Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231453
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231453.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné (plnoleté
dieťa, navrhovateľ): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., proti osobe povinnej
z vyživovacej povinnosti (matka): D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., doručovacia
adresa: E. XXX/XX F., zastúpená splnomocneným zástupcom: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.

H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 7Pc/19/2023-65 zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol rozsudkom č.

k. 7Pc/19/2023-65 zo dňa 26.02.2024 tak, že: I. Matka navrhovateľa D. E., nar. XX.XX.XXXX je povinná
prispievať na výživu navrhovateľa sumou 170 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd zamieta návrh na určenie výživného.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
navrhovateľ sa domáha výživného voči svojej matke vo výške 200 eur mesačne nakoľko sa pripravuje
na budúce povolanie štúdiom a nie je v jeho možnostiach, aby si peňažné prostriedky na svoje životné
potreby zabezpečil prácou. Vychádzal preto z toho, že vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľovi
trvá, keďže tento je v školskom roku 2023/2024 žiakom IV.A triedy. Matka uvedené nerozporovala ani
nespochybnila tvrdenia, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a neprispievala na jeho výživu.

Tvrdila, že je schopná platiť výživné len 50 eur mesačne. Z výsluchu svedkyne I. B., starej matky
navrhovateľa, súd zistil, že matka opustila ďalšie svoje dieťa J. E.. O oboch súrodencov sa stará
svedkyňa. V spoločnej domácnosti s navrhovateľom žijú jeho starí rodičia sestra J. E. a jeho ujo A.
B.. Ďalej zistil, že príjmom navrhovateľa je prídavok na dieťa 60 eur a náhradné výživné 66,39 eur
mesačne. Zistil výdavky navrhovateľa, ktoré na bývanie, cestovné do školy, plaváreň, školské potreby
a plávanie predstavujú sumu 93,53 eur mesačne. Ďalej má ďalšie základné životné potreby, a to stravu,

hygienické potreby, oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové využitie. Vychádzal z toho,
že za situácie, kedy sú výdavky navrhovateľa čiastočne pokryté prídavkami na dieťa a náhradným
výživným spolu v sume 126,39 eur mesačne je dôvodné zaviazať matku výživným vo výške 170 eur
mesačne, keďže výška výdavkov na odôvodnené potreby je 300 eur mesačne z čoho 126,39 eur je
pokrytéprídavkomnadieťaanáhradnýmvýživným.Súdvzaldoúvahypomerymatky,ktorájeevidovaná
akouchádzačkaozamestnanieazdržujesananeznámommieste.Mávyživovaciupovinnosťkmaloletej

J. E., ktorú si neplní. Nebolo preukázané, že by matka mala prekážky objektívnej povahy pre ktoré by
nemohla pracovať a zabezpečovať si príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. Vychádzal z ponukyvoľných pracovných miest, kde zistil, že je dostatok voľných pracovných miest, kde by si matka mohla
nájsť prácu. Matka ani netvrdila, že si aktívne hľadá prácu, pričom jej v tom nič nebráni. Vo zvyšnej
časti súd návrh na určenie výživného ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52

Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Matka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu dňa 25.04.2024. Mala za to, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že z potvrdenia Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny bolo preukázané, že je evidovanou uchádzačkou o zamestnanie a aktuálne
nemá žiadny príjem. Bez dostatočne preukázaného skutkového stavu ustálil, že v jej možnostiach
je prispievať na nezaopatrené dieťa s danou výškou vyživovacej povinnosti, hoci nebolo zistené jej
akékoľvek zamestnanie a príjem. Matka vytýkala okresnému súdu, že nezdôvodnil, z akého príjmu
vypočítava výšku určenej vyživovacej povinnosti a rovnako konštatoval, že nebola preukázaná

objektívna prekážka na zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti vzhľadom na to, že je uchádzač
o zamestnanie, prácu si aktívne hľadá, inak by bola z evidencie vyradená. Pokiaľ poukázal okresný
súd na dostatok voľných pracovných miest vágna interpretácia možnosti zamestnania bez zistenia
skutočného stavu vykonaním všetkých potrebných dôkazov a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
neobstojí.

4.Navrhovateľsavyjadrilkodvolaniumatkydňa21.05.2024.Navrhol,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudok
okresného súdu. Odvolanie matky považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že táto sa nevedela
zúčastniť na pojednávaní a ignorovala súdne konanie rovnako ako akúkoľvek snahu o jeho výchovu.
Poukázal na to, že ide o zdravú 39 ročnú ženu, ktorá má rozsiahle príležitosti na trhu práce. Podľa jeho

názoru je možné, že niekde pracuje na čierno. V prípade klasického pracovného pomeru, by matka
nemala problém zarobiť si 900 eur v čistom. Poukázal aj na to, že matka ho opustila, doslova utiekla
z domu svojich rodičov. Starajú sa o neho starí rodičia, matka sa nijakým spôsobom o neho nezaujíma.

5. Matka na vyjadrenie navrhovateľa písomne nereagovala.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP, § 156 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok viazaný jeho

rozsahom(§65CMPacontrario)abezviazanostidôvodmiodvolania(§66CMP)sprihliadnutímnavady
konania, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
a to vo výrokoch I. a III. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie vyživovacej povinnosti matky
k navrhovateľovi ako plnoletému dieťaťu. Okresný súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 170 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie založil na tom, že

vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľovi trvá, nakoľko tento sa pripravuje štúdiom na svoje
povolanie. Výdavky navrhovateľa súd ustálil vo výške 300 eur mesačne, pričom nepokryté zostali
výdavky v sume 170 eur mesačne, na ktoré zaviazal matku. Vychádzal z toho, že je dostatok voľných
pracovných miest pre zamestnanie matky.

8. Matka v podstate namietala, že v konaní bola zle posúdená otázka jej príjmu bez toho, aby bolo
zdôvodnené, z akého príjmu bola určená výška vyživovacej povinnosti, pričom súd vychádzal len
z možností zamestnania sa bez zistenia skutočného stavu.

9. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa

Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a

Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine je súd povinný prihliadať na majetkové pomery oboch

rodičov ako aj na ich schopnosti a možnosti zabezpečiť výživu dieťaťa. Bolo povinnosťou okresného
súdu uviesť na základe akých skutočností a v akej výške určil prípadný potenciálny príjem maky,
z ktorého určil vyživovaciu povinnosť. Preto absentuje v odôvodnení rozhodnutia súdu zhodnotenie
na podklade vykonaného dokazovania, ako ustálil jej príjmy za účelom určenia vyživovacej povinnosti,
resp. aký príjem matky ustálil ako potenciálne možný vychádzajúci zo zistených majetkových pomerov

a celkového životného štýlu, ktorý matka vedie. V tejto súvislosti odvolací súd má za to, že okresný súd
dostatočne nezisťoval celkovú životnú úroveň matky.

11. Ak sa vychádza z pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v súlade s § 62 ods. 2 Zákona
o rodine v zásade rovnaká, je potrebné zistiť celkovú životnú úroveň matky. Účelom výživného je okrem

iného zaistiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa
o dieťa starali. Požiadavku na podieľaní sa na životnej úrovni treba posúdiť v samotnom spôsobe života
a využívaní kultúrnych, športových a spoločenských možností zo strany matky, vo vzťahu k tomu, či
priznané výživné umožňuje dieťaťu viesť rovnaký životný štýl ako jeho rodič.

12. V tejto súvislosti okresný súd vôbec nezisťoval bližšiu životnú úroveň rodičov zahŕňajúcu uvedené
kritériá, vrátane trávenia voľného času, dovoleniek. Nezisťoval výdavky matky a ich dopad na posúdenie
jej celkovej životnej úrovne.

13. Súd prvej inštancie preto pochybil, ak neustálil, aká je reálna resp. potenciálna výška príjmov matky.

Z odôvodnenia rozsudku pritom možno zistiť, že vzhľadom nato, že matka nemá žiadny zistený príjem
vychádzal z jej potenciálneho príjmu. Okresný súd zúžil svoje odôvodnenie len na konštatovanie, že je
dostatokvoľnýchpracovnýchmiest.Bolojehoúlohouozrejmiťposudzovaniejejosobnýchamajetkových
pomerov a vyvodiť reálnu príp. potenciálnu výšku jej príjmu, z ktorej vychádzal pri určení výšky
výživného, posúdením jej vzdelania, schopností a situácie na rozumne určenom regionálnom trhu.

14. Súčasťou práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, resp. čl. 36 a 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky)

je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné
otázkyanámietkyúčastníkovkonania,pričomtátoodpoveďmusívychádzaťzvykonanéhodokazovania.
Odvolací súd má za to, že rozsudok okresného súdu nespĺňa tento atribút vo vzťahu k preskúmaniu
odôvodnenostipríjmovpovinnéhorodičaajehomajetkovýmpomerovvkontexteposúdeniajehoživotnej
úrovne k výške odôvodnených potrieb a určenia jeho vyživovacej povinnosti. Odôvodnenie rozsudku

okresného súdu nedáva odpoveď z akej výšky príjmu povinnej osoby vychádzal konajúci súd pri
zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti matky. Toto nedostatočné odôvodnenie vychádza aj čiastočne
z nedostatočne vykonaného dokazovania. Táto okolnosť zostala zo strany okresného súdu dostatočne
nepreverená z hľadiska jeho povinnosti v civilnom mimosporovom konaní zisťovať skutočný stav veci (§
36 CMP), t. j. povinnosť zisťovať skutočnú (objektívnu) pravdu, kedy v tomto smere nie je okresný súd

viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán.

15. V súhrne tak nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu vychádza z nedostatočne
zistenéhoskutkovéhostavu,nakoľkonebolivkonanívykonanévšetkypotrebnédôkazy,ktorébyokresnýsúd viedli presvedčivo k jeho záverom následkom čoho je odôvodnenie rozsudku okresného súdu
nedostatočné. Nie je úlohou odvolacieho súdu v takomto prípade nahrádzať činnosť okresného súdu.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu preto v napadnutej časti vo výroku II. a súvisiacom výroku III.

o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. V ďalšom konaní bude v prvom rade povinnosťou okresného súdu vyzvať navrhovateľa k doplneniu
návrhu v tom smere či uplatňuje výživné od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) alebo od

ktorej doby a z akého dôvodu. Následne sa bude opätovne zaoberať zárobkovými a majetkovými
pomermi matky, príp. osobami žijúcimi v jednej domácnosti a posúdiť ich v kontexte odôvodnených
potriebnavrhovateľatak,abysapodieľalajnaživotnejúrovnipovinnéhorodiča.Vtejtosúvislostiokresný
súd vypočuje matku, a podľa potreby si zaobstará ďalšie potrebné dokumenty v súvislosti so zisťovaním
jej životného štýlu, tak aby získal podklady pre posúdenie jej životnej úrovne, danej stupňom uspokojenia
všetkých jej životných a duchovných potrieb, a to aj vo vzťahu k využívaniu kultúrnych, športových

a spoločenských možností.

17. Ak na základe vykonaného dokazovania bude mať za to, že preukázané príjmy matky, sú nízke alebo
žiadne, posúdi súbežne jej možnosti dosahovať potenciálny príjem. Tento bude zisťovať výsluchom
matky, resp. využitím iných dôkazných prostriedkov napr. inzerovanými pracovnými ponukami, za

účelom zistenia jej možností, schopností, vedomosti a skúsenosti vo vzťahu k vhodne zvolenému
regionálnemu trhu, aby vyvodil matkinu potencialitu sa zamestnať a dosahovať určitý príjem. Na základe
takto uvedeného dokazovania okresný súd ustáli približný mesačný príjem matky v kontexte s jej
výdavkami (ako aj možnosťami zamestnania sa) za účelom posúdenia jej možností a schopností
prispievať na výživu v kontexte posúdenia jej celkovej zistenej životnej úrovne. Na základe toho

v odôvodnení rozsudku posúdiac celkové príjmové a majetkové pomery matky, určí a odôvodní jej podiel
na výdavkoch navrhovateľa. Vyžiadaním si správy z príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
bude dôvodným aj aktualizované zisťovanie vyplácania prídavkov na navrhovateľa, ktoré zohľadní pri
uhrádzaní jeho odôvodnených výdavkoch.

18. V súhrnne okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle § 191 CSP a následne vec s ohľadom
na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia právne posúdi. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadne
najmä na zákonné kritériá stanovené v § 62 ods. 1, 2, 4, 5, a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom
zohľadní, aby určenie výživného odrážalo jednak zistené možnosti, schopnosti a majetkové pomery
matky, existenciu jej vyživovacích povinností, jej pomer na odôvodnených potrebách navrhovateľa, ako

aj právo navrhovateľa podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako jeho rodičia, majúc na zreteli zmysel
a účel výživného, t. j. uspokojovanie životných potrieb dieťaťa. Zhodu v rovnakej životnej úrovni matky
bude treba posúdiť v samotnom spôsobe života, využívaním kultúrnych, športových a spoločenských
možností,ktorýajnavrhovateľoviumožnívyužívaťrovnakýživotnýštýl,nachádzajúcisvojodrazvovýške
priznaného výživného. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie, na základe akých osvedčených

skutočností a na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom, pričom uvedie v akej výške ustálil
príjem matky, podiel matky na výživnom a odôvodnené potreby navrhovateľa zohľadňujúce aj životnú
úroveň jeho rodičov. Všetky relevantné skutkové okolnosti okresný súd v meritórnom rozhodnutí riadne
odôvodnení postupom v súlade s § 220 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby rozhodnutie
bolo náležite odôvodnené a presvedčivé z hľadiska práva na spravodlivý proces. V ďalšom postupe je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP).

19. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).