Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101377.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BOGE Elastmetall Slovakia, a.s., IČO: 36 235 164,
so sídlom: Strojárenská 5, 917 02 Trnava, právne zastúpeného: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO:
36 857 548, so sídlom: Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, za ktorú koná JUDr. Jozef Palla, advokát a konateľ,
proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, IČO: 35 627 361, so sídlom: Ulica Jána Bottu 2743/4, 917
01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITA-48-36-2.2/P-E22,

A24, 25-23, reg. č. IPTT/IPTT_ODD BOZP/KON/2023/2114 zo dňa 06.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 05.12.2023 na Správny súd

v Bratislave, podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITA-48-36-2.2/P-E22, A24, 25-23, reg. č. IPTT/IPTT_ODD
BOZP/KON/2023/2114 zo dňa 06.10.2023 (ďalej len „Protokol“), vydaného podľa § 7 ods. 3 písm. a), §
13 ods. 2, § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) na základe inšpekcie práce, ktorá bola
vykonaná u žalobcu ako zamestnávateľa v čase od 11.09.2023 do 06.10.2023 (ďalej len „inšpekcia“).

2. Výkon predmetnej inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania povinností v oblasti zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), v oblasti prideľovania a poskytovania
osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“) zamestnancom útvaru logistiky, na

kontrolu predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy v oblasti dodržiavania ustanovení upravujúcich
náležitosti uzatvárania pracovných zmlúv a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania. Protokolom boli konštatované zistené nedostatky len v oblasti vydávania
pravidiel BOZP, konkrétne žalovaný v Protokole (bod č. 1.) uviedol, že „Zamestnávateľ bez dohody so
ZO OZ KOVO Boge Elastmetall Slovakia s platnosťou od 01.08.2023 zmenil vnútorné predpisy Lokálna
pracovná inštrukcia SKT LI 0322 „Miestny prevádzkový predpis – vstupný a expedičný sklad TT2“ tak,

že v časti Vybavenie zamestnancov OOPP do nich doplnil prideľované OOPP o „reflexné prvky (reflexná
vesta, alebo reflexný kríž/traky)“. Zamestnávateľ vydal túto zmenu pravidiel BOZP napriek tomu, že ku
dňu 01.08.2023 nebola dosiahnutá dohoda so zástupcami zamestnancov, čím porušil ustanovenie §
39 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.“ V rámci opatrení
uložených Protokolom inšpektor žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.
z. nariadil zistený nedostatok v bode č. 1. odstrániť do 10 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor žalobcovi zároveň uložil povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť žalovanému písomnúsprávu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote
do 19.10.2023.

3. Obsah Protokolu bol dňa 06.10.2023 prerokovaný s dvoma členmi predstavenstva žalobcu
ako štatutárnymi orgánmi, ktorí s jeho obsahom súhlasili a k zisteným nedostatkom nemali žiadne
pripomienky, čím sa výkon inšpekcie považoval za ukončený.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

9. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca

alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

11. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie

inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či
požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnychfaktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

12. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov.

13. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie
opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť.

14. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného

zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je

podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

15. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a ich príčin.

16. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZP“)právnepredpisyaostatnépredpisynazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácisúpredpisy
na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické
predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s

horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu,
ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

17. Podľa § 39 ods. 2 Zákonníka práce predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú
aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami

zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát
práce podľa osobitného predpisu.

18. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie
predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého Protokolu,

vydaného na základe zákona č. 125/2006 Z. z., a dospel pritom k záveru, že tento nie je spôsobilým
predmetom správneho súdneho prieskumu.

19. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe
správnej žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou

enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,
ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo
povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.
negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom
preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

20. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia
a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu,a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach
prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.

21. Po oboznámení sa s obsahom a závermi žalobou napadnutého Protokolu tak, ako bol jeho
obsah popísaný v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, správny súd dospel k záveru, že
tento nie je preskúmateľný správnym súdom, nakoľko ide o právny akt s podkladovým charakterom,
ktorý má predbežnú povahu (môže byť podkladom ďalšieho postupu žalovaného) a nemohol mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujma na subjektívnych právach musí mať vždy

podobu priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene jeho právneho
postavenia, čo sa však nevzťahuje na tento prípad. V danej veci bol Protokol vypracovaný ako výsledok
inšpekcie práce, zameranej na dodržiavanie právnych predpisov zo strany žalobcu v konkrétnych
otázkach (bod 2. uznesenia), a vykonanou inšpekciou boli u žalobcu zistené nedostatky spočívajúce
v tom, že si ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa § 39 ods. 2 Zákonníka práce, teda povinnosť
prerokovať predpisy BOZP so zástupcami zamestnancov. V nadväznosti na tieto zistenia boli žalobcovi

uložené opatrenia a povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.,
spočívajúce v povinnosti v stanovených lehotách odstrániť zistené nedostatky, prijať opatrenia na
ich odstránenie a odstránenie ich príčin, a v povinnosti doručiť správu o spôsobe splnenia opatrení.
Opatrenia a povinnosti teda boli formulované neurčito, všeobecne, s tým, že žalobcovi bol daný
široký priestor na určenie formy, spôsobu a rozsahu ich splnenia pri dodržaní stanovených lehôt.

Bolo na samotnom žalobcovi, ako tieto opatrenia a povinnosti zrealizuje tak, aby dosiahol zosúladenie
vlastnej činnosti v pozícii zamestnávateľa s právnymi predpismi. Uložené opatrenia a povinnosti mali
za cieľ výlučne zabezpečiť dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce, čo bolo základnou zákonnou
povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa bez ohľadu na existenciu Protokolu.

22. Vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že Protokol ako dokument zachytávajúci priebeh
a výsledok inšpekcie práce, inšpekciou zistené nedostatky s povinnosťou ich odstrániť v súlade so
zákonom a podľa uváženia žalobcu, tak nie je právnym aktom, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť právne
postavenie žalobcu, pretože sa ním nezakladajú, nemenia, nezrušujú ani nedeklarujú jeho práva,
právom chránené záujmy ani povinnosti s výnimkou tých, ktoré sú explicitne dané a upravené zákonom.

Protokolom nie sú a ani nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
účastníka konania, a vzhľadom k tomu nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Slúži
len ako podklad pre ďalší postup pri ukladaní prípadných sankcií podľa zákona č. 125/2006 Z. z.
Správny súd poznamenáva, že vo svojich vyššie uvedených záveroch vychádzal aj z uznesenia Veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022

zo 04.12.2023, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje.

23. NSS SR v označenom uznesení vyslovil, že „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole
z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je

spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia (body 16. až 18.) NSS

SR poukázal na to, že: „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce
na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou
protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval
procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.
Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia

(výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b)
zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré

kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci
na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie
podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavovalporušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať
pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré

by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1
písm. c) SSP. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol
vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu
kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z
inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“,

bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností
alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné
opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu.
Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní

podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej
správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva
zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o
jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk

7/2021, č. 2/2022 ZNSS). Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva,
že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností
prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“)
totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne
nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa

§ 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá
alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu)
zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm.
e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne
odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá

niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u
zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2
písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z
uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže
pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom,

ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených
záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom
jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi
aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

24. Správny súd poukazuje aj na svoje rozhodnutie vydané vo veci sp. zn. 5S/75/2023 (uznesenie
č. k. 5S/75/2023-64 zo dňa 20.09.2024), kde predmetom prieskumu bol taktiež protokol z inšpekcie
práce. V tomto rozhodnutí boli správnym súdom vyslovené rovnaké právne závery, ktoré boli následne
potvrdené uznesením NSS SR sp. zn. 6Ssk/32/2025 zo dňa 30.04.2025.

25. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobcom napadnutý Protokol nie je samostatne
spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP, preto je žaloba
podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Opačný
záver neodôvodňujú ani okolnosti danej veci, v ktorých správny súd nevzhliadol žiadne osobitnosti
pre konštatovanie existencie zásahu do práv žalobcu v zmysle označeného uznesenia NSS SR. Na

túto skutočnosť nemá vplyv ani nesprávne poučenie žalovaného o možnosti podať správnu žalobu,
obsiahnuté v Protokole.
26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je
treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len

výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu žalovaný ani nežiadal.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.