Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200607
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci manželov H.. H. L., X..
XX.XX.XXXX, V. L. J. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Sarakovou advokátkou
so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 52 163 971 a A.. K. L., X.. XX.XX.XXXX, V.
L. J. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Ondrušekom advokátom so sídlom
v Bardejove, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny L., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 16P/22/2024

- 97 zo dňa 04.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podaným návrhom zo dňa 28.02.2024 sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a
povinností k maloletým U. H.Á. L., X.. XX.XX.XXXX C. K. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorých navrhla zveriť do

svojej osobnej starostlivosti, styk maloletých s manželom neupraviť a určiť zo strany manžela výživné
na maloletú U. 540 eur mesačne a na maloletého K. 480 eur mesačne.
Manžel najskôr nesúhlasil s rozvodom, pričom v priebehu konania svoj názor zmenil a s rozvodom
súhlasil,zároveňnavrholmaloletýchzveriťdospoločnejstarostlivostiobochmanželov,nakoľkomanželia
s deťmi žijú v spoločnej domácnosti a obaja sa o deti starajú, pričom výživné žiadnemu z rodičov neurčiť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.OkresnýsúdBardejovakosúdprvejinštancierozhodolnapadnutýmrozsudkompodč.k.16P/22/2024
- 97 dňa 04.02.2025 tak, že:
I.Konanie o úpravu práv a povinností k plnoletej U. H. L.U., X.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva jej rodičov z a s t a v u j e .

II. R o z v á d z a manželstvo A.. K. L., X.. XX.XX.XXXX C. H.. H. L., K. R., X.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.III. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého K. L., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v pravidelných týždňových intervaloch, a ktorá sa začína
výkonom osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky v prvý piatok bezprostredne nasledujúci

po právoplatnosti tohto rozsudku od 18.00 hod. a bude trvať do nasledujúceho piatka do 18.00 hod.,
kedy začne výkon osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca.

IV. Počas trvania výkonu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého K. L. , X..
XX.XX.XXXX sa výživné žiadnemu z rodičov n e u r č u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
konkrétne § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 28, ako aj § 62, § 65, § 75 ods. 1, ako aj ustanovenie §
52 CMP o trovách konania.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb
spoločných detí a o ich výchovu. Obaja žijú v spoločnej domácnosti a právo na osobnú starostlivosť o
syna si vyslovene uzurpovala matka, ktorá sa stará o všetky jeho potreby, pričom otec ako uviedol, sa

stará o voľnočasové záujmy syna. Manžel s účinnosťou k 30.12.2024 odišiel do výsluhového dôchodku
a je ochotný sa po všetkých stránkach starať o maloletého syna osobne, rovnako ako manželka,
pričom súd prvej inštancie mal v tomto prípade za to, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva,
u ktorých nie je dôvod na obmedzenie výkonu ich rodičovských práv ani na osobnú starostlivosť o
maloletého. Zákon o rodine a v ustanovení § 36 obsahuje, keďže rodičia maloletého dieťaťa žijú v

spoločnej domácnosti, v tomto prípade je namieste zveriť maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, avšak si to vyžaduje spoločný súhlas oboch manželov, čo v danom prípade takýto súhlas
manželka nedala. Súd preto takúto formu starostlivosti obidvoch rodičov nemohol v rozsudku určiť,
a preto nakoľko obaja rodičia majú záujem vychovávať maloletého K. zveril maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti s tým, že určil týždňové intervaly a výživné zo strany rodičov neurčil. Súd prvej

inštancie vzal v úvahu aj názor maloletého. Pritom argumentoval tým, že názor maloletého, že chce byť
s matkou je podľa súdu emocionálne matkou vynútený, nakoľko maloletý vychádza rovnako dobre s
oboma rodičmi a navyše žije spolu so sestrou, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. Súd prvej inštancie dôvodil
v odôvodnení svojho rozhodnutia tým, že ak by matka mala rovnako rada obe deti ako tvrdí, tak by na
dcéru prispievala oveľa viac a nenechávala ju výlučne iba v starostlivosti manžela. Tvrdenie manželky

súd považoval za účelové a spolu s návrhom na zverenie oboch detí do jej výlučnej starostlivosti, ako
aj snahu získať výživné od manžela, prípadne v budúcnosti si takto vylepšiť pozíciu pri vysporiadaní
BSM vyhodnotil súd prvej inštancie zo strany manželky za účelové konanie. Rovnako jej tvrdenie o
tom, že o dcéru sa rovnako stará, ako aj o syna v konaní preukázané nebolo. V prípade maloletého
K. súd zvolil striedavú starostlivosť oboch rodičov, pretože práve matka, ktorá si vybrala jedno dieťa,

venuje celú svoju pozornosť práve maloletému, čo v danom prípade nepovažuje súd prvej inštancie
za vhodné. Dieťa má právo na oboch rodičov, ktorí obaja majú právo vychovávať maloletého K.. To
naplní prakticky striedavá starostlivosť o dieťa, nie výlučná starostlivosti zo strany matky. Rovnako súd
prvej inštancie argumentoval tým, že boli preukázané ako nepravdivé tvrdenia manželky, že manžel jej
na syna nedáva nič, naopak, výsluchom samotného manžela na pojednávaní bolo zistené, že manžel

na syna prispieva podľa potreby. Aj keď matka prispieva na maloletého viac ako na dcéru, navyše
vzájomný vzťah medzi súrodencami je veľmi dobrý a prakticky striedavá starostlivosť oboch rodičov nad
maloletým bude do budúcna práve vhodná s poukazom na ich vzájomný vzťah ako súrodencov. Keďže
v súčasnosti je príjem oboch rodičov približne rovnaký, navyše manžel platí náklady na byt, inkaso, úver
na byt a zároveň výlučne prispievať na potreby plnoletej dcéry, na rozdiel od manželky, čo vyžaduje

vyššie množstvo financií na uspokojenie týchto potrieb, teda manžel zo svojho príjmu vynakladá na
potreby detí a domácnosti viac ako manželka, neurčil súd prvej inštancie výživné. Navyše je potrebné
vychádzať z príjmov oboch manželov ku dňu vyhlásenia rozsudku, pretože tento stav je pre súd záväzný
a rozhodujúci.

III. Odvolanie manželky a vyjadrenia účastníkov5. Proti výroku III. a IV. rozsudku podala odvolanie manželka - matka maloletého K. a dospelej dcéry
U. a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti výrokov III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, eventuálne zveril maloletého K. do jej osobnej starostlivosti, ak sa preukáže, že je to

v záujme maloletého K., tak nech je zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

6. Z odvolania vyplýva, že matka maloletého K. odôvodnila odvolanie proti výrokom III., a IV. tým, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože súd neúplne zistil skutočný stav veci. Matka

považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Súd rozhodnutie o striedavej
osobnej starostlivosti odôvodnil tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom s uvedenými
závermi matka nesúhlasí, ide o závažné tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
K argumentácii súdu o spoločnej domácnosti a spoločnom uspokojovaní potrieb uviedla, že zhodné
tvrdenia oboch účastníkov a detí o tom, že každý z rodičov zabezpečuje výlučne svoje potreby a potreby
jedného dieťaťa čo sa týka stravy, školy a upratovania, pričom naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa

spolu nežijú, nie je závislé od okolností, či sú alebo nie sú manželia ani od okolností, či spolu bývajú
alebo nie. Preto splnenie tejto podmienky treba posudzovať podľa odvolateľky a zisťovať, či existuje
medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby, pričom je toto potrebné
skúmať. Dcéra, ktorá je dospelá, finančne je podporovaná zo strany manžela. Matka od začiatku
konania upozorňuje na vznikajúce rozdiely v životnej úrovni detí, ktoré už sama vzhľadom na svoj príjem

nestačí korigovať. Hlavný dôvod prečo matka nesúhlasila so zverením maloletého do spoločnej osobnej
starostlivosti je to, že nič by sa totiž nezmenilo na spôsobe, akým otec na maloletého prispieva na
jeho výživu a výchovu. V konaní bolo pritom preukázané, že otec na maloletého K. pravidelne finančne
neprispieva.Matkatvrdí,žerozhodnutímostriedavejosobnejstarostlivostiniesúsplnenéhmotnoprávne
podmienky, predovšetkým súd nezisťoval, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého.

Nezisťoval ani názor maloletého K., pričom tento sa vyjadril jednoznačne pred kolíznou opatrovníčkou a
pred súdom, že v prípade rozvodu rodičov chce zostať s matkou. Súd konštatoval, že názor maloletého,
že chce byť s matkou je emocionálne matkou vynútený, čo nie je podľa odvolateľky pravda. Striedavá
osobná starostlivosť podľa odvolateľky K. mala byť riadne vysvetlená, čo to preňho znamená, čo nebolo
urobené a nestačí konštatovať, že sa vlastne nič nezmení, pretože rodičia aj naďalej žijú v jednom byte.

Táto úprava bude platiť, aj keď sa rodičia od seba odsťahujú a striedavá starostlivosť sa bude musieť
realizovať. Obaja rodičia sa vyjadrili, že po rozvode spolu žiť nechcú a súd nezisťoval dôvody, pre ktoré
syn nechce byť sám s otcom. Ďalej čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu zachovania
súrodeneckého vzťahu odvolateľka poukazuje na to, že súd opomenul výpoveď maloletého K., ktorý sa
vyjadril, že pre prípad rozvodu chce byť s matkou. Plnoletá U. plánuje štúdium na vysokej škole v L.

alebo v Č. K., to znamená, že zo spoločnej domácnosti rodičov odíde. Odvolateľka poukazom na bod 20.
rozsudku namietala a obsah tohto bodu sa matky dotkol, pričom obaja rodičia, ako aj dcéra jednoznačne
vo svojich výpovediach vyjadrili, že aj matka prispieva na dcéru na kaderníka, nechty, hygiena, darčeky
a prispeje jej vždy, keď ju o to požiada. Matka poukázala, že takýto režim zaviedol manžel a rodina
funguje podľa pravidiel, ktoré nastavil. Odvolateľka nerozumie prečo súd neposudzuje podľa takýchto

kritérií aj otca a nevytýka mu, že sa nestará o obidve deti, ale výlučne o dcéru.
Matka nesúhlasí so záverom súdu, že takto koná ona účelovo v snahe získať výživné od otca a pozíciu
privyporiadaníBSM. Záversúduje,žejetoprávematka,ktorásivybralajednodieťaatomutosavenuje,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ako aj, že výchovný vplyv matky smeruje k odňatiu maloletého
K. z výchovy a vplyvu otca. Matka pritom žiadala zveriť deti do osobnej starostlivosti, rovnako tak žiadal

aj otec zveriť deti do osobnej starostlivosti, hoci chodieval na týždňovky do L.. Za účelové konanie
pritom treba považovať aj to, že otec až po podaní návrhu na rozvod požiadal o výsluhový dôchodok
s tým, že sa bude starať na dôchodku o deti. Súd opakovane vytkol matke, že zabezpečuje výlučnú
starostlivosť o syna, pričom otec takisto zabezpečuje výlučnú starostlivosť o dospelú dcéru. Súd viaceré
svoje závery opiera o výpoveď dcéry na pojednávaní, pričom jej výpoveď v mnohých bodoch v rozpore s

predchádzajúcimi výpoveďami. Súd vyhodnotil rozdielnu starostlivosť o domácnosť v neprospech matky.
Matka chápe, že spoločná osobná starostlivosť sa v tomto prípade javí najvhodnejšou, ak súd zistí, že je
v záujme maloletého. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje dôslednejšie skúmanie
podmienok, predovšetkým zo strany maloletého. Z týchto dôvodov preto považuje rozhodnutie súdu za
nesprávne, nedostatočne zdôvodnené a predčasné. Naviac poukazuje na to, že súd prakticky totožne

v tomto prípade podľa skutočností na strane oboch rodičov vyhodnotil rozdielnu starostlivosť o deti a
všetky skutočnosti v neprospech matky. Súd nebral do úvahy názor 12-ročného rozumovo vyspelého
syna, o ktorého ďalšom živote sa rozhodlo v rozpore s jeho prejavenou vôľou. Vzhľadom na vyššie
uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konaniea rozhodnutie, eventuálne, aby zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, resp. do spoločnej
starostlivosti oboch rodičov, čo je v záujme maloletého syna. Nad rámec uvádza, že otec maloletého
je už na výsluhovom dôchodku a zdržiava sa celodenne doma, pričom sa nepodieľa na starostlivosti o

maloletého K. takým spôsobom, ktorý by sa čo len približoval k spoločnej, či striedavej starostlivosti.

7. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
03.06.2025 otec maloletého K., ktorý argumentoval tým, že odvolanie nepoukazuje na také vady
rozsudku, ktoré by boli spôsobilé privodiť dôvodnosť zmeny tohto rozsudku. S ohľadom na skutočnosť,

že za vadu rozsudku nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv matky, vyvodzuje manžel len to, že len nesúhlas matky nie je odvolacím dôvodom. Ako vyplýva
z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že matka sa s právnym názorom súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o nesprávnosti, či zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.
Poukazuje pritom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 188/06.
Čosatýkadôvodnostistriedavejstarostlivosti,poukazujenato,ževkonanívyšlonajavo,žeobajarodičia

majú záujem o starostlivosť o maloletého K., a teda najvhodnejším spôsobom vyriešenia starostlivosti
o maloletého bolo určenie striedavej osobnej starostlivosti. Avšak matka majúc na zreteli výlučne svoje
záujmy, nie záujem maloletého, argumentuje spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov, s
ktorou nesúhlasila. Preto, aby bol dosiahnutý najlepší záujem maloletého súd správne zveril maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia spolu žijú v jednej domácnosti a

najlepším záujmom maloletého je to, aby mal oboch rodičov, aby sa nepretrhli väzby so staršou sestrou,
súd využijúc tú skutočnosť, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti nie je limitovaný zištným
osobným záujmom matky, určil práve striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého K..
Zároveň poukázal na správnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, pričom aplikoval súd
ustanovenia Zákona o rodine a vychádzal z článku 4 Civilného mimosporového poriadku. V zmysle

uvedeného je osobitný dôkaz kladený na taký postup súdu a subjektov zúčastnených v procese
prejednávania a rozhodovania, aby sa naplnilo uplatnenie právno-ochranných mechanizmov na tých
prípadoch a vo vzťahu k tým subjektom, kde ich postavenie vyplýva možnosťou deformity prístupu
k spravodlivému prejednaniu veci. Z pohľadu dieťaťa ako jedného z takýchto subjektov to zakladá
príslušným orgánom povinnosť zabezpečenia zvýšenej ochrany jeho práv. Poukázal pritom na Dohovor

o ľudských právach.

8. Otec maloletého upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu Košice 7CoP/152/2016, na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2019, na nález ÚS SR I. ÚS 322/2019, rozhodnutie Krajského
súdu Košice sp. zn. 8CoP/255/2019. Zdôrazňuje, že 12-ročný syn doposiaľ spí s matkou na jednej

posteli a nie je sporné, že dieťa má právo sa vyjadriť ku tomu, kde a u ktorého rodiča bude prebývať,
avšak v prejednávanom prípade je zrejmé, že rodina žije v spoločnej domácnosti, a teda najlepším
záujmom K. je byť s oboma rodičmi. Rovnako obom rodičom prináleží právo tráviť so synom čas. Preto
pokiaľ matka žiada o zverenie syna do výlučnej osobnej starostlivosti tak je zrejmé, že daným návrhom
sa snaží matka vedome oddeliť syna od otca, čo je v zmysle vyššie citovanej zákonnej judikatúry v

rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Dôvodnosť striedavej osobnej starostlivosti popísal presne súd v
odôvodnení svojho rozsudku bode 20., s ktorým sa stotožňuje otec maloletého. K samotnému odvolaniu
matky ako celku sa vyjadril s poukazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku
a argumentoval tým, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd v konaní

sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vyhodnotené v zmysle uvedeného ustanovenia, a preto
považuje odôvodnenie rozhodnutia za správne.

9. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým bodom odvolania, pričom argumentoval tým, že na potvrdenie tohto
tvrdenia súdu, že si matka vybrala jedno dieťa, ktorému sa venuje, dosvedčila aj dcéra na pojednávaní.

Starostlivosť o dcéru je výlučne na strane otca, pričom mimo domova pracoval v L. 9 mesiacov, avšak
v súčasnej dobe je na výsluhovom dôchodku, takže sa môže venovať synovi. Otec nie je si vedomý
toho, že syna o niečo materiálne ukrátil. Nevie, čo tým matka chce dosiahnuť. Argumentuje, že brával
syna na spoločné výlety, ako aj obidve deti, chodil s obidvoma deťmi, pričom má za to, že nie je všetko o
peniazoch. Pripustil, že sú nejaké rozdiely v životnej úrovni detí. Synovi pravidelne platí poistku, mobilný

paušál a kupuje mu oblečenie počas spoločných výletov a taktiež stravu. Otec je toho názoru, že synov
názor je matkou emocionálne vynútený, nakoľko syn ešte do dnešného dňa spáva s matkou. Súhlasí, že
nebolosynovivysvetlené,čojestriedaváosobnástarostlivosť,avšakotecmuchcebyťnaďalejmužským
vzorom, odovzdať mu aj rôzne zručnosti a schopnosti. Dcéra na základe vzťahu, aký má s matkou saviacej uprela naňho. Otec pravidlá nenastavoval, ale boli nastavené matkou. O syna sa stará príkladne,
rieši s ním jeho problémy, hlavne vonku so staršími chlapcami, pomáha mu s učením, s úlohami.
Čo sa týka zdravotného stavu detí, nie si je vedomý nejakých zásadných problémov. Vo výpovediach

matka uvádza, že vzťah nefunguje približne päť rokov, čo nie je pravda. Otec požiadal o odchod do
výsluhového dôchodku, aby sa mohol venovať rodine, a teda deťom. Vo vykonanom dokazovaní nie je,
ale vo vzťahu matky s dcérou je očividné, nakoľko nemá žiadne vedomosti o jej ambíciách, o trávení
voľného času ani o nej ako takej. Ohľadom pokazeného kúrenia uviedol, že on ho nepokazil. Prispieva
aj na dcéru, aj na syna podľa ich požiadaviek. Nerozumie matke, ktorá žiada o výživné na syna, ktorému

prispieva ako otec a dcére matka neprispieva. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnutý
rozsudok vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny potvrdiť.

10. K vyjadreniu otca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila manželka, matka maloletého
podaním zo dňa 24.06.2025, ktorá zotrvala na svojich odvolacích námietkach a argumentovala tým, že
vyjadrenia otca sú nepravdivé, skreslené. Stále argumentuje tým, že súd neskúmal, či bude striedavá

osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, rezonuje právo maloletého prejaviť svoj názor na
jeho rešpektovanie, čo v tomto prípade sa vôbec neprihliadalo. Je nepravdepodobné, že by takýto
režim zaviedla matka v domácnosti. S takýmto režimom výlučne prišiel otec. Otec tvrdí, že dcéra
pravdepodobne nebude matku navštevovať. Vyjadrovala sa k jednotlivým argumentom zo strany otca,
pričom dôvodila tým, že odôvodneným záujmom by malo byť zachovanie vzťahu oboch detí k obom

rodičom, k čomu súd dcéru ani jej otca neviedol. Otec s dcérou si vyčlenili každý jednu izbu v byte pre
seba a ona so synom zostala v jednej izbe, čo je aj izba na spanie.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby otec prispieval pravidelne finančne na maloletého K.. V
priebehu celého konania aj pred kolíznym opatrovníkom strany zhodne tvrdili, že starostlivosť o deti majú
rodičia rozdelenú. Opakovane uvádza, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje

dôsledné skúmanie podmienok, predovšetkým na strane maloletého. Na základe uvedeného trvá na
podanom odvolaní a napadnutý rozsudok navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

11. K podanému vyjadreniu k vyjadreniu otca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec

maloletého podaním zo dňa 30.07.2025, v ktorom opätovne sa vyjadril k námietkam matky a
argumentuje tým, že s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa právo sa
vyjadriťsamostatne,slobodnesvojnázor,čoajmaloletýnapojednávaní,tedapredsudkyňouajkolíznom
opatrovníčkouurobil.Poprelvšetkyskutočnosti,ktoréuvádzavovyjadrenímatkamaloletéhoazotrvalna
svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol rozsudok Okresného súdu Bardejov ako vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie matky bolo podané ako

oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s
poukazom na ustanovenie § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý
deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch III., IV., ako aj vo výroku V. ohľadom trov
konania, nakoľko jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného rozhodnutia rozsudku bola vecne
správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v

odvolaní ohľadom samotnej zmeny striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť
matky, ako aj určenie výživného, nepovažuje odvolací súd za dôvodné, pretože k všetkým námietkam,
ktoré vlastne použila odvolateľka v odvolaní sa vyslovene v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval a
odôvodnil uvedené skutočnosti súd prvej inštancie.

13. Súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, prečo rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti
maloletého K., ako aj o tom, že neurčil výživné zo strany rodičov. Na základe tohto prakticky odvolací súd
nemal dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.14. K odvolacím námietkam matky odvolací súd argumentuje tým, že výchova dieťaťa sa považuje
za úlohu a osobné právo rodičov. Je súčasťou rodičovských práv a povinností. Ústava Slovenskej

republikyposkytujerodičovstvuzákonnúochranu,prisúčasnejgaranciiosobitnejochranydetíamládeže
s poukazom na článok 41 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. Rodičovské práva a práva detí upravuje
Ústava Slovenskej republiky paralelne v článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď zakotvuje
právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

15. Je potrebné zdôrazniť, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť s
poukazom na článok 7 o ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Práva a povinnosti rodičov vznikajú
priamo zo zákona, pričom ich úprava je kogentná. Rodičovské práva a povinnosti sú upravené v
ustanovení § 28 Zákona o rodine, pričom predstavuje súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo
vzťahu k ich maloletému dieťaťu.
Osobitný charakter má tiež právo rodiča na styk s dieťaťom. Ide o právo, ktoré nie patrí len do obsahu

rodičovských práv a povinností, ale jeho realizáciou sa totiž uspokojujú základné ľudské potreby rodiča
a tiež samotného dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti sú teda budované na rovnocennom postavení otca aj matky pri ich
výkone, pričom musia byť vykonávané v záujme dieťaťa.
Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že medzi rodičmi musí byť rovnosť, a to od momentu narodenia

dieťaťa. Rozdelenie rodiča a dieťaťa má nenapraviteľný negatívny efekt na ich vzťah. K takémuto
rozdeleniu by malo dochádzať iba na základe rozhodnutia súdu vo výnimočných prípadoch, keď by
mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu záujmu dieťaťa. Škodlivé správanie však jedného z rodičov, to
znamená škodlivý výkon rodičovských práv a povinností, tak môže viesť k závažným zásahom do práv
a povinností druhého rodiča, ako aj do práv samotného dieťaťa.

Tu odvolací súd poukazuje na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vždy prvoradou zásadou, resp. hodnotou,
v súlade s ktorou musí súd konať a rozhodovať. Rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci.
Každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre
iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Preto odvolací súd argumentáciu

matky ako odvolateľky, ako aj otca na určité rozhodnutia súdov, teda na judikatúru súdov nepovažuje
za smerodajné v tomto konaní, pretože konanie o starostlivosti nad maloletým K. je individuálne pre
túto danú vec. Ďalej poukazuje odvolací súd na dôležitosť názoru dieťaťa, ktorý nie je však vždy
možno považovať za rozhodný a smerodajný. Je preto úlohou súdu ho v každom jednotlivom prípade
vyhodnotiť, prihliadnuť na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa, jeho komunikačné schopnosti

a zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu dieťaťa, napríklad, či jeho názor nie je ovplyvnený pôsobením a
vplyvom niektorého z rodičov. Práve možnosť ovplyvnenia názoru dieťaťa rodičom je narušenie lojality,
ktorá je veľmi významným faktorom a ktorý nesmie byť prehliadnutý a musí sa nevyhnutne čo najskôr
riešiť. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliadne práve vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú
vyspelosť. Nemožno pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor maloletého bez zreteľa na všetky

zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a poznatky, ktoré pri rozhodovaní
všeobecných súdov umožnia dosiahnuť spravodlivú rovnováhu.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že striedavá starostlivosť je štandardná forma starostlivosti o maloleté
dieťa, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Za predpokladu, že rozhodnutie súdu o tejto forme

starostlivosti sú splnené všetky podmienky, predstavuje druh starostlivosti, ktorý je najviac šetrný k
základným právam rodičov a detí.
Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti
zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu ku obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo
strany oboch rodičov, na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi.

17. Striedavá osobná starostlivosť má tak pozitívnu, ako aj negatívnu stránku, a preto záleží na
konkrétnych okolnostiach prípadu, či ju bude možné považovať za také usporiadanie vzťahov, ktoré
bude korešpondovať z najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Pokiaľ však jeden z rodičov má snahu
vytláčať druhého rodiča zo života dieťaťa, môže byť práve striedavá osobná starostlivosť cestou, ktorá

umožní rodičovi opäť prijať úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v živote ich dieťaťa.
Súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú obaja rodičia
spôsobilí vychovávať dieťa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine.18. Nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou nie je dôvodom automatického vylúčenia striedavej
osobnej starostlivosti, pokiaľ so striedavou starostlivosťou nesúhlasí rodič, ktorý žiada svoju osobnú
starostlivosť o dieťa. Tu je dôležité, aby súd skúmal, aký dôvod vedie rodiča k nesúhlasu so striedavou

starostlivosťou.
Dôvodom nemôžu byť na vylúčenie striedavej starostlivosti bez ďalšieho preskúmania ani konflikty
medzi rodičmi, resp. ich narušená komunikácia.

19. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj z judikatúry ESĽP rovnako vyplýva, že nesúhlas rodiča so

striedavou starostlivosťou nie je relevantný dôvod pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť je nielen právom, ale zároveň aj povinnosťou rodičov.
Pritom odvolací súd zdôrazňuje, že kvalifikovaným dôvodom na vylúčenie vhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti sú len opodstatnené individuálne okolnosti, ktoré musia byť preukázané.
Žiadne takéto okolnosti odvolací súd v predmetnom konaní nezistil.

20. Odvolací súd preto v danom prípade kladie dôraz na samotné vyjadrenie maloletého K. pred kolíznou
opatrovníčkou, ako aj pred sudkyňou, avšak s poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré zdôraznil
odvolací súd vyššie, je len samotné vyjadrenie maloletého K. v celom kontexte rozhodnutia o striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov viac ako povážlivé a v tomto prípade aj na samotný výsledok
jeho vyjadrenia skôr by odvolací súd charakterizoval ako ovplyvnený matkou. Rovnako ako súd prvej

inštancie aj odvolací súd je toho názoru s poukazom na celé dokazovanie, ktoré bolo pred súdom prvej
inštancie vykonané. Pritom odvolací súd zdôrazňuje, že nie každý názor, resp.. vyjadrenie dieťaťa však
možno považovať za rozhodný a smerodajný. Práve možnosť ovplyvňovania názoru dieťaťa rodičom,
narušenie lojality je veľmi významným faktorom, ktorý nemôže súd prehliadnuť. Vyjadrenie maloletého
K. súd vyhodnotil v súlade s jeho vekom a situáciou v rodine.

21. Odvolací súd pri tejto príležitosti poukazuje na ustanovenie § 220 v spojení s § 191 ods. 1 CSP, podľa
ktorého vyhodnotil dôkazy, pričom odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych
skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces.

Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania(tzn.aniodvolacísúd),alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé

súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
týkajúcich sa zverenia do striedavej osobnej starostlivosti maloletého, ako aj s námietkami rodičov,
ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje,
že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že
len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení

napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Preto odvolací súd
vyhodnotil odvolacie námietky matky maloletého ako nedôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch
ako vecne správny a zákonný potvrdil.

22. Odvolací sú nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s poukazom
naustanovenie§387ods.2CSP. Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkupráve
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky maloletého

v odvolaní v súlade s § 387 ods. 3 CSP.

23. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súdv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie,

s ktorým tvorí jeden celok (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018.

24. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku preštudovaním celého spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní postupoval precízne, zistil dostatočne skutočný

stav veci, pričom počas konania prihliadal k námietkam manželky - matky maloletého K. smerovaných
predovšetkým k starostlivosti otca o dospelú dcéru a starostlivosti otca o maloletého K., ako aj o
matkinu starostlivosť voči obidvom deťom. Sám súd prvej inštancie si overil uvedené skutočnosti jednak
výsluchom účastníkov konania, výsluchom dospelej dcéry, ako aj výsluchom maloletého K..
V konaní takto zistil skutočný stav veci a zároveň súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

25. Odvolací súd zároveň argumentuje ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 2, § 75
ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá, ktoré zakotvujú povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám
oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení

týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma komplexne jeho majetkové
pomery, ako i to, či rodičia ako matka a otec sú podľa finančných a majetkových pomerov na rovnakej
úrovni.

26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku je možno zistiť, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré
sú predmetom odvolacích námietok matky. Súd argumentoval aj tým, že neurčil výživné zo strany otca
ani matky, nakoľko ide o striedavú osobnú starostlivosť vo výchove maloletého K. a majetkové pomery
na jednej aj na druhej strane čo sa týka rodičov sú približne rovnaké. Nebude odvolací súd argumentovať
opätovne tými istými dôvodmi ako uviedol súd prvej inštancie, ale v prvom rade vzal v úvahu, že otec

platí hypotéku, platí poplatky za byt, ako aj poistné na obidve deti. Vo vzťahu k samotnému neurčeniu
výživného je odvolací súd bezpochyby rovnakého názoru, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie viedli k samotnému určeniu striedavej
osobnej starostlivosti k maloletému, aj odvolací súd je toho istého názoru, že je v najlepšom záujme
maloletého K., ktorý je pomerne v nízkom veku a v dohľadnej dobe bude prechádzať určitým období

puberty, kedy je veľmi dôležité, aby mal ako vzor nielen matku ako rodiča, ale predovšetkým otca ako
rodiča mužského pohlavia.
Odvolací súd pri tejto príležitosti dáva do pozornosti právny názor z nálezu ÚS ČR II. ÚS 212/25 zo dňa
12.3.2025, v ktorom sa súd zaoberal stykom rodičov s dieťaťom nižšieho veku, kedy sa rozhoduje o
úprave styku do budúcna, na dlhšiu dobu, preto je potrebné prihliadať na vek dieťaťa a vízie do budúcna.

27. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie, pričom nenašiel dôvod prečo by sa mal odchýliť od záverov, ktoré
sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne v napadnutých výrokoch III. a IV. Odvolací súd

po uvedení jednak citácie príslušných ustanovenia Zákona o rodine dospel k jednoznačnému záveru,
že odvolacie námietky navrhovateľky - matky maloletého nie sú dôvodné, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako
vecne správne a zákonné potvrdil, pričom odvolací súd s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli
preukázané v konaní súdu prvej inštancie sa stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej

inštancie. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka samotného
určenia striedavej osobnej starostlivosti maloletého K., ako aj neurčenia výživného odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožnil a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so Zákonom o
rodine a najmä v súlade s najlepším záujmom maloletého K..

28. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania a to tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením §
52 CMP.29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).