Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Michal Guľaš
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých and Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11P/84/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725202544.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XXX, F. G. H., t.č. na
neznámom mieste a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto J., t.č. bytom K. XXX, J., o návrhu
navrhovateľky: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, J., na zverenie maloletého do jej
náhradnej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Zveruje sa maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti L. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach v rozsahu práv a povinností rodičov, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Otec, I. B., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 170,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca.
III. Matka, C. D., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je matka
povinná uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, počnúc od právoplatnosti
rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.
IV. Styk rodičov s ich maloletým synom s a n e u p r a v u j e .
V. Týmto s a r u š í rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.: 2P/199/2020-35 zo dňa 11.02.2021
v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Tunajšiemu súdu bol dňa 09.07.2025 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala, aby
jej súd zveril maloletého A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že odo dňa 27.06.2025 je maloletý v domácnosti
navrhovateľky, ktorá mu zabezpečuje starostlivosť a aj do budúcna má záujem mu túto starostlivosť
zabezpečovať. Maloletý vyrastal len s jedným rodičom, nakoľko jeho matka ho opustila, zdržiava sa
v obci F. G. H. so svojim druhom. Matka o maloletého neprejavuje žiadny záujem. Otec požíva denne
alkoholickénápoje,zjehostranypodľanavrhovateľkyniejemožnánáprava.Navrhovateľkapodalatentonávrh z dôvodu, že ju o to požiadal samotný maloletý, ktorý má obavy, že bude vyňatý z rodiny. K svojej
osobe navrhovateľka uviedla, že je starobná dôchodkyňa, zdravá, netrpí žiadnym závažným ochorením,
nebola súdne trestaná. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu rodný list maloletého,
potvrdenie o svojom zdravotnom stave, podľa ktorého je telesne a psychicky spôsobilá na zverenie inej
osoby do starostlivosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku, ktorý poberá a výpis
z registra trestov, v ktorom navrhovateľka nemá záznam.
3. Uznesením sp. zn.: 11P/84/2025-12 zo dňa 22.07.2025 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní, pričom na
základe jeho správy z vykonaného sociálneho šetrenia zo dňa 04.08.2025 súd zistil najmä to, že spisovú
dokumentáciumaloletéhodieťaťaevidujeúradužodroku2007,kedyoddeleniesociálnoprávnejkurately
začalo vykonávať opatrenia z dôvodu zapretia otcovstva a neskôr na úseku ohrozených rodín. V konaní
o zapretie otcovstva súd rozsudkom sp. zn.: 5C/53/2009-11 zo dňa 15.04.2010 určil, že že L. D., nar.
XX.XX.XXXX, nie je otcom mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX, z matky C. D., D. K., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom sp. zn.: 2P/199/2020 zo dňa 11.02.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2021
tunajší súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti jeho otca, I. B., nar. XX.XX.XXXX. Matku
súd zaviazal prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonným výživným. Kolízny opatrovník
vykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľky neohlásene, a to za jej prítomnosti, ako aj za prítomnosti
maloletého A.. Navrhovateľka býva sama v jednoposchodovom, viac generačnom rodinnom dome. Traja
už dospelí synovia bývajú mimo domácnosti svojej mamy, majú vlastné domy a rodiny. So situáciou
maloletého A. sú oboznámení a jeden zo synov sám navrhol svojej mame, aby A. išiel bývať k nej,
keďže sú dlhoroční známi, a aby takto pomohla A., nakoľko v biologickej rodine maloletého nie je
nikto, kto by prevzal o neho starostlivosť. Maloletý má v rodinnom dome navrhovateľky k dispozícii
vlastnú izbu, vkusne zariadenú s vlastnou kúpeľňou a WC. Navrhovateľka je aktívna dôchodkyňa,
ktorá vypomáha synovi v reštaurácii, vlastní vodičské oprávnenie a stále aktívne šoféruje. Maloletý
prišiel do domácnosti navrhovateľky so zopár osobnými vecami a minimom oblečenia. Navrhovateľka
mu dokupovala spodné prádlo a ponožky, tričká dostal od jej synov. Maloletý A. sa v domácnosti
navrhovateľky nachádza odo dňa 30.6.2025, pričom pre tento závažný krok sa rozhodol v dôsledku
nekontrolovaného nadmerného užívania alkoholu zo strany svojho otca. Otec so synom sa v priebehu
troch rokov vysťahovali už z tretieho bývania, nakoľko otec dieťaťa pre nadmerné užívanie alkoholu
neplatí nájomné a nájomca s ním rozviazal nájomnú zmluvu. Na nájomnom je evidovaný dlh. Ďalšie
sťahovanie sa dieťa nezvládlo. Maloletý tohto času rezolútne odmieta vrátiť sa do domácnosti k svojmu
otcovi. Otec dieťaťa býva v ubytovni „Bahamy“ v meste Strážske. Nájomné predstavuje sumu 178,-
Eur mesačne. L., sprchy a sociálne zariadenie sa nachádzajú na chodbe, sú spoločné pre všetkých
nájomníkov. Otec má od nájomcu podmienku, aby nepožíval alkohol, ktorú otec porušuje a je otázkou
času, kedy s otcom bude zmluva ukončená. Otec dieťaťa obýva jednu izbu, ktorú zdieľa s ďalším
nájomníkom. V izbe sú dve postele a skrinky. Z predchádzajúceho bývania si otec doniesol v igelitkách
iba zopár osobných vecí a pár kusov nábytku. Ostatný nábytok, elektronika, spotrebiče, riady ostali v
starom byte. V novom bývaní nebol priestor pre tieto veci. Otec ich tam ľahkovážne nechal. V izbe,
kde nateraz otec prebýva je neporiadok, na stenách je pleseň, hygiena bývania je na veľmi nízkej
úrovni. V rodine sú vykonávané opatrenia v rámci plánu sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou. Do
domácnosti rodiny vstupujú pracovníci oddelenia SPODaSK pravidelne, avšak otca v ubytovni málokedy
zastihnú. Od terénných sociálnych pracovníkov Mesta Strážske má kolízny opatrovník informáciu, že
otec každý deň navštevuje pohostinstvo „u Jánošíka“, odkiaľ sa vracia v značne podnapitom stave a
údajne aj tam má dlhy. Pri poslednom šetrení kolízny opatrovník otca v menovanej ubytovni zastihol,
avšak jeho zdravotný stav sa javil ako nepriaznivý, otec sa nevládal postaviť z postele, údajne pre bolesť
v krížoch, výrazne schudol a jeho zovňajšok pôsobil zanedbaným dojmom. Otec zdravotnú starostlivosť
odmieta a bagatelizuje aj nadmerné užívanie alkoholu. Maloletý A. kolíznemu opatrovníkovi vyjadril svoj
názor, že tohto času si nevie predstaviť, aby sa vrátil k svojmu otcovi a žil s ním v jednej domácnosti.
Alkoholizmus otca dieťa vníma veľmi negatívne. Nateraz maloletý svojho otca rezolútne odmieta. V
domácnosti navrhovateľky sa dieťa cíti bezpečne a má tam kľud. V závere podanej správy kolízny
opatrovník uviedol, že pri posudzovaní sociálnej rizikovosti u otca maloletého, otec nemá vytvorené
vhodné podmienky a životný štýl, ktorý preferuje nevplýva pozitívnym spôsobom na zdravý psychický
a fyzický vývoj a vývin jeho maloletého syna. Počas šetrenia v domácnosti navrhovateľky bol maloletý
čisto oblečený bez somatických príznakov a v dobrej nálade. Maloletý pred sociálnym pracovníkom
uviedol, že chce ostať u navrhovateľky, a k svojmu otcovi sa vrátiť nechce. Naplnenie emocionálnych
potrieb je realizované zo strany navrhovateľky, nakoľko sa maloletý zdržiava v jej domácnosti, kde má
vytvorené vhodné podmienky na zdravý vývoj a vývin. Navrhovateľka maloletého oceňuje, pozitívne aintenzívne sa zaujíma o to, čo dieťa prežíva. V kategórii fyzického a rozumového vývinu je maloletý
bez známok zanedbania, výživa, stravovanie, reč a slovná zásoba sú primerané jeho veku. Maloletý
je žiakom Strednej odbornej školy v Strážskom, ktorú pravidelne navštevuje. V štúdiu chce pokračovať
a štúdium chce dokončiť. V oblasti starostlivosti otca o dieťa, otec síce zabezpečoval starostlivosť o
maloletého,avšakpodľanázoruopatrovníka,otectohočasunevieodhadnúťriziká,ktorémôžujehosyna
ohroziť. Nie je schopný synovi zadovážiť pravidelne zdravú stravu, nechráni dieťa pred nebezpečnými
osobami a reálne nevie zhodnotiť ohrozenie zdravia dieťaťa. V oblasti vzťahov a komunikácie opatrovník
uviedol, že komunikácia medzi otcom a dieťaťom nie je na dobrej úrovni. Kolízny opatrovník tiež uviedol,
že výchovný štýl otca je benevolentný, u navrhovateľky má maloletý vytýčené hranice, ktoré rešpektuje
a neporušuje ich, pri domácich prácach je veľmi nápomocný. Otec maloletého toho času nemá potrebný
potenciál na zvládanie rodičovskej role, nie je spoľahlivý a opatrovník ho nevníma ako zodpovedného
rodiča. Na základe uvedených skutočností preto kolízny opatrovník navrhol súdu návrhu navrhovateľky
vyhovieť v celom rozsahu.
4. Súd pri svojom procesnom postupe doručil návrh vo veci samej otcovi maloletého, a to dňa
25.07.2025. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. K jeho osobe súd lustráciami zistil, že tento je toho
času poberateľom starobného dôchodku vo výške 709,70 Eur mesačne. Proti otcovi nie sú vedené
exekučné konania. Otec sa toho času nedopúšťa protiprávnej činnosti, ktorá by bola prejednávaná ako
priestupok, či iný správny delikt.
5. Z dôvodu pre súd neznámeho pobytu matky, ktorá sa podľa správy podanej OO PZ Pavlovce nad
Uhom zo dňa 19.09.2025 má zdržiavať na neznámej adrese v Anglicku, súd doručoval matke maloletého
návrh vo veci samej zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu. K jej osobe súd lustráciami zistil, že táto nie je vedená v Sociálnej poisťovni, súdu nie je
známy žiadny zamestnávateľ, ktorý by na území Slovenska matku zamestnával. Matke nie sú vyplácané
žiadne dávky vyplývajúce zo sociálneho poistenia. Proti matke je vedené jedno exekučné konanie.
Naposledy sa matka priestupku dopustila dňa 26.01.2025, a to v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona
o priestupkoch. Matka sa vo veci písomne nevyjadrila.
6. O osobe navrhovateľky súd lustráciami zistil, že táto nespáchala žiadny trestný čin, v živote sa
dopustila len jedného priestupku, jej osobnosť je možné hodnotiť kladne.
7. Z obsahu odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.: 2P/199/2020-35 zo dňa 11.02.2021 sa
súd oboznámil so situáciou v rodine, a to v čase, kedy bol maloletý spolu so svojou sestrou zverený
rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti svojho otca.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2025, ktorého sa zúčastnila
navrhovateľka, otec maloletého a kolízny opatrovník. Matka prítomná nebola.
9. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom podanom návrhu, pričom v rámci svojho
účastníckeho výsluchu uviedla, že nie je blízkou osobou maloletého, ale jej syn má v Strážskom
reštauráciu, kde bol maloletý nonstop, od rána do večera. Chodil tam jesť. Chodil špinavý, neumytý.
Maloletýnemážiadnenávyky,nevie,žesivečerkaždýdeňtrebadaťponožkydoleatrebasaosprchovať.
Ešte stále sa učí, ako malé dieťa. Navrhovateľka ho ľutovala. Je sama. Syn žije v Strážskom, ale v dome
je sama. S maloletým nemá žiadne problémy. Je slušný. Keď mu povie, že treba s niečím pomôcť, tak
pomôže. Maloletého si k sebe zobrala z ľudskosti. Jeho mamu nikdy nestretla, ani o nej nemá žiadne
informácie. Dieťa prevzala z ulice. Väčšinou bol v reštaurácii jej syna, tam sa najedol, pomohol, ale bol
tam od rána do večera. Bol hladný, špinavý, zanedbaný. Maloletý „poza školu“ nechodil, aktuálne sa
jeho prospech zlepšil. Navrhovateľka dohliada na to, že sa pripravuje na vyučovanie.
10. Otec na pojednávaní vyjadril svoj súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky, pričom v rámci svojho účastníckeho výsluchu uviedol, že býva na ubytovni a tam nie sú
také podmienky (spoločné sprchy, spoločné WC). Otec tvrdenia navrhovateľky rozporoval, maloletý sa
podľa neho „neflákal“, do reštaurácie syna navrhovateľky chodil pomáhať. Potvrdil však, že maloletý
občas chodil špinavý. Školské povinnosti si plnil riadne, otec však avizoval isté výchovné problémy,
ktoré nezvládal riešiť (drzosť maloletého, neskoré nočné príchody). K požívaniu alkoholu otec uviedol:
„Sem tam si zájdem na pivo. L., alebo kolega mi kúpia „poldecko“ a ja nepoviem, že nie. Niekedy denne
a niekedy 2 týždne nič.“ Aktuálne otec žije na izbe so spolubývajúcim. Jeho mesačné náklady sú 178,-
Eur za ubytovanie, iné náklady nemá.11. Kolízny opatrovník uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko otec nateraz nemá vytvorené vhodné
podmienky, aby vedel zabezpečovať starostlivosť o maloletého A.. U navrhovateľky má maloletý oproti
otcovi nadštandardné podmienky, zlepšil sa jeho prospech v škole, aj v správaní. Navrhovateľka učí
maloletého základné, elementárne veci odznova, pretože dieťa nemá osvojené návyky. Otec si dlhodobo
nevie udržať ubytovanie.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
14. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
15.Podľa§44ods.3písm.a)Zákonaorodine,náhradnoustarostlivosťoujezvereniemaloletéhodieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").
16. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.
18. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.
19. Podľa § 45 ods. 3 až 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu
dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33.20. Podľa § 45 ods. 6 a ods. 7 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa
takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto
osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1
nezaniká.
21. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (v čase rozhodovania súdu je suma minimálneho zákonného výživného 38,92 Eur).
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
c) výžive maloletého,
d) styku
p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
28. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
29. Náhradná osobná starostlivosť podľa § 45 Zákona o rodine predstavuje dočasný inštitút náhradnej
starostlivosti, ktorý súd nariaďuje výlučne v záujme maloletého dieťaťa, ak rodičia nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť jeho osobnú starostlivosť, a to subsidárne po zvážení podmienok podľa
§ 44, s prednosťou pred inými formami, ako je pestúnska alebo ústavná starostlivosť, s cieľom
maximálne zachovať identitu výchovného prostredia a rodinné väzby dieťaťa. Osoba, ktorej sa dieťa
zveruje, musí spĺňať požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, trvalého pobytu na území SR
(s výnimkou pre blízkych príbuzných v EÚ), zdravotných, osobnostných a morálnych predpokladov,pričom sa uprednostňujú príbuzní; vykonáva osobnú starostlivosť v rozsahu rodičov, vrátane dohľadu
a zastupovania v bežných veciach, avšak bez práv v podstatných záležitostiach, ktoré si rodičia
zachovávajú spolu s právom styku a vyživovacou povinnosťou, platenou na účet príslušného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd v rozhodnutí presne vymedzí rozsah práv a povinností, určí
výživné a po rozhodnutí zabezpečí pravidelné hodnotenie každých šesť mesiacov v súčinnosti s orgánmi
sociálnoprávnej ochrany, s cieľom obnoviť rodičovskú starostlivosť.
30. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné
vyhovieť. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že matka preukázateľne dlhodobo
nezabezpečuje starostlivosť o svojho maloletého syna, ktorý bol rozhodnutím tunajšieho súdu zverený
do osobnej starostlivosti svojho otca. Od posledného rozhodnutia súdu však aj na strane otca nastali
také skutočnosti, že tento najmä s ohľadom na jeho nekritické nadužívanie alkoholických nápojov
nedokáže vytvoriť svojmu synovi stabilné výchovné prostredie, priestor pre jeho bývanie, zabezpečiť
mu adekvátnu stravu, ošatenie a vytvoriť mu podmienky pre jeho ďalší zdravý vývoj a vývin, najmä
podmienky na prípravu na jeho budúce povolanie, nakoľko ide o žiaka strednej školy, ktorý po skončení
jeho povinnej školskej dochádzky prejavuje záujem dokončiť proces svojho vzdelávania. Maloletý je aj
z obavy pred svojim umiestnením do ústavnej starostlivosti vo faktickej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
mu je síce biologicky osoba cudzia, avšak stala sa jemu osobou citovo blízkou, ochotnou maloletému
pomôcť a zabezpečiť mu všetko potrebné. Navrhovateľka si s maloletým buduje vzájomné citové väzby,
maloletému je autoritou, oporou, osobou nahrádzajúcou výchovu, ktorej sa mu zo strany jeho rodičov
nedostáva. Po osobnostnej stránke neboli u navrhovateľky zistené žiadne negatívne okolnosti, ktoré by
ju vylučovali z možnosti poskytovať náhradnú osobnú starostlivosť, o čom svedčia vykonané lustrácie
a správa kolízneho opatrovníka. Taktiež je zdravotne spôsobilá sa o maloletého postarať. Má trvalý pobyt
v Slovenskej republike. Z jej starostlivosti neboli odňaté žiadne maloleté deti.
31. Súd preto považoval zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
za rozhodnutie, ktoré je v jeho záujme. V súlade so Zákonom o rodine súd menovanej vo výroku
I tohto rozsudku vymedzil rozsah práv a povinností k maloletému a zveril ho do jej náhradnej osobnej
starostlivosti.
32. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd určil výrokom II a III tohto rozsudku rodičom
maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu.
33. Určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 62 až 65 Zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov predstavuje individuálne posúdenie odôvodnených
potrieb dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, s prvoradým zreteľom na najlepší
záujem dieťaťa, pričom súd prihliada na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa a domácnosť; minimálny
rozsah povinnosti tvorí 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (v roku 2025 vo výške 38,92 Eur), bez ohľadu na pomery rodiča. Ako
odporúčací nástroj zjednocujúci súdnu prax slúži Metodika Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024
pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. tabuľkové výživné), ktorá objektivizuje výšku výživného
percentuálnym podielom z čistého mesačného príjmu povinného rodiča podľa vekovej etapy dieťaťa
(predškolský vek 0–5 rokov: 18 % pre jedno dieťa, prvý stupeň ZŠ 6–9 rokov: 20 %, druhý stupeň ZŠ 10–
14 rokov: 22 %, stredná škola 15–18 rokov: 24 %, vysoká škola 19+ rokov: 26 %, s úpravou podľa počtu
detí), avšak nemá právne záväzný charakter a súd sa od nej môže odchýliť pri preukázaní špecifických
okolností, ako nadštandardné potreby dieťaťa, potencionalita príjmov rodiča či zmena pomerov podľa §
78 ZoR, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a predvídateľné rozhodnutie.
34. Na určenie výživovacej povinnosti otca súd aplikoval metodiku tzv. tabuľkového výživného, ktorá
zohľadňuje počet jeho vyživovacích povinností a vek maloletého A.. Otec podľa zistenia súdu aktuálne
inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 709,70 Eur, medzi
svoje výdavky otec uviedol len sumu 178,- Eur, čo predstavuje úhradu za ubytovanie. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z reálneho príjmu otca, aj keď by si jeho „životný štýl“ vo všeobecnosti žiadal
aplikovať zásadu potenciality jeho príjmu, avšak s ohľadom na vek otca a jeho zdravotný stav, aplikácia
tejto zásady nie je možná, otec objektívne svoje príjmové pomery už zvýšiť nedokáže. Na strane
maloletého súd nezistil žiadne nadštandardné potreby, otec synovi preukázateľne neposkytuje žiadnu
osobnú starostlivosť ani vecné plnenia. Maloletý je toho času odkázaný na zabezpečenie bývania
a nakupovania stravy, ošatenia, hygieny a pod. osobou, ktorá k nemu nemá vyživovaciu povinnosť.Vychádzajúc z toho, že na výživu maloletého A. môže pripadať až 24 % z príjmu jeho otca, poukazujúc
na skutočnosť, že otec si toho času svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi žiadnym spôsobom neplní
(osobná starostlivosť, vecné plnenia, peňažné plnenie), súd určil výšku jeho vyživovacej povinnosti
sumou 170,- Eur mesačne.
35. Na strane matky sa súdu rovnako ako v konaní vedenom pod sp. zn.: 2P/199/2020 nepodarilo presne
zistiť jej pomery, pričom na základe lustrácií má súd za preukázané, že táto nedostahuje na území
Slovenska žiadny príjem, nepoberá žiadnu sociálnu dávku, zdržuje sa na neznámom mieste. Preto jej
súd určil minimálne zákonné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa, ktoré je toho času vo výške 38,92 Eur mesačne. Stanovené výživné síce nie je
primerané potrebám maloletého, avšak s ohľadom na majetkové pomery matky nebolo ho možné zo
strany súdu určiť vo vyššom rozsahu.
36. Povinnosť platiť výživné súd uložil obom rodičom, pričom za platobné miesto na poukazovanie
výživného súd určil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna.
37. Čo sa týka úpravy styku rodičov s maloletým, súd vzal do úvahy jeho vek, pričom súd má za to, že
toho času sa maloletý dokáže slobodne rozhodnúť, či sa so svojimi rodičmi, najmä otcom, bude chcieť
stretávať, alebo nie. Matka je na neznámom mieste, táto o syna dlhodobo záujem nejaví, otec sa úpravy
styku so synom v konaní nedomáhal. Preto súd styk rodičov s maloletým výrokom IV tohto rozsudku
neupravil.
38. Nakoľko rozhodnutím súdu došlo k zmene v doterajšej úprave rodičovských práv a povinností, ktorá
spočíva v tom, že maloletý naďalej nebude v osobnej starostlivosti svojho otca a tiež v tom, že súd
rozhodoval o vyživovacej povinnosti oboch rodičov, ako aj o úprave ich styku s maloletým, súd výrokom
V tohto rozsudku rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.: 2P/199/2020-35
zo dňa 11.02.2021 v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A..
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
41. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Postupujúc v zmysle citovaného ust. § 52 CMP, súd rozhodol výrokom VI tohto rozsudku o nároku
na náhradu trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Michalovce písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.