Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200345
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.,
v právnej veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594,
právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100530681/2022 z 21. marca 2022, č. 100531172/2022 z 21. marca 2022 a č. 100531506/2022 z 21.
marca 2022 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici

č. k. BB-75S/41/2022-345 z 22. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanejhodnoty(ďalejajakolen„DPH“)zazdaňovacieobdobiaapríl2015,jún2015,júl2015,augustaž
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102634092/2021 z 28. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 1“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 6 000,- EUR na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
3. Správca dane rozhodnutím č. 102634496/2021 z 28. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 2“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 000,-
EUR na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015.

4. Správca dane rozhodnutím č. 102634960/2021 z 28. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 3“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 000,- EUR
na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015.
5. Rozhodnutia správca dane odôvodnil tým, že žalobca síce formálne splnil podmienky pre odpočítanie
DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“), ale odpočítaním dane z pridanej hodnoty na základe predmetných faktúr od dodávateľa
NOBOX MEDIA, s.r.o. (ďalej aj ako len „dodávateľ“), za prezentáciu obchodného mena a loga žalobcu na

kultúrnom podujatí DRACULA sa žalobca zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu,
a preto žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane nepriznal.
6. K deklarovaným reklamným službám správca dane uviedol, že žalobca si uplatnil v mesiacoch apríl
2015, jún 2015 a júl 2015 právo na odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH z dodávateľských faktúr oddodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., predmetom fakturácie ktorých bola prezentácia obchodného mena
a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu DRACULA. Žalobca preukazoval oprávnenosť
odpočítania dane Zmluvou o zabezpečení reklamných služieb z 22. januára 2015 uzatvorenou medzi

žalobcom a NOBOX MEDIA, s.r.o., hodnotiacou správou k mediálnej kampani, vrátane CD nosiča,
ktorá správa obsahovala fotodokumentáciu s náhľadom a zoznamom odvysielaných reklamných spotov,
prezentáciou loga daňového subjektu v pozícii HRP na billboardoch a LED obrazovke v Bratislave a s
fotodokumentáciou z inzercie v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch.
7. V prípade NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že konateľom tejto spoločnosti bol v

preskúmavanom období Ján Knobloch, ktorého výpoveď uskutočnil dňa 5. novembra 2020. Spoločnosť
NOBOX MEDIA, s.r.o. bola zrušená bez likvidácie a dňa 20. decembra 2018 bola vymazaná z
Obchodného registra; registrácia na DPH jej bola ukončená k dátumu 31. október 2016 z dôvodu
nepreukázania vykonávania ekonomickej činnosti a opakovaného neplnenia daňových povinností.
Posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. za zdaňovacie obdobie
december 2015, napriek deklarovaným vysokým obratom v daňových priznaniach k DPH daňové

priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 spoločnosť nepodala a daň z príjmov
neodviedla.
8. Deklarovaný dodávateľ sa mal zaoberať kúpou a predajom reklamných priestorov, pričom spoločnosť
nemala zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, mala len virtuálne sídlo a činnosť mala byť
vykonávaná v rôznych priestoroch ako kaviarne alebo u klientov. Účtovníctvo mal viesť bývalý konateľ

Ján Knobloch, vrátane podávania daňových priznaní a vystavovania faktúr. Spoločnosť NOBOX MEDIA,
s.r.o. mala byť predaná z dôvodu zdravotných problémov bývalého konateľa a Ján Knobloch doklady
spoločnosti už nemal k dispozícii.
9. Obchodná spolupráca medzi daňovým subjektom a NOBOX MEDIA, s.r.o. mala byť nadviazaná cez
obchodného partnera daňového subjektu - pána Holčíka, ktorý mu mal predstaviť svoju dcéru pani

Nemčovičovú (konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o.). Pani Nemčovičovou mu malo byť
povedané, aké koncerty organizuje a ponúkla mu, či by sa tiež ako spoločnosť nechceli zviditeľniť.
Následne mu mala predstaviť konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorého meno si však konateľ
daňového subjektu s odstupom času už nepamätal, stretnúť sa mali len raz pri podpise zmluvy.
10. Bývalý konateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. Ján Knobloch uvádzal, že jeho úlohou bolo vyhľadávať

obchodných partnerov, zabezpečenie grafiky a animácie. Logo mu malo byť odovzdané daňovým
subjektom, ktoré následne zapracoval do spotov, pričom všetko malo byť vykonávané subdodávateľsky.
Ako subdodávateľov označil spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. (s pani Nemčovičovou, ktorá bola
hlavným organizátorom podujatia) a JK MEDIA s.r.o. (s pánom Kakaščíkom). Od spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o. mali byť zakúpené reklamné práva, aby boli zviditeľnení obchodní partneri,

spoločnosť JK MEDIA mala mať na starosti komunikáciu s médiami (televízie, denníky). Na základe
údajov z kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia apríl až júl 2015 spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o.
správca dane zistil, že táto vykázala faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt, ako aj ďalších odberateľov.
Zároveň vykázala faktúry od dodávateľov SMUGGLERS, s.r.o., SILVI PRODUCTION, s.r.o., JK Media
s.r.o. a tiež spoločností FRIENDS media Slovakia s.r.o., NIVEL PLUS s.r.o., DPP Media s.r.o., Mr.

Sound, s.r.o., FUN MEDIA GROUP a.s., Ekotopfilm spol. s r.o., Q-99 s.r.o., ADVERTISING GROUP,
s.r.o., UNIMEDIA, s.r.o., News and Media Holding a.s., BigMedia, spol. s r.o., Multi Media House, s.r.o.,
pričom podľa zistení u týchto spoločností, mali v období roku 2015 spolupracovať so spoločnosťou
NOBOX MEDIA, s.r.o. - prevažne sa jednalo o spoluprácu pri festivale Ekotopfilm, tieto obchody
však zabezpečovali osoby, ktoré v spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli jej zamestnancami ani

zástupcami a jedine spoločnosť Multi Media House, s.r.o. sprostredkovala predaj vstupeniek týkajúcich
sa podujatia DRACULA, ale s nikým zo spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. nekomunikovali, oslovila ich
pani Nemčovičová zo spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o.
11. V prípade spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o., ktorá mala byť jedným z najväčších dodávateľov
spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že posledné daňové priznanie k dani z príjmov

právnických osôb podala spoločnosť za zdaňovacie obdobie rok 2014 a napriek tržbám vo výške
takmer 14 miliónov EUR spoločnosť nepodala daňové priznanie na dani z príjmov a neodviedla daň z
príjmu za zdaňovacie obdobie rok 2015. Rovnako spoločnosť predložila poslednú schválenú účtovnú
závierku za rok 2014, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie január 2016
a registrácia pre DPH jej bola zrušená od 15. júla 2016. Spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. sa na

adrese sídla nenachádzala a so správcom dane nespolupracovala. Bývalý konateľ Jozef Andrassy
vypovedal, že v období, keď bol konateľom spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o., nemala spoločnosť
žiadnych zamestnancov; okrem neho mal za spoločnosť konať pán Řehůřek, ktorý ho oslovil, či nechce
robiť pre neho zástupcu, ktorý bude vyhľadávať kontakty na podnikateľov a ponúkať im reklamné služby.Spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. mala len virtuálne sídlo, mali len poštovú schránku, Jozef Andrassy
poštu preberal a odovzdával pánovi Řehůřkovi; nevedel z čoho dosahovala spoločnosť výnosy, nevedel
predložiť účtovníctvo spoločnosti, nevedel kto vypracovával účtovníctvo.

12. Spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. deklarovala ako dodávateľov spoločnosti Proficredit s.r.o., Ultra-
mont s.r.o., EMPE-MONT, s.r.o., FunWAY, s. r. o., JUBAMIX, s.r.o., KREDIREA s. r. o., Lime group
s.r.o., ROJAST, s.r.o. a Violator s.r.o. Tieto spoločnosti v zdaňovacích obdobiach roku 2015 deklarovali
vzájomné zdaniteľné obchody v niekoľko miliónových čiastkach jednak v pozícií dodávateľov a jednak v
pozícií odberateľov. Správca dane tiež zistil, že tieto spoločnosti ako dodávateľov deklarovali spoločnosti

OBER, s.r.o., FAHER - SLOVAKIA, s.r.o., Macros s.r.o., CALI, s.r.o. - išlo o koncové spoločnosti
obchodného reťazca, ktoré vykazovali v podaných kontrolných výkazoch odpočítanie dane len zo
zjednodušených faktúr. V prípade dodávateľov Proficredit s.r.o., Ultra-mont s.r.o. a Violator s.r.o.
sa jednalo o nekontaktné daňové subjekty, ktoré vykazovali vysoké obraty, ale nespolupracovali so
správcom dane a neplnili si svoje daňové povinnosti, boli na adrese sídla nezastihnuteľní, konatelia boli
osoby s cudzou štátnou príslušnosťou a reálne nemali podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti.

13. Daňovou kontrolou nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION, s.r.o. prenajala
reklamný priestor práve NOBOX MEDIA, s.r.o., keď vedela, že neposkytne žiadne reklamné, ani grafické
služby. Jediným možným vysvetlením je podľa správcu dane práve to, že NOBOX MEDIA, s.r.o. mala
byť využitá na účely nadhodnotenia ceny za reklamné služby, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od
dodávateľa SMUGGLERS, s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania dane a tiež na navýšenie nákladov

konečných odberateľov.
14. Preverením bankových účtov spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane
zistil, že zrealizované bezhotovostné platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými
spoločnosťami v reťazci (v miliónových čiastkach) mali len formálne deklarovať reálnosť obchodných
prípadov, avšak určené osoby z reťazca uskutočňovali hotovostné výbery týchto finančných prostriedkov

z účtov vo vysokých čiastkach. O takto vybratých finančných prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy o
riadnom zaúčtovaní alebo o použití na podnikateľské účely v súlade so zákonom.
15. Správca dane konštatoval, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikálu
DRACULA bola reálne odvysielaná a nadobudnutá spoločnosťou ANMIMA s.r.o., avšak jej obstaranie
bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca NOBOX MEDIA,

s.r.o. - SMUGGLERS, s.r.o. a jeho subdodávatelia.
16. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a rozhodnutiami č. 100530681/2022 z 21. marca
2022, č. 100531172/2022 z 21. marca 2022 a č. 100531506/2022 z 21. marca 2022 (ďalej aj ako len
„napadnuté rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“) rozhodnutia správcu dane potvrdil.
17. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný uviedol, že správca dane na základe vyhodnotenia všetkých

skutočností správne zistil, že priamy dodávateľ daňového subjektu spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r.
o. mal niekoľko dodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby
súvisiace s kultúrnymi a športovými podujatiami, ako napríklad spoločnosti SILVI PRODUCTION, s. r. o.,
JK Media, s. r. o., Multi Media House, s. r. o., Mr. Sound, s. r. o., FUN MEDIA GROUP a. s., Ekotopfilm
spol. s. r. o., Q-99 s. r. o., ADVERTISING GROUP, s. r. o., UNIMEDIA, s. r. o., News and Media Holding

a. s., BigMedia, spol. s. r. o. (napr. muzikál DRACULA, Queen of the Golf, MFF Ekotopfilm - Envirofilm
2015). Cena služieb od týchto dodávateľov za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti NOBOX MEDIA,
s. r. o. bola však v porovnaní s následnou prefakturáciou odberateľom spoločnosti NOBOX MEDIA,
s. r. o. neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. by tak z navýšenej
fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený umelý fakturačný reťazec (od dodávateľa

SMUGGLERS, s. r. o.) za účelom vykrytia prípadných daňových povinností spoločnosti NOBOX MEDIA,
s. r. o. U spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. ako priameho dodávateľa daňového subjektu a tiež
spoločnosti SMUGGLERS, s. r. o. a ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca, došlo k
podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými daňový subjekt ako reklamný partner prispieval
na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. V prípade týchto

spoločností bolo zistené, že tieto buď zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích
štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti a teda mali krátku životnosť,
pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom čase činnosť utlmili. Spoločnosti podávali len
účelové daňové priznania na DPH a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti nebol
preukázaný. Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom ako aj

zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti SMUGGLERS, s. r. o. boli zabezpečované faktúry
pre spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. s cieľom, aby bolo možné práve v spoločnosti NOBOX MEDIA,
s. r. o. ako priameho dodávateľa daňového subjektu neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu.
Dokazovaním tak bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikálDRACULA, hoci bola reálne odvysielaná - nadobudnutá daňovým subjektom ANMIMA, s. r. o., ale
jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca.
Zdaniteľné plnenia, ktoré tak daňový subjekt preukazoval, že prijal od dodávateľa NOBOX MEDIA,

s. r. o., boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať daňový subjekt vedomosť,
keď nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných
plnení, t. j. napr. cena plnenia, jej kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi
(ktorý mal podľa zistení len virtuálne sídlo, bez akýchkoľvek verejne dostupných zdrojov s uvedenými
preferenciami a skúsenosťami v oblasti reklamnej činnosti, rovnako konateľ nemal žiadne skúsenosti

v tejto oblasti a pod.) a v prípade dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. sa daňový subjekt spoľahol len
na odporúčanie treťou osobou. Žalovaný dospel k záveru, že došlo k podvodnému konaniu priamo u
dodávateľa daňového subjektu, o ktorom daňový subjekt vzhľadom na všetky objektívne skutočnosti
mohol mať vedomosť, napr. keď nevykonal základné úkony smerujúce si k prevereniu obchodného
partnera a získaniu základných poznatkov o tomto partnerovi, ako aj úkony smerujúce k prevereniu
si nielen ceny fakturovaných plnení, ale aj samotných zdaniteľných plnení a pod. Daňový subjekt tak

vykonal nedostatočné preverenie vo vzťahu k dodávateľovi ako aj skutočností týkajúcich sa dodania
deklarovaných zdaniteľných plnení a takéto konanie daňového subjektu sa nevyznačuje obozretnosťou
a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od daňového subjektu ako podnikateľa očakávať, aby sa vyhol
začleneniu do podvodných konaní v súvislosti s fungovaním systému DPH.
18. Žalovaný zdôraznil, že vnútroštátnym orgánom jasne prináleží právo odmietnuť priznanie práva

na odpočítanie dane, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa v dôsledku svojej neobozretnosti zúčastnil
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu
dane, že NOBOX MEDIA, s.r.o. mala byť využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny
za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa SMUGGLERS, s.r.o. a slúžili
na navýšenie odpočítania dane a tiež na navýšenie nákladov konečných odberateľov, t. j. žalobcu.

Logickým odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v
NOBOX MEDIA, s.r.o. je umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane
v neoprávnene ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo
je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému dane z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľné
plnenie - dodanie služby prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že

odberateľ vstupom do toho reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie vo forme odpočítania dane
z nadhodnotenej sumy za reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore so všeobecnými zásadami
fungovania systému dane z pridanej hodnoty, ako aj so základnými zásadami podnikania a poctivého
obchodného styku.
19. Reklamná kampaň bola riadne odvysielaná a nadobudnutá žalobcom, avšak jej obstaranie bolo

poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia,
ktoréžalobcapreukazoval,žeprijaloddodávateľaNOBOXMEDIA,s.r.o.,bolipriamospojenésdaňovým
podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, avšak nevykonal základné úkony smerujúce k
prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o
preverení si svojho obchodného partnera. Všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri

vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len
na odporúčanie treťou osobou. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v
podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015 a júl 2015 podľa § 49
ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom
20. Žalobca podal proti rozhodnutiam žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal o zrušenie rozhodnutí
žalovaného vrátane rozhodnutí správcu dane a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.
21. Žalobca poukázal na zmätočnosť rozhodnutí správcu dane, ktorý v niektorých častiach rozhodnutí
uviedol, že žalobca vedel a v iných zas, že mohol vedieť, že cena je nadhodnotená a namietal nesplnenie

jednotlivých požiadaviek Axel Kittel testu - neexistenciu daňového úniku, neexistenciu skutkových
okolností podvodného konania (neprimeranú cenu za dodanie služby) a neexistenciu príčinnej súvislosti
vo vzťahu k vedomostnej stránke žalobcu a nedôvodnosť prijatia potrebných opatrení. Ďalej žalobca
namietal nesprávne posudzovanie miery dôkazného bremena, vyhodnotenie dôkazu - nacenenia
dodaných služieb spoločnosťou Starmedia - ako nedôveryhodného bez zdôvodnenia a tiež absenciu

identifikovania rozhodných skutočností ohľadne daňového podvodu v Oboznámení zo dňa 26. marca
2021.22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-75S/41/2022-345
zo dňa 22. mája 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

23. Správny súd zdôraznil, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Obsahom žalobných bodov a
námietok žalobcu bolo prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov , ku ktorým žalobca
dospel výlučne na základe svojich tvrdení, bez jasného súvisu jeho námietok a úvah s predmetnou
vecou. Správny súd zdôraznil, že vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi
žalovaného nemôžu samé o sebe spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Úlohou žalobcu

bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods.
1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V správnej žalobe však absentovali konkrétne
námietky, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nezákonnosti rozhodnutí žalovaného.
24. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane predložil nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých
muzikálov vykonané spoločnosťou Starmedia, s.r.o., ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť
ceny za dodané služby, správny súd uviedol, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade

s jeho obsahom a so zásadami logického uvažovania ako dôkaz nepreukazujúci žalobcove tvrdenie
o primeranosti ceny. Predložené nacenenie nebolo založené na overiteľných podkladoch, a preto
nemohlo slúžiť ako dôkaz o obvyklej cene za poskytnuté reklamné služby. Správny súd zároveň
poukázal na to, že správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné služby odvodil
z porovnania hodnoty fakturácie od dodávateľa týchto reklamných služieb (SILVI PRODUCTION,

s.r.o.), ktorá bola niekoľkonásobne nižšia než následná fakturácia predmetných reklamných služieb
spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. konečným odberateľom (vrátane žalobcu) za tie isté podujatia.
25. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, za
nedôvodnú a vysvetlil, že za účelom rozptýlenia dôvodne identifikovaných pochybnosti správcu dane
dochádza k prenášaniu dôkazného bremena. Správca dane nerozporoval dodanie reklamnej služby,

ktorá bola žalobcovi fakturovaná. V daňovom konaní správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného konania. Správca dane riadne
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom identifikoval obchodný i fakturačný reťazec, označil a vyhodnotil
vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe
ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu (pričom

sa podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami). K prvej otázke správny súd uviedol, že správca dane
bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie dane
dodávateľom žalobcu (NOBOX MEDIA, s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch
reťazca medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a SMUGGLERS, s. r. o., nemá vplyv na závery
správcu dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože postačuje, ak u ktoréhokoľvek

článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na
stupni reťazca medzi žalobcom a jeho prvým dodávateľom). K druhej otázke správny súd uviedol, že
posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli daňovým podvodom na DPH, pričom bolo dôkazmi
preukázané, že tieto spoločnosti riadne nepodnikali, len vystavovali faktúry, tak aby navodili dojem

reálneho podnikania - tieto faktúry tak možno považovať za falošné. K tretej otázke správny súd
uviedol, že preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom
v súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga v rámci prezentácie muzikálu DRACULA,
pričom objednaním reklamných služieb u dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. sa žalobca do podvodného
konania zapojil. K štvrtej otázke správny súd uviedol, že okolnosti prípadu nasvedčovali záveru, že

zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý a žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia
na predchádzanie účasti na daňovom podvode.
26. Správny súd uviedol, že zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nároku na
odpočet DPH, v preskúmavanom prípade však rozhodnutia správcu dane ani rozhodnutia žalovaného
neboli na tomto dôvode založené. Odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý

z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu. V zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) v prípade, ak správca dane identifikuje daňový
podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať
súčasne.

27. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného a uviedol, že správca dane aj žalovaný identifikovali
v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo
svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom
mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (ižalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného a fakturačného reťazca, pričom
samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca
dane vysvetlil, ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo

prísť k daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Správny súd preto sériu dôkazov a indícií
považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom
náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Podľa
správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel
Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom

podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.
28. Námietku ohľadne Oboznámenia zo dňa 26. marca 2021 vyhodnotil správny súd ako nekonkrétnu.
Preskúmal však toto oboznámenie a konštatoval, že z neho sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako aj z
nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu;
žalobca nevyužil možnosť a neposlal k nemu vyjadrenie, a to ani predĺženej lehote.
29. Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného vyhodnotil správny súd ako

nedôvodnú a uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú riadne a dostatočné
odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutia.
Správca dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie
dôkazov ako aj právne predpisy, podľa ktorých rozhodovali. V rozhodnutiach zrozumiteľne uviedli
podstatné dôvody ako aj objektívne skutočnosti, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení

podmienok na odpočet DPH a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce
daňovému podvodu v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a
Súdneho dvora Európskej únie. Správny súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že svedecké výpovede
zabezpečenésprávcomdanenebolivyhodnotené.Správnysúduvedenénámietkyžalobcupovažovalza
nekonkrétneavšeobecné,keďžalobcanekonkretizoval,ktorésvedeckévýpovedeazakéhodôvoduboli

vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Za nekonkrétne označil
aj námietky žalobcu, že sa daňové orgány nezaoberali úplne všetkými jeho námietkami uvedenými vo
vyjadrení k Protokolu, pričom však tieto nekonkretizoval.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
30. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440

ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak,
že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby
kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
31. Sťažovateľ namietal neodôvodnenosť rozdelenia reťazca na fakturačný a obchodný. Napriek
rozdeleniu celého reťazca, nie je možné vyvodiť žiadne preukázané skutočnosti pre záver, že správca

dane zistil daňové úniky nielen vo fakturačnom reťazci, ale aj v obchodnom reťazci - NOBOX MEDIA,
s.r.o. - SILVI PRODUCTION, s.r.o. - JK Media s.r.o.
32. Sťažovateľ namietal, že tvrdenie o neprimeranom navýšení ceny bolo založené výlučne na
komparácii fakturačných tokov jeho dodávateľa, a to najmä porovnaním súhrnu vstupných nákladov
dodávateľa (t. j. ceny za prevod reklamných práv spoločnosťou SILVI PRODUCTION, s.r.o., fakturácie

mediálnej kampane zabezpečovanej JK MEDIA s.r.o. a fakturácie spoločnosťou Multi Media House ako
provízia za sprostredkovanie predaja lístkov) so súhrnom cien fakturovaných dodávateľom za dodanie
identických služieb 24 odberateľom a súhrnom cien za zverejnenie ich loga na mediálnych nosičoch
v rámci mediálnej kampane DRACULA. Sťažovateľ poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20
Amper Metal Kft., z ktorého podľa neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie predstavuje

výlučne subjektívnu hodnotu, nie objektívnu hodnotou. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť záver, že
správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová
hodnota, pretože v predmetnej veci absentuje základné zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala
objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky služieb.
33. Sťažovateľ namietal, že zistenie chýbajúcej dane na poslednom článku reťazca nepreukazuje

skutkovú podstatu samotného daňového podvodu. Skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo k
optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je znakom chýbajúcej dane, nakoľko
daňová optimalizácia je bežnou praxou obchodných spoločností a prípadná jej nezákonnosť musí byť
výsledkom daňovej kontroly. Daňové povinnosti boli z ich strany splnené, a to, či boli plnené v správnej
výške ide na ťarchu správcu dane. Zároveň uviedol, že z judikatúry súdov SR, ale aj judikatúry SD

EÚ, nesporne vyplýva, že ak dodávateľ, resp. subdodávateľ, v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné
povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. nepodal daňové priznanie a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je
to len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa. Poukázal zároveň na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 259/2022.34. Sťažovateľ opakovanie poukázal na nesprávne tvrdenie správneho súdu, že ak správca dane
pristúpil k aplikácii testu Axel Kittel, teda bez konštatovania splnenia zákonných podmienok, má sa za
to, že formálne a materiálne podmienky boli splnené, resp. nie je sporné, že k deklarovanému dodaniu

došlo. Ostáva otvorenou otázkou, či odpočítanie dane z pridanej hodnoty nemalo byť zamietnuté z
dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, nakoľko pre úspešné odpočítanie dane sa vyžaduje
ich kumulatívne splnenie.
35. Sťažovateľ namietal rozpornosť rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí kombinovali
tvrdenia o chýbajúcej dani a súčasne tvrdenia o fiktívnosti faktúr, nakoľko spoločnosti mali v obchodných

reťazcoch fungovať bez akejkoľvek pridanej hodnoty; nebol tak podľa sťažovateľa zrejmý dôvod
neuznania odpočítania dane - daňový podvod alebo zneužitie práva.
36. Sťažovateľ namietal, že je irelevantná cena za nákup práv na reklamný priestor dodávateľom
od organizátorky podujatia, nakoľko táto cena nepredstavuje referenčnú cenu za poskytnutú
reklamnú kampaň; rovnako cena vo vzťahu k zabezpečeniu spotov (JK MEDIA s.r.o.) Konštatovanie
neprimeraného navýšenia ceny skrz súhrn všetkých odberateľov považoval sťažovateľ za absurdný,

pretože bolo potrebné každé zdaniteľné plnenie dodané NOBOX MEDIA, s.r.o. posudzovať samostatne.
Na záver zdôraznil, že SILVI PRODUCTION, s.r.o. právami na zverejnenie tretích subjektov už
nedisponovala, nakoľko ich previedla na NOBOX MEDIA, s.r.o., a preto neexistuje žiadna objektívna
skutočnosť pre záver neprimeraného navýšenia ceny dodávateľom vo vzťahu ku sťažovateľovi.
37.Sťažovateľsprávcovidanepredložiloceneniezverejnenialoganadojednanýchmediálnychnosičoch

v dojednanom rozsahu a čase, ktorý bol spracovaný reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., čím jednak
suploval dôkaznú povinnosť správcu dane a navyše, ktorým mal správcovi dane preukázať reálnu trhovú
cenu, ale správca dane uvedený dôkaz vyhodnotil ako irelevantný, napriek tomu, že sám referenčnú
trhovú hodnotu reklamy neurčil.
38. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé žiadne preukázanie

identickosti dodávky medzi sťažovateľom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a dodávky zo strany
spoločnosti SILVI PRODUCTION, s. r. o. pre odberateľa NOBOX MEDIA, s.r.o., nakoľko zo strany SILVI
PRODUCTION, s. r. o. pre spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nedošlo k poskytnutiu služby vo forme jeho
loganamediálnychnosičoch.PredmetomdodávkymedziSILVIPRODUCTION,s.r.o.aNOBOXMEDIA,
s.r.o. bol výlučne prevod práv k mediálnemu priestoru, na ktorom boli propagované kultúrne podujatia.

A rovnako vo vzťahu k porovnaniu ceny u spoločnosti JK MEDIA s. r. o. - nebolo preukázané, že JK
MEDIA s.r.o. disponovala právami na zverejnenie loga tretích subjektov v rámci mediálnej kampane;
týmito právami disponovala výlučne spoločnosť NOBOX MEDIA s. r. o.
39. Sťažovateľ uviedol, že mu nebolo vysvetlené, akým spôsobom mal získať informácie o existencii
podvodného fakturačného reťazca a ohradil sa voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom

podvode v napadnutom rozsudku.
40. Na záver sťažovateľ namietol, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou sťažovateľa
týkajúcou sa porušenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku (vznesenou v replike a na pojednávaní pred
správnym súdom), keď v obdobných veciach nerozhodoval rovnako a posúdil ju podľa § 183 SSP
ako neprípustné rozšírenie žalobných bodov. Podľa sťažovateľa, ktorý v tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2018 zo dňa 15. augusta 2015, mal správny súd
jeho námietku vecne posúdiť a vysporiadať sa s ňou.
41. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením správneho súdu, že
predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoriace tzv. Axel
Kittel test existencie daňového podvodu, boli v predmetnej veci splnené. Uviedol, že sťažovateľovi

bolo dostatočne preukázané a dôvodne vytknuté zapojenie do podvodného obchodného reťazca, bez
splnenia povinnosti prijať všetky opatrenia ktoré možno od neho rozumne požadovať a navrhol kasačnú
sťažnosť zamietnuť.
42. Sťažovateľ podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň navrhol,
aby kasačný súd inicioval prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Návrh odôvodnil tým, že

závery súdu sú len vo všeobecnej rovine jednak vo vzťahu k samotnému podvodu, ale najmä k
vedomostnej stránke sťažovateľa ohľadom účasti na daňovom podvode. Sťažovateľ tvrdil, že správcovia
dane práve vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
v novom vyrubovacom konaní neuznávajú odpočítanie dane, a to práve s poukazom na podvodné
konanie a vedomostnú stránku daňového subjektu ohľadom účasti na daňovom podvode, čo z pohľadu

spravodlivého vyrubenia dane a základných princípov práva EÚ predpokladá zodpovedanie uvádzaných
predbežných otázok SD EÚ, nakoľko daná otázka judikatúrou SD EÚ nebola riešená. Sťažovateľ navrhol
aj nasledovné znenie prejudiciálnych otázok:„1/ Ak protihodnota za zdaniteľné plnenie v zmysle judikatúry ES predstavuje subjektívnu hodnotu, je
možné odoprieť nárok žalobcovi výlučne z dôvodu tvrdenia neprimeraného navýšenia ceny, nakoľko
mohol alebo mal vedieť o danej skutočnosti, a to bez toho aby existovali jednoznačné vnútroštátne

pravidlá,ktorébymohlipredstavovaťpredvídateľnúskutočnosťpreúčelyvykonaniaovereniazmluvného
partnera pre segment reklamy, z pohľadu samotnej protihodnoty za dodané zdaniteľné plnenie.
2/ Ak neexistujú jednoznačné vnútroštátne pravidlá pre segment reklamy je možné pre odopretie nároku
prijať záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že protihodnota za dodané zdaniteľné plnenie je
neprimeraná, a to v prípade ak správca dane neurčil pre dané zdaniteľné plnenie referenčnú hodnotu,

ktorá by bola objektívnou skutočnosťou pre tento záver.
3/ Ak teda neexistuje preukázanie referenčnej hodnoty z pohľadu protihodnoty za zdaniteľné plnenie
v predmetnej veci, má byť jedinou referenčnou hodnotou protihodnota zdaniteľných plnení dodaných
dodávateľom žalobcu všetkým 33 subjektom, ktorým dodávateľ dodal identické zdaniteľné plnenia
vo forme zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch, a to spôsobom a v rozsahu
podľa uzatvorených zmlúv v rámci mediálnej kampane kultúrnych podujatí, nakoľko ako jediný

dodávateľ výlučne pre danú kampaň disponoval právami na zverejnenia loga tretích subjektov v rámci
organizovanej mediálnej kampane kultúrnych podujatí.
4/ Ak neexistuje referenčná hodnota pre účely konštatovania neprimeraného navýšenia ceny, je možné
zistené skutočnosti v rozsahu:
- že dodávateľ priznal daňovú povinnosť, avšak túto si znížil fakturáciou od svojich dodávateľov, ktorí

neodviedli daň do štátneho rozpočtu, pričom dodávateľ nedisponoval vlastným pracovným know -
how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na
reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele,
portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením,
konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie,

mal virtuálne sídlo bez webových stránok považovať za objektívne skutočnosti na podklade ktorých by
bolo možné prijať záver o daňovom podvode na predchádzajúcich článkoch reťazca?“
43. Žalovaný sa s návrhom na prerušenie kasačného konania nestotožnil. Poukázal na to, že
neprimeranosť obstarávacej ceny deklarovaných služieb bola len jedným z dôvodov pre posúdenie
skutočnosti, či sťažovateľ mohol a mal vedieť o účasti na daňovom podvode. V kontexte ostatných

skutočností samotná neprimeranosť obstarávacej ceny nebola rozhodujúcou pre odmietnutie odpočtu
DPH a preto sťažovateľom navrhované prejudiciálne otázky považuje za neopodstatnené, nakoľko
predbežné otázky sťažovateľa boli naformulované s ohľadom výlučne na kritérium neprimerane
navýšenej ceny a teda nemajú dopad na rozhodnutie prejednávanej veci.
44. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší

správny súd“) dňa 14. februára 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu
Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr.
Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite
Filovej.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

45. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§
443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
46. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci

pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
47. Kľúčovou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný bolo, či daňové orgány v
rámci daňového konania dospeli k správnemu záveru, že sťažovateľ sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne)
na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, a teda či následne

táto skutočnosť mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie DPH sťažovateľovi.
48. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už bola skutkovo a právne obdobná
vec rovnakého sťažovateľa postavená na prakticky totožnom skutkovom základe zistenom v rámci tej
istej daňovej kontroly, vedená pred kasačným súdom pod sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024
(zdaňovacie obdobie apríl 2017), založená v zásade na totožnej argumentácii správneho súdu, pri

uplatnení v zásade totožných námietok sťažovateľa. Je možné poukázať na rozdiel spočívajúci v názve
muzikálu (tam muzikál ČAS RUŽÍ), na ktorom bolo obchodné meno a logo prezentované, ktorý je však
bez významu pre celkové právne posúdenie a rovnako išlo o iného dodávateľa (tam SARCO s. r. o.) a
iné fakturačné reťazce (tam ANMIMA s.r.o. - SARCO s. r. o. - Azaria service s.r.o. - Peritus Trade s.r.o.- Dynamic Team s.r.o.), avšak dôvody na ktorých správca dane postavil svoje rozhodnutia sú totožné -
podvodné konanie a išlo o dodávanie reklamných služieb od deklarovaných dodávateľov (SARCO s. r. o.
a NOBOX MEDIA, s.r.o.), ktorí mali mať zakúpené reklamné práva od spoločnosti SILVI PRODUCTION,

s.r.o., ktorá kultúrne podujatia organizovala. U oboch dodávateľov tak išlo o rovnaký modus operandi
(bližšie bod 25 tohto rozsudku) preukazujúci splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu.
49. Kasačný súd súčasne dodáva, že zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že kasačné sťažnosti
sťažovateľa, založené na totožných námietkach (rozdiel spočíval, ako už bolo uvedené vyššie, v
názve muzikálu, odlišnej osobe dodávateľa a inom fakturačnom reťazci), boli zamietnuté. Konkrétne

ide o konania vedené pod sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn. 3Sfk/39/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024, sp. zn.
2Sfk/32/2024, sp. zn. 5Sfk/40/2024, sp. zn. 1Sfk/41/2024, sp. zn. 8Sfk/40/2024 a sp. zn. 8Sfk/47/2024.
50. Kasačný súd preto, využijúc postup podľa § 464 ods. 1 SSP, poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024, s ktorým
sa stotožnil a preto uvádza jeho vybrané časti, ktoré sú aplikovateľné i na prejednávanú vec:
„39. Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej

dane”, kasačný súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Daňový únik spočíval v tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s.
r. o. [v preskúmavanej veci NOBOX MEDIA, s.r.o.] - znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením
vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov, na začiatku ktorého daň nebola odvedená
(obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho

súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023). Správca dane a žalovaný daňový únik identifikovali
na strane viacerých subdodávateľov vo fakturačnom reťazci a tiež na strane jeho priameho dodávateľa,
ktorý si takýmto spôsobom znížil daňovú povinnosť. Hoci dodávateľ sťažovateľa formálne priznal
daňovú povinnosť, túto si znížil cez uplatnené odpočítania dane z fiktívnych faktúr od tzv. zmiznutých
subdodávateľov, ktorí mu nedodali žiadne plnenia a daňovú povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii,

že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do štátneho rozpočtu odvedená. Podľa
názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného charakteru,
čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a personálneho substrátu na
výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v krátkej dobe po uskutočnení
zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi príslušných orgánov

stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu daňového úniku a
tiež jeho podvodný charakter.
40. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú

bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] daňovú
povinnosť z reklamných služieb na výstupe znižoval vstupom od vykonštruovaného fakturačného
reťazca subdodávateľov. Vzájomné transakcie v zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným

obchodným transakciám a daňové subjekty, ktoré s predmetnými reklamnými službami vzájomne
obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola vytvorená len pre daňové účely,
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] reklamu len formálne vykázal/
sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.),
- daňový únik vznikol dôsledkom nereálne vysokých cien reklamy uvedených na faktúrach, ktoré vystavil

priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.], z ktorých sťažovateľ čerpal
odpočet DPH.
41. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním
správneho súdu v bode 44 [v preskúmavanej veci bod 65] napadnutého rozsudku, že dodávateľsko

odberateľské vzťahy v zistenom podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre
sťažovateľa.
42. Podstata a nosná Časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu -

zavineniu daňového subjektu).
43. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku
jej aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný
súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo Čimohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom, je naozaj rozdiel... Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú
pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa

vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány
a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere)
je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, Či sťažovateľka
vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej Účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových
okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí

Žalovaného a správcu dane ” (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).
44. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci
vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.

45. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:
- obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bez referencií v oblasti reklamy,
ktorýnebolnositeľomžiadnehoknow-how-štýlu,rukopisureklamnejagentúry,dokoncabezvlastnejbez
webovej stránky ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry

a nepreveroval si možnosti na trhu;
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] reklamu len formálne vykázal/
sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.);
- sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX
MEDIA, s.r.o.] tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION

s.r. o. To, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou
dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným
objemom peňažného plnenia za objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;
- sťažovateľ sa súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] od
reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb,

pričom nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s.
r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] (pričom ako jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za
reklamné plnenia);
- „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r. o.
[NOBOX MEDIA, s.r.o.] a ANMIMA, s.r.o. ktorá nie je racionálne vysvetliteľná). Od riadneho obchodníka

by sa pritom očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí
si aspoň základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným
dohľadom a kontrolou nad objednanými službami. [...] Nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať
pri výbere zmluvného partnera najefektívnejšie, ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvhodnejšiu
ponuku. Ak však daňový subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý nemá ekonomické

opodstatnenie a vymyká sa rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa, možno mu [...]
odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. ” (str. 38 - 39 prvostupňového
rozhodnutia);
- zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť
si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola

reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný
priestor reklamným partnerom podujatia;
- nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.
46. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených
okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť

o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto ustálených okolností
vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť,
že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez
pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral nazdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom
a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym
vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky

sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA,
s.r.o.]), (ii) možnosť si overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej
konateľke mal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa
vo vzťahu k obchodnému partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.]
sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú

(konateľku SILVI PRODUCTION s. r. o.), mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, (iv) sťažovateľ
len vsúvislosti s propagáciou loga na tri mesiace v súvislosti s muzikálom „Čas ruží” [DRACULA] zaplatil
svojmu dodávateľovi SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] sumu 150.000 eur [v preskúmavanom
prípade spolu 120.000 eur], ktorá suma nie je zanedbateľná ani nízka, pričom uvedený obchodný vzťah
sa opakoval aj pri propagovaní jeho loga na iných podujatiach.
47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým,

že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah
so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a
práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený
spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril
žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka

subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca
ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.
48. [...]
49. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný
subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho

subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.].
Z administratívneho spisu aj preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO
s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bol prevedený nevýhradný reklamný priestor a že spoločnosť SILVI
PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov v rozhodnom čase disponovala. Preto aj

keďsťažovateľvkasačnejsťažnostitvrdil,žejeirelevantnácenazanákupprávzareklamnýpriestorjeho
dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION s. r. o. uvedené nezodpovedá skutočnosti,
že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. disponovala právami na reklamný priestor.
50. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na
daňovompodvodeuplatniliargumentneobvyklejcenyplneniaakojedenzviacerovzájomneprepojených

a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ
mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca.
Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo
fakturačnomreťazcizareklamnéslužbyspoluspoukazomnaďalšieskutočnostiakookolnostisvedčiace

o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.
51. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie,
keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo
k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: , Správca dane a žalovaný [...] spochybnili
reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z

takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných
kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [...], ktoré reklamné služby medzi sebou
prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [...] V zmluve o realizácii kampane
[...] sťažovateľ dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná a mohol si (mal si)
preveriť ceny v týchto médiách. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej nereálnej ceny

uvedenej na faktúrach od dodávateľa [...], potom konal nezodpovedne a nelogicky [...] sťažovateľ
mal vedomosť o dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si neoveroval bežné trhové ceny
u iných spoločností, a ani u iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť [...] z dôvodu, že vždy bolo
všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ postupoval neobozretne a
neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa uistil, Že sa na podvode

nebude podieľať. [...] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o splnení subjektívnej stránky daňového
podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, Že pri náležitej obozretnosti sťažovateľ „ mal
a mohol zistiť”, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný, a to za účelom narušenia
systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom porušil zásady náležitejobozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Krajský súd mal
za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ znášať sám a musí byť
uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca

poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu
stotožňuje a poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti obchodnej transakcie,
pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti
sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a to:
· sťažovateľ [...] Netvrdil, že sa snažil o spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu,

viac informácií o predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že by akokoľvek
skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, a to všetko
za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode,
· [...]
·ďalšímdôkazomjeajnereálnavysokácenazaposkytnutéslužbyuvedenánafaktúreoddeklarovaného
dodávateľa [...], ktorý podľa vlastných slov na dodaní reklamných služieb nič neurobil a tieto boli dodané

subdodávateľsky,pričompodľavyjadreníkonateľov,ktorírealizovalivysielaniereklamy,bolareálnacena
reklamy známa už na začiatku obdobia.
Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný
dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom
sťažovateľa, bol pochybný a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho

názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode.“
52. Obdobne - v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/104/2022 zo dňa 23.11.2023
kasačný súd uviedol, že „z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom [...] bolo možné
logicky vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré

boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu
úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Zistenia žalovaného, ku
ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým
sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo
nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa ktorý z

poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko si
juponížilvstupomodvykonštruovanéhododávateľskéhoreťazca[...]Úlohouumelovytvorenéhoreťazca
bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto reťazca
subjektov stojí kontrolovaný platiteľ ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie
dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie uvedené,

je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu
[...] a dodávateľa vedel sťažovateľ, kedy v priebehu roka 2014 sa budú konať podujatia [...] (celkovo päť
podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť sťažovateľa o nesúlade s reálnym dodaním služby [...].
53. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa
referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o

reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi
predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť
svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa
vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe
jej odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA,

s.r.o.], pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s
konateľom sťažovateľa, sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa
SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti
posudzovaného obchodného reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.
54. Zároveň je relevantné aj to, že sťažovateľ neprodukoval žiadne dôkazy či tvrdenia, ktoré by

odôvodňovali uzavretie obchodu v sume 150.000 eur [120.000 eur], ktorého predmetom bola propagácia
jeho loga ako reklamného partnera muzikálu počas troch mesiacov. Kasačný súd poukazuje na závery
správcu dane a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností
nijakým spôsobom nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké
podmienky dojednával. Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej

kalkulácie, resp. akým spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby.
55. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný
reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia,pečiatku [...]. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani
správnej žalobe nevzniesol v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.
56. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej

veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia
tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na
daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho Účasti na daňovom podvode (ako
je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom.
Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s
referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k
zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku
plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych

podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky
reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých
účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované
odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí
dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom

[...], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový
subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“

57. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet
dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet
dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) - čo
konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa uvedené v bode 20.
tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.”

51. V súvislosti s ďalšími námietkami sťažovateľa vrátane návrhu na prerušenie konania podľa § 100
ods. 1 písm. c) SSP, kasačný súd aj v tomto smere v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré
časti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci rovnakých účastníkov konania,
obdobného skutkového a právneho stavu (zdaňovacie obdobie marec 2017) sp. zn. 2Sfk/32/2024 z 31.
marca 2025:

23. Kasačný súd považuje za dôležité doplniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že
nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, Že služby žalobcovi boli dodané v oveľa vyššej sume,
ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci podľa sťažovateľa absentuje základné
zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb žalobcovi. Iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné

prijať záver disproporcie ceny za dodávky služieb pre žalobcu. Podľa sťažovateľa je neprijateľný
záver, že dodávateľ sťažovateľa neprimerane navýšil cenu za zdaniteľné plnenie pre sťažovateľa,
nakoľko tvrdenie neprimeraného navýšenia je odvodené výlučne od porovnania protihodnoty všetkých
zdaniteľných plnení poskytnutých tretím subjektom zverejnených na mediálnych nosičoch.
24. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že sú mu známe rozhodnutia kasačného súdu, ktoré

dospeli k iným záverom, ako v teraz prejednávanej veci. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.
mája 2024 (v bode 63 rozsudku) kasačný súd uviedol, že: „Pokiaľ správny súd, správca dane a žalovaný
ako jednu z okolností, ktoré mali vyvolať podozrenia sťažovateľky, uvádzajú nadhodnotenie reálnej
ceny mediálnej kampane, kasačný súd konštatuje, že extrémne a neodôvodnené nadhodnotenie či
podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť

podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa.” V bode 64 zmieneného rozsudku kasačný súd
uvádza: „V tejto súvislosti však kasačný súd na druhej strane konštatuje, v zhode so sťažovateľkou, že
v administratívnom spise absentuje akýkoľvek dôkaz, odborný odhad či znalecký posudok, z ktorého
by bolo možné vyvodiť, aké boli priemerné ceny daných plnení (s ohľadom na rozsah reklamnej
kampane a súvisiace podujatie) v relevantnom čase. Inými slovami, správca dane a žalovaný, na

ktorých bolo dôkazné bremeno preukazovania vedomostnej stránky účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (bod 54 rozsudku), nepreukázali, že by cena reklamného plnenia
bola extrémne a nedôvodne nadhodnotená alebo podhodnotená v porovnaní s trhovými cenami, aby
to mohlo u sťažovateľky vyvolať podozrenia. Kasačný súd sa vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022 stotožnilso sťažovateľkou v tom, že okolnosti pomenované správcom dane, Žalovaným a správnym súdom
nateraz nepreukazujú (z hľadiska subjektívnej stránky) ani jej nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nemožno z nich teda vyvodiť, že by sťažovateľka zanedbala

primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, resp. že by jej boli známe také
okolnosti sporného obchodu, z ktorých by mohla vyvodiť, že sa svojím plnením zúčastní obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom.
25. Dôvodom zmeny rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022, ktorým kasačný súd zrušil
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie, však

nebola iba absencia dôkazu o nadhodnotení ceny, teda chýbajúce preukázanie „štandardnej (trhovej)
ceny ale aj absencia vedomosti sťažovateľky o cenách v reťazci.
26. V teraz prejednávanom prípade však ide o inú situáciu práve pre personálne prepojenie sťažovateľa
so samotným reálnym poskytovateľom služby SILVI PRODUCTION s. r. o. Ako totiž vyplýva z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom
SARCO s. r. o. tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION

s. r. o. Pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s
konateľom sťažovateľa. Preto záver správneho súdu o tom, že okolnosti pomenované správcom dane
a žalovaným preukazovali (z hľadiska subjektívnej stránky) jeho nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom sú udržateľné, nakoľko sťažovateľ, ktorý odôvodňoval výber
svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak

priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň
tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Sťažovateľ si tak mal a mohol overiť cenu
priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je aj podľa kasačného súdu správny
záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného reťazca, vrátane
neštandardnosti konania sťažovateľa.

27. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.05.2024 by boli aplikovateľné
na prípad sťažovateľa v prípade, ak boli splnené súčasne obe podmienky, a to absencia dôkazu o
nadhodnoteníceny,tedachýbajúcepreukázanie„štandardnej(trhovej)ceny“,akoajabsenciavedomosti
sťažovateľa o cenách v reťazci. V prípade sťažovateľa táto druhá podmienka splnená nebola.
28. Ani prípad týkajúci sa nepreukázania - neodôvodnenia nižšej ceny, cena nebola preukázateľne

neštandardná (nízka odchýlka) vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 zo dňa 30. júla 2024 nie je aplikovateľný
na prípad sťažovateľa, pretože vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 správca dane a žalovaný ako dôvod
neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane sa rozhodol zvoliť daňový podvod a účasť
sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom podľa kasačného
súdu nebolo preukázané inak, iba v rovine špekulácií, že sťažovateľka vedela, resp. pri dodržaní

primeranej obozretnosti mala a mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 pritom v bode 113
rozsudku upriamil pozornosť na to, že správca dane a žalovaný by svoju pozornosť nemali zamerať
len na cenu dodávaných tovarov, ich pôvod, ale aj napr. na priebehy rokovaní medzi obchodnými
partnermi, rokovanie s osobami oprávnenými konať za obchodných partnerov či neštandardné

obchodné dojednania a podmienky, ktoré by prípadne relevantne mali a mohli vzbudzovať obozretnosť
sťažovateľky.
29. V teraz prejednávanom prípade, však zo strany správnych orgánov nešlo o preukazovanie
vedomostnej stránky účasti sťažovateľa na daňovom podvode iba v rovine špekulácií, ale správne
orgány dostatočne preukázali, že sťažovateľ pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť,

že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
30. Kasačný súd v prejednávanej veci napokon pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu
na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalobca svoj
návrh založil v podstate na argumentácii, že pre posúdenie subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode (či daňový subjekt o existencii daňového podvodu vedieť mohol a mal) je potrebné zo strany

daňových orgánov objektívne preukázať, že deklarovaná cena zdaniteľných plnení bola neprimerane
nadhodnotená vo vzťahu k bežným trhovým cenám. Túto argumentáciu odvíjal najmä od rozsudku
Súdneho dvora EU vo veci Amper Metal Kft., C-334/20.
31. Ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 kasačný súd opätovne
uvádza, že sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu

vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode. Naopak bola v ňom tematizovaná otázka neprimeranosti
ceny, ako dôvodu pre nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tzv. hmotnoprávnych
podmienok. Z tohto dôvodu jadro žalobcovej argumentácie neobstojí.32. Dôležitejšie však je, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Axel Kittel, C-439/04) vedomá
účasť na daňovom podvode musí byť preukázateľná objektívnymi skutočnosťami. Kasačný súd má v
prejednávanej veci za to, že správca dane a žalovaný produkovali dostatočné množstvo dôkazov okrem

samotnej neprimeranosti deklarovanej ceny služieb, tak aby bolo možné uzavrieť, že v prejednávanej
veci žalobca objektívne vedieť mal a mohol o svojej účasti na daňovom podvode.“
52. Kasačný súd záverom k námietke sťažovateľa ohľadne nevysporiadania sa s argumentáciou
ohľadne porušenia § 3 ods. 6 daňového poriadku uvádza, že túto považuje za nedôvodnú. Sťažovateľ
namietal, že správny súd sa s námietkou nevysporiadal a posúdil ju ako neprípustné rozšírenie

žalobnýchbodovvzmysle§183SSP,atoajnasúdnompojednávanípredsprávnymsúdom.Ktvrdeniam
sťažovateľa je potrebné uviesť, že na obdobné rozhodnutia žalovaného a správneho súdu právna
zástupkyňa sťažovateľa preukázateľne poukázala až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa
22.11.2022 - to znamená až po podaní správnej žaloby a po uplynutí lehoty na jej rozšírenie a doplnenie
v zmysle § 183 SSP. Správny súd preto správne vyhodnotil následné tvrdenia sťažovateľa uvedené v
replike a tiež na následnom pojednávaní ako neprípustné rozšírenie žalobných dôvodov.

53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ústavné sťažnosti sťažovateľa proti rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024, sp. zn. 4Sfk/32/2024 z
10. februára 2025 a sp. zn. 2Sfk/32/2024 z 31. marca 2025 boli spojené na spoločné konanie a následne
odmietnuté ako zjavne neopodstatnené uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
561/2025 z 25. septembra 2025.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že existencia daňového úniku bola preukázaná,
uvedený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a napokon posudzované zdaniteľné obchody
sťažovateľa boli s podvodným konaním spojené. Rovnako závery správcu dane a žalovaného, že
sťažovateľ o účasti na daňovom podvode vedieť mohol a mal, boli tak dostatočne preukázané.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci
zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.