Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobkyne: Z.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, zákonná zástupkyňa maloletej P. U., nar. XX.XX.XXXX,
obe bytom P. X, R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č.j.: UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/14540-0013 Km zo dňa
19. decembra 2024, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
13Sas/2/2025-53 zo dňa 20. augusta 2025, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Sas/2/2025-53

zo dňa 20. augusta 2025 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný v záhlaví označeným rozhodnutím zo dňa 19. decembra 2024 podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. Správny poriadok potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/
OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-40 zo dňa 06. novembra 2024; prvostupňový orgán rozhodol
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom o znížení výšky náhradného výživného
pre oprávnenú osobu P. U., nar. XX. J. XXXX poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 247,52

eur mesačne od 01. októbra 2024. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné pre oprávnenú osobu bolo
určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021-96 zo dňa 06. decembra 2022 v sume
350,- eur mesačne. Otec maloletej vyživovaciu povinnosť neplní v plnej výške, v lehote a spôsobom
určeným právoplatným rozhodnutím súdu. Matka maloletej dňa 22. apríla 2024 požiadala Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“) o pomoc pri vymáhaní výživného.
Dňa23.mája2024bolnávrhnavýkonrozhodnutiavovecivymáhaniavýživnéhopostúpenýpríslušnému
prijímaciemu orgánu v Českej republike. Centrum dňa 15. októbra 2024 vymohlo výživné v sume 102,48

eur. Na základe tejto skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol o znížení náhradného výživného od 01.
októbra 2024.
2. Žalovaný mal z potvrdenia zo dňa 16. októbra 2024 preukázané, že povinná osoba zaplatila dňa
15. októbra 2024 výživné prostredníctvom Centra vo výške 102,48 eur. V prípade, ak povinná osoba v
danom mesiaci čiastočne splní vyživovaciu povinnosť, resp. súdny exekútor, resp. Centrum od povinnej
osoby vymôže bežné výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu
medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,- eur) a výškou vymoženého

výživnéhopovinnouosobou(102,48eur). Žalovanýnemoholakceptovaťnámietkuzákonnejzástupkyne
oprávnenej osoby uvedenú v odvolaní, že Centrom poukazované vymožené výživné od povinnej osoby
v októbri 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné výživné a dlžné výživné.
Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežnýmvýživným. Naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv
bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas.

II. Konanie pred správnym súdom
3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 20. augusta 2025 č.
k. 13Sas/2/2025-53 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil rozhodnutie žalovaného a zrušil
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni nárok na náhradu

trov konania nepriznal.
4. Správny súd podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) už
prejednal v inom konaní totožnú vec týkajúcu sa tej istej žalobkyne, totožného predmetu konania, a to
v konaní vedenom pod sp. zn. 13Sas/11/2024, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým
došlo k zníženiu výšky poskytovaného náhradného výživného, keďže Centrum dňa 01. júla 2024

vymohlo výživné v sume 99,58 eur. V predmetnom konaní ide o zníženie výšky náhradného výživného,
nakoľko Centrum dňa 03. októbra 2024 vymohlo bežné výživné v sume 102,48 eur, ktorú zaslalo
oprávnenej osobe.
5. Správny súd tak poukázal na body 28 až 43 rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025,
s ktorého odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil.

6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si ich neuplatnila.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
8. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
9. V kasačnej sťažnosti nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu vysloveným v bodoch 38
až 42 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/11/2024. Poukázal na § 15
ods. 5 písm. b) zákona o náhradnom výživnom a na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č.
489/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom, kde je uvedené,

že: „Navrhuje sa spôsob identifikácie výživného vymoženého z cudziny. Z aplikačnej praxe vyplynulo,
že z dôvodu nutnosti spolupráce so zahraničnými orgánmi pri identifikácii platieb v zmysle aktuálnej
právnej úpravy je tento proces príliš administratívne a časovo náročný a nie vždy úspešný. Na základe
uvedených dôvodov je potrebné legislatívne upraviť identifikácie vymoženého výživného z cudziny.
Navrhuje sa, aby sa v prípade, že centrum prijem platbu vymoženého výživného na dve alebo viac detí v

jednej sume, táto suma rovnomerne rozpočítala na účely náhradného výživného na každé dieťa, pokiaľ
nie je možné túto platbu identifikovať. Súčasne sa exaktne definuje, že z vymoženej sumy výživného
z cudziny sa suma výživného určeného rozhodnutím súdu považuje za bežné výživné v kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.“
10. V kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že preddavková forma poskytovania náhradného výživného

znamená poskytnutie náhradného výživného do času, kým sa oprávnená osoba exekučným konaním
alebo centrom (alebo dobrovoľným plnením) nedomôže plnenia výživného od povinnej osoby.
Uhrádzanie zameškaného výživného nemá prednosť pred uhrádzaním bežného výživného. Výživné
zaplatené povinnou osobou sa považuje za uhradenie bežného výživného. Dlžné výživné by povinná
osoba uhradila iba v prípade, ak by v kalendárnom mesiaci uhradila výživné vo vyššej sume ako je

súdom určené mesačné výživné.
11. Sťažovateľ navrhol rozsudok správneho súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
12. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti potvrdila, že povinný k 01. máju 2024 dlžil na výživnom
sumu 14.000,- eur vypočítanú za 40 mesiacov, a to celý rok 2021, 2022, 2023 a štyri mesiace v roku
2024. Od júla 2024 prišlo od povinného 15 platieb spolu v sume 1508,35 eur. Mala za to, že ide o sumu,

ktorú je potrebné započítať na dlžné výživné do 30. apríla 2024. Dlžné výživné nie je štátom hradené,
nespadá do kategórie náhradného výživného. Povinný tak dlžil na výživnom do 30. apríla 2024 zvyšnú
sumu 12 491,65 eur. Uzavrela, že platby poskytované povinným na dlžné výživné do 30. apríla 2024 nie
sú rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie výšky náhradného výživného, keďže náhradné výživné
nepokrýva dlžné výživné. Mala za to, že správny súd sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného

a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť.
13. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 03. októbra
2025.IV. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) po dôslednom preskúmaní rozhodnutia správneho súdu postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 455 SSP zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia podľa § 140 SSP poukázal na totožný rozsudok sp. zn.
13Sas/11/2024, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného o znížení výšky

poskytovaného náhradného výživného za iný kalendárny mesiac ako v danej veci od 01. októbra 2024.
Správny súd poukázal na body 28 až 43 rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025, s ktorého
odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil.
21. Nesprávnym právnym posúdením veci je potrebné rozumieť pochybenie správneho súdu
spočívajúce v tom, že na skutkový stav správne právnu normu interpretoval, no na skutkový stav ju

nesprávne aplikoval. Rozhodnutie správneho súdu tak trpí vadou, ktorá má za následok jeho zrušenie
kasačným súdom v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že správny súd vec
nesprávne právne posúdil.
22.Kasačnýsúdvinomkonaní(totožnýchúčastníkovkonaniaatotožnejveci)sp.zn.6Ssk/126/2025dňa
30. októbra 2025 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach

sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02. júla 2025. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Č.j.: UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/14540-0004 Km zo dňa 23. septembra
2024, ktoré správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, je v súlade so zákonom, preto podľa §
462 ods. 3 SSP kasačný súd rozhodnutie správneho súdu sp. zn. 13Sas/11/2024 zmenil tak, že žalobu
žalobkyneopreskúmanierozhodnutiaorgánuverejnejsprávyozníženívýškynáhradnéhovýživnéhopre

oprávnenú osobu P. U., nar. XX. J. XXXX poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu 250,42 eur
mesačne od 01. júla 2024, zamietol. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 13Sas/11/2024, na ktoré správny
súd v danej veci odkázal, je zrejmé, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.
23. Inštitút náhradného výživného predstavuje prostriedok na zabezpečenie ústavou garantovanej
zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 1 (druhá veta) Ústavy SR sa zaručuje osobitná

ochrana detí a mladistvých. Zákon o náhradnom výživnom tak vnáša do praxe princíp zvýšenej ochrany
mladistvých a detí, a to konkrétne tých, ktoré sú ohrozené neplnením vyživovacej povinnosti. Inštitút
náhradného výživného je významným preventívnym prvkom, ktorého účelom je predchádzať stavu
hmotnej núdze mladistvých a detí. Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na náhradné výživné
má nezaopatrené dieťa v prípade, že nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinnej

osoby, ktorej bola vyživovacia povinnosť stanovená na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo
na základe dohody schválenej súdom.
24. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 201/2008 Z.z. náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená
osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške 1/ výživného určeného
rozhodnutím súdu, alebo 2/ rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou

zaplateného výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške,
274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase.
25. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z. úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného
výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť,ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď
podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné sa nevypláca do
cudziny.

26. Podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona č. 201/2008 Z.z., ak sa výkon rozhodnutia vo veci vymáhania
výživného uskutočňuje v cudzine časť sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom najviac v sume
výživného určeného rozhodnutím súdu sa považuje za sumu istiny vymoženého bežného výživného za
kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.
27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného

mal preukázané, že:
- žalobkyňa podala dňa 27. marca 2024 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadosť o
náhradné výživné na nezaopatrené dieťa U. P., nar. XX. J. XXXX. Žiadosť o poskytnutie náhradného
výživného podala z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou vo výške určenej rozhodnutím súdu
alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného
výživného povinnou osobou;

- rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021-96 zo dňa 06. decembra 2022 preukázala, že
otec je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou vo výške 350,- eur mesačne, k rukám matky vždy
do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc doručením rozsudku;
- Okresný súd Banská Bystrica podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov upovedomil, že dňa

03. januára 2024 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michaela
Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Lazovná, 974 01 Banská Bystrica;
- z oznámenia o stave exekúcie - priebežné zo dňa 21. februára 2024 bolo zistené, že vo veci exekúcie
č. 404EX 4/24 bola začatá exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 12 950,- eur, jej príslušenstva
a trov exekúcie,

- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 23. mája 2024 potvrdilo, že zákonná
zástupkyňa oprávnenej P. U. požiadala dňa 22. apríla 2024 o pomoc pri vymáhaní výživného od povinnej
osoby bytom v Českej republike. Dňa 23. mája 2024 bol návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci
vymáhania výživného postúpený prijímajúcemu orgánu v Českej republike;
-Úradpráce,sociálnychvecíarodinyPrešovdňa11.júna2024oznámilCentrupremedzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeže, Špitálska 2206/8, Bratislava, že podľa § 15 ods. 4 a § 12 ods. 4 písm. a) bod
2 zákona č. 201/2008 Z.z. poskytuje od 01. mája 2024 náhradné výživné pre oprávnenú osobu P. U.
v sume 350,- eur mesačne;
- povinná osoba dňa 15. októbra 2024 prostredníctvom Centra zaplatila výživné 102,48 eur. Nakoľko
platba neprevyšuje sumu bežného výživného, bola celá suma zaslaná žiadateľke;

- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 06. novembra 2024 rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona
č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu U. P. poskytovanú v sume
350,- eur mesačne na sumu 247,52 eur mesačne od 01. októbra 2024.
28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti

Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom

prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach
správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmal, či orgán štátnej
správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s
účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe
logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

29. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané
a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľnýmspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,
IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07). Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v
zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi

rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne
aprobovanéhopostupusúduaochranouúčastníkovkonaniapredsvojvôľousúdu.Súčasťouprocesných
záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené,
taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozhodnutie všeobecného
súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené.“
30. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého
z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska

c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).
31. Správny súd sa vyššie uvádzanými zásadami súdneho konania dôsledne neriadil. Napriek tomu,
že pred rozhodnutím o správnej žalobe mal za preukázateľne zistené, že žiadosťou spísanou dňa
27. marca 2024 žalobkyňa požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné na

nezaopatrené dieťa z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou vo výške 350,- eur mesačne, t.
j. vo výške určenej rozhodnutím súdu. Z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou bola podľa
oznámenia súdnej exekútorky JUDr. Michaely Dlhopolcovej z februára 2024 začatá exekúcia na
vymoženie dlžného výživného (12 950,- eur) a jej príslušenstva. Matka nezaopatreného dieťaťa v apríli
2024požiadalaopomocprivymáhanívýživnéhoodpovinnejosobybytomvČeskejrepublikeajCentrum

pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak bolo
preukázateľne zistené, že od mája 2024 prvostupňový orgán poskytol náhradné výživné pre oprávnenú
osobu v sume 350,- eur mesačne. Centrom bolo prvýkrát v júli 2024 prvostupňovému orgánu oznámené,
že bola prijatá platba výživného, ktorá neprevyšovala sumu bežného výživného, preto prvostupňový
orgán dňa 06. augusta 2024 prvýkrát rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení

výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu poskytovanú v sume 350,- eur mesačne na sumu
250,42 eur mesačne. Kasačný súd sa s právnym posúdením prvostupňového orgánu zo 06. augusta
2024 a zhodne aj žalovaného zo dňa 23. septembra 2024, stotožnil (sp. zn. 6Ssk/126/2025). Povinná
osoba aj dňa 15. októbra 2024 prostredníctvom Centra zaplatila výživné 102,48 eur; nakoľko platba
neprevyšovala sumu bežného výživného, bola celá suma zaslaná žiadateľke. Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Prešov dňa 06. novembra 2024 opäť vydal preskúmavané rozhodnutie podľa § 9 ods. 3
zákona č. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu U. P. poskytovanú
v sume 350,- eur mesačne na sumu 247,52 eur mesačne od 01. októbra 2024.
32. V predmetnej veci sa kasačné námietky týkajú právneho posúdenia podľa § 9 ods. 3 zákona č.
201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu za mesiac október 2024.

33. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že Centrom vymožené výživné od povinnej osoby v
mesiaci október 2024 je uhradeným dlžným výživným. Žalobkyňa vo svojich podaniach aktualizovala
výšku dlžného výživného na nezaopatrené dieťa, ktoré sa vymáha súdnou exekútorkou JUDr. Michaelou
Dlhopolcovou v exekučnom konaní vedenom na jej exekútorskom úrade sp. zn. 404EX 4/24. Podľa
názoru kasačného súdu je takéto vyčíslenie dlžného výživného pre konanie o náhradné výživné vedené

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bezpredmetné, a to z dôvodu, že časť sumy vymoženej
istiny pohľadávky na výživnom (najviac v sume výživného určeného rozhodnutím súdu) sa považuje za
sumu istiny vymoženého bežného výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet
centra, a to podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona č. 201/2008 Z. z.
34. S poukazom na § 462 ods. 1 SSP najvyšší správny súd preskúmavaný rozsudok správneho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude v zmysle
vyššie uvedených právnych názorov najvyššieho správneho súdu (§ 469 SSP) vec opätovne prejednať v
medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť. Správny súd bude povinný svoje rozhodnutie
náležite a presvedčivo odôvodniť.
35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.