dňa 17.02.1970 sp. zn. III. ZR 139/67).12.
V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
nadobudnutia finančných prostriedkov, ktoré mali byť darované jeho rodičmi na kúpu a rekonštrukciu

bytu, do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný nielenže nepreukázal, že rodičia mali darovať finančné
prostriedky výlučne jemu, ale ani nepreukázal, že mu mali byť darované sumy v takom značnom objeme
ako tvrdil. Úvahy súdu prvej inštancie odôvodňujúce tento záver obsiahnuté v bode 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyhodnotil odvolací súd ako logické a konzistentné a v celom rozsahu na
ne odkazuje. Výpovedná hodnota dôkazov predložených žalovaným (čestných vyhlásení rodinných

príslušníkov žalovaného, „doklad“ napísaný rukou mamy žalovaného) neodstránila pochybnosti, ktoré
zo skutkových tvrdení žalovaného vystali, o to viac, že tieto písomné dôkazy neboli podporené žiadnym
iným dôkazom. Žiaden zo žalovaným predložených vyššie označených písomných dôkazov nie je
spôsobilý preukázať, že finančné prostriedky boli darované výlučne žalovanému a že boli použité
výlučne na kúpu a následnú rekonštrukciu bytu. Pre úplnosť vo vzťahu k návrhu žalovaného na
vypočutie predchádzajúcich majiteľov členských práv k predmetnému bytu (H. a I. C.) ohľadne prevodu

členského podielu a vyžiadanie si dokumentácie z OSBD, odvolací súd uvádza, že mu nie je zrejmé,
ako by prípadná výpoveď označených svedkov a dokumentácia týkajúca sa predmetného prevodu,
mala objasniť pôvod a celkový objem finančných prostriedkov investovaných do bytu a úmysel, ktorí
rodičia žalovaného mali pri darovaní finančných prostriedkov (či ich darovali obidvom alebo výlučne
žalovanému).

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného ohľadne nevykonania ním
navrhovaných dôkazov, keďže k ich nevykonaniu došlo len v dôsledku pasivity žalovaného. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že uznesením, č.k. 6C/69/2022-163 zo dňa 26.10.2023, bola žalovanému
uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, zložil preddavok na trovy
dokazovania v sume 780,-Eur s tým, že ak žalovaný túto povinnosť nesplní, súd navrhnuté dôkazy

nevykoná. Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 26.10.2023.

14.
Následky porušenia povinnosti zložiť preddavok na dokazovanie upravuje ustanovenie § 253 ods. 3
CSP, v zmysle ktorého, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz

nevykoná, čo môže mať v konečnom dôsledku dopad na posúdenie otázky unesenia, dôkazného
bremena strany, ktorá dôkaz síce navrhla, avšak nesplnila zákonom stanovené predpoklady pre
možnosť jeho uskutočnenia. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný bol o následku
nezloženia preddavku výslovne poučený nielen vo výroku tohto uznesenia (výrok II.), ale i v odôvodnení
napadnutého uznesenia (body 3. a 4. in fine označeného uznesenia).

15.
Dôkazy navrhnuté žalovaným neboli vykonané jednak pre nezloženie preddavku na trovy dôkazu
a jednak preto, že žalovaný prítomnosť ním navrhnutých svedkov z radov rodinných príslušníkov
a známych nezabezpečil, hoci mu v tom nič nebránilo.

16.
V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom
konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací
súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
17.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania
úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)