Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011714.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. B. D. E., F. G. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatiaslobodyIlava,naneverejnomzasadnutídňa18.decembra2025prejednalsťažnosťodsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2024, sp. zn. 7Nt/139/2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkombývaléhoOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa27.05.2022,sp.zn.15T/52/2022,
právoplatným dňa 27.05.2022, bol odsúdený A. B. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného ku dňu vyhlásenia

uvedeného rozsudku. Za to bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Odsúdený v predmetnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na bývalom
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 15T/52/2022 (ďalej len „pôvodné konanie“, ak nie

je uvedené inak).

O uvedenom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté sťažnosťou
odsúdeného napadnutým uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2024, sp. zn.
7Nt/139/2024, tak, že podľa § 399 ods. 2 Tr. por. okresný súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy
konania zamietol s odôvodnením nesplnenia podmienky na obnovu konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí.
Odsúdený dodatočne písomne odôvodnil podanú sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj
vlastným písomným podaním.

Obhajca podanú sťažnosť písomne odôvodnil nasledovne:

„V napadnutom rozhodnutí súd pochybil v právnom posúdení podmienok obnovy konania a porušil
princíp retroaktívnej aplikácie priaznivejšieho trestného zákona podľa čl. 49 ods. 1 Listiny základných
práv EÚ a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.

Sťažnosť podávam podľa ustanovenia § 189 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku pre:

a) nesprávnosť výroku uznesenia
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo a ktoré mohlo spôsobiťnesprávnosť výroku uznesenia

Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zníženie trestnej sadzby novelou TZ nie je dôvodom na obnovu

konania. S týmto záverom súdu sa nestotožňujem najmä preto že:

1. Zmena trestnej sadzby novelou TZ predstavuje novú skutočnosť v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., ktorá
mohla viesť k inému rozhodnutiu o treste. Zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. došlo k zníženiu hornej
aj dolnej hranicu trestnej sadzby pre trestný čin, pre ktorý som bol odsúdený, čo priamo ovplyvnilo
rozsah súdnej úvahy o primeranosti uloženého trestu. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa obnova
konania povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k
závažnosti činu. Zníženie trestnej sadzby novelou Trestného zákona účinnou od 15.03.2024 predstavuje

objektívnu skutočnosť súdu skôr neznámu v čase vydania pôvodného rozsudku.

2. Súd nesprávne právne kvalifikoval zmenu zákona ako dôležitú právnu skutočnosť:
Súd neprihliadol na to, že zníženie trestnej sadzby novelou TZ spĺňa podmienku „zrejmého nepomeru“
medzi pôvodne uloženým trestom a novou zákonnou úpravou. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR

(Stanovisko Tpj 44/2013) zmena trestnej sadzby vyvolaná ústavným súdom automaticky zakladá dôvod
na obnovu konania, a to aj bez skúmania ďalších podmienok. Novelu TZ treba v tejto situácii analogicky
aplikovať, pretože jej účelom je poskytnúť obvinenému priaznivejšie postavenie. Pôvodne uložený trest
je v zrejmom nepomere k novej zníženej trestnej sadzbe.

Napadnuté rozhodnutie súdu je v rozpore s čl. 49 ods. 1 Listiny základných práv EÚ a čl. 50 ods. 6 Ústavy
SR, ktoré garantujú aplikáciu priaznivejšieho zákona aj v prípade právoplatného rozhodnutia. Európsky
súdny dvor konštatoval, že princíp retroaktivity sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom ešte nebolo vydané
právoplatné rozhodnutie. V mojom prípade síce novelizácia Trestného zákona, na základe ktorej došlo
k zmierneniu trestných sadzieb nadobudla účinnosť po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/52/2022, avšak v rámci inštitútu obnovy konania podľa § 394 a nasl.
Trestného poriadku je možné prehodnotiť aj tento právoplatne uložený trest v súlade s novou úpravou.

Na základe týchto skutočností sa domnievam, že skutočnosťou súdu skôr neznámou môže byť aj
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva alebo zmena právnej úpravy, ktorá má vplyv na

posúdenie primeranosti uloženého trestu.

Článok 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že ak po spáchaní trestného činu
zákon ustanovuje miernejší trest, uplatní sa tento zákon. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sú súdy
povinné upustiť od vnútroštátnych štandardov, ktoré bránia aplikácii priaznivejšieho zákona.

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-107/23 PPU potvrdil, že princíp retroaktívnej aplikácie
priaznivejšiehozákona(zásadalexposteriormitius)savzťahujeajnakonanie,kdeešteniesúvyčerpané
všetky procesné prostriedky. V zmysle citovanej zásady platí pre súd povinnosť aplikovať priaznivejší
zákon aj spätne. V tejto súvislosti je preto bez významu znenie vnútroštátnej právnej úpravy, ak je v

rozpore s európskym právom.

Na základe uvedených skutočností a cit. zák. ustanovení predkladám odvolaciemu súdu túto sťažnosť
a navrhujem, aby súd zvážil všetky mnou uvádzané skutočnosti a napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Trenčíne sp. zn. 7Nt/139/2024 zo dňa 22.10.2024 ako neodôvodnené zrušil a podľa § 194 ods.

1 Trest. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že povolí obnovu konania v trestnej veci Okresného súdu
Trenčín sp. zn. NM-15T/52/2022 (pôvodne trestná vec Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 15T/52/2022).“

Odsúdený vo vlastnom písomnom odôvodnení sťažnosti vyjadril nesúhlas so správnosťou stanoviska

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2013, sp. zn. Tpj 44/2013. Podľa názoru
odsúdeného uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 3/2024 „v sebe ukrýva“
vyslovenie nesúladu predošlej drogovej legislatívy, keď konštatuje súlad nových legislatívnych zmien
s ústavou, medzinárodnými zmluvami a právom únie. Keďže zákon neobsahuje právny nástroj, ktorýby explicitne stanovil postup, ako sa vysporiadať s právoplatne uloženými trestami v oblasti drogovej
trestnejčinnosti,ktorésúnesúladnésdoktrínourestoratívnejjustíciesúdybymalivyužiťvšetkydostupné
prostriedky, vrátane sudcovskej tvorby práva, aby vyplnili „diery“ v zákone, teda v danom prípade inštitút

obnovy konania. V doplnení dôvodov sťažnosti odsúdený argumentoval právnymi závermi rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie, sp. zn. C-544/23, ktoré závery podľa jeho názoru samé osebe zakladajú
dôvod na povolenie obnovy jeho pôvodného konania.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Krajský súd na v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie

napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti nie sú vytýkané chyby konania predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa obsahu

napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť subsumované pod niektorý zo zákonných dôvodov na
povolenie obnovy konania § 394 Tr. por.
V súvislosti s prejednávaným prípadom krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákonné
podmienky pre povolenie obnovy trestného konania upravuje ustanovenie § 394 Tr. por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 2 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu

o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom
zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a
že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

Podľa § 394 ods. 3 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení
trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy

osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na
zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu,
alebo konať o dohode.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v
predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Z obsahu návrhu odsúdeného vyplýva, že odsúdený oprel svoj návrh na povolenie obnovy konania
o skutočnosť, že po jeho právoplatnom odsúdení došlo k zmene Trestného zákona, ktorá zmena pri jej
aplikácii by bola v jeho prospech. Odsúdený tak navrhol, aby na jeho prípad bola aplikovaná zásada
retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho znenia trestného zákona (zásada „lex posterior mitius“).

Pokiaľ ide o argumentáciu odsúdeného v jeho písomnom zdôvodnení sťažnosti, krajský súd uznáva, že
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-544/24 sa zaoberá aplikáciou „lex posesior mitius“,
avšak z následne uvedených dôvodov argumentácia v uvedenom rozsudku nie je aplikovateľná na tento
prípad.

Pokiaľ ide o odsúdeným uplatňovaný dôvod na povolenie obnovy konania na základe právnych názorov
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súd“, ak nie je uvedené inak) k aplikácii článku 49 ods. 1
ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie(ďalejlen„Charta“,akniejeuvedenéinak),tentosenátkrajského
súd považuje za nutné zdôrazniť, že si ctí a rešpektuje prednosť právne záväzných aktov Európskych
spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky tak, ako mu to ukladá čl. 1 ods.

2 v spojení s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“, ak nie je uvedené inak).
Z uvedeného dôvodu podľa právneho názoru tohto senátu vo všeobecnosti v prípade opodstatnenosti
nemôže byť vylúčená možnosť povolenia obnovy konania za predpokladu, ak by právne záväzný
výklad Súdu k aplikácii právne záväzného aktu Európskej únie zakladal povinnosť uprednostniť ho pred
aplikáciou platného a účinného zákona Slovenskej republiky. V prípade právnych záverov rozsudku

Súdu vo veci C-544/23 však zjavne nejde o právne závery k výkladu čl. 49 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Charty,
ktoré by mohli byť vôbec aplikovateľné na prípad právoplatného odsúdenia v konaní podľa ustanovení
Trestného poriadku, teda tento prípad odsúdeného.

Z obsahu rozsudku Súdu vo veci C-544/23 vyplýva, že Súd v ňom poskytuje výklad obsahu pojmu

„právoplatný odsudzujúci rozsudok (final conviction)“ v štádiu konania správneho (nie trestného) súdu
o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§
6 ods. 1, 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku). Podľa názoru odsúdeného by sa mali právne závery
tohto rozsudku tiež vzťahovať na „právoplatný odsudzujúci rozsudok“, vydaný v trestnom konaní podľa
ustanovení Trestného poriadku aj po tom, čo takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

podľa § 183 Tr. por.

Krajský súd zdôrazňuje, že obsah odôvodnenia rozsudku Súdu vo veci C-544/23 v žiadnom z jeho
bodov nerieši otázku výkladu pojmu „právoplatný odsudzujúci rozsudok“, vydaný v trestnom konaní
podľa ustanovení Trestného poriadku, ale len otázku výkladu pojmu „právoplatný odsudzujúci rozsudok“

v rámci správneho trestania v právomoci orgánov verejnej správy (§ 6 Správneho poriadku). Povinnosť
zakotviť do právneho poriadku Slovenskej republiky právomoc súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy nepochybne vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne z práva
každého na súdne prejednanie akéhokoľvek jeho trestného obvinenia zo spáchania trestného „deliktu“.
Vzhľadom na to, že podľa ustálenej súdnej praxe nielen Súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské

práva „trestnými deliktmi“ sú nielen trestné činy, v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
uvedené v Trestnom zákone (viď najmä body 66. a nasl. rozsudku Súdu vo veci C-544/23), právna
úprava preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vo veciach správneho trestania
podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v právnom poriadku Slovenskej republiky zabezpečuje
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru naplnenie práva každého na súdne prejednania akéhokoľvek jeho trestného

obvinenia pre trestný delikt, ktorý nie je trestným činom podľa ustanovení Trestného zákona.

Z obsahu vyššie uvedeného rozsudku Súdu, konkrétne z obsahu bodu 96. jeho odôvodnenia, jasne
a jednoznačne vyplýva, že jeho rozhodnutím vo veci C-544/23 nie je v žiadnom prípade dotknutá
správnosť jeho záveru, vyslovená už vo veci C-650/13. Podľa záveru vysloveného v bode 96. rozsudku

Súdu „pravidlo retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktoré sa
nachádza v článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty, sa má uplatniť, pokiaľ nebol vyhlásený žiadny
právoplatný odsudzujúci rozsudok (poznámka krajského súdu - final conviction).Krajský súd poukazuje na to, že právne závery Súdu v jeho rozsudku vo veci C-544/23 sa týkajú
výlučne obsahu pojmu „právoplatný odsudzujúci rozsudok“ v konaní podľa ustanovení Správneho
súdneho poriadku. Krajský súd tiež konštatuje, že uvedené závery Súdu žiadnym spôsobom ani len

nespochybňujú dlhodobo ustálenú aplikačnú prax, podľa ktorej právoplatný a vykonateľný odsudzujúci
rozsudok je rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, vydaný v trestnom konaní podľa
ustanovení Trestného poriadku, proti ktorému podľa § 183 ods. 1, 2 Tr. por. zákon buď (a) nepripúšťa
odvolanie, alebo (b) zákon síce pripúšťa odvolanie, ale (1.) odvolanie v lehote podané nebolo, alebo (2.)
oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo (3.) podané odvolanie

bolo zamietnuté.

Krajský súd s poukazom na výkladové pravidlo v čl. 52 ods. 3 Charty považuje za nutné zdôrazniť,
že obsah rozsudku Súdu vo veci C-544/23 žiadnym spôsobom nespochybňuje ani skutočnosť,
že právoplatný odsudzujúci rozsudok súdu podľa § 183 Tr. por. je „exekučným (právoplatným
a vykonateľným) titulom“ pre obmedzenie osobnej slobody na základe zákonného uväznenia po

(konečnom) odsúdení súdom podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru.

Vyššie uvedené vedie krajský súd k záveru, podľa ktorého rozsudok všeobecného súdu v
pôvodnom trestnom konaní, obnovy ktorého sa odsúdený domáha, je konečným právoplatným
a vykonateľným odsudzujúcim rozsudkom podľa § 183 ods. 1, 2 písm. b) bod 3 Tr. por., teda

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, ktorá právna skutočnosť podľa bodu 96. rozsudku
Súdu vo veci C-544/23 bráni uplatneniu pravidla retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia
trestného zákona podľa článku 49 ods. 1 posledná veta Charty na tento prípad odsúdeného.
Z uvedených dôvodov krajský súd aj pri rešpekte k ustanoveniam čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 Ústavy sa
nemohol stotožniť so správnosťou argumentácie odsúdeného, podľa ktorej argumentácie právne závery

v odôvodnení rozsudku Súdu vo veci C-544/23 by vôbec mohli byť spôsobilé v tomto prípade založiť
ústavne konformný zákonný dôvod na povolenie obnovy pôvodného konania.

Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu v dôvodoch podanej sťažnosti krajský súd považuje za potrebné
poukázať na nasledovné rozhodné úvahy:

Novelu Trestného zákona nemožno subsumovať pod pojem súdu skôr neznáma skutočnosť alebo
dôkaz. V tomto krajský súd rovnako, ako okresný súd poukazuje, na stanovisko Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013, ktoré je v úplnom súlade s vyššie uvedeným záverom Súdu
v bode 96. odôvodnenia rozsudku vo veci C-544/23. Podľa tohto stanoviska "ustanovenie § 394 odsek

1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových
zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli
najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu."

Z uvedeného tak vyplýva, že zmena právneho stavu (zmena zákona) nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania.

Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR, tu súd poukazuje, že ani ten sám o sebe nie je skutočnosťou
či dôkazom, pre ktorý by bolo možné povoliť obnovu konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku za novú skutočnosť sa považuje aj strata
účinnosti právneho predpisu na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 odsek 3
ÚstavySR,ktorýmbolvyslovenýnesúladprávnychpredpisovsÚstavouSR),jehočastialeboniektorého
ustanovenia podľa článku 125 odsek 3 Ústavy SR, voči rozsudku vydanému na základe aplikácie
takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Vyslovenie nesúladu musí byť urobené výslovne vo výroku nálezu
ústavného súdu.

V prípade odsúdeného nebol výslovne vyslovený nesúlad ustanovení, ktoré boli aplikované v prípade
jehoprávoplatnéhoodsúdenia.Jepravdou,žeNárodnáradaSlovenskejrepublikydňa08.02.2024prijala

(schválila) zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým zákonom sa mení a dopĺňa okrem iného aj Trestný zákon
(zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Dňa 11.03.2024 bol uvedený zákon publikovaný
v Zbierke zákonov. V Zbierke zákonov pod č. 41/2024 s účinnosťou od 11.03.2024 bolo uverejnené
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 - 112 zo dňa 28.02.2024, ktorýmbola pozastavená účinnosť čl. I. , čl. II. bodu 39, čl. II. bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t odsek 4 a čl.
XVII. zákona zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Následne v dôsledku vydania a

zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024 v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z., zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný
zákon, nadobudol účinnosť, pričom v prípade niektorých častí ,,novely" Trestného zákona bol vyslovený
aj nesúlad s Ústavou SR, avšak tieto ustanovenia neboli aplikované pri rozhodovaní o vine a treste v
prípade odsúdeného.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s úvahami okresného súdu v dôvodoch napadnutého
uznesenia, ktoré po obsahovej stránke v plnom rozsahu napĺňajú aj právo odsúdeného dostať odpovede
na rozhodné otázky (hoci v tomto prípade nie je podľa jeho predstáv). K uvedenému krajský súd
môže len dodať, že záver Súdu v bode 96. jeho rozsudku vo veci C-544/23 nedáva žiadny priestor
na akúkoľvek úvahu o možnosti analogickej aplikácii zásady „lex posterior mitius“ na tento prípad

odsúdeného vzhľadom na existenciu právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu (final conviction)
v pôvodnom konaní.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti

napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.