Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206629
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124206629.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., zast.: JUDr. Peter Bojda, advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949
01 Nitra, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. C. I. XXX, 2/ J. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka,
IČO: 42 046 262, so sídlom Záborského 491/32, 949 05 Nitra, kancelária Hodálova 2, Nitra, 3/ G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8-iny k celku na nehnuteľnostiach

vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, obec Branč, kat. úz. B. B., zapísaných na LV č.
XXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape a to parc. č. XXXX/X - L. M. B. XXXX G.?,
N. O. XXXX/X - L. N. P. C. M. B. XXX G.? Q. Q. R. Q. O. XXX, C. N. O. XXXX/X, je žalobca.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/, 2/, 3/ vo výške 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu po pripustení zmeny žaloby domáhal určenia, že je

výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8-iny k celku na nehnuteľnostiach vedených
na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, obec Branč, kat. úz. B. B., zapísaných na LV č. XXX P. N.
F. "D." S. C. H. G. P. A. N. O. XXXX/X - L. M. B. XXXX G.?, N. O. XXXX/X - L. N. P. C. M. B. XXXX?
Q. Q. R. Q. O. XXX, C. N. O. XXXX/X.

2. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaný l/ a 3/, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu súhlasne s podanou žalobou. Zotrval
na tom, že prebehla reálna deľba. Z dokazovania vyplynulo, že jednotliví spoluvlastníci nehnuteľností
parc. č. XXXX/X P. XXXX/X H. T. B. B. si boli vedomí vysporiadania predmetných nehnuteľností a aj
vôle, ktorú prejavili, prehlásenie zo dňa 19.03.1969 rešpektovali. Príkladom je skutočnosť, že žalovaný
2/ navštívil žalobcu so žiadosťou, aby mu podpísal vyhlásenie, že nemá námietky vzniku vlastníckeho
práva v prospech jeho nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X P. XXXX/X. Pri pohľade na prehlásenie zo dňa
1969 vyplýva, že rodičia žalobcu si nebudú nárokovať z parc. č. 3 a 5 a zase na druhej strane pán

S. G. a U. G. si nebudú nárokovať z parc. O. XXXX/X,X,X, P. X. Uvedené, teda jasne preukazuje, že
žalovaný 2/ popiera samotné prehlásenie, bol si však vedomý usporiadania predmetných nehnuteľností
a to aj z dôvodu, že inak by nedošiel požiadať žalobcu o osvedčenie nehnuteľnosti parc. č. XXXX/
X P. X. Toto sú všetko skutočnosti, ktoré rešpektujú vôľu rodičov, účastníkov konania pri usporiadanípredmetných nehnuteľností, ale zároveň aj vyjadrujú vedomosť účastníkov konania o zámere a vôli
ich rodičov. Predmetné nehnuteľnosti 1093/1 a 7 boli vždy vo výlučnom vlastníctve rodičov žalobcu a
následne aj vo výlučnom vlastníctve samotného žalobcu. Tak je tomu aj teraz, keď tieto nehnuteľnosti

ako svoje vlastné od roku 1969 v celosti užíva žalobca. Samotná skutočnosť vyplýva aj z toho, že v
dedičskom konaní po svojej matke žalobca nadobudol na predmetných nehnuteľnostiach polovicu k
celku a odkúpením zvyšnej polovice od N. H. nadobudol výlučné vlastníctvo. Iba stav zapísaný v katastri
nehnuteľností nezohľadňuje skutočnosť. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Medzi
základné oprávnenia patrí právo vec držať a požívať jej plody, pričom žalobca nemôže vykonávať všetky

tieto oprávnenia k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko prináležia aj žalovaným a to i napriek tomu, že
nemajú žiadny právny nárok k týmto nehnuteľnostiam, keďže žalobca spĺňa všetky podmienky vydržania
predmetných nehnuteľností. Preto navrhol, aby súd rozhodol tak ako bolo uvedené v rozhodnutí o
pripustení zmeny petitu návrhu.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho sestra sa narodila v roku 1930, on v roku 1943. Na pozemku

ich rodičia postavili dom z blata, bol postavený dom z blata aj tete. Na pozemku sa narodili S., J. a U. G.,
pričom J. zomrel. Žalovaný 3/ sa strčil do jeho pozemku, chcel, aby ho vyplatil z jeho pozemku, pretože
nastrčil tam svojho otca a matku. Vôbec neplatí daň, on 30 rokov platí daň za záhradu a všetky pozemky.
Danú nehnuteľnosť užíva od jeho 18 roku až doteraz, má na pozemku 6 traktorov, cepáky, mláťačku, v
82 rokoch užíva 50 hektárov. Zo strany žalovaného 3/ ide iba o závisť, je nemožný.

5. Právna zástupkyňa žalovaného 3/ uviedla, že žaloba žalobcu vychádza z reálnej deľby, ktorá mala
prebehnúť v roku 1969 a to na základe prehlásenia, ktoré mal prehlásiť U. G., teda otec žalovaného 3/.
Na tomto prehlásení však chýba pečiatka, nie je zrejmé kto podpísal prehlásenie za MNV, prehlásenie
nie je opatrené pečiatkou bývalého MNV v Branči a nie je uvedené kto ho podpísal za predsedu bývalého

MNV. Nespĺňa teda zákonné náležitosti overenia podpisov. Zároveň uviedla, že U. G. predmetné
prehlásenia ani nepodpísal, o čom súdu predložili prihlasovací lístok, podpis na prihlasovacom lístku nie
je totožný s podpisom na prehlásení zo dňa 19.03.1969. Zároveň žalobca poukazoval na rozdeľovaciu
a kúpnu zmluvu z roku 1975. Súhlasia, že došlo k rozdeleniu parciel v PKV 124, pričom na základe tejto
rozdeľovacej a kúpnej zmluvy sa U. G. a jeho brat S. G. stali podielovými spoluvlastníkmi. Ak by v roku

1969 malo prísť k reálnej deľbe, nemohli by sa právni predchodcovia žalovaného 3/ stať podielovým
vlastníkmi na základe rozdeľovacej a kúpnej zmluvy z roku 1975. Predmetom tejto zmluvy bola aj časť
parcely, ktorá je predmetom daného súdneho sporu. Žalobca poukazuje v žalobe na kúpnu zmluvu zo
dňa 28.06.1989 na základe ktorej mal odkúpiť 2/4-tiny nehnuteľnosti, v tomto smere poukázala na to, že
akbydošlokreálnejdeľbe,žalobcabynemaldôvoddanýpodielodkúpiť.Tedaniesúsplnenépodmienky

potrebné pre vydržanie podielu v rozsahu 3/8-ín. Žalobca ponúkol žalovanému 3/ dňa 18.03.2024, že
odkúpi jeho podiel, aby mu ho predal. Keby si bol istý, že je vlastníkom, daný podiel by nežiadal odkúpiť
od žalovaného 3/, teda ak by bol žalobca dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve, nevyzýval by
klienta, aby mu odpredal spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti. Žalobca tak urobil listom zo
dňa 18.03.2024. Sporná parcela nie je nikým užívaná, nachádza sa tam zberný dvor, pneumatiky, je

tam burina, parcela je zahádzaná rôznymi zvyškami starých strojov a betónu, ako keby taká skládka.
Nehnuteľnosť nie je užívaná žalobcom, nie je udržiavaná. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým
listinným dôkazmi bolo preukázané, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam v podiele 3/8-iny k celku a to s poukazom na ust. § 134 Obč.
zákonníka. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by spornú nehnuteľnosť užíval

nerušene a dobromyseľne, s vedomím, že je jej vlastníkom. Z toho dôvodu navrhla, aby súd zamietol
žalobu v celom rozsahu.

6. Svedok N. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho strýkom, prítomný žalovaný je jeho vzdialený
príbuzný, ostatných žalovaných nepozná. Jedná sa o hranicu, bola tu jedna časť, kde žili Miloví a to pán

S. a pán U.. Na druhej polovičke bývala babka a dedko a to P. B. a G. B.. Nikdy mu dedko a babka
nespomínali, že by mali byť nejaký podiel na ich parcele, to sa dozvedel až teraz, pretože z toho vyplýva
ako keby polovica domu by mala patriť susedovi, teda G.. Svedok po oboznámení sa s mapou uviedol,
že časť, ktorá je vyznačená oranžovou farbou patrí strýkovi B., časť ktorá je vyznačená ružovou farbou,
patrí jeho babke a časť ktorá nie je označená patrí G.. Pozemok patril vlastnícky jemu, ktorý je označený

ružovou farbou. V tomto období podiely boli tak, že ?-tinu mali oni, ?-tinu mal Ernest, ?-tinu mal U., bolo
to na 4/4-tiny a kto mal ešte ?-tinu uviesť nevedel. Každý z tých ktorých uviedol mal ?-tinu a to z parcely
XXXX/X, XXXX/X P. L. N. O. XXXX/X P. XXXX/X. N. XXXX/X P. XXXX/X užívali G. B. a P. B.. Túto
nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia Vargoví. Bolo to oplotené a na parcele XXXX/X bol postavenýdom. Dodnes ten dom tam stojí. Nikdy mu nespomínali, že by tam mali nejaký podiel Miloví. V tejto
záhrade chcel po svojich právnych predchodcoch stavať, avšak manželka tu nechcela stavať a preto
predal nehnuteľnosť pánovi B.. Pozemok, ktorý je vyznačený ružovou farbou užívali jeho starí rodičia,

keď sa zobrali. Nepamätal si, že či boli nevlastní bratia a potom to kúpili a rozdelili si, pretože dedo
bol Varga a oni boli G.. V súčasnosti užíva pozemok pán B.. Keď v roku 1989 predával nehnuteľnosť
žalobcovi, nehnuteľnosť zdedil po V. H. F. B., ktorá bola jeho mamou a bola sestrou žalobcu. Keď
pozemok patril jeho starým rodičom, užívali to starý rodičia, keď tento pozemok patril jemu, užíval to
a potom ako predal pozemok žalobcovi užíval to žalobca a dodnes to užíva. Tak ako boli hranice, tak

je to na mape.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ako svedka vypočul N. H.,
dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu ostatných listinných dôkazov vykonal a zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Z prehlásenia zo dňa 19.03.1969 je zrejmé, že na Miestnom národnom výbore v E. G. B.
nar.XX.XX.XXXXaP.B.,F.W.nar.XX.XX.XXXX,obajabytomE.XXXprehlásili,žesúhlasiasrozdelením
nehnuteľností parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X B.
H. T. B. B. tak, ako sú v skutočnosti užívané a rozdelené už viac ako 10 rokov. Zároveň uviedli, že si
nenárokujú z parciel č.1093/3, /3, 1093/5 a /5. Prehlásenie podpísali p. S. G. nar.XX.XX.XXXX, bytom

E. XXX, U. G. nar.XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a G. B. nar. 11.09.1902, bytom E. XXX, ktorí uviedli, že
súhlasia s rozdelením nehnuteľností tak, ako sú v skutočnosti užívané a rozdelené už viac ako 10 rokov,
a nebudú si nárokovať z parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X, N. G. B. Q. X., Y. Q. C. C. L.
N. O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X.

9. Dňa 09.08.1974 bola na Štátnom notárstve v Nitre podpísaná Rozdeľovacia a kúpna zmluva, ktorá
bola následne dňa 04.04.1975 registrovaná na Štátnom notárstve v Nitre pod č.l 770/1974. Predmetom
tejto zmluvy bolo usporiadanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X M. B. XXXX G.?, N.
O. XXXX/X M. B. XXX G.?, N. O. XXXX/X M. B. XXX G.? P. N. O. XXXX/X M. B. XXX G.?. C. N. O. XXXX/
X - F. M. B. XXXX G.? P. N. O. XXXX/X-XXXX Q. R. súpisné číslo 91 boli v podielovom spoluvlastníctve

rodičov žalobcu, ktorí spolu vlastnili 1/2-icu k celku a U. G. nar.XX.XX.XXXX a S. G. nar.XX.XX.XXXX,
kde každý z nich vlastnil 1/4 k celku. Novovytvorené nehnuteľnosti parc. č. 1093/3-záhrada o výmere
794 m? a parc. č. 1093/6 - dvor s domom súpisné číslo 747 m? v celosti nadobudol do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobca spolu so svojou manželkou N. F. W. nar.XX.XX.XXXX. Geometrický
plán č.762-172-7A, zo dňa 28.05.1974, tvorí neoddeliteľnú časť Rozdeľovacej a kúpnej zmluvy, zo dňa

09.08.1974. Z geometrického plánu O., L. R. XX.XX.XXXX, B. Z., národným podnikom Bratislava došlo
k rozdeleniu - oddeleniu parc. č. XXXX/X P. XXXX/X E. L. N. N. XXXX/X M. B. XXXX G.? M. O. B. M. B.
XXXX G.? P. N. H. C. C. N. O. XXXX/X - záhrada o výmere 794 m? a parc. č. XXXX/X - dvor s domom
súpisné číslo XXX.

10. Z Notárskej zápisnice NZ 270/89, N 273/89 spísanej dňa 28.06.1989 Na Štátnom notárstve v
Nitre pred JUDr. Zuzanou Svrčkovou vyplýva, že bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi N. H. ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, na základe ktorej žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel
o veľkosti ?- ca k celku na nehnuteľnostiach v obci Branč, kat. úz. B. B., zapísaných na LV č.XXX P.
N. O. XXXX/X - L. M. B. XXX G.?, N. O. XXXX/X - L.. N. R. Q. O. XXX, XXX M. B. XXX G.?, N. O.

XXXX/X - L. M. B. XX G.?, N. O. XXXX/X-XXXXXXX M. B. XXX G.? P. N. O. XXXX/X-XXXX.plocha o
výmere 421 m?. Predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol od predávajúceho N. H. za kúpnu cenu
vo výške 60.000 Kčs.

11. Z LV č. XXX (zo dňa 28.05.2024) vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.

úz. B. B., okres C., obec E., parcela registra "C" parc.č.1093/1 - záhrada o výmere XXXX G.?, N. O.
XXXX/X - L. N. P. C. M. B. XXX G.?, Q. - R., Q. O. XXX, N. O. XXXX/X, J. Y. A. B., C. XX.XX.XXXX, E. B.
B. O. XXX B. N. X/X-XXX, A. C. F. XXXX/XX-XXX/XX, N. Q. E. G. I., C. XX.XX.XXXX E. C., A.. P. I. XX B.
N. X/X-XXX, A. C. R. XX/XX-XX/XX, R. XXX/X, R. XX/XX, L. XXXX/XX-XX/XX, F. G., C. XX.XX.XXXX,
E. H. C. I. XXX, B. N. X/XX-XXXX, A. C. XXX XXX/XXXX, R. XXX/XX, L. XXXX/XX-XX/XX, J. G., C.

XX.XX.XXXX, E. C., Y. XX, B. N. ?-A., A. C. R. XXX/XX, R.. XXX/XX, L. - XXXX/XX-XX/XX, G. G., C.
XX.XX.XXXX, E. K., H. XXX/XX B. N. X/XX-XXXX, A. C. XXX XXX/XX, R. XXX/XX, L. XXXX/XX - XX/XX.12. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

18. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorej jedným z predpokladov
úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je

alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Súd má za to, že je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, pretože je rozpor medzi
hmotnoprávnym stavom vlastníctva a formálnym stavom vykazovaným na LV č. XXX. Súd vyhodnotil,
že bez takéhoto určenia je výkon vlastníckych práv žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam ohrozený a
týmto určením sa jeho právne postavenie stane istým.

20. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti".

21. Základnými predpokladmi vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť
držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku

v tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné
bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však
nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický
stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva
pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho

požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo,
ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to
zn. nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci.

22.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považujeza vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje.

23. Súd v danom spore skonštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení a preto sa zaoberal dôvodnosťou žaloby po vecnej stránke. Žalobca svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam odvodzoval z predložených listinných dôkazov a to Rozdeľovacej a kúpnej zmluvy,
z Prehlásenia, odkazoval na dedičské rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní vychádzal z daných listín
predložených žalobcom a konštatuje, že v danom spore je dôležitou a podstatnou skutočnosťou, že

došlo k rozdeleniu nehnuteľností, poukazuje i na Rozdeľovaciu a kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy
bolo usporiadanie vlastníckych práv k parcelám č. XXXX/X M. B. XXXX G.?, N. O. XXXX/X M. B. XXX
G.?, N. O. XXXX/X M. B. XXX G.? P. N. O. XXXX/X M. B. XXX G.?. Y. X/ C. N. F. P. H. L., N. N. N. L.
A., Y. N. A. L. C. N. O. XXXX/X. J. C., Y. R. N. B. O. X. R. L. C., S. N. O. XXXX/X, ktorá mala výmeru
19 árov a 44 m?. V súčasnosti má parcela výmeru nižšiu 1221 m?. Súd v tomto smere poukazuje na

tú skutočnosť, že došlo zlučovaniu a rozdeľovaniu parciel, tieto skutočnosti neboli žiadnym dôkazom
spochybnené.Podstatnouskutočnosťouje,ženazákladePrehláseniazodňa19.03.1969došlokreálnej
deľbe. Žalovaný 2/ tvrdil, že o Prehlásení zo dňa 19.03.1969 nebol nikdy od jeho otca U. G. informovaný,
podpisy U. G. a S. G. na tomto Prehlásení sú napísané tou istou osobou, nakoľko ide o rovnaké písmo,
a teda nie je zrejmé ktorý z podielových spoluvlastníkov toto Prehlásenie podpísal. Súd v tomto smere

konštatuje, že uvedené tvrdenie žalovaného 2/ nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, nakoľko
ako vyplýva z daného Prehlásenia zo dňa 19.03.1969, Prehlásenie je opatrené pečiatkou Miestneho
národného výboru v Branči, je podpísané predsedom MNV, nachádzajú sa tu podpisy osôb, ktoré dané
prehlásenie podpísali ( G. B., S. G., U. G., G. B., P. B.), s doložkou, že Miestny národný výbor Branči
potvrdzuje,žehoremenovanýspoluvlastníciprehlásenievlastnoručnepodpísalinatunajšomúrade.Súd

na uvedený dôkaz pri rozhodovaní prihliadal, považoval ho za relevantný dôkaz, dôkaz, ktorý preukazuje
existenciuskutočnostíatvrdeníuvedenýchvPrehlásení.Zároveňsúdudáva,žežalovaný2/jevýlučným
vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX/X - L. N. P. C. M. B. XXX G.? P. N..XXXX/X - L. M. B. XXX
G.?. A. C. Y. X/ C. C. L. C. L. Q. XXX/XX, C.. N. H. B. A. C. L. E. B. Y. L. R. XX.XX.XXXX, Y. C. C.
H. B. B. N. H. C. N.O. XXXX/X P. XXXX/X. Teda je zrejmé, že žalovaný 2/ si bol vedomý usporiadania

predmetných parciel. Súd má za to, že došlo k rozdeleniu nehnuteľností podľa toho, ako boli tieto
nehnuteľnosti užívané. Rodičia žalobcu prehlásili, že si nebudú nárokovať z parciel XXXX/X P. XXXX/X
P. L. U. G. P. S. G. Q. C. C. L. N.O. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X. Teda je podľa súdu nesporné,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu užívali právni predchodcovia žalobcu nepretržite od roku
1969, ako i ďalej žalobca. Súd v tomto smere poukazuje na výpoveď svedka N. H., ktorý potvrdil, že

parcelu 1093/7 a 1903/1 užívali G. B. a P. B.. Túto nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia B.. Bolo
to oplotené a na parcele 1093/7 bol postavený dom. Dodnes ten dom tam stojí. Nikdy mu nespomínali,
že by tam mali nejaký podiel G.. Zároveň súd poukazuje na postoj žalovaných 1/,3/, ktorí uvedené
tvrdenia žalobcu v žalobe nespochybnili. Súd poukazuje na stanovisko pôvodne žalovanej 1/, ktorá
uplatnený nárok žalobcu nespochybnila, k žalobe uviedla, že súhlasí, aby žalobca vysporiadal tieto

podiely na vlastníctve vo svoj prospech. Z jej vyjadrenia zo dňa 12.07.2002 je zrejmé, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených v liste vlastníctva č.XXX, pre kat.úz. B. B., P. A. N.O. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X. N., Y. C. J. B. N.O. XXXX/X -L. M. B. XXX G.? P. N.O. XXXX/
X -L.. N. Q. R. Q.O.XXX M. B. XXXX? P. B., Y. C. C. H. B. B. N. H. X. C. B. N. A. B., F. XXXXXX/XXX,
E. E. O.XXX, teda, aby si žalobca usporiadal vlastnícke právo osvedčením o nadobudnutí vlastníckeho

práva vydržaním, v zmysle § 134 Obč. zákonníka, spísaným do notárskej zápisnice. Následne prišlo
k uzatvorenie Darovacej zmluvy, na základe ktorej darovala svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi ( B.
L. W. O. XXX, zo dňa 09.07.2025). Súd dobromyseľnosť posudzoval podľa okolností, ktoré sprevádzali
vznik držby, zároveň súd poukazuje, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci
právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Súd odkazuje na Nález Ústavného
súdu č.: II. ÚS 484/2015 a v ňom vyjadrený názor. Žalovaný 2/ tvrdil, že žalobca predložil pred podaním
žaloby prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému 2/ Návrh kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2024.
Súd v tomto smere konštatuje, že ak aj takýto návrh bol podaný, bol podaný zrejme z dôvodu prípadnejmimosúdnej dohody a to s poukazom na navrhnutú výšku kúpnej ceny v danej dohode (10 eur/m?), čo
však nevylučuje uplatnenie nároku žalobcu cestou súdu.

24. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca bol v užívaní nehnuteľnosti rušený,
že by bol namietaný faktický užívací stav, príp., že by si na nehnuteľnosť robila nárok iná osoba,
že by niekto iný prejavoval záujem o dané nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že nebolo preukázané, že
vlastníci daných nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností by nejakým spôsobom uplatňovali svoje
vlastnícke právo. Žalovaný 2/ tvrdil, že na nehnuteľnosti je ako keby skládka, avšak nebolo preukázané,

že žalobca bol vyzvaný na jej odstránenie, na vypratanie nehnuteľností. Súd vykonaným dokazovaním
malzapreukázané,žežalobcaosvedčilsplnenievšetkýchpodmienokvydržania,pričomtietopodmienky
boli splnené kumulatívne, preto považoval žalobu za dôvodne podanú a žalobe žalobcu vyhovel.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.
1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný a zatiaľ čo žalovaní nedosiahli žiaden materiálne
merateľný úspech, súd priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.