Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/229/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225203286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátuMgr.PatrícieŽelezníkovejaJUDr.TáneŠefčíkovej,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XX, F., zastúpená: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava a otec G.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, H., I. F. J. X, D., zastúpený: Advokátska kancelária Kovačovská
s.r.o., so sídlom Jazdecká 1, Chorvátsky Grob, IČO: 52 540 821, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2025, č.k.
59P/109/2025-14, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi
povinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti matky, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/100/2025 (výrok I.), vo zvyšnej časti

návrh matky zamietol (výrok II.) a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 325 ods.1, § 326 ods.1, § 329 ods.1,2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), § 1, § 2 ods.1, § 367 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“) , čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc, že

po preskúmaní návrhu matky dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti. Konštatoval, že maloleté
dieťa (ktoré má v súčasnosti 2,5 roka) celý svoj doterajší život prežilo vo faktickej osobnej starostlivosti
matky, ktorá zabezpečovala jeho každodenné potreby, výchovu a starostlivosť. Rodičia sa na výkone
svojich rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť. Otec sa nepredvídateľne dožaduje styku s
maloletým, čo vyúsťuje do konfliktných situácii. Navyše v mesiaci október 2025 došlo k situácii, keď
otec namiesto jedného dňa zobral dieťa k sebe na dva týždne, hoci takéto dlhodobé odlúčenie od

matky dieťa doteraz nikdy nezažilo. Matku o takomto postupe vopred neinformoval. Súd prvej inštancie
mal za to, že takéto nepredvídateľné a neštandardné zmeny v režime starostlivosti, môžu byť pre
dieťa, vzhľadom na jeho nízky vek a citlivé vývinové obdobie, emocionálne a psychicky zaťažujúce.
Konštatoval, že predvídateľnosť, stabilita a bezpečie sú pritom základné prvky zdravého vývinu malého
dieťaťa. Nepravidelný a náhle menený kontakt s rodičmi, najmä náhle a neprimerane dlhé odlúčenie od
rodiča, ktorý sa o neho celý čas staral (v tomto prípade matka), nie je v súlade s najlepším záujmom

dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nespochybnil vzájomné citové väzby medzi maloletým
dieťaťom a otcom, ktorý má o syna záujem, má k nemu vybudovaný vzťah, trávi s ním čas a dieťamá otca rado. Avšak aj pri rešpektovaní práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi, musí byť každé
rozhodnutie vedené primárne jeho potrebami a schopnosťami tieto zmeny zvládať. S poukazom na tieto
okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že je nevyhnutné predbežne upraviť situáciu v rodine, a to

dočasným odovzdaním dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (§ 367 C.m.p.), aby sa predišlo ďalšiemu
nežiaducemu narušovaniu jeho psychickej a emocionálnej stability. Zdôraznil, že účelom nariadeného
neodkladného opatrenia je dočasne stabilizovať pomery dieťaťa, predísť opakovaniu situácií, ktoré
by mohli negatívne vplývať na jeho vývin, pričom otec má právo v prípade potreby podať návrh na
neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu jeho styku s maloletým. Súd prvej inštancie vo vzťahu k časti

návrhu matky uplatneného podľa § 367 C.m.p. uzavrel, že naliehavosť navrhovanej dočasnej úpravy
bola preukázaná, maloleté dieťa sa v súčasnej dobe nachádza v starostlivosti otca bez dohody rodičov,
oteckomunikujesmatkouibasporadicky. Zostranymatkybolaosvedčenápotrebabezodkladnejúpravy
pomerovformouneodkladnéhoopatrenia(rodičiasanavýkoneosobnejstarostlivostinevediadohodnúť-
v rodine dochádza k vypätým situáciám) a bolo preukázané potenciálne ohrozenie dieťaťa (nakoľko nie
je zrejmé v akých podmienkach sa aktuálne dieťa nachádza).

3. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala
zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že
neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a súd ním môže uložiť povinnosť, nie priznať právo.
Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať

dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a môže tiež zveriť
dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti
alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Podľa jeho názoru súd
nemôže neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa

druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, čím prakticky dochádza
k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. Na základe uvedeného
návrh v uvedenej časti, vzhľadom na výrok o odovzdaní dieťaťa, ako nedôvodný zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že vykonané dokazovanie
bolo primárne ovplyvnené informatívnym stretnutím konaným v jeho neprítomnosti, z ktorého sa
riadne a včas e-mailom a aj telefonicky ospravedlnil. Naviac, s návrhom matky vo veci samej mal
možnosť sa oboznámiť až dňa 15.10.2025. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd vychádzal iba

zo subjektívnych tvrdení a pocitov matky, s ktorými vo viacerých aspektoch nemôže súhlasiť. Otec
odmietol tvrdenia matky pokiaľ ide o jeho správanie, schopnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté
dieťa a okolnosti výletu s dieťaťom, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. Tvrdenia matky
o „absurdných rozmeroch“ jeho správania je účelovým očierňovaním jeho osoby v záujme získania
neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané po v poradí druhým bezprostredne podaným návrhom (prvý

návrh matky súd zamietol ako nedôvodný). Matka sa snaží akýmkoľvek spôsobom dočasne zabezpečiť
zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, bez ohľadu na skutočný stav, a ako zámienku využila výlet za
starým otcom na východné Slovensko, o ktorom bola informovaná a ktorý prebiehal bez akýchkoľvek
problémov. Otec konštatoval, že v priebehu konania o veci samej (sp.zn. 59P/100/2025) podrobne
opísal priebeh vzťahu rodičov a uviedol, že keby mal kontakt so synom riadne a pravidelne matkou

zabezpečený, nemusel by sa ho neustále dožadovať spôsobom, ktorý mu nie je po vôli, a ktorý je pre
muža a otca ponižujúci. Jeho stretávanie so synom je momentálne plne závislé od svojvôle matky. S
matkou a dieťaťom žili v spoločnej domácnosti do januára 2025, spoločne sa starali o maloletého syna,
ku ktorémumárovnaképutoakomatkaaviesaonehoriadnepostarať.Odtohočasusasnažiludržiavať
kontakt so synom, byt v D. zariadil tak, aby bol vhodný pre starostlivosť o syna (je tam postieľka, herný

kútik, oblečenie a hygienické potreby). V SMS komunikácii dňa 13.09.2025 matke oznámil, že chce syna
zobrať k rodine na východ na čo mu odpovedala, že syn nemôže v termíne od 25.09.2025, výlet so
synomzastarýmotcomvšaknezakázala.Časvýletutedaotecnaplánovalnaneskôr.Matkasnimipočas
pobytu komunikovala telefonicky (11.10.2025), potom SMS správami (11.10.), v ktorých (o.i.) vytýkala,
že dieťa nemá veci potrebné na výlet. Dieťa bolo počas výletu zaopatrené, zabezpečené a po celý

čas sa mu otec venoval. A. si cestu vlakom užíval a otec matke z vlastnej iniciatívy posielal informácie
a fotografie (1-2x denne). A. počas výletu matku nespomínal, nedomáhal sa jej, nežiadal návrat
domov, bol viditeľne šťastný a prejavoval mu náklonnosť. Výlet za starým otcom nebolo unáhleným
rozhodnutímzodňanadeň,tentonaplánovalsohľadomnapotrebymaloletéhodieťaťa,jehoadaptabilitua otcov reálny predchádzajúci kontakt s dieťaťom (viaceré krátkodobé pobyty po opustení spoločnej
domácnosti). Jedinou traumou mohla byť pre dieťa neohlásená návšteva matky dňa 17.10.2025, kedy
mu A. vytrhla, dieťa sa okamžite rozplakalo a matka ďalej reagovala na otca krikom, správala sa

agresívne a dieťa sa jej bálo. Matka sa vrátila nasledujúci deň ráno v sprievode policajnej hliadky,
situácia sa opäť nezaobišla bez kriku a jej nevhodného správania sa. Otec ďalej poukázal na hysterickú
scénu matky na spiatočnej ceste vlakom, kedy jej správanie vyhodnotili zamestnanci Železníc SR za
nevhodné, neskôr museli matku z kupé odviesť. S cieľom usporiadať ich vzťahy a stretávanie so synom
matku následne kontaktoval za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody. V týždni od 27.10. - 03.11.

mu nebol styk so synom vôbec umožnený, v ďalšom období sa dohadujú s matkou prostredníctvom
právnych zástupcov, pričom dohoda o styku s dieťaťom sa vždy dosahuje až po dlhých rokovaniach.
Matka si prijaté rozhodnutie vysvetľuje tak, že otec syna nemusí vidieť, ak nebude ona sama chcieť.
Podľa otca je podstatným, že bol ochotný a aktívny v komunikácii s matkou (navrhoval telefonáty,
posielalfotografieapod.).Vzhľadomnato,ženiekoľkomesačnéodlúčenieodsynamôžespôsobiťvážne
narušenie ich väzieb otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a maloleté dieťa

zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždenným obdobím osobnej starostlivosti každého
z rodičov (pondelok – pondelok), alternatívne vzhľadom na vek maloletého dieťaťa s určením kratšieho
obdobia starostlivosti každého z rodičov (utorok – štvrtok, štvrtok-utorok).

6. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca nesúhlasila so skutkovými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní a konštatovala, že návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov neodkladným opatrením nie je v záujme dieťaťa. Uviedla, že nespochybňuje
rodičovské práva otca, ktoré si však nemožno vykladať tak, že si ani nie trojročného maloletého otec bez
prípravy zoberie na celý týždeň, resp. na ním oznámené dva týždne, keď dovtedy realizoval starostlivosť
o dieťa buď s jej pomocou, resp. v bezprostredne predchádzajúcom období bez jej pomoci len

niekoľkokrát v rozsahu jedného prenocovania. Otec sa od januára 2025 stýkal s maloletým niekoľkokrát
do týždňa v rozsahu niekoľkých hodín, pričom styky s jedným prenocovaním sa začali realizovať až
v septembri 2025. Obaja rodičia od istého času priznávajú, že sa nevedia dohodnúť na styku otca so
synom, pričom otec túto situáciu riešil jednostranným autoritatívnym rozhodnutím, ktoré prekračuje
všetkyakceptovateľnéspoločenskéhranice. Situáciu,kedy otecvzalsynabezohľadunajehopsychické

prežívanie na dva týždne bez zabezpečenia dostatočného kontaktu s matkou, otec cynicky označuje
ako výlet. Informáciu o výlete matka získala po tom, ako otec „výlet“ započal, keďže preukázateľne
sa vopred písomne dohodli na styku otca v trvaní 24 hodín a nie dva týždne. To že otec nie je
schopný rozpoznať potreby dieťaťa nasvedčuje aj to, že na výlet otec vyrazil autom napriek tomu,
že maloletý neobsedí v aute cestu z D. na východný koniec Slovenska bez asistencie ďalšej osoby.

Otec v Žiline na parkovisku odstavil auto a s maloletým pokračoval vlakom, kde ho už vedel pri plnej
pozornosti zabaviť. Spočiatku sa domnievala, že otec syna vráti domov po pár dňoch , keď sa tak
nestalo, vycestovala za otcom. Matka priznala, že jej konfrontácia s otcom dňa 17.10.2025 v domácnosti
jeho rodičov a aj udalosť z nasledujúceho dňa bola extrémne emocionálne náročná (otec jej neumožnil
interakciu s dieťaťom , odniesol ho preč, následne ju za použitia fyzickej sily a hrubých vyjadrení na

jej adresu vyviedol z domu). V dané dva dni dieťa nespoznávala, maloletý mal neprítomný pohľad,
nespoznával ju, nereagoval na jej pozdrav . Po tom ako náhodne otec s dieťaťom pristúpili do vlaku,
ktorým cestovala aj ona, obaja bez slova prešli okolo jej kupé, nepozdravili ju , dieťa na ňu nereagovalo,
pracovníci ŽSR jej neverili, že maloletý je jej synom. Podľa matky nulová reakcia dieťaťa na prítomnosť
vlastnej matky rozhodne nesvedčí v prospech spokojnosti dieťaťa. Matka uznala, že jej vyjadrenie,

že otec syna už nemusí vidieť, ak ona sama nebude chcieť, nebolo správne. V danom čase však
bolo rekciou na pretrvávajúcu neschopnosť otca priznať si, že to ako ich rodičovský spor riešil otec,
bolo pre dieťa škodlivé. Matka napokon oznámila, že po nariadení neodkladného opatrenia sa situácia
medzi rodičmi postupne upokojila, rodičia absolvovali stretnutie u mediátora, dohodli si spoluprácu na
referáte poradensko-psychologických služieb a pravidelne, hoc ešte za súčinnosti právnych zástupcov,

si dohadujú kontakty otca s maloletým, ktoré obaja rešpektujú.

7. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 21.11.2025 bez ďalšieho oznámil, že súhlasí s odvolaním otca.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66

C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim
záverom.9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do

striedavej osobnej starostlivosti.

14. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa; okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím
dieťaťa; podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; názor dieťaťa
a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny; podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možných

prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.
15.Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení
je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť

aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu
je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

16. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých,
v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú

ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa,
ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré

by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať
práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od
konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešeniesituácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť
situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým
je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Obsah neodkladných

opatrení podľa § 365 ods.1 a § 367 ods.1 C.m.p. sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa,
pri rozhodovaní o ktorom súd prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia dospel k záveru o potrebe vydania autoritatívneho rozhodnutia smerujúceho k bezprostrednej

ochrane maloletého dieťaťa , uložením povinnosti otcovi odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti
matky. Z obsahu odôvodnenia je možné vyvodiť, že potrebu okamžitého zásahu súdu identifikoval
v osvedčenej zásadnej skutočnosti, že rodičia od januára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloleté dieťa v ešte útlom veku zabezpečuje matka , rodičia sa na výkone
svojich rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť, pričom v mesiaci október 2025 otec bez
predchádzajúcej dohody zobral maloletého k sebe namiesto jedného dňa na obdobie dvoch týždňov,

hocitakétodlhodobéodlúčenieodmatkydieťadoteraznikdynezažilo.Podľanázorusúduprvejinštancie
takéto nepredvídateľné a neštandardné zmeny v režime starostlivosti, môžu byť pre maloleté dieťa,
vzhľadom na jeho nízky vek a citlivé vývinové obdobie, emocionálne a psychicky zaťažujúce.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd plne prisvedčuje súdu prvej inštancie, že

matka podaným návrhom a listinnými dôkazmi osvedčila potrebu , do rozhodnutia vo veci samej, uložiť
otcovi povinnosť odovzdať maloleté dieťa do jej starostlivosti. Z obsahu spisu je nepochybné, že
maloletý sa v čase podania návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia , bez predchádzajúcej
vzájomnej dohody rodičov , nachádzal po dobu dvoch týždňov v osobnej starostlivosti otca. Podstatným
je, že v tomto štádiu konania prezentované rozporné tvrdenia rodičov, týkajúce sa realizácie styku

otca s maloletým dieťaťom s osobitnou argumentáciou vzťahujúcou sa na styk otca s maloletým
dieťaťom v októbri 2025 (ktorými sa bude súd zaoberať v konaní o veci samej), samy osebe smerujú
k nepochybnej úvahe o potrebe vydania autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktoré do rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/106/2025 (o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu) zastabilizuje pomery maloletého dieťaťa a navodí stav,

pri ktorom nie je riziko potencionálneho ohrozenia zdravého vývinu dieťaťa (vrátane jeho psychickej
a emocionálnej stability). Odvolací súd dodáva, že práve situácia z októbra 2025, kedy sa maloleté dieťa
v ešte útlom veku bez súhlasu matky a predošlej prípravy ocitlo v dvojtýždňovej starostlivosti otca, za
stavu, kedy sa styk otca do toho času realizoval maximálne s jedným prespatím, kedy maloleté dieťa
nemalovtomtoobdobí žiadenkontaktsmatkou,signalizujestavbezprostrednéhoohrozeniamaloletého

dieťaťa, vyžadujúci si okamžitý zásah súdu a jeho nariadenie je v záujme maloletého dieťaťa.

19. Pokiaľ otec v podanom odvolaní navrhuje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti
rodičov treba uviesť, že otec v odvolaní netvrdil a ani neosvedčil, že ním navrhnutú úpravu si vyžaduje
stav ohrozenia maloletého dieťaťa.

20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane od výroku I.
závislého výroku II.) podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).