Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 51Ek/1052/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123295082
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Füzy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123295082.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., A.
B. X, XXX XX C., IČO: 35 937 874, proti povinnému: D. E., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXXX/X, XXX XX F.,
o vymoženie 417,89 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Máriom Mičákom, so
sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 825 640, pod sp. zn. 217EX
369/23, o námietkach oprávneného proti výzve súdneho exekútora na úhradu trov súdneho exekútora

sp. zn. 217EX 369/23, zo dňa 8.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn.
217EX 369/23, zo dňa 8.1.2025.

II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu trov súdneho sp. zn. 217EX 369/23, zo dňa 8.1.2025 súdnemu
exekútorovi na prepracovanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 20.4.2023, domáhal
od povinného vymoženia 417,89 EUR s príslušenstvom, na základe vykonateľného exekučného titulu
vydaného oprávneným ako orgánom verejnej moci, výkazu nedoplatkov č. 2331009413, zo dňa
26.01.2023.

2. Poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 26.04.2023 súd poveril jej vykonaním exekútora. V rovnaký
deň sa začala exekúcia, kedy bolo poverenie doručené exekútorovi.

3. Exekútor vydal dňa 8.1.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady
výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva,
že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, keď Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
3OdK/433/2024 zo dňa 12.12.2024, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Upovedomením o
zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej
výške 73,80 EUR (paušálna náhrada vo výške 60 EUR + 23 % hodnota dane z pridanej hodnoty vo
výške 13,80 EUR) (výrok II. upovedomenia - je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov

vo výške 73,80 EUR na účet č. ....., a to do 15 dní od doručenia upovedomenia.).

4. Oprávnený podal v zákonnej lehote námietky voči výzve na úhradu trov exekútora (podanie
pomenované ako Námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora,
ktoré je podľa obsahu námietkami voči trovám exekútora).

5. Oprávnený v námietkach navrhol, aby súd námietkam oprávneného vyhovel a výzvu na úhradu
trov exekútora vrátil exekútorovi na prepracovanie. V námietkach v podstate uviedol, že nie je splnenýzákonný dôvod na výzvu na zaplatenie trov exekúcie v zmysle § 198 ods 2 § 199c ods. 1 Exekučného
poriadku. Exekútor poukázal dňa 30.12.2024 na účet oprávneného časť vymoženej sumy vo výške
212,85 Eur. Oprávnený má za to, že podľa § 198 ods 2 EP exekútorovi nepatrí náhrada paušálnych

výdavkov v plnej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to že ak takto uplatnené
trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu
výdavkov voči účastníkovi konania resp. exekútor nemá nárok na úhradu trov povinným v plnej výške.
Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu
výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.

6. Exekútor vo vyjadrení k námietkam ich navrhol zamietnuť. V podstate uviedol, že Súdny exekútor
v priebehu exekúcie (do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie) od povinného vymohol sumu
280,06 EUR. Dňa 8.1.2025 vydal súdny exekútor (z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného
a oddlženia povinného) upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa
8.1.2025. Vo vyjadrení poukázal na odbornú literatúru: Exekučný poriadok, Komentár. 3 vydanie.

C.H. Beck, 2018, Števček, G., H., I. a kol. str. 292 „Je na súdnom exekútorovi, či „prijaté plnenie“,
ktoré použije na úhradu vlastných trov, započíta na odmenu exekútora alebo na náhradu výdavkov.
Skutočnosť, že zákonodarca určil pomer 24 : 76 medzi sumou použitou na trovy exekútora a sumou
poukázanou povinnému zodpovedá tomu, že súdny exekútor má nárok na odmenu 20 % z vymoženej
pohľadávky zvýšenú o daň z pridanej hodnoty“. str. 823 „Ako už vyplynulo z predchádzajúcich výkladov,

základnépravidlopreuspokojovanietrovexekútorajenasledujúce:akbolexekútorpoverenývykonaním
exekúcie a začal vykonávať exekúciu, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a ak v priebehu
vykonávania exekúcie došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku, má nárok aj na odmenu. V prípade
úplného uspokojenia oprávneného vznikne nárok na plnú odmenu ..., v prípade čiastočného uspokojenia
vznikne nárok na alikvotnú časť odmeny.“ str. 832 „Nárok exekútora je tvorený sumou paušálnej náhrady

hotovýchvýdavkov,sumounevyhnutnýchvýdavkovpresahujúcichsumupaušálnejnáhrady(akexekútor
realizoval predajové exekúcie na vymoženie peňažného plnenia alebo nepeňažnú exekúciu) a sumou
dane z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom tejto dane. Ak pred zastavením exekúcie došlo k
čiastočnému splneniu vymáhanej pohľadávky, vznikol exekútorovi aj nárok na alikvotnú časť odmeny.
Ak si exekútor v súlade s § 60 ods. 2 ponechal časť prijatého plnenia na úhradu trov exekúcie, patrí

mu aj táto odmena. Ak je suma, ktorú si exekútor ponechal, nižšia ako súčet odmeny, náhrad a dane
z pridanej hodnoty, pri zastavení exekúcie rozdiel znáša oprávnený.“. Ďalej uviedol, že Podľa uzn. ÚS
SR č.k. II. ÚS 151/2018-18 zo dňa 8.3.2018 „Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, uvedenú
situáciu nie je možné posudzovať izolovane ale vo vzťahu k celkovým okolnostiam ... a to tak z hľadiska
procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho. Dôležitou je tá skutočnosť, že k uspokojeniu oprávneného

došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čim zákon spája právo na odmenu
exekútora ako jeho základné majetkové ústavné právo.“. Obdobne napr. nález ÚS SR č.k. II. ÚS 31/04
a iné. Podľa rozh. ÚS SR č.k. IV. ÚS 71/2013 zo dňa 23.5.2013 „K výkladu právnych predpisov a
ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“. Ďalej v podstate

uviedol, že do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie bola uhradená/vymožená len časť istiny
vymáhanej pohľadávky oprávneného a časť trov (odmeny exekútora) exekútora zvýšených o DPH, tak
ako je uvedené nižšie. Súdny exekútor od povinného do zastavenia exekúcie vymohol sumu 280,06
EUR, ktorú v zmysle kogentného ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku rozvrhol nasledovne: 67,21
EUR ... trovy exekútora podľa § 60 ods. 1 písm. a) EP z toho 56,01 EUR odmena 20 % + 11,20

DPH, paušálna náhrada výdavkov 00,00 EUR čo je 24 % zo sumy 280,06 EUR, 212,85 EUR ... istina
vymáhanej pohľadávky podľa § 60 ods. 1 písm. b) EP čo je 76 % zo sumy 280,06 EUR, 280,06 EUR ...
spolu. Súdny exekútor vykonal úkony smerujúce k (čiastočnému) vymoženiu sumy od povinného vo
výške 280,06 EUR (čo je zrejmé z popísaných skutkových okolností, resp. z exekučného spisu). K
získaniu výťažku došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci exekučného konania, s čím zákon spája

právo súdneho exekútora na odmenu ako jeho základné majetkové ústavné právo, t.j. nárok súdneho
exekútora na odmenu je legitímny. Podľa názoru súdneho exekútora nie je možné vykladať prvú vetu
ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
len náhrada výdavkov, izolovane (bez kontextu druhej vety), ako ju vykladá oprávnený vychádzajúc z
citovaných rozhodnutí OS BB. Z druhej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak

exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného
nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, t.j. ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku
treba vykladať systematicky, v celosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu je upravený obdobne
aj v ust. § 16 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorovúčinnej pre exekučné konania začaté do 31.3.2017, podľa ktorého, ak súdny exekútor pri exekúcii na
peňažné plnenie vymohol časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred
jej zastavením, základom na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súdny exekútor si

paušálnu náhradu hotových výdavkov vo výške 60,00 EUR zvýšených o DPH, t.j. spolu 73,80 EUR,
uplatnil voči oprávnenému, t.j. vyzval oprávneného na ich úhradu, nakoľko táto nebola do zastavenia
exekúcie uhradená/vymožená od povinného, a to ani sčasti. Od povinného (z výťažku od povinného)
bola do zastavenia exekúcie vymožená len pomerná/alikvótna časť odmeny (20 % z výťažku + DPH).
Paušálna náhrada výdavkov 60,00 EUR zvýšených o 23 % DPH podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného

poriadku, t. j. spolu 73,80 EUR (60,00 EUR + 13,80 EUR) do zastavenia exekúcie, resp. do vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie, uhradená nebola, a to ani čiastočne, preto súdny exekútor na
zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov zvýšenej o DPH vyzval oprávneného (výrok II. upovedomenia o
zastavení exekúcie). Súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov
na základe kogentných ust. Exekučného poriadku, a to podľa: ust. § 196, § 197 ods. 1 prvej vety, § 198
ods. 2 prvej vety, § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ust. vyhl. MS SR č. 68/2017 Z. z.

Obdobná právna úprava platila/platí pre exekučné konania začaté do 31.3.2017 (pred 1.4.2017), kde v
zmysle kogentného ust. § 203 Exekučného poriadku v spojení s kogentným ust. § 16 ods. 2 vyhl. MS
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorej súdnemu exekútorovi
patrí tzv. podielová odmena 20 % z pohľadávky vymoženej od povinného do zastavenia exekúcie
a náhrada hotových výdavkov, ktoré znáša oprávnený, pokiaľ exekútor nemá možnosť vymôcť trovy

exekúcie, resp. zostávajúcu/alikvótnu časť od povinného z dôvodu zastavenia exekúcie (napr. v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a oddlženia povinného, t.j.
obdobne ako v tomto konaní). Exekučné konanie začína na návrh oprávneného, t.j. ide o návrhové
konanie. Keďže súdny exekútor nemá možnosť odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, resp.
odoprieť vykonať exekúciu (išlo by o odopretie práva na súdnu ochranu garantovaného v zmysle čl.

46 a nasl. Ústavy SR), zákonodarca súdnemu exekútorovi v ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a
vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. priznáva nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávajú z viacerých
samostatných zložiek – (i) odmeny, (ii) náhrady paušálnych výdavkov, (iii) náhrady nevyhnutných
výdavkov, (iiii) DPH. Výkon exekúcie je súčasťou/pokračovaním súdnej moci ktorá je zákonodarcom
zverená súdnemu exekútorovi, ktorý vykonáva exekučnú činnosť za náhradu (§ 196, § 197 Exekučného

poriadku), t.j. ako honorovanú právnu službu (rovnako ako notár – súdny komisár, či správca konkurznej
podstaty), čo vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry
všeobecných súdov vyššieho stupňa, ktorú ako všeobecne známu skutočnosť preukazovať netreba.
Notár – súdny komisár má v prípade zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť nárok len
na paušálnu odmenu a náhradu výdavkov, avšak v prípade prededenia majetku má okrem nároku

na náhradu výdavkov aj nárok na (podielovú) odmenu z hodnoty prejednaného dedičstva. Správca
konkurznej podstaty v prípade zastavenia konkurzu pre nemajetnosť má nárok len na paušálnu náhradu
odmeny a výdavkov (500,00 EUR), avšak v prípade získania výťažku (speňaženia majetku) má okrem
nároku na náhradu výdavkov aj nárok na (podielovú) odmenu zo získaného výťažku. Odmena notára –
súdneho komisára, resp. správcu konkurznej podstaty a náhrada výdavkov sú samostatnými nárokmi

(samostatnými právnymi inštitútmi), ktoré nie je možné započítavať ani zamieňať s náhradou výdavkov.
Rovnaká zásada (odmeňovania) ustálená (opakovane potvrdená) judikatúrou platí aj pre súdnych
exekútorov. V prípade, ak súdny exekútor do zastavenia exekúcie nevymôže od povinného žiadnu
sumu, má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov zvýšených o DPH, avšak v prípade získania
výťažku – „plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného“ má súdny exekútor nárok na

(podielovú) odmenu zo získaného výťažku a nárok na náhradu výdavkov. Odmena a náhrada výdavkov
sú samostatnými nárokmi – zložkami trov súdneho exekútora, ktoré nie je možné započítavať ani
zamieňať,čovyplývaajzgramatickéhoavýkladovéhozneniaExekučnéhoporiadkuavyhláškyMSSRč.
68/2017 Z.z.. Exekučný poriadok ani iný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého
by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného na vlastnú ťarchu,

resp. vykonávať exekúciu, kde vymohol časť pohľadávky, bez nároku na čiastočnú/alikvótnu podielovú
odmenu 20 % z vymoženej sumy + DPH. Takéto rozhodnutie súdu by bolo nie len nespravodlivé, ale
aj nezákonné, t.j. v rozpore Exekučným poriadkom, Ústavou SR ako aj judikatúrou súdov vyššieho
stupňa, t.j. arbitrárne. Naopak, podľa judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a súdov
vyššieho stupňa ako aj citovaných ust. Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona (Exekučného poriadku) patrí exekútorovi odmena, náhrada paušálnych výdavkov, prípadne
náhrada nevyhnutných výdavkov zvýšených o DPH (§ 197 Exekučného poriadku), t.j. exekútor má (pri
vymožení, resp. čiastočnom vymožení) zákonný nárok na náhradu všetkých zložiek trov exekúcie (20
% odmena z vymoženej sumy + náhrada výdavkov + DPH). Exekútor poukázal dňa 30.12.2024 naúčet oprávneného časť vymoženej sumy vo výške 212,85 Eur. Oprávnený má za to, že podľa § 198
ods 2 EP exekútorovi nepatrí náhrada paušálnych výdavkov v plnej výške. ... Vzhľadom na vyššie
uvedené má oprávnený za to, že ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov

v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania, resp. exekútor
nemá nárok na úhradu trov povinným v plnej výške. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech
trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu
len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.“V prípade prijatia citovaného záveru by súdnemu
exekútorovi vznikol nárok na odmenu až pri vymožení sumy viac ako 373,80 EUR, z ktorej suma

300,00 EUR by bola poukázaná oprávnenému a suma 73,80 EUR by sa podľa neexistujúceho ust.
prednostne započítala na náhradu paušálnych výdavkov zvýšených od DPH (60,00 EUR zvýšených o
23 % DPH podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. spolu 73,80 EUR (60,00 EUR + 13,80
EUR). Pri takomto výklade by súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu až v prípade vymoženia
sumy viac ako 373,80 EUR!!!, čo nemá oporu v Exekučnom poriadku ani vo vyhláške, t.j. súdnemu
exekútorovi by za (čiastočné) vykonanie exekúcie (vymoženie sumy 373,80 EUR) patrila rovnaká suma

73,80 EUR ako súdnemu exekútorovi, ktorý od povinného nevymohol do zastavenia exekúcie žiadne
plnenie. Súdnemu exekútorovi, ktorý od povinného vymohol časť plnenia, logicky a bez akýchkoľvek
pochybností patrí z vymoženého plnenia aj alikvótna časť odmeny (20 % + DPH) + náhrada výdavkov. V
prípade prijatia citovaného záveru by súdnemu exekútorovi, ktorý od povinného do zastavenia exekúcie
nevymohol žiadne plnenie a preto logicky nemá nárok na odmenu, patrila za (ne)vykonanie exekúcie

rovnaká suma 73,80 EUR ako súdnemu exekútorovi, ktorý od povinného vymohol 373,80 EUR. Takýto
výklad je diskriminačný, nespravodlivý, nezákonný, neústavný, nelogický ... v rozpore s tu popísanými
skutočnosťami. Správny, spravodlivý a logický je potom výklad, podľa ktorého „úspešný“ súdny exekútor,
ktorý pred zastavením exekúcie vymohol od povinného (čiastočné) plnenie, t.j. získal od povinného
výťažok,máokrempaušálnejnáhradyvýdavkovnárokajnaodmenu(alikvótnučasť).Náhradavýdavkov

slúži na náhradu nákladov na vedenie konania od začatia exekúcie do jej ukončenia, resp. do skartácie
spisu, kým odmena slúži za odmeňovanie súdneho exekútora, t.j. tieto zložky trov exekúcie nie je
možné zamieňať ani započítavať. Skutočnosť, že prednostne sa uhrádza odmena súdneho exekútora
vyplýva aj z gramatického a výkladového znenia Exekučného poriadku a vyhlášky, kde odmena ako
zložka trov exekútora sa uvádza pred náhradou výdavkov, t.j. zodpovedajúca časť výťažku (najviac vo

výške 24 % plnenia) sa započítava najskôr na odmenu a až po jej vymožení na náhradu paušálnych
výdavkov. Súdnemu exekútorovi nie je známe žiadne ust. Exekučného poriadku ani vyhlášky, v zmysle
ktorého sa vymožené a súdnym exekútorom ponechané trovy exekútora započítavajú prednostne na
náhradu výdavkov, takýto záver nemožno vyvodiť ani z ust. § 61n a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z citovaných kogentných ustanovení je zrejmé, že podľa zákonodarcu (Exekučného poriadku) patria

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej trovy, ktoré pozostávajú z odmeny (z výťažku od povinného)
a z náhrady výdavkov. Rovnako podľa vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. patrí súdnemu exekútorovi
za výkon exekučnej činnosti aj odmena. Pokiaľ si súdny exekútor časť prijatého plnenia ponechal
na úhradu odmeny v súlade s § 60 Exekučného poriadku, patrí mu aj táto odmena. Odmena sa na
náhradu paušálnych výdavkov nezapočítava. K námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov

exekútora uvádzame, že postup súdneho exekútora je v súlade s obsahom spisu súdneho exekútora,
v súlade s kogentným ust. § 60 Exekučného poriadku a ostatnými ust. Exekučného poriadku, v súlade
s kogentnými ust. vyhl. MS SR č. 68/25017 Z. z., v súlade s komentárom J., G., H., I. a kol. Exekučný
poriadok. Komentár. 3 vydanie. C.H. Beck, 2018, str. 292, str. 823, str. 832. Z obsahu spisu vyplýva,
že od povinného bola vymožená suma vo výške 280,06 EUR, ktorá je v zmysle kogentného ust. § 6

vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora. Podľa kogentného ust. § 7 ods. 1 vyhlášky je
odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti 20 % zo základu na jej určenie (+ DPH), čo predstavuje
sumu 67,21 EUR (56,01 EUR odmena + 11,20 EUR + 20 % DPH v tom čase), t.j. 24 % plnenia zo
sumy 280,06 EUR v zmysle kogentného ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor
si ponechal len sumu 67,21 EUR (56,01 EUR odmena + 11,20 EUR 20 % DPH v tom čase), t.j. 24

% vymoženého plnenia (67,21 EUR) na trovy exekútora (odmenu + DPH). Z ustanovení Exekučného
poriadku aj vyhlášky je nepochybné, že pri zastavení exekúcie je (i) súdny exekútor oprávnený ponechať
si vymoženú odmenu 20 % z vymoženého plnenia + DPH a zároveň (ii) dostať náhradu paušálnych
výdavkov v plnej výške (60,00 EUR + DPH = 73,80 EUR). Podľa rozh. ÚS SR č.k. IV. ÚS 71/2013 zo
dňa 23.5.2013 „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu

zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona.“. Zákonodarca novelou Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z.z. účinným
od1.4.2017koncipovalkogentnéust.§199cods.1prvejvetyExekučnéhoporiadkuvtomzmysle,že„Ak
sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinnýma ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.“ Na základe
presne špecifikovanej hypotézy v kogentnom ust. § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súdny

exekútor postupoval tak, že spolu s vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie vyzval na zaplatenie
neuhradenej paušálnej náhrady výdavkov zvýšenej o DPH vo výške spolu 123,00 EUR (100,00 EUR
+ 23,00 EUR) oprávneného, nakoľko na neuhradenú paušálnu náhradu výdavkov zvýšenú o DPH
nie je možné z dôvodu zastavenia exekúcie (z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a
oddlženia povinného) zaviazať povinného. Pokiaľ súdny exekútor v priebehu (počas) exekúcie legitímne

(oprávnene) započíta (použije) na pomerné (čiastočné) uspokojenie odmeny + DPH, súd nemôže
svojím rozhodnutím (napadnutým uznesením) spätne (ex tunc) vstupovať do už súdnym exekútorom
vykonaného rozúčtovania výťažku, ktorý započítal na odmenu + DPH (max. 24 % plnenia). Na náhradu
paušálnych výdavkov má súdny exekútor nárok vždy, t.j. aj v prípade, ak sa do zastavenia exekúcie
nepodarí vymôcť od povinného ani časť pohľadávky. Na náhradu odmeny má súdny exekútor nárok len
v prípade dosiahnutia výťažku. Vznik nároku na odmenu je podmienený dosiahnutím výťažku, z ktorého

si súdny exekútor môže ponechať pomernú časť (24 % v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odmenu súdneho exekútora vždy znáša povinný tým, že strpí (musí strpieť) jej uspokojenie zo svojho
majetku. Oprávnený znáša náhradu paušálnych výdavkov, pokiaľ do zastavenia exekúcie nedošlo k
ich uspokojeniu z majetku povinného (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd svojím rozhodnutím
(napadnutým uznesením) spätne zasiahol do (výťažkom) vzniknutých a (uspokojením) zaniknutých

nárokov súdneho exekútora na odmenu z výťažku dosiahnutého (získaného) od povinného. Exekučný
súd nie je okrem špecifických prípadov (napr. pri rozvrhu výťažku podľa § 157 Exekučného poriadku na
základe námietok) rozhodovať o odmene (výške odmeny) súdneho exekútora, nakoľko táto v zmysle
kogentných ust. patrí súdnemu exekútorovi vo výške 20 % zo základu na jej určenie (+ DPH) a tým je
dosiahnutý výťažok. Zo žiadneho ust. Exekučného poriadku ani vyhl. nevyplýva, že odmena súdneho

exekútora sa znižuje o náhradu paušálnych výdavkov. Nárok súdneho exekútora na odmenu 20 % +
DPH zo základu (výťažku) sa musí vzťahovať na všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovenú podmienku
(tou je získanie výťažku počas exekúcie od povinného). Toto pravidlo = zásada = výklad = interpretácia
sa musí uplatňovať na všetky prípady rovnako. Nie je ústavne akceptovateľné, rozumné, ani spravodlivé,
ak súdny exekútor, ktorý vymohol od povinného do zastavenia exekúcie napr. sumu 373,80 EUR, z toho

300,00 EUR poukázal oprávnenému a na odmenu si ponechal 20 % z 300,00 EUR = 60,00 EUR + 23 %
DPH = 73,80 EUR, mu súd následne neprizná náhradu paušálnych výdavkov (60,00 EUR + 23 % DPH
= 73,80 EUR) od oprávneného z dôvodu, že ponechaná výška odmeny postačí na náhradu paušálnych
výdavkov. Pri takomto ústavne neakceptovateľnom závere súd poprel nárok súdneho exekútora na
odmenu za vykonanie exekučnej činnosti, ktorú súdny exekútor vykonáva ako honorovanú právnu

službu. Na druhej strane, súdny exekútor, ktorý do zastavenia exekúcie od povinného nevymohol žiadne
plnenie, t.j. nárok na odmenu mu nevznikol (odmena 20 % zo základu 0,00 EUR je 0,00 EUR) by podľa
napadnutéhouznesenia(záverusúdu)dostalrovnakúsumu73,80EUR(60,00EUR+DPH)akonáhradu
paušálnych výdavkov ako súdny exekútor ktorý do zastavenia exekúcie vymohol od povinného napr.
sumu 373,80 EUR, čo je ústavne neudržateľné a neakceptovateľné. Súdnemu exekútorovi, ktorý od

povinného pred zastavením exekúcie vymohol časť pohľadávky, patrí z tohto výťažku odmena (20 %
+ DPH) a k tomu plná výška náhrady paušálnych výdavkov, na rozdiel od súdneho exekútora, ktorý
do zastavenia exekúcie od povinného nevymohol žiadnu sumu (tomu patrí len náhrady paušálnych
výdavkov bez odmeny).

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradutrov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a trov rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

13. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy

exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

14. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

15. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na
úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane
z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané

exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

16. Podľa § 60 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1
písm. a) použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku
1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky

podľa odseku 1 písm. b). pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku
1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v
čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že
ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to
až do okamihu jeho zániku.

17. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov v znení do 31. decembra 2023, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí

popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania.

18. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

20. Podľa § 30b Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa
právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2023.21. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného

odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

22. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,

že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré predloží na rozhodnutie súdu.

23. Súd preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v námietkach proti upovedomeniu a výzve na
úhradu trov exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné v časti výšky trov

uplatňovaných exekútorom vo výške 73,80 EUR.

24. Exekučný súd v súvislosti s rozhodovaním o námietkach oprávneného vychádzajúc z exekútorom
predloženéhovyúčtovaniačastivymoženejpohľadávkyzodňa30.12.2024 malzazistené,ževpriebehu
exekúcie súdny exekútor vymohol plnenie v sume 280,06 Eur, pričom z vymoženého plnenia bola

oprávnenému poukázaná suma vo výške 212,85 EUR a zvyšok vymoženého plnenia bolo poukázaných
súdnemu exekútorovi, a to titulom odmeny 67,21 EUR.

25. Pokiaľ súdny exekútor exekúciu zastavil a vyzval oprávneného na náhradu trov vo výške 73,80 Eur,
exekučný súd musí konštatovať, že súdny exekútor nepostupoval pri ich vyčíslení správne, pričom je

v tejto súvislosti potrebné poukázať na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného
ustanovenia v prípade zastavenej exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k
čiastočnému vymoženiu (prijatiu plnenia) nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust.§
60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Inak povedané, nárok na
náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú

byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku, ktorý
upravuje poradie a rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 sa ako prvé z
prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora, pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny
rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť, t.j. maximálne 24 % plnenia. Zo znenia uvedeného
ustanovenia nemožno prijať iný záver než ten, že súdny exekútor má nárok najviac na 24 % prijatého,

resp. vymoženého plnenia, čo znamená, že súdny exekútor môže na svoje trovy započítať aj menej,
pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia exekútor použije na svoju odmenu
alebo náhradu hotových výdavkov.

26. Keďže v predmetnej veci si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného poriadku ponechal sumu vo

výške 67,21 EUR, s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku preto nemôže byť sporné,
že súdny exekútor v posudzovanej veci nemá nárok na náhradu paušálnych výdavkov v uplatnenej
výške, keďže suma, ktorú si už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal, sčasti pokrýva
sumu paušálnych výdavkov. Inak povedané, ponechanú sumu 67,21 Eur mal exekútor najprv započítať
na paušálnu náhradu výdavkov a až aby by ponechaná vymožená suma prevyšovala sumu podľa § 198

ods. 2 veta prvá, mohol by si zostatok ponechať ako odmenu exekútora. Uvedené znamená, že ak
exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy, na ktoré má podľa § 60 Exekučného poriadku nárok
a ak táto suma sčasti kryje náhradu paušálnych výdavkov, exekútor nemá nárok na ich plnú náhradu
podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky ale iba na náhradu ich alikvotnej časti po odčítaní sumy, ktorú si na
trovy ponechal.

27.PokiaľideosúdnymexekútoromcitovanúpasážzuzneseniaústavnéhosúduSRč.k.II.ÚS151/2018
- 18 zo dňa 08.03.2018: „.... k uspokojeniu oprávneného došlo v dôsledku činnosti exekútora v rámci
exekučného konania, s čím zákon spája právo na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové
ústavné právo“, v tomto smere súd upresňuje, že sa jedná o citáciu uznesenia Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 39Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 (citovaného ústavným súdom), aj keď súd
nespochybňuje, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí dal okresnému súdu za pravdu. V uvedenom
exekučnom konaní sa však riešila diametrálne odlišná situácia, keď oprávnený vzal návrh na vykonanie
exekúcie späť v snahe ukrátiť súdneho exekútora o jeho odmenu: „K návrhu na zastavenie došlo vpokročilom štádiu exekučného konania, keď všetko nasvedčovalo tomu, že bude pohľadávka úspešne
vymožená. Preto je správanie oprávneného neekonomické. Navyše v čase chystania dražby, ktorá keby
bola úspešná by exekútor získal odmenu v maximálnej výške stanovenej výške. Konaním oprávneného

došlo k poškodeniu exekútora, ktorý v súlade s právnymi predpismi vykonával úkony smerujúce k
uspokojeniu pohľadávky. Návrhom na zastavenie v štádiu pred dražbou došlo k ukráteniu súdneho
exekútora o odmenu, ktorú by získal, keby sa pohľadávka vymohla. Preto je súd názoru, že je potrebné
exekútorovi priznať odmenu vo výške ako keby došlo k vymoženiu.“ Uvedené rozhodnutie ústavného
súdu bolo vydané a vzťahovalo sa na právnu úpravu obsiahnutú v Exekučnom poriadku v znení účinnom

do 31.03.2017, ktorá ust. § 61n neobsahovala vôbec (v tom čase totiž exekúciu mohol zastaviť len súd),
a preto ani (aj) naň nadväzujúce ust. § 198 (ods. 2).

28. Súd má za to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu v prípade zastavenia exekúcie ponechať
súdnemu exekútorovi v plnom rozsahu odmenu titulom vymoženia časti pohľadávky oprávneného vo
vzťahu k ust. § 60 Exekučného poriadku, vyjadril by to podľa názoru súdu nasledovne: „Ak došlo k

zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť
trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal
plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60“.
Zákonodarca však uvedené ustanovenie doplnil o vetu „a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu
výdavkov podľa prvej vety“.

29. Z ustanovenia § 198 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku tiež vyplýva, že ak vymožené trovy
(odmena a náhrada výdavkov) súdneho exekútora prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety,
nepatria súdnemu exekútorovi v celom rozsahu popri náhrade výdavkov podľa prvej vety, ale len v
rozsahu, v akom prevyšujú túto náhradu výdavkov. V takom prípade sa teda nižšia, resp. rovnaká

náhrada výdavkov započítava do vymožených trov exekútora. Argumentum a contrario uvedené platí
aj v opačnom prípade, teda nižšie, resp. rovnaké vymožené trovy súdneho exekútora sa započítavajú
do náhrady výdavkov podľa prvej vety, preto si tieto trovy môže súdny exekútor ponechať v celom
rozsahu, nakoľko neprevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku. Ak sú vymožené trovy nižšie, aby súdny exekútor nebol v nevýhodnejšom postavení oproti

súdnemu exekútorovi, ktorý do zastavenia exekúcie nevymohol nič, patrí mu doplatok náhrady výdavkov
do výšky podľa prvej vety. Ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak možno chápať ako
osobitné ustanovenie (lex specialis) vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu (lex generalis) § 197 ods.
1 Exekučného poriadku, teda riešiace osobitnú situáciu ohľadne nároku súdneho exekútora na trovy v
prípade zastavenia exekúcie.

30. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
639/2024 - 12 zo dňa 11.12.2024, ktorým ústavnú sťažnosť súdnej exekútorky založenú na rovnakom
názore, že má nárok na celú vymoženú odmenu (2,95 eur) + nárok na náhradu paušálnych výdavkov (72
eur) odmietol ako zjavne neopodstatnenú, čo odôvodnil tým, že: „vo všeobecnosti (lex generali) patrí

súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti a popri nej aj náhrada výdavkov (paušálna
náhrada a náhrada nevyhnutých výdavkov spojená s vedením konania niektorými spôsobmi exekúcie
- § 21 ods. 1 vyhlášky). Prípad zastavenia exekúcie je však upravený osobitne v ust. § 198 ods.
2 Exekučného poriadku v ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku a v ust. § 21 ods. 2 vyhlášky, z
ktorých explicitne vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie patrí exekútorovi náhrada výdavkov (lex

specialis). V priebehu exekúcie je súdny exekútor oprávnený z vymoženej sumy na úhradu trov exekúcie
(odmena aj výdavky) použiť 24%. Trovy exekúcie (vrátane odmeny), ktoré si ponechal, mu v prípade
zastavenia exekúcie patria len v rozsahu, v ktorom prevyšujú ustanovenú sumu náhrady paušálnych
výdavkov. V prejednávanej veci suma trov ponechaných si exekútorkou z vymoženej pohľadávky (2,95
eur) neprevyšuje sumu paušálnych výdavkov (72 eur), preto neboli splnené podmienky na to, aby si

ju ponechala nad rámec sumy paušálnych výdavkov a bolo potrebné ju započítať podľa § 198 ods. 2
poslednej vety Exekučného poriadku. Uvedená úvaha je v napadnutom uznesení zrozumiteľne a logicky
odôvodnená. Nevyhnutným dôsledkom uvedenej zákonnej konštrukcie je skutočnosť, že v prípade
zastavenia exekúcie paušálna náhrada výdavkov exekútora konzumuje (pokrýva) aj odmenu za výkon
exekučnej činnosti, ak ponechaná suma exekútorom na jeho trovy neprevyšuje výšku paušálnej náhrady

výdavkov,atonapriektomu,žeodmenazaexekučnúčinnosťniejeuvedenávdemonštratívnomvýpočte
obsahových zložiek paušálnej náhrady (§ 21 ods. 2 Vyhlášky). Uvedené dôsledky výkladu a aplikácie
dotknutého ustanovenia, s ktorými sťažovateľka nesúhlasí, sú z ústavného hľadiska aprobovateľné.
Uvedené totiž prichádza do úvahy len v prípadoch, keď exekúciou vymožená suma je taká nízka, že 24%z nej nepresiahne 72 eur. Vymožená suma teda nepresiahne 300 eur a paušálna náhrada trov exekútora
72 eur, v takých prípadoch nie je prima facie neprimeraná, a preto nemožno uvažovať o zásahu do
majetkových práv súdnych exekútorov ústavne relevantnej intenzity a paušálnu náhradu výdavkov v

takých prípadoch je možné interpretačne stotožniť s paušálnou náhradou trov exekútora.

31. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023
vydanom v obdobnom prípade, v ktorom súdny exekútor poukazoval na arbitrárnosť rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka nemajúceho oporu v zákone, keď tento započítal súdnym exekútorom

ponechanú čiastku 14,40 eur (ktorú si súdny exekútor ponechal postupom podľa ust. § 60 Exekučného
poriadku) na vrub hotových výdavkov, pričom ústavný súd skonštatoval, že okresný súd sa s námietkami
sťažovateľa vysporiadal vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom. Okresný súd zrozumiteľným
spôsobom poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku i na dôvody, pre ktoré bolo potrebné
upraviť výpočet trov súdneho exekútora, pričom tieto aj jasne a logicky odôvodnil. Po preskúmaní
napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako

spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Nezistil, že by okresným súdom
aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného
súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2
Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované rozhodnutie okresného súdu bolo svojvoľné alebo v
zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či

nedostatočne odôvodnené.

32. Súd v tomto bode poukazuje na skutočnosť, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle vyhlášky
náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 73,80 EUR len vtedy, ak by počas exekúcie nevymohol
žiadne plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku a neponechal si z neho žiadnu sumu na svoje trovy.

Nakoľkovšaksúdnyexekútorpočasexekúcievymoholnasvojetrovy67,21EUR(vrátaneDPH)náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 73,80 Eur nepatrí. Patrí mu iba suma paušálnej náhrady výdavkov
po odpočítaní sumy 67,21 Eur. Suma, ktorú si exekútor teda voči oprávnenému uplatnil je uplatnená
nezákonne – v nesprávnej výške. Správne uplatnená suma je podľa právneho názoru súdu 6,59 Eur.

33. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve
na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia výzvu na úhradu
trov súdneho exekútora exekútorovi na prepracovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.