Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 17C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202473
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824202473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ivica Firstová, advokátka, so
sídlom Námestovo, Hattalova 373, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom
Bratislava - mestská časť Dúbravka, Majerníkova 3/A, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., obec C., F. G., zapísané na LV č. XX, a to
pozemok parcela KN-C parc. č. 250, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2, pozemok parcela

KN-C parc. č. 251/1, záhrada o výmere 224 m2, stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na
pozemku KN-C parc. č. 250, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2, pod B3 v spoluvlastníckom
podiele 1/8-ina v pomere k celku a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. C., obec C., F. G., zapísaná
na LV č. XXXX, a to pozemok parcela KN-C parc. č. 251/2, záhrada o výmere 887 m2, pod B2 vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. C., obec C., okres
Námestovo, zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok parcela KN-C parc. č. 1931/2, orná pôda o výmere
8 m2, pod B1 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-in, všetko vo vlastníctve žalobkyne A. B., nar.

XX.XX. XXXX, D. E. XXX/XX, C., PSČ: 029 52, nie sú zaťažené záložným právom pre Pohotovosť,
s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 – Zmluva o zriadení záložného práva č. V 1986/07,
pod Z-42/08.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou doručenou elektronickými prostriedkami
súdu dňa 01.10.2024 domáha určenia, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žalobe nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovanej. Zároveň žiadala vysloviť, že žalobkyňa má nárok na náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia proti žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Žalobu po skutkovej stránke v podstate odôvodnila tým, že dňa 04.05.2007 uzavrela žalovaná
ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník zmluvu o úvere, ktorej súčasťou malo byť plnomocenstvo, podľa
ktorého okrem iného mala splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovanej uzavrel v jej mene záložnú zmluvu. Dňa 13.11.2007 bola uzavretá záložná zmluva
medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom zastúpenou advokátom Mgr.

Tomášom Kušnírom, advokátska kancelária, Údernícka č. 5, Bratislava, PSČ: 851 01, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Námestovo pod č. V 1986/07, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného
práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/8 k celku k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným
v žalobe. Ďalej uviedla, aký je aktuálny stav nehnuteľností ku ktorým je zriadené záložné právo podč. V 1986/07. Má za to, že plnomocenstvo, ktoré sa nachádza v zmluve o úvere je neplatné, a preto
ju Mgr. Tomáš Kušnír nemohol zastupovať a ani nemohol podpisovať záložnú zmluvu za žalobkyňu
ako dlžníka. Namieta, že plnomocenstvo neobsahuje bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa majú

stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Podľa názorov súdov
splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené tak, ako aj právne
úkony samé, t.j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžr/25/2012 z dňa 06.03.2012, ktoré je synonymum tohto
prípadu. Podľa jej názoru je dohoda o splnomocnení uzavretá medzi žalobkyňou a Mgr. Tomášom

Kušnírom neplatná aj z dôvodu rozporu záujmov medzi žalobkyňou ako dlžníkom a zástupcom v zmysle
§ 22 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že pri uzavieraní zmluvy žalobkyňa ako dlžník nemala
možnosť výberu zástupcu, pretože zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa
žalovaná pri uzavieraní zmlúv. Do tejto predtlače žalovaná doplnila pri uzavieraní zmluvy meno zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra. Teda si nevybrala svojho zástupcu sama, ale tento jej bol určený žalovanou.
Osoba splnomocnenca tak musela byť v kontakte so žalovanou, pretože i keď Mgr. Tomáš Kušnír

mal údajne zastupovať žalobkyňu pri uzavieraní záložnej zmluvy, konal v záujem žalovanej. Preto
možno vyvodiť rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Ako dlžníčka nemienila podpísaním
zmluvy o úvere uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve. Z uvedeného má za to, že uzatvorenie záložnej
zmluvy v spojitosti s plnomocenstvom, je v rozpore s § 22 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39
Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného tiež vyplýva, že aj samotná záložná zmluva je neplatná,

t.j. neplatnosť splnomocnenia spôsobilo aj neplatnosť záložnej zmluvy, teda jedná sa o absolútne
neplatný právny úkon, na základe, ktorého nemohlo vzniknúť záložné právo, ktoré je zapísané na
predmetných nehnuteľnostiach.

3. Ako dôkazy žalobkyňa k žalobe pripojila zmluvu o úvere zo dňa 04.05.2007, zmluvu o zriadení

záložného práva č. 086/2007-PTR zo dňa 13.11.2007, internetový výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C.,
internetový výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C. a internetový výpis z LV č. XX pre k.ú. C..

4. Súdny poplatok zo žaloby vo výške 90 eur žalobkyňa zložila na účet Slovenskej pošty, a.s. dňa
28.10.2024.

5. Súd uznesením č.k. 17C/97/2024- 32 zo dňa 06.11.2024 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žaloba spolu s prílohami a poučením bola žalovanej doručená dňa
12.11.2024.

6. Dňa 22.12.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne,
v ktorom v podstate uviedla, že žalovaná uzatvorila s klientom - A. B. dňa 04.05.2007 zmluvu o úvere č.
5760258nazákladektorejbolklientkeposkytnutýúvervovýške464,71eur.Nazákladezmluvy5760258
azmluvyozriadenízáložnéhoprávabolonanehnuteľnostiach,ktorýchvlastníkomježalobkyňazriadené

záložné právo v prospech žalovanej. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že neeviduje uhradenú
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy. Z dôvodu, že klient porušil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej výške, bola žalovaná nútená postupovať vo
vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť
pohľadávky. V zmysle uvedeného nie je naplnený žiadny obligatórny predpoklad pre zánik záložného

práva, pretože zabezpečená pohľadávka nezanikla.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti
neboli nikdy naplnené. Preto nie je možné považovať zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú.
Ďalej uviedla, že pre právnu úpravu katastra nehnuteľností je charakteristická zásada intabulácie,
zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality atď., v dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti

o vedomosti žalobkyne, že na nehnuteľnosti patriacej do jej vlastníctva bolo zriadené záložné právo.
Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že odosielala klientovi upomienky a výzvy na úhradu dlžnej
sumy, čo klient ignoroval. Klient svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil svojím podpisom na zmluve.
Skutočnosť,žežalobkyňadodatočneusúdila,žezmluvajepreňusubjektívnenevýhodnáeštenezakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaná

má za to, že uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jej
majetku a vlastníctva. Tiež má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je
nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe
dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie „bez tohto určenia je moje právo žalobkyne ohrozenéa bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ žalobkyne je bezpredmetné. Naliehavý
právny záujem nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzavreté zmluvy sú
pre ňu nevýhodné. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít určovacia žaloba nie

je opodstatnená najmä v prípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. „Určovacia žaloba má
preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len
čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu
škodlivýchprávnychnásledkovzostranyžalovaného.Pretovtakýchtoprípadochnebudedanýnaliehavý
právny záujem na určovacej žalobe.“ (z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/173/2013 z

21.05.2014).
Ďalej má za to, že v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri je už
zriadené záložné právo v prospech žalovanej a žalobkyňa jeho zriadenie nenamietala v katastrálnom
konaní. Žalobkyňa taktiež mohla predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmlúv plnila riadne a včas. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis

porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006).
Právny záujem žalobkyne na žiadanom určení pritom musí byť podľa požiadavky zákona dokonca
kvalifikovaný,t.j.naliehavý.Jepritomzrejmé,ženaliehavýprávnyzáujemmôžebyťibanatakomurčení,
ktoré je právne významné, určité, vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp.
spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň odstránenie stavu

ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Inými slovami, podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento
petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného
určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý

právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobkyne je bez tohto určenia
ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou,
ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a
potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí aj s otázkou vhodnosti
a správnosti žalobkyňou zvoleného petitu, t. j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného

právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti
práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé riešiť právne spory
medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu
zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického
(konečného) významu pre ich účastníkov.

Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či
podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010, sp. zn. 4 Cdo
136/2009). Žalobkyňa doposiaľ na zmluvu neuhradila ani len istinu poskytnutého úveru.

Žalovaná poukazuje na to, že v zmysle § 131 CSP žaloba slúži na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé ochrany ktorého svojho konkrétneho
(hmotného) práva sa žalobkyňa domáha. Ak ide iba o požiadavku, aby súd autoritatívne bez ďalších
osobitných dôvodov (záujmu) deklaroval to, čo vyplýva (v prípade naplnenia hypotézy právnej normy)
priamo zo zákona, nie je zrejmé na ochranu akého ohrozeného alebo porušeného práva žalobkyne

by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia žalobkyni nehrozí žiadna ujma na jej právach, ich
premlčanie, alebo preklúzia). Ak by pritom snáď išlo o posúdenie prípadného bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovanej, žalovaná poukazuje na to, že v takom prípade by bola eventuálne namieste
priamo žaloba na plnenie, kde by sa otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti riešila ako predbežná, a
súčasná žaloba je tak pre nedostatok naliehavého právneho záujmu kvôli absencii konečného riešenia

veci nedôvodná. Okrem nedostatku naliehavej potreby osobitného určovania neexistencie práva na
výkon záložného práva v užšom slova zmysle uvedenom, pritom žalovaná má za to, že v danom
prípade žalobkyňa požaduje určenie neexistencie práva len vo vzťahu k časti jej právneho vzťahu
založeného zmluvou so žalovanou, avšak požadované určenie sa nijako nedotýka určenia a vyjasnenia
ďalšieho obsahu právneho vzťahu (súvisiaceho, vzhľadom na zmluvu, s právom žalovanej na vrátenie

istiny, eventuálne s právom žalovanej na zaplatenie prípadných zákonných úrokov z omeškania), teda
požadované určenie nie je spôsobilé vyriešiť celý komplex právnych vzťahov so žalovanou, neurčuje
jeho pevný právny rámec a nevylučuje tak ďalšie právne spory v budúcnosti.V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry
ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad,
ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú

zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť.
Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie
zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia
znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa
16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, H. I. v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt – Amt

fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia
prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so
zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto
smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý
a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície

nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní záložnej
zmluvy dobre informovaná avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu
určením absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy.
Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba,
teda v § 137 CSP neuvedená, je prípustná ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z

hmotného práva. Inými slovami hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok
rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne) existencie práva, či
právnej skutočnosti. Na identifikáciu či ide tzv. inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu je
rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného
práva (napr. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, žaloba na zrušenie alebo obmedzenie

vecného bremena, žaloba jedného z manželov o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
atď.). Význam § 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale predovšetkým
normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré
druhy žalôb.
Ďalej uviedla, že si na tomto mieste dovoľuje požiadať súd, aby v prejednávanej veci posudzoval

procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na § 137 písm. d) CSP. Vychádzajúc zo znenia § 137 písm. d)
CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti
s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným právnym
predpisom, t. j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je Zákonník práce (žaloba o určenie
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, podľa § 77), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o

neplatnosť dražieb podľa § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu
podľa § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa § 137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny
predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti.
Žalovaná má za to, že v danom prípade žalobkyňa, ktorá by sa domáhala neplatnosti záložnej zmluvy a

následne určenia, že žalovaná nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva, domáhala sa určenia
právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť, resp. neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie
existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti podľa citovaného § 137 písm.

d) CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Právny úkon (v danom
prípade dohoda ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo
spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely §
137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti (neplatnosti) právneho úkonu ako žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti

iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa § 151e ods.
2 Občianskeho zákonníka „Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“
Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností po tom, čo rozhodnutie
príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu záložného práva do katastra

nehnuteľností nadobudne právoplatnosť. Katastrálne konanie o zápise vlastníckych a iných práv (aj
záložného práva) upravuje zákon č. 162/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam
sa zapisuje vkladom, ktorý má právotvorné účinky a súčasne ide o úkon okresného úradu, katastrálnehoodboru. Okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy a súčasne orgánom verejnej správy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná považuje „žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu za neprípustnú bez preukázaného naliehavého právneho záujmu. Žalovaná má ďalej za to, že

CSP nezakladá právomoc civilného súdu rozhodovať o žalobkyňou uplatnenom nároku.

7. Vyjadrenie žalovanej zaslal súd dňa 23.12.2024 na vedomie právnej zástupkyni žalobkyne.

8. Súd na prejednanie predmetnej veci nariadil pojednávanie, a to na deň 14.01.2025, pričom žalobkyňa,

žalovaná ani právna zástupkyňa žalovanej sa na pojednávanie nedostavili. Podaním doručeným súdu
dňa 10.01.2025 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, a to z dôvodu vysokej pracovnej
zaneprázdnenosti a zároveň súhlasila, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jej neprítomnosti, zároveň
požiadala o zaslanie zápisnice z ústneho pojednávania, tiež uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
predošlých podaní.

9. Právny zástupca žalobkyne na predmetnom pojednávaní v podstate uviedol, že sa pridržiavajú
písomne podanej žaloby, resp. ich písomných podaní. Majú za to, že v danom prípade bolo konané
v rozpore s § 22 Občianskeho zákonníka, resp. následne potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
je uzatvorenie záložnej zmluvy neplatné. Splnomocnenie bolo predtlačou v úverovej zmluve, toto možno
posúdiť aj ako nekalú obchodnú praktiku a uvedené veci boli už riešené súdmi v SR v prospech ich

názoru. Na záver uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe.

10.Súdvpredmetnejvecivykonaldokazovanievypočutímprávnehozástupcužalobkyne,oboznámením
sa obsahu spisu od č.l. 1 po č.l. 55, pripojeného spisu Okresného úradu, správy katastra Námestovo
V 1986/07 a na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Súd z výpisu z LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre
okres Námestovo, obec C., katastrálne územie C. zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele
1/1 nehnuteľnosti zapísanej ako: pozemok KNC parc. č. 1931/2, druh pozemku: orná pôda o výmere
8 m2. V ČASŤ C: ŤARCHY predmetného listu vlastníctva je zapísaná ťarcha v prospech žalovanej

v nasledovnom znení: Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva o
zriadení záložného práva č. V 1986/07 na podiel A. B. H. J. na pozemok EKN 7329/2 - 42/08 pre
nová parcela č.1931/2, pôvodné list vlastníctva č.XXXX, pôvodná parcela 7329/2 (parcela: 1931/2).
Súd z výpisu z LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre
okres Námestovo, obec C., katastrálne územie C. zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou

v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/8 k nehnuteľnosti zapísanej ako: pozemok KNC parc. č. 251/2,
druh pozemku: záhrada o výmere 887 m2. V ČASŤ C: ŤARCHY predmetného listu vlastníctva
je zapísaná ťarcha v prospech žalovanej v nasledovnom znení: Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A,
Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva o zriadení záložného práva č. V 1986/07 na podiel A. B. H.
J. na pozemok CKN 251/2 záhrady o výmere 887 m2 - 42/08. Súd z výpisu z LV č. XX, ktorý je

vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre okres Námestovo, obec C., katastrálne
územie C. zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou aj v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/8 k nehnuteľnostiam zapísaným ako: pozemok KNC parc. č. 250, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 575 m2, pozemok KNC parc. č. 251/1, druh pozemku: záhrada o výmere 224
m2, stavba - druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavená na

pozemku KNC parc. č. 250, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2. V ČAST: C.
ŤARCHY predmetného listu vlastníctva je zapísaná ťarcha v prospech žalovanej v nasledovnom znení:
Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva o zriadení záložného práva č.
V 1986/07 na podiel A. B. H. J. na rodinný dom súp. č. XXX na pozemku CKN 250 a pozemky CKN 250
zast. pl. o výmere 575 m2, 251/1 záhrady o výmere 224 m2 a 251/2 záhrady o výmere 887 m2 - 42/08.

12. Z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom
vyplýva, že žalovaná poskytla žalobkyni úver v sume 14.000 Sk, pričom tá sa zaviazala predmetnú
sumu vrátiť spolu s poplatkom vo výške 13.360 SK, a teda celkovo zaplatiť sumu vo výške 27.360
Sk v 12 mesačných splátkach po 2.280 Sk počnúc dňom 27.05.2007. Súčasťou zmluvy o úvere bolo

aj plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01
Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby uznal záväzok dlžníka zo
zmluvy o úvere a okrem iného aj uzavrieť v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve dlžníka ako formu zabezpečenia splatenia úveru. Uvedené plnomocenstvo je v rámci textuzmluvy o úvere ohraničené v samostatnej časti zmluvy o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj
plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu
dlžníka, ktoré bolo rovnako v rámci textu zmluvy ú úvere ohraničené v samostatnej časti zmluvy o úvere.

13. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva č. 086/2007-PTR zo dňa 13.11.2007 uzatvorenej
medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom vyplýva, že bolo zriadené záložné
právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na podklade zmluvy o úvere č.

5760258 zo dňa 04.05.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na
strane dlžníka.

14. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

15. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

16. Podľa § 31 ods. 4. Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej

forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

21. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000: „...určovacou žalobou sa žalobca
domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna

určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca
domáhaťvtedy,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem,ktorýspočívavtom,žeprávnepostaveniežalobcu
je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny

charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný
vtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,ktorýjeohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na
tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácierozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

24. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že predmetom konania je určenie, či existuje resp.
neexistuje záložné právo založené záložnou zmluvou. V prvom rade súd s poukazom na preukázaný
skutkový stav pri určení, či existuje alebo neexistuje naliehavý právny záujem na strane žalobkyne
skúmal, či sa môže zmeniť právne postavenie žalobkyne a to tak, že určením, že toto záložné právo
neexistuje sa právne postavenie žalobkyne zlepší. Súd uzavrel, že právne postavenie žalobkyne

sa určovacou žalobou zlepší, pretože na jej nehnuteľnostiach nebude viaznuť predmetné záložné
právo, na podklade vyhovujúceho rozhodnutia by tiež došlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností
a tým žalobkyňa nebude obmedzovaná v dispozícii s jej nehnuteľnosťami. Bez tohto určenia je však
právne postavenie žalobkyne neisté, a práve rozhodnutie o určení, že záložné právo zriadené na
týchto nehnuteľnostiach neexistuje, túto právnu neistotu odstráni. Zároveň vyhovujúce rozhodnutie súdu
v danej veci by zabránilo aj vzniku nenapraviteľných škôd, ktoré by mohol spôsobiť predaj sporných

nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Súd v tomto kontexte poukazuje aj na súdnu prax, ktorá sa
ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného
a právneho stavu. V danom prípade má súd za to, že žalobkyňa jej naliehavý právny záujem osvedčila,
keďže na podklade vyhovujúceho rozhodnutia by došlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, nakoľko

žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ predmetných nehnuteľností.

25. Ďalej sa súd v rámci tohto konania zaoberal otázkou, ktorá bola medzi stranami sporu považovaná
za spornú, a to či plnomocenstvo udelené pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária
Údernícka 5, 851 01 Bratislava nachádzajúce sa v zmluve o úvere je platné resp. neplatné. Z textu

zmluvy o úvere vyplýva, že jeho súčasťou sú dve plnomocenstvá, a to konkrétne plnomocenstvo
udelené pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Údernícka 5, 851 01 Bratislava a
plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu
dlžníka. Vo vzťahu k obsahu týchto plnomocenstiev súd uvádza, že sa jedná o udelenie dvoch odlišných
plných mocí dvom odlišným splnomocnencom, a preto sa k ich platnosti vyžaduje riadne podpísanie zo

strany splnomocniteľa. Tým, že žalovaná oddelila jednotlivé úkony v zmluve o úvere sama deklarovala
a uvedomovala si, že sa jedná o rôzne právne úkony, ktoré musia byť riadne podpísané, pričom
udelenie plnej moci musí byť riadne preukázané. Avšak z textu zmluvy o úvere vyplýva skutočnosť,
že došlo k podpisu iba osobitne plnomocenstva na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných
prostriedkov z bankového účtu dlžníka. Súd teda ustálil, že chýba písomná forma plnomocenstva,

ktorá je potrebná pre splnenie zákonnej požiadavky na písomnú formu záložnej zmluvy. Zároveň
súd poukazuje aj na to, že plnomocenstvo udelené pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska
kancelária Údernícka 5, 851 01 Bratislava neobsahuje presnú identifikáciu nehnuteľností, ktoré majú
byť predmetom zálohu, len je v ňom uvedené, že má ísť o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ktoré
budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Súd má

za to, že takéto vymedzenie zálohu, nie je určité. Teda predmetné plnomocenstvo udelené pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Údernícka 5, 851 01 Bratislava je z dôvodu neurčitosti
a nezrozumiteľnosti vymedzenia predmetu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

27. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

28. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia sa zastupovanie môže považovať za riadne
lenzapredpokladu,ženedochádzakukolíziimedziúkonmisplnomocnencaazáujmamisplnomocniteľa,
resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa. Avšak v predmetnej veci bolo plnomocenstvo
udelené advokátovi, pričom je už všeobecne známe, že ide o advokáta, ktorý zastupoval žalovanú

v súdnych konaniach a že bol už prijatý v obdobných právnych veciach právny názor (napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 410/2012, sp.zn. IV. ÚS 575/2012 a Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5ECdo/139/2013) v ktorých bola vyslovená neplatnosť právnych úkonov, ktoré plynuli z konania aj
žalovanej aj jej advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Z toho je zrejmé, že záujmy takéhoto zástupcu, ktorýopakovane zastupoval v iných konaniach veriteľa, teda v tomto prípade žalovanú, je v rozpore so
záujmami samotného splnomocniteľa ako dlžníka (žalobkyne). S prihliadnutím na uvedené je predmetné
plnomocenstvo absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže

sa prieči dobrým mravom a tiež je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona voči každému, a súd na ňu prihliada aj
bez návrhu.

29.Rovnakosúdpoukazujeajnaskutočnosť,žeplnomocenstvopreadvokátaboloobsiahnutévovopred

predformulovanomtextezmluvyoúvere,ktorýžalobkynineumožňovalvýberinéhozástupcu,anipriestor
na potvrdenie, či vylúčenie plnomocenstva. Z uvedeného možno preto vyvodiť záver, že absentuje tak
sloboda vôle žalobkyne pri voľbe zástupcu na uzavretie záložnej zmluvy, nakoľko osoba zástupcu jej
bola ,,nanútená“ už priamo v zmluve tým, že konkrétny zástupca bol uvedený v predtlači zmluvy o úvere.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zastáva názor, že udelené plnomocenstvo

pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Údernícka 5, 851 01 Bratislava nebolo
udelené v súlade so zákonom a má za to, že ide o absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu
jeho neurčitosti, nedostatku vôle žalobkyne ako splnomocniteľa na udelenie plnomocenstva pre
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako aj pre rozpor záujmov splnomocnenca (advokáta) so záujmami
splnomocniteľa (žalobkyne).

31. Zo záveru textu záložnej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel ako záložný veriteľ - žalovaná a za záložcu
ju podpísal zástupca, nie žalobkyňa. Vzhľadom k tomu, že plnomocenstvo pre zástupcu platne udelené
nebolo, na záložnej zmluve nie je uvedený podpis žalobkyne, súd uzavrel, že nemohlo dôjsť ani
k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy, a teda ani k vzniku záložného práva vkladom do katastra

nehnuteľností. S poukazom na absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy, súd dospel k záveru, že neexistuje
záložnéprávozriadenénapredmetnýchnehnuteľnostiachnapodkladezáložnejzmluvy,apretorozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Žalobkyňa mala v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jej nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že jej nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.