Rozsudok – Ostatné – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222203238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222203238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. W., nar. X.X.XXXX, bytom X. I.. XXXX/X, Z., o
zaplatenie9.053,78euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuMestskéhosúduBratislava
IV zo dňa 14. novembra 2024, č.k. B2-50Csp/84/2022-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako veriteľ z
pohľadávky na úhradu nesplatenej časti bankového spotrebiteľského úveru postúpenej mu veriteľom
OTP Banka Slovensko, a.s. domáha proti žalovanému ako dlžníkovi zaplatenia peňažnej sumy vo výške
9.053,78 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že OTP Banka
Slovensko, a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo

poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 11.739 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a žalobcom ako postupníkom uzavretej dňa 7.5.2021 vyplýva,
že došlo k postúpeniu pohľadávky, vrátane príslušenstva. Súd tiež zistil, že OTP Banka Slovensko, a.s.
výzvou pred zosplatnením dňa 26.1.2020 oznámila dlžníkovi, že sa dostal do omeškania so splácaním
úveru, pričom mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky. Dlžná pohľadávka po lehote splatnosti
bola 1.220,04 eur, ktorú banka žiadala uhradiť do 15 dní a zároveň upozornila dlžníka, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy vyhlási úver za predčasne splatný. Banka listom zo dňa 17.2.2020 oznámila

žalovanému, že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého zostatku
úveru. Sporné nebolo, že žalovaný dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania, doposiaľ neuhradil.

3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že dňa 27.10.2016
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi OTP Banka Slovensko, a.s. a
žalovaným. Veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, poskytoval úver, a žalovaný
konal v pozícii spotrebiteľa, pretože si bral úver na svoju osobnú spotrebu. Preto posúdil túto zmluvu

ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne úver ako spotrebiteľský podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Skúmal, či bol v tomto prípade
dodržaný zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách. Uvedené totiž má vplyv na to, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu vkonaní, teda či je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči žalovanému. V tejto súvislosti podotkol,
že skúmanie vecnej legitimácie vykonáva súd aj bez návrhu strany sporu. Poukázal na to, že podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s

nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom. Predpokladom platného postúpenia pohľadávky je platné zosplatnenie
pohľadávky. Podmienky zosplatnenia úveru upravujú ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. S poukazom na uvedené preto skúmal, či bol dodržaný proces zosplatnenia a
dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu tento proces nedodržal. Najvyšší súd SR judikuje, že "v

prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh" (uznesenie zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023). K totožným záverom dospela súdna prax -
napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.8.2024, sp. zn. 11CoCsp/17/2024. Na

základe obsahu úkonu zosplatnenia v danej veci, teda vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa
17.2.2020, dospel k záveru, že tento neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú jednorazovo
a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh. Uvedené nie je možné zistiť ani v korelácií
s výzvou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože ani tá neobsahuje uvedenú špecifikáciu
splátky. Následkom uvedeného je potom podľa súdu prvej inštancie neplatný právny úkon zosplatnenia

celého dlhu, a preto úver v danej veci nebol predčasne zosplatnený. Keďže podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách platí, že banka môže postúpiť len splatnú pohľadávku a banka v tomto prípade postúpila na
žalobcu pohľadávku, ktorá splatná nie je, postúpenie pohľadávky je v danej veci neplatné pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto dospel k záveru, že žalobcovi v tomto spore nesvedčí
aktívna vecná legitimácia a z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255

ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď mu v konaní žiadne
nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V prvom rade poukázal
na to, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom toho, že zosplatnenie celého dlhu, ku

ktorému došlo listom "posledná výzva pred zosplatnením" zo dňa 26.01.2020 a listom "vyhlásenie úveru
za predčasne splatný" zo dňa 17.02.2020 je neplatné z dôvodu, že v listoch absentuje údaj - a to
špecifikácia tej konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie
dlhu. Žalobca v tomto smere poukázal na to, že zo zákonných ustanovení vyplýva, že na vyhláseniemimoriadnej splatnosti je potrebné, aby bola táto možnosť dohodnutá (bez akýchkoľvek zákonných
náležitostí tejto dohody), bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a dlžník bol na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením

tohto práva - pričom veriteľ vo výzve pred zosplatnením, ani v oznámení o zosplatnení nie je povinný
špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal - a teda pre ktorú splátku k zosplatneniu
došlo. Zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej
povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a
žalovaným dohodnutá. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace,

pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 26.01.2020). Je zrejmé, že v prípade, ak
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 17.02.2020 - toto svoje právo uplatnil
v súlade s ust. § 565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023 atď.) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2019
(t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a
pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje

právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa
upozornený (podaním zo dňa 26.01.2020). Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola,
prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu navyše nadbytočná - keďže z aktuálnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej

vymedzenej splátky - a teda veriteľ si nemôže "vybrať" pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje.
Zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého
je potrebné v zosplatnení uvádzať (špecifikovať), s ktorou konkrétnou splátkou sa dostal žalovaný do
omeškania, a to dokonca pod sankciou neplatnosti uvedeného úkonu, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Pokiaľ mestský súd v rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, resp. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
11CoCsp/17/2024 z 28.08.2024 potom žalobca poukazuje na to, že uvedený právny názor Najvyšší
súd Slovenskej republiky korigoval vo svojom neskoršom rozhodnutí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024 a zdôraznil, že žiadne
zákonné ustanovenie v žiadnom prípade neukladá postupcovi povinnosť vo výzve pred zosplatnením

celého dlhu špecifikovať s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný omeškal. Takáto povinnosť veriteľa
nie len, že zo žiadneho zákona nevyplýva, ale je aj absurdná, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
uzatvoril predmetnú zmluvu, čerpal poskytnuté finančné prostriedky a svoje záväzky sa zaviazal splácať,
objektívnemusímaťvedomosťotom,koľkoakedynaposkytnutýúveruhradilatedaktorásplátkajetá,s
ktorou sa omeškal, prípadne kedy a koľko mal uhradiť a neuhradil (nakoľko tieto informácie vyplývajú zo

samotnej zmluvy). Žalobca dodáva, že záver, ktorý prezentuje súd ukladá veriteľovi povinnosť, ktorú nie
je možné zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ, ako ani z ust. § 565 OZ vyvodiť. Z ust. § 565 OZ jasne vyplýva,
že ak dôjde k nesplneniu niektorej z dohodnutých splátok je veriteľ oprávnený žiadať pre nesplnenie
niektorej splátky zaplatenie celej pohľadávky (za predpokladu, že zmluvné strany si toto právo dojednali,
k čomu v spotrebiteľských sporoch pristupujú navyše aj ďalšie zákonodarcom stanovené podmienky

- a to 3 mesačné omeškanie spotrebiteľa a upozornenie na možnosť uplatnenia tohto práva) - avšak
bez povinnosti špecifikácie, s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v omeškaní). Určenie, pre
nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t.j.
výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo
vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery súdu sú tak v priamom rozpore s procesným

kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 a na to, že Ústavný súd
SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že k imanentným znakom právneho
štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95, IV. ÚS 108/2010), ktorého
súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.III. ÚS 289/2017 z 21. novembra 2017: "Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou
prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je
prejavomsvojvôle,ktoráodporujezákladnémuprincípumateriálnehoprávnehoštátu."Zároveňpoukázal

aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/12/2023,
zo dňa 30.08.2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 17CoCsp/4/2024, zo dňa 27.06.2024,
Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2024, sp. zn. 26CoCsp/1/2023, Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 17CoCsp/7/2023 z 24.10.2023, Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/39/2022 z
31.08.2023 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3CoCsp/1/2022 z 30.03.2023. Podporne poukázal

aj na aktuálnu novelizáciu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka účinnú od 01.11.2024, konkrétne
na zmenu v znení odseku 9 a znenie nového odseku 10 tohto ustanovenia a dôvodovú správu k
uvedenej novelizácii. Napokon sa nestotožnil ani s tým, že bez uvedenia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu v upozornení na možné zosplatnenie, resp. v samotnom úkone, ktorým veriteľ dosiahol
splatnosť dlhu dlžníka, by boli takéto právne úkony neurčité, nakoľko z obsahu týchto úkonov je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa konajúcej osoby, čo vylučuje možné právne posúdenie uvedených

právnych úkonov ako neurčitých. S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že výklad dotknutých
zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred
zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade
obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom
spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Naopak - prihliadnuc k

uvedenému modelovému príkladu by sa spotrebiteľ paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie
práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ akúkoľvek omeškanú splátku,
nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni
zosplatneniu - čo by však nemohlo nastať, nakoľko pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa
§ 53 ods. 9 OZ zostali zachované (spotrebiteľ by bol naďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie
práva na vyhlásenie splatnosti). Zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v
dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi okresného súdu, ohľadom toho, že by uplatnenie práva
podľa ust. § 565 OZ malo byť neplatným právnym úkonom na základe čoho je nesprávny aj následný
právny záver súdu o neplatnosti zosplatnenia a tým aj neplatnosti postúpenia pohľadávky. Postupca

dodržal podľa názoru žalobcu všetky podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa osobitných
zákonov a žalobca uvedené v konaní podľa jeho názoru preukázal tak skutkovými tvrdeniami, ako aj
predloženými listinnými dôkazmi, a preto je preukázateľne aktívne vecne legitimovaným subjektom v
tomto konaní. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej
sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, a preto žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu nevyužil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §

378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je
vecne správny.

7. V preskúmavanej veci žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie
neuhradenej časti bankového spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému veriteľom OTP Banka

Slovensko, a.s. a postúpeného na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2021, po tom,
ako OTP Banka Slovensko, a.s. výzvou pred zosplatnením dňa 26.1.2020 oznámila žalovanému ako
dlžníkovi, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru, mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky,
dlžná pohľadávka po lehote splatnosti predstavuje sumu 1.220,04 eur, ktorú banka žiadala uhradiť do
15 dní a zároveň upozornila dlžníka, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vyhlási úver za predčasne

splatný a listom zo dňa 17.2.2020 oznámila žalovanému, že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a
vyzvala dlžníka na zaplatenie celého zostatku úveru. Prvoinštančný súd preto správne vychádzal z
toho, že ide o spotrebiteľský úver a vec je potrebné posúdiť aj podľa príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa,pričomideopohľadávku,ktorejnositeľomsažalobcapodľajehotvrdeniastalakopostupník
OTP Banky, a.s., ktorá žalovanému predmetný úver poskytla.

8. Keďže rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, vyplývajúce aj z listinných dôkazov, neboli sporné,
súd prvej inštancie sa správne sústredil najmä na posúdenie otázky, či žalobca v predmetnej veci
disponuje aktívnou vecnou legitimáciou, ktorej existencia je podmienená tým, že sa stal veriteľom zpohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na základe jej platného postúpenia z pôvodného veriteľa
OTP Banky, a.s. Správne pritom dospel k záveru, že k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky
na žalobcu nedošlo, nakoľko v tomto prípade nebol dodržaný zákonom stanovený postup postúpenia

bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Odvolací súd v tejto
súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo však banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Správne tiež prvoinštančný súd zdôraznil, že predpokladom

platného postúpenia pohľadávky je riadne zosplatnenie pohľadávky, uskutočnené najmä v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
z uvedeného a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo
2/2023) prvoinštančný súd správne po preskúmaní procesu zosplatnenia v danom prípade konštatoval,
že právny predchodca žalobcu tento proces nedodržal, a to vzhľadom na skutočnosť, že Vyhlásenie

úveru za predčasne splatný zo dňa 17.2.2020 neobsahuje presnú špecifikáciu konkrétnej splátky, pre
ktorú jednorazovo a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh a dôsledkom toho je
neplatný právny úkon zosplatnenia celého dlhu, čo má so zreteľom na § 92 ods. 8 zákona o bankách
za následok, že nakoľko banka postúpila na žalobcu pohľadávku, ktorá nie je splatná, postúpenie
pohľadávky na žalobcu je neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). S uvedenými

právnymi závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd bez ďalšieho stotožnil.

9. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza rozsiahlu argumentáciu, podľa ktorej je nesprávny právny názor
súdu prvej inštancie o neplatnosti zosplatnenia celého dlhu pôvodným veriteľom a v nadväznosti na to aj
záver o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom na podporu svojej

podrobnevysvetlenejargumentáciesumarizujerozhodovaciučinnosťNajvyššiehosúduSR,akoajiných
všeobecných súdov nižšieho stupňa naprieč celým územím Slovenskej republiky, odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že (nateraz) definitívnu bodku za polemikou a z toho vyplývajúcou nejednotnou
rozhodovacou praxou všeobecných súdov ohľadne otázky, či je výslovné uvedenie konkrétnej splátky
v zosplatnení celého dlhu podmienkou platnosti tohto úkonu a tým aj posúdenia pohľadávky banky na

novéhoveriteľa,dalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(vtejtosúvislostiodvolacísúdzdôrazňujepotrebu
rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p.)
uznesením z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, uverejneným pod č. 34/2025 Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR, v ktorom vyslovil zjednocujúci právny záver, podľa ktorého, cit.: "Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu

práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)".
Vychádzajúc z uvedeného záveru, ktorý odvolací súd v celom rozsahu rešpektuje, potom nemôže obstáť
argumentácia žalobcu v odvolaní podľa ktorej konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatňuje celý dlh,

nie je podmienkou platnosti zosplatnenia dlhu a tak ani podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky.
Ak súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že nakoľko zosplatnenie dlhu pôvodným veriteľom
OTP Banka Slovensko, a.s. neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú dlh zosplatňuje, je toto
zosplatnenie neplatné a neplatné je aj následné postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorý v dôsledku
toho nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, je právne posúdenie veci správne a odvolaniu,

podanému z tohto dôvodu, preto nemožno priznať úspech. Nič na tom nemôže zmeniť ani argumentácia
žalobcu v odvolaní, podľa ktorej je podľa neho vzhľadom na priebeh splácania dlhu žalovaným a časový
rámec, v ktorom došlo k zosplatneniu dlhu, zrejmé, že k zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 25.10.2019. Pôvodný veriteľ totiž v písomnom zosplatnení dlhu túto informáciu výslovne
neuviedol, hoci je to (v zmysle citovaného judikátu R 34/2025) pre platnosť zosplatnenia celého dlhu

nevyhnutné.

10. Za tohto stavu, keď súdom prvej inštancie boli meritórne správne posúdené všetky rozhodujúce
otázky významné pre rozhodnutie v danej veci na základe riadne ustáleného skutkového stavu, nonajmä v zhode s (už) ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 34/2025), odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).