Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-2T/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010469
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3520010469.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou na hlavnom pojednávaní v Novom

Meste nad Váhom dňa 06.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.X.XXXX v Trenčíne, trvalé bytom C.,
D. XX, t. č. na slobode,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom Pv 460/20/3304-41 zo dňa 22.12.2020, doručenej súdu dňa 23.12.2020, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 4.8.2020 v čase približne o 16:10 h obci Považany, Mošovce potom ako vystúpil pred rodinným
domom E. XX zo svojho osobného motorového vozidla sa slovne vyhrážal poškodenej F. G., ktorá vtom
čase stála pred susedným rodinným domom E. XX, a to takým spôsobom, že jej uviedol, že ju zabije,
zabije aj jej syna H. G., ktoré vyhrážky poškodenej uviedol opakovane, na čo sa otočil smerom k tam
stojacím vnúčatám poškodenej, pričom k týmto uviedol, že zabije aj tých panghartov, na čo odišiel do

vnútorných priestorov domu E. XX v obci Považany Mošovce, čím svojim konaním vzbudil dôvodnú
obavu u poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX, ako u osoby vyššieho veku o jej život a zdravie, ako aj
o život a zdravie jej blízkych osôb,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.12.2020 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 460/20/3304-41 zo dňa 22.12.2020, na obvineného
A. B., nar. XX.X.XXXX v Trenčíne, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkom základe
uvedenom v obžalobe a vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 29.4.2022, 13.05.2022, 19.5.2022 a 06.02.2025 vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom poškodenej F. G., výsluchom svedkov:
C. I., H. G., H. B., J. B., výsluchom odborného konzultanta K. K. J., oboznámením obrazových
záznamov fotografii, oboznámením – prehratím dvoch obrazových záznamov na technickom zariadení,

oboznámením odborného vyjadrenia č. 2/2023 znalca K. H. L. zo dňa 14.2.2023, oboznámením
listinných dôkazov: č. l. 121 záznam o dychovej skúške zo 04.08.2020, č. l. 122-127 rozhodnutia OÚ
NMnV, č. l. 128 úradný záznam OR PZ NMnV, č. l. 129 úradný záznam OR PZ NMnV zo 04.08.2020, č. l.
130 lekárska správa zo dňa 04.08.2020, č. l. 136-137 analýza kamerových záznamov, probačný spis 13Pr/55/2020, aktuálne lustrácie: odpis registra trestov, databáza súdov, lustrácia generálna prokuratúra,
CESDaP, ZVJS, register obyvateľov, sociálna poisťovňa. Podľa § 272 ods. 3 TP súd odmietol vykonať
dôkaz navrhnutý poškodenou, a to výsluch svedka M. N., nakoľko z kamerových záznamov ani z

fotografii nevyplýva, že by na mieste, kde sa mal skutok stať, takáto osoba bola. Rovnako súd odmietol
vykonať čítanie listinných dôkazov č. l. 131-135 lekárske správy, ktoré považuje za nadbytočné, nakoľko
nesúvisia s prejednávanou vecou.

Obžalovaný A. B. vyjadril súhlas so zmenou zákonného sudcu v zmysle § 277a Tr. por. podaním

doručeným súdu dňa 12.11.2024. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku, vyhlásil, že je nevinný. Z jeho následného výsluchu vyplynulo, že v deň, kedy sa mal skutok
podľa obžaloby stať, bolo to 4.8.2020 mu volali do práce, pracuje v kúpeľoch v C.. Mama mu povedala,

že sused napadol jeho otca pri Váhu. Išiel domov, potom na políciu. Išiel domov do Považian. Zastavil
pred bránou. Vystúpil z auta. Mama mu otvorila bránu. Brat išiel s otcom v ten deň na pohotovosť. Mama
vyšla von z brány na ulicu. Bola tam suseda F. G., kričala na jeho mamu. On mame hovoril, že nech ide
dovnútra. Mama sa s G. ešte niečo bavila, nevie o čom. On išiel dovnútra. Zavreli dvere. Žiadny skutok
sa nestal. Pár rokov, 10 rokov, Gregor chová prasce, otec dával podpísať petíciu. Jemu sa vyhrážal G.,

že ho zabije. Starostka mu povedala, nech volá políciu. On to nahlasoval. Nič sa tam nedialo. G. na
neho kričal, nech skape. G. chová 100 prasiat, 10 kráv a iné. G. sa mu opakovane vyhrážal a naopak on
na neho podal trestné oznámenie. To je následok toho, že sa mu vyhráža, že ho zlikviduje. Tam sa nedá
dýchať ani žiť. Jeho otec má 82 rokov, má šťastie, že nespadol do kanála. Mal ho napadnúť H. G.. Z jeho
výpovede po tom, ako mu boli položené otázky ďalej vyplynulo, že mama mu volala, že sused napadol

otca, on bol vtedy v robote. Išiel domov, mama bola roztrasená, išiel na políciu, kde mu povedala, že sa
to rieši. G. nevidel, ale počul, ako kričí na jeho mamu. On bol v dvore, nevidel ju. Mama mu hovorila,
že jej suseda G. povedala, že volali políciu. On pani G. počul. Nevidel ju osobne. Keď prišiel, otvorili
bránu, mama sa išla pozrieť na ulicu, či neprišiel brat s jeho otcom. S G. sa bavila iba jeho mama. O.
G. začal chovať prasce pred 12 rokmi, dovtedy boli vzťahy dobré. Potom sa sťažovali na smrad, a preto

sa G. takto správa. Nedá sa tam bývať, je tam veľký smrad. Petíciu začal spisovať jeho otec, on v tom
pokračoval, lebo otec je starý. Riešil to aj u starostky. Ona mu kázala volať políciu. On to, čo sa stalo
jeho otcovi už potom neriešil s G.. Riešila to polícia. Keď z Nového Mesta nad Váhom prišiel z polície
domov, zaparkoval pred bránou jeho rodinného domu, nikto nebol na ulici. Nikoho nevidel, ani G.. Pred
bránou zaparkoval, vystúpil z auta, otvoril malú bránku, mama bola vonku, pomohla mu otvoriť bránu.

Zaparkoval auto do dvora. Potom on už nešiel na ulicu. Potom zavrel bránu, mama vyšla von a dívala
sa, či sa nevracia brat s otcom. Mame hovoril, nech ide dnu, že to rieši polícia. On nevidel nikoho. Pani
G. ho obvinila, dal kamery, ona ho obvinila aj zo skutku, ktorý sa mal stať 20.09.2020, že bol v záhrade
a mal sa jej vyhrážať. Mal to na kamerách, že bol v dvore, čo vyplynulo z kamerových záznamov. Ona
ho neprávom obvinila a dva dni bol neprávom vo väzbe. G. klamala. Kamery mu preukázali, že nebol

tam, kde ona tvrdila. To mu potvrdili aj na KS TN. V deň skutku mal oblečené šiltovku, tmavé tričko
s krátkym rukávom a krátke bledé nohavice. Jeho mama v deň skutku bledé krátke nohavice a čierne
tričko. Časovo, keď prišiel pred dom až po tom, čo zatvorili bránu, trvalo to chvíľku, asi minútku. On
počul, že jeho mama G. hovorila, že či sa nehanbí, že jej syn napadol pri Váhu jeho otca. G. jeho rodine
nadával,vyhrážalsa.Ontobralnaľahkúváhu.Malsitonahrávať.G.jemladýchalan.Onsanehádal,nie

je taký človek. G. na neho pokrikoval, ukazoval mu prostredník a pod. Vyhrážky boli zo strany G. stále.
On G. nikdy vulgárne nenadával ani ho nikdy fyzicky nenapadol. On je mierumilovný človek. V telefóne
mu mama povedala, že otca pri Váhu napadol mladý H. G.. Preto išiel na políciu. Tam sa pýtal. To bolo
všetko.

Z výpovede svedkyne poškodenej F. G. vyplynulo, že v deň skutku dňa 4.8.2020 vyprevádzala zo svojho
domu zaťa C. I. a vnúčence. Videla, ako z auta pred bránkou vystúpil obžalovaný a hneď začal po nich
kričať a vyhrážať sa im, že zabije H. a potom sa otočil a povedal, že zabije aj vnúčence. Na hlavnom
pojednávaní uviedla, že všetci boli pred jej bránou, najprv sa vyhrážal jej a potom sa otočil na vnúčence,
lebo zať C. I. už bol na úrovni obžalovaného, nakoľko tento išiel od nej po ulici smerom k obžalovanému.

Na otázku odpovedala, že hneď ako vystúpil z auta, otočil sa na ňu a začal sa jej vyhrážať. Keď sa
obžalovaný začal vyhrážať zaťovi a vnúčencom, boli už od nej asi 8m na ceste a od obžalovaného asi
2 m, oni už išli domov a obžalovaný stál pri svojom aute. Ona stála pri chodníku a obžalovaný sa jej
hneď vyhrážal ako vystúpil z auta. J. sa vyhrážal vtedy, ak už bol za asi 2 m od zadnej časti vozidlaobžalovaného, trvalo to 6-7 minút. Nikto iný tam nebol, nevidela matku obžalovaného, s nikým iným
nekomunikovala. Obžalovaný mal na hlave šiltačku. Následne na otázky na odstránenie rozporov vo
výpovediach uviedla, že pravda je to, čo vravela na polícii v prípravnom konaní, a že obžalovaný stál pri

zadku svojho vozidla, keď sa vyhrážal jej, zaťovi a vnúčencom. Ona má obavu o svoj život, atakuje ju.
Aj po tomto incidente sa jej v záhrade dňa 20.09.2020 vyhrážal, že ju zabije. Ona sa bojí aj o vnúčence.
Tie bývajú asi 4 chalupy od nej. V deň skutku sa ona nachádzala pred bránou, keď sa jej obžalovaný
mal vyhrážať. Vyprevádzala zaťa. Obžalovaný sa jej vyhráža, že ju zabije, aj jej syna. Aj jej pankchartov,
jej vnúčatá. Zať povedal, choď radšej domov. Potom volala hliadku. Polícia videla aj deti, ktoré tam boli.

Ona mala obavu o svoj život. Má lekárske správy, že obžalovaný ju napadol aj v roku 2018, to riešili na
priestupkovom. Susedské vzťahy sú zlé. Oni sa prisťahovali a jej syn začal chovať ošípané. Odvtedy
sú zlé vzťahy. Útoky boli stále na nich. Chov má syn v poriadku. V minulosti mal sused pusteného
psa vlčiaka. Obžalovaný poprel, že by ho pustil on. Majú zlé susedské vzťahy, o čom vie aj starostka.
Problémy začali, keď začal chovať ošípané. Keď začal stavať dom v Brunovciach. Stupňovali sa napäté
susedské vzťahy. Obžalovaný im vykrikuje, že sú smradľaví, že im to tam smrdí. Obžalovaný voláva na

životné prostredie ohľadom chovu prasiat. Sústavne majú od neho ataky. Vyhrážky od obžalovaného
videl a počul ich zať s deťmi. On stál pri nej. Susedia im prehadzujú kamene cez plot. Kameru si otočil
na ich stranu. Vzťah s matkou obžalovaného – keď jej niekto nadáva, nenechá si to. Ohľadom tohto
konfliktu sa s ňou nerozprávala, nepreberali to. Keď susedov vidí, ide inam, nemá prečo ich kontaktovať.
Ona uvidela obžalovaného 4.8.2020 prvýkrát, keď on vyšiel z auta. Ona videla, ako vystupoval z auta.

Obžalovaný zaparkoval auto, to ona videla. Vyšiel z auta, stál pri konci jeho auta a od auta na ňu
vykrikoval. On stál pred jeho bránou. Ona bola pri chodníku. Jeho zadok auta bol pri chodníku. Zať stál
s deťmi dva metre od zadku auta obžalovaného. Vyhrážky na jej osobu trvali asi 6-7 minút, že „zabije ju,
H.ajejpankchartov“.Onapovedalazaťovinechideradšejsdeťmipreč,lebodetisabáli.Tamniktonebol
anipaniB.,matkaobžalovaného.Onabolarozrušená.Obžalovanýmaloblečenéšiltovku,inénevie,bola

tak rozrušená. Išla potom dovnútra. Na tom mieste s nikým iným nekomunikovala okrem obžalovaného.
Pri vyhrážaní stál obžalovaný opretý o zadok jeho auta a otočil sa a vyhrážal sa jej. Stál pri zadnej časti
jeho auta. Zať sa ho opýtal, to čo má znamenať. Ona mu povedala, choď domov, deti sa báli 3 ročný
vnuk aj 9 ročná vnučka. Keď sa obžalovaný vyhrážal jej, bol na konci jeho zaparkovaného auta. Keď
sa obžalovaný vyhrážal jej zaťovi, bol tiež na konci jeho zaparkovaného auta. Auto bolo zaparkované

pred jeho bránou. Vyhrážky boli, že „zabije ju, jej syna H. aj jej pankchartov“. Otočil sa na deti, že
zabije aj ich. Nikto nič medzitým nehovoril. Medzitým nič nebolo. Vyhrážky išli za sebou. Potom volala
hliadku. Obžalovaný mal v minulosti napadnúť aj jej 8 ročného vnuka. Za účelom odstránenia rozporov
z jej výpovedí na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania boli čítané jej výpovede z prípravného
konania, kde uviedla, že obžalovaný vystúpil a hneď na ňu opakovane niekoľkokrát povedal, že zabije

H., potom jej vulgárne nadával do píč, potom že zabije aj jej pankchartov, na pojednávaní vypovedala
inak. Uviedla, že to bolo tak ako povedala pred políciou, že prvé povedal, že zabije syna H., to povedal
opakovane. Potom, jej nadal do píč, že zabije aj ju a potom do toho vkročil zať, a potom ešte obžalovaný
povedal, že zabije aj jej pankchartov, to uviedla v prípravnom konaní. Rozpor - zať mal do toho vkročiť.
Zať povedal, „no šak poď“ Až potom sa obžalovaný vyhrážal že zabije aj pankchartov. Na pojednávaní

uviedla, že zať vkročil do toho až potom, ako povedal, že zabije aj jej pankchartov. Po tomto mal zať do
toho vkročiť. Na pojednávaní to povedala inak, sú to dva roky, nepamätá si to. Skutok sa stal tak, ako
hovorila na polícii. Rozpor v tom, čo mal obžalovaný oblečené, pred políciou uviedla, že mal šiltovku
a bundu. Bunda bola do hneda alebo šedá, nohavice nevidela. To uviedla v prípravnom konaní, to je
pravda podľa jej vyjadrenia na pojednávaní. Susedské spory – bola podaná žaloba aj v civile o spory

o susedské vzťahy, neprimeraný pach. To bolo na obecnom úrade. Na súd chodil syn. Syn je farmár,
chová zvieratá. Syn je kľudný. V Považanoch je od rána od 6, potom ide do Čachtíc. Reakcie jej syna H.
G., oni sa na tom zasmejú. Medzi plotmi vykríkali na jej osobu, plietli tam aj jej dcéru, že je kurva, robila
v Nemecku. Syn sa zasmeje a ide preč, nič nehovorí ani nerobí. Jej vzťah k matke obžalovaného – keď
vyjde do záhrady, radšej sa otočí. U starostky sa riešilo strašne veľa. Susedia atakovali len ich, boli tam

vulgarizmy. Pani starostka prehlásila, že potrebuje zrušiť jej syna s chovom ošípaných, nič nevyriešila.
Chov ošípaných oni neukončia, je to dedina, tam sa chovalo vždy. Nie, chov neukončia. V septembri
20.9.2020 sa mal stať iný skutok – v záhrade to bolo, obžalovaný sa nachádzal v záhrade pri čerešne pri
plote, keď ju zbadal vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Jej syn počul vyhrážky, on tam kydal,
bol pri chlievoch. Bolo to 20.9. o 9,30 hod. Kamery tam sused obžalovaný má. Trvá na tej výpovedi. Na

tomto trvá. Syn tieto vyhrážky počul.

Z výpovede svedka C. I. vyplynulo, že dňa 4.8.2020 bol u svokrovcov s deťmi, u G.. Poobede odchádzal
s deťmi, stáli pred domom jeho svokry a obžalovaný prišiel, vystúpil z auta, hneď začali slovné útoky nasvokru, slovne že ju zabije, že pozabíja aj jej pankchartov, jeho deti. Syn má 3 roky, Sofia dcéra má 8
rokov. Malý sa bál. Obžalovaný sa vyhrážal stále. On stále len že pozabíja pankchartov, toto opakoval
stále. Svedok mu povedal: buď ticho. Obžalovaný mu povedal, drž hubu, že pozabíja jeho pankchartov,

hlavy im podreže a pod. Svokra mu povedala, nech ide domov. On potom s deťmi odišiel. Deti doma
plakali. On ich ešte doma utešoval. Malá plakala, že chce zabiť babičku aj ich. Potom vypovedali na
polícii.Detisatambojachodiť.Obžalovanýmástáleslovnénarážky,žepríduvyholenédeckázNemecka
a pod. Oni sa nachádzali chodníku pred domom poškodenej. Obžalovaný po vystúpení z auta hneď
začal sa im vyhrážať. On bol pri svokre. Obžalovaný bol od nich asi 4-5 metrov. Potom mu svokra volala,

že volala políciu, potom sa tam k nej on vrátil. Obžalovaný je človek taký, že si stále niečo dokazuje,
aj na týchto deťoch. Oni slovne napádajú aj jeho a deti, že sú vyholené deti. Mal strach, ale aj nervy.
Vedel sa ovládať. Poškodená mu rozprávala o obžalovanom, sťažovala sa mu aj predtým. Aj polícia
tam chodila často. Sú tam susedské spory ohľadom ošípaných. On sa do toho nestará. Po vyhrážkach
zobral deti a išli domov. Obžalovaný kričal, zvýšeným tónom hlasu, agresívnym. Bol tam on, svokra
aobžalovaný.Otom,žepánG.malnapadnúťstaréhopánaB.počul.Onsosvokroustálipredjejdomom,

obžalovanéhovidelakobolvaute,prechádzalokolonichnaaute.Keďobžalovanýparkoval,predbránou
si obžalovaný na zatrávňovačky zaparkoval. Na ich príjazdovej ceste stáli? On zaparkoval auto, vystúpil
z auta a obkľúčil jeho auto a od zadnej časti kufra stál obžalovaný. V čase vyhrážok stáli pri sebe on so
svokrou. V okruhu cca 2 metre. Oni nešli k obžalovanému. Na jednom mieste sa im vyhrážal. Časovo
nevie koľko to trvalo. Od odišiel domov po druhej strane chodníka. Matku obžalovaného on nevidel.

V prípravnom konaní uviedol, že potom ako vychádzali na ulicu obžalovaný tam mal zaparkované auto,
pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako prichádzal na aute, svedok sa pridržal výpovede
z prípravného konania. Pred políciou ohľadom vyhrážok uviedol, že obžalovaný sa vyhrážal: „Zabijem
H.,H.jemŕtvy,jetomŕtvyčlovek,tohovorilopakovane.Potommusvokrapovedaladržhubu,obžalovaný
povedal buď ticho, lebo zabije ju, aj jej pankchartov. Na to svedok povedal: no pod teda, pod sem

a pod to urobiť teraz. Na to obžalovaný povedal drž piču, lebo zabijem aj tvojich pankchartov. Výpoveď
z prípravného konania je podľa svedka pravda, na pojednávaní si to tak nepamätá. Určite to bolo tak
ako to uviedol v prvotnej výpovedi. To z tými hlavami, že im hlavy podreže a podobné veci uviedol len
na pojednávaní. Aj svokra povedala, že drž hubu.(poškodená tvrdila, že ona nič nehovorila). Jediné,
čo poškodená povedala, že drž hubu, a potom že má ísť domov. Pred políciou uviedol, že matka

obžalovaného tam potom možno došla. Pri skutku, keď boli vyhrážky, tak tam matka obžalovaného
nebola, nerozprávali sa s ňou. Oblečenie obžalovaný mal asi kraťasi, tričko, šiltovku mal. Obžalovaný
stál pri zadnej časti jeho auta, keď sa začali vyhrážky. Svedok na pojednávaní uviedol, že ho videl
prichádzať autom, potom povedal, že to bolo ako to bolo v prípravnom konaní. Obžalovaný stál teda
pri aute, keď on išiel domov.

Z výpovede svedka H. G. vyplynulo, že je syn poškodenej F. G.. O skutku zo 4.8.2020 sa dozvedel od
mamy. Volala mu, že ho hľadá polícia, že mal napadnúť susedovho otca. Polícia mu volala a dostavil sa.
Vie, že sa vyhrážal mama, že zabije ju, jeho a deti. Ešte sa potom mal vyhrážať jeho mame, kydal vtedy
zvieratám. Vtedy sa jej vyhrážal v záhrade. O skutku: že zabije ju, jeho aj pankchartov, nebol pri tom.

Obžalovaný v minulosti napadol aj jeho syna, hrudou hliny do pŕs. Jeho napadol tiež, mal opuchnuté
zuby, to bolo ešte predtým. S obžalovaným má spory kvôli tomu, že on chová a obžalovaný povedal že
ich zničí. Volá stále políciu, udáva ho aj na daňový úrad, obecný úrad. Ťahá sa to roky. Bola tam aj TV
Pohoda. On chová hospodárske zvieratá, chce ho zničiť. Boli u neho aj kriminálka. Aj kvôli znečisťovaniu
životného prostredia. Chcú asi jeho vyprovokovať, keď zaútočia na jeho mamu a dieťa. Mama mu

hovorila o skutku. Bola rozrušená. Vyhrážal sa aj deťom, tie majú z neho strach. Od suseda prešiel trikrát
jeho vlčiak k nim na pozemok. Susedské vzťahy sú zlé. Hlavný problém je chov hospodárskych zvierat,
ktoré chová. Hľadajú prostriedky, aby zničili ich rodinu. S mamou sa rozprával v ten deň. O skutku sa
rozprával aj s C. I.. Keď sa deti hrajú u nich, sú pod dozorom dospelých. Oni sa hlavne boja o malé deti.
Nevie, čo môže v afekte spraviť. Dňa 20.9.2020 sa mal obžalovaný opakovane jeho matke vyhrážať v

záhrade. On bol v maštali, keď ju obžalovaný atakoval cez plot. On počul ako obžalovaný vykrikoval
a nadával jej. On mamu stiahol do dvora, nech si ho nevšíma. Obžalovaný kričal hnusne nadával do
starých kuriev, do píč. On počul výkriky, stiahol mamu odtiaľ preč. Vyhrážky vtedy svedok nepočul, len
tieto vulgárne nadávky. 5.10.2020 pred políciou nevedel uviesť, čo jej hovoril. Teraz na pojednávaní si
spomenul ,že jej vulgárne nadával. Po dvoch rokoch si spomenul.

Z výpovede svedkyne D. P. Q. vyplynulo, že je starostkou obce Považany od 12/2010 dodnes. 3 volebné
obdobia.SusedskévzťahymedziG.aB.súdlho.2015saproblémyvyhrotili.H.G.chováveľkémnožstvo
ošípaných, to riešia na úrade. Chov, ktorý tam je, je v takom rozsahu, že to obťažuje nielen rodinu B., aleajokolitédomy.Vovzduchujestály,nedýchateľnýzápach.Vrámciobceaorgánmištátnejsprávystýmito
občanmi riešili, aby mu bol chov obmedzený alebo zakázaný, čo sa im do dnešného dňa nepodarilo.
Všetky konania, ktoré boli mu uložili minimálne pokuty za nevedenie riadnej evidencie, nevyvážal hnoj

riadne, ostatné neboli úspešný. Nečuduje sa, že sa tam občania sťažujú. 120 ks ošípaných na dvore,
100 sliepok, tam má. Z toho vznikajú ďalšie spory o hranicu pozemku, vývoz vôd. Konania stavebného
zákona. Štátna veterinárna správa riešila pána H. G.. Ten nie je podnikateľ. Hygiena tam bola tiež.
Boli tam aj nejaké trestné oznámenia. Vie o tom, že H. G. mal napadnúť pána B. O.. Tento skutok
a iné nejaké priestupkové konania. Ohľadom tohto skutku 4.8.2020 sa svedkyňa vyjadriť nevie. Nebola

tam prítomná. S nikým sa o tom nerozprávala. Navštívil ju brat obžalovaného, keď bol vo väzbe, pre
vyhrážanie, kvôli spol. záruke, ktorú aj poskytla a súd mu väzbu nahradil. G. majú spory aj s inými
susedmi. H. G. nemá oprávnenie podnikať. Má zaregistrovaný chov. Bez vyjadrenie obce. Veterinárny
úradtentochovschválilbeztoho,abybolskontrolovaťchovnépriestory,tozistiliporokoch.Obecnemala
možnosť do toho zasiahnuť. On sa tvári ako mladý farmár. Nie je živnostník, nie je podnikateľ. Nie je
osoba zapísaná v obchodnom registri. SHR nemá založené. On naďalej chová. Predáva to určite. Má

inzeráty na internetových stránkach. V roku 2018 bola novela zákona o veterinárnej starostlivosti VZN
– môže chovateľa obmedziť z hľadiska priestorových možností chovu. Min. 100 metrov od najbližšieho
obytného domu. On podniká od r. 2015, preto sa na neho VZN z roku 2018 nevzťahuje. Výzva mu bola
zaslaná, ale bezpredmetne. Ročne zabije vyše 300 ks ošípaných. Chová aj na družstve v Čachticiach,
tam chová 300 kusov, má nelegálny príjem. Podala aj trestné oznámenie za neoprávnené podnikanie.

Susedské spory § 127 OZ, ona radila občanov, nie len rodine B., ale jedná sa o 250 ľudí aj podniky
v priemyselnej zóne, ktoré žijú v Mošovciach a okolí. Keď je teplo je tam nedýchateľný vzduch, je to
amoniak, žijú tam ako potkany, ľudia nemôžu vetrať, vešať vonku prádlo, chodiť na terasy, nemôžu
chodiť do bazénov, lebo H. G. chová ošípané.

Z výpovede svedka H. B. vyplynulo, že v tom čase bol on s otcom na prehliadke v Novom Meste nad
Váhom potom v Trenčíne, vrátili sa neskoro večer. Otec bol v šoku, keď ho napadli, boli v NM, v TN, dlho
tam čakali. Je to spádová oblasť úrazovky. Otec mal tržnú ranu, niekoľko stehov. Krv mu valila, keby
ho mama nezastavila, vykrvácal by. Otca mal v ten deň napadnúť H. G. pri Váhu. S rodinou G. majú
veľmi zlé. Nikto by tam v tom bordeli nechcel bývať, je tam smrad, myši, potkany, muchy. Ich pes vbehol,

zavolali na nich policajtov, oni poškodili jeho majetok, preto sa tam dostal pes. H. G. napadol ich otca,
2 metre od vody, keby tam padol, nikto by nevedel, kde je ich otec. Mal početné zranenia, čo potvrdili
aj lekárske správy. Večer 4.8.2020 došla zrazu polícia, brata obžalovaného zobrali. Oni nevedeli o čo
sa jedná. Malo ísť o nejaké vyhrážanie. Oni boli celý deň v Trenčíne. Polícia zobrala brata, oni volali
právnikovi. Oni majú kamerový systém. Svedok stiahol zo systému záznam. Najskôr mu to nešlo, mali

to len chvíľu. Volal kamarátovi, pomohol mu s tým, podarilo sa im niečo zachrániť. Tieto záznamy dal
polícii. 20.9.2020 sa mal stať nejaký skutok, bol brat opätovne zadržaný a bol podaný návrh na väzbu.
Brata obvinili, že v záhrade kričal na susedu, čo nebola pravda, lebo kamery boli zapnuté a preukázali,
že klamú. Inak by bol brat zaistený. Vďaka kamere preukázali, že 20.09.2020 sa skutok nestal ako
to tvrdila poškodená F. G.. Brat s otcom robili rajčinový pretlak, aj on bol doma. Do záhrady ani nešli

v tom čase. Potom išli na Lúku na futbal na bicykloch okolo kanála. To preukazujú aj záznamy. Oni majú
komplet oplotený pozemok, majú tam vysoké tuje. Oni majú v lete 2 metrovú zelinu ani nemajú šancu
sa s nimi stretnúť.

Z výpovede svedkyne J. B. vyplynulo, že dňa 4.8.2020 manžel išiel na bicykli k Váhu. Vrátil sa za 20

min, a celú ruku mal krvavú, tričko rozťaté. G. H. ho mal napadnúť pri kanáli. Zhodil ho z bicykla. Keby
bol spadol do vody, nikto ho nenájde. Syn volal policajtov, prišli, on išiel s mužom na pohotovosť. Ona
volala A. – obžalovanému, čo sa stalo. On dobehol. Bála sa. On prišiel, povedala mu, čo sa stalo, on
potom išiel na políciu. Keď sa vracal, ona zametala na dvore, počula auto, išla k bráne. On tiež vyšiel
z auta, že si ide otvoriť. Vošiel z auta dnu. Ona vyšla von z brány, či sa nevracia syn s mužom, vtedy

videla susedov G., že čo udali H., že on ani doma nebol. Že on nič nespravil. Ona jej povedala, buď
ticho, tvoj syn chcel zabiť jej muža, 84 ročnému chlapovi ublížil. Syn na ňu kričal nech to nechá tak, že
bol na polícii, že sa to rieši. Obžalovaný potom išiel s ňou do dvora. Obžalovaný sa s G. ani nerozprával.
Ona bola 2 metre od brány, ona išla k nemu. Potom svedkyňa sama vyšla na ulicu, či sa nevracia syn
H. s mužom. Oni boli pred ich domom – poškodená F. G. a jej zať I. a deti. Oni začali na ňu vykrikovať,

čo to spravili, že H. udali, že on ani doma nebol. Zať nehovoril nič. Ona jej povedala, že či sa nehanbí,
že takého syna vychovala, že takému starému človeku ublížil, že pán Boh nie je náhlivý ani zábudlivý,
že sa im to vráti. Vtedy obžalovaný sadal do auta, ešte na ňu kýval, nech ide domov, že sa to rieši na
polícii. Ona potom išla dnu. Aj obžalovaný odparkoval a išiel s ňou dnu. Obžalovaný nešiel von na ulicu.Obžalovanývôbecspoškodenouanisjejzaťomnekomunikovali.LenonakomunikovalasG..Boloteplo,
mala krátke nohavice a krátke tričko. Syn mal tiež krátke čierne tričko, krátke monterky a šiltovku. Zať
s deťmi odišiel potom domov, keď ona zatvárala bránku, obžalovaný bol v aute za bránou, nemohol ho

vidieť. Ona so zaťom poškodenej nekomunikovala. Ona bola prítomná celý čas, keď obžalovaný prišiel
s autom, vystúpil a otvoril si bránu a potom nastúpil do auta a zaparkoval ho doma. Bola tam s ním stále.
Obžalovaný vôbec nekomunikoval s poškodenou ani s jej zaťom. Bolo to chvíľu, pár minút. Svedkyňa
volala obžalovanému do práce. On prišiel z práce po pracovnej dobe, niečo po štvrtej. Ona bola v tom
čase vonku, zametala. Ona bola na ich dvore za bránkou. Počula prichádzať auto. Keď už vystupoval

z auta, videla ho. Poškodenú nevidela, tú zbadala až po tom, ako vošla von na ulicu. Čakala na syna H.
a muža, ktorí išli na pohotovosť. Vtedy na ňu poškodená kričala, že prečo volali policajtov na ich syna.
Ona bola rozrušená. Syn s mužom prišli až večer okolo pol ôsmej, nakoniec museli ísť na pohotovosť
do TN. Oni potom ešte chvíľu sedeli na dvore, potom sa syn obžalovaný išiel najesť a čakali na syna
a muža. Potom im volal H. – brat obžalovaného že museli ísť na pohotovosť do TN, že prídu večer.
Vzťah so susedmi bol spočiatku dobrý. Po tom ako začali chovať ošípané, vzťahy sa zhoršili. Manžel

a syn spisovali petíciu, bolo tam asi 90 podpisov od občanov, odvtedy situáciu nevedia riešiť.

Z odborného vyjadrenia znalca K. H. L., C. č. 2/2023 zo dňa 14.02.2023, vyplýva, že záznamy boli
pravdepodobne vyhotovované z mobilného telefónu, ktorý snímal audiovizuálny záznam z obrazovky
zobrazovacieho zariadenia, jedná sa o sekundárny amatérsky záznam. Po porovnaní s audiovizuálnymi

záznamami je možné považovať sekundárne spracované záznamy z obrazovky zobrazovacieho
zariadenia za súvislé. Po porovnaní je možné s určitou pravdepodobnosťou považovať tieto záznamy
za autentické vzhľadom na príslušné miesto overené porovnaním detailov, ako aj postupné porovnanie
označení pomocou písmen a čísel je ich zhoda a zásahy nepravdepodobné vzhľadom na priebeh
audiovizuálnych záznamov.

Zo záznamu o dychovej skúške obžalovaného č.l. 121 vyplýva, že dňa 4.8.2020 obžalovaný nebol pod
vplyvom alkoholu.

Z lekárskej správy D. B. R., FN Trenčín, zo dňa 4.8.2020 č.l. 130 na otca obžalovaného vyplýva, že H.

B. O., nar. XX.XX.XXXX, bol na traumatologickom vyšetrení dňa 4.8.2020 o 16,30 hod, podľa jeho slov
bol napadnutý susedom, ktorý ho udrel káblom do I. predlaktia, kde je tržná rana. Jedná sa o otvorenú
ranu predlaktia bližšie neurčenej časti, na lunárnej strane predlaktia v tvare L asi 5 x 7 cm.

Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. OU-NM-OVVS-2018/009280 zo dňa

30.11.2018 vyplýva, že bol riešený skutok ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa mal dopustiť obžalovaný A. B. voči H. G. tým, že mu na pozemok hádže kamene a pirátov, čím
menovanému spôsobuje schválnosti, pričom priestupkové konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie
skutku, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. OU-NM-OVVS-2018/011626 a 2019/000817
zo dňa 8.1.2019 vyplýva, že bol riešený skutok ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa mal dopustiť obžalovaný A. B. voči F. G., ktorú mal fyzicky napadnúť tak, že ju sotil bránkou
vysadenou z pántov, pričom priestupkové konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané.

Z fotodokumentácie ako aj z kamerových záznamov vyplýva, že v čase skutku bola prítomná na dvore,
kde obžalovaný parkoval auto, aj matka obžalovaného J. B.. Obžalovaný auto zaparkoval do dvora
po tom, čo mu matka otvorila bránku. Keď vchádzal autom obžalovaný do dvora, jeho matka vyšla na
chodník pred bránu ich domu. Von vyšla len matka obžalovaného, bola otočená smerom, kde bývajú G.

a niečo hovorila ona poškodenej. Obžalovaný počas celej doby poškodenú ani jej zaťa z miesta, kde sa
nachádzal nemohol vidieť ani s nimi žiadnym spôsobom komunikovať. Nemohol sa im vyhrážať, lebo
ani nebol na chodníku pred domom, tam bola len jeho matka.

Obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Nie je voči nemu vedené iné súdne ani trestné konanie.

Dopustil sa iba jedného drobného priestupku na úseku cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta
10 eur. Obžalovaný je od 26.11.2014 zamestnancom Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1, na chránenej osobe.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň
rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
f) trestnosť činu zanikla, alebo
g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak
na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť
jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce
stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku

existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného
činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú
obranu, krajnú núdzu a pod. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku sa uplatní, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok
uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie

neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal. Dôkazy
môžu vylúčiť, že páchateľom je obžalovaný, napríklad preto, lebo v čase činu bol prítomný na inom
mieste, než je miesto činu, alebo môžu preukázať, že páchateľom je zrejme iná osoba.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na
dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Podanou obžalobou sa obžalovanému A. B. kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: „dňa 4.8.2020 v čase približne o
16:10 h obci Považany, Mošovce potom ako vystúpil pred rodinným domom E. XX zo svojho osobnéhomotorovéhovozidlasaslovnevyhrážalpoškodenejF.G.,ktorávtomčasestálapredsusednýmrodinným
domom E. XX, a to takým spôsobom, že jej uviedol, že ju zabije, zabije aj jej syna H. G., ktoré vyhrážky
poškodenej uviedol opakovane, na čo sa otočil smerom k tam stojacím vnúčatám poškodenej, pričom

k týmto uviedol, že zabije aj tých panghartov, na čo odišiel do vnútorných priestorov domu č. XX v obci
Považany Mošovce, čím svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu u poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX,
ako u osoby vyššieho veku o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej blízkych osôb.“

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona spočíva z hľadiska

konania v aktívnom konaní páchateľa a to vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Páchateľ sa pritom
musí vyhrážať práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by následky mohli vyplynúť. Samotná
prítomnosť páchateľa v blízkosti poškodeného alebo v blízkosti jeho obydlia bez jeho ďalšieho aktívneho
konania vo forme vyhrážania sa, nemôže naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania ani v prípade, ak by poškodený mal z tejto prítomnosti páchateľa strach.

Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe je samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal.
Pokiaľsúdvkonanípovykonanomdokazovanízistí,žeskutok,prektorýjeobžalovanýstíhanýsanestal,
resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby

oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 04.08.2020 obžalovaný prišiel domov
z Nového Mesta nad Váhom, zaparkoval pred domom auto (pred bránou) a po vystúpení z auta si išiel
otvoriť bránu. Nakoľko jeho matka J. B. bola v tom čase za bránkou, povedala mu že ona mu bránku

otvorí. Nastúpil preto do auta a vošiel do dvora, kde auto zaparkoval. Ako vchádzal autom do dvora,
matka vyšla na chodník pred bránkou. Ako išiel od vozidla k bráne, videl ako sa matka s niekým háda,
pričom bola otočená smerom k susedom G. a počul hlas poškodenej F. G.. Zavolal preto na matku nech
ide domov a táto išla od chodníka k bránke kde sa stretli a spolu bránku zavreli. On poškodenú ani jej
zaťa C. I. nevidel, nekomunikoval s nimi a nikomu sa nevyhrážal. Na chodníku pred domom nebol.

Vykonaným dokazovaním však ďalej nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe. Obžaloba stojí výlučne na výpovedi poškodenej a jej zaťa svedka
C. I.. Ich výpovede boli vyvrátené ostatnými dôkazmi – výpoveďou obžalovaného, svedkyne
J. B., výpoveďami iných svedkov, listinnými dôkazmi, výpoveďami znalcov, fotodokumentáciou

a kamerovými záznamami. Okrem týchto dvoch výpovedí ani jeden z vykonaných dôkazov na
hlavnom pojednávaní neusvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Po vykonaní
dôkazov sa verzia skutku stala neudržateľnou a pre dôkaznú núdzu obžaloby aj nepreukázanou.
Poškodená a jej zať svedok I. sú nevierohodnými svedkami, nakoľko ich výpovede sú v rozpore
s inými vykonanými dôkazmi ako aj v rozpore ich samotných (inak vypovedajú v prípravnom konaní

a inak na hlavnom pojednávaní) a následne sa tieto výpovede vylučujú aj navzájom. Sú teda vnútorne
rozporné a nepresvedčivé, svedkovia s odstupom času vypovedajú inak, všeobecne, nekonkrétne.
Dôveryhodnosťvýpovedepoškodenejjespochybnenájednakvykonanýmidôkazmi,akoajsubjektívnym
postojom k obžalovanému, ktorý je podmienený hnevom, dlhodobo zlými susedskými vzťahmi,
opakovanými telefonátmi na políciu a pod. V danom prípade sa jedná o typický príklad tvrdenia proti

tvrdeniu, kde proti sebe stoja dve verzie skutku, na jednej strane obžalovaný a jeho matka a na strane
druhej poškodená a jej zať. V danom prípade treba vychádzať zo zásady, že nepreukázaná vina sa
rovná preukázanej nevine obžalovaného. Vzájomným porovnaním výpovedí poškodenej a svedka I., na
ktorých stojí obžaloba bolo zistené, že tieto sa vylučujú v podstatných častiach.

1. Čo sa týka momentu, kedy sa poškodenej začal vyhrážať obžalovaný, poškodená uviedla, že to bolo
hneď po vystúpení z auta, sv. I. uviedol, že to bolo hneď po vystúpení z auta, následne po otázke uviedol,
že obžalovaný sa presunul k zadnej časti auta a tu sa vyhrážal.
2. Čo sa týka momentu, kedy sa obžalovaný vyhrážal sv. I. a vnúčencom, poškodená uviedla, že to bolo
hneď po vystúpení z auta, neskôr po otázke doplnila, že to bolo až neskôr, ako už zať a vnúčence išli

domov a boli cca 2 m od obžalovaného na jeho úrovni, sv. I. uviedol, že to bolo hneď po vystúpení z auta,
následne po otázke uviedol, že obžalovaný sa presunul k zadnej časti auta a tu sa vyhrážal. Jemu sa
nevyhrážal, ale vyhrážal sa zabitím jeho detí. Bolo to v čase keď všetci stáli pred bránou. Keď išli domov
po ceste, už sa nevyhrážal.3. Čo sa týka slov, ktoré obžalovaný použil ako vyhrážky, poškodená uviedla, že to boli slová „zabijem
H., zabijem, zabijem aj teba“, potom sa otočil na vnúčence, že aj „tvojich pankchartov zabijem“, sv. I.
uviedol, že to boli slová „ že zabije ju, H., pankchartov“, stále slovné útoky, že zabije pankchartov, že

im hlavy poodrezuje“.

Už len z týchto zjavných rozporov je zrejmé, že poškodená a sv. I. sa rozchádzajú v zásadných
skutočnostiach, ktoré sú podstatné pre ustálenie skutkového deja a pre obžalobný skutok – kde sa mal
obžalovaný vyhrážať poškodenej a jej vnúčencom a aké slová použil.

Následne je nutné tieto dve výpovede konfrontovať aj s inými dôkazmi – a to najmä výpoveďou
obžalovaného a svedkyne J. B., kamerovými záznamami a fotodokumentáciou.

Z tejto konfrontácie vyplývajú nasledovné závery :

1. Poškodená a sv. I. uvádzajú, že na mieste skutku nebola sv. Z. B.. Toto ich tvrdenie je jednoznačne
vyvrátené výpoveďou obžalovaného, sv. J. B., fotodokumentáciou a kamerovými záznamami, z ktorých
je zreteľne vidieť, že sv. B. je na mieste skutku, komunikuje a gestikuluje smerom k domu poškodenej,
a spolu s obžalovaným zatvárajú bránu.
2. Poškodená a sv. I. uvádzajú, že obžalovaný hneď po zaparkovaní auta a vyjdení z vozidla sa začal

vyhrážať (uvádza to aj úradný záznam polície zo dňa 04.08.2020). Toto ich tvrdenie je jednoznačne
vyvrátené výpoveďou obžalovaného, sv. J. B., fotodokumentáciou a kamerovými záznamami, z ktorých
je zreteľne vidieť, že obžalovaný po zaparkovaní a vyjdení vozidla sa vôbec neotáča k domu poškodenej,
s nikým nekomunikuje, nikomu sa nevyhráža a ide hneď k bránke, túto sa snaží otvoriť a súbežne s jej
otváraním matkou ide obžalovaný smerom k vozidlu k dverám spolujazdca.

3. Poškodená a sv. I. uvádzajú, že obžalovaný sa presunul k zadnej časti vozidla a odtiaľto sa vyhrážal
(poškodená tvrdí že vnúčatám a zaťovi, sv. I. tvrdí že poškodenej a vnúčatám a na mieste nebola
matka obžalovaného). Toto ich tvrdenie je jednoznačne vyvrátené výpoveďou obžalovaného, sv. J. B.,
fotodokumentáciou a kamerovými záznamami, z ktorých je zreteľne vidieť, že obžalovaný neprechádza
k zadnej časti vozidla, sv. B. je na mieste skutku, komunikuje a gestikuluje smerom k obžalovanému

ktorý sadá do vozidla a následne k gestikuluje k domu poškodenej, a v čase zaparkovaného vozidla
pred bránkou v momente ako otvára obžalovaný dvere vozidla a sadá do vozidla, žiadne vyhrážanie nie
je a sv. B. opätovne komunikuje s niekým od domu poškodenej a zostáva na chodníku aj po tom, ako
obžalovaný parkuje do dvora.
4. Poškodená a sv. I. uvádzajú, že ako išli I. s deťmi po ulici domov, obžalovaný stál na zadnej časti

svojho zaparkovaného auta – poškodená uvádza, že v tomto momente sa otočil na vnúčence a vyhrážal
sa, že ich zabije, sv. I. uviedol, že tu sa už obžalovaný nevyhrážal. Toto ich tvrdenie je jednoznačne
vyvrátené výpoveďou obžalovaného, sv. J. B., fotodokumentáciou, z ktorej je zreteľne vidieť, že v čase,
kedy sv. I. s deťmi idú po ulici a sú na úrovni domu a brány obžalovaného, kde parkoval vozidlo, v tom
čase je už vozidlo zaparkované a obžalovaný za bránou ktorú zatvára – sv. I. a deti ani nevidí a isto

sa im ani nevyhráža.

K nevierohodnosti svedkyne F. G. je potrebné poukázať na nepreukázanie skutku z 20.09.2020, kedy
sa jej mal obžalovaný opätovne vyhrážať v záhrade, čo malo byť dôvodom na jeho väzobné stíhanie, čo
bolo vyvrátené kamerovým záznamom, jeho analýzou aj výpoveďami svedkov, potvrdené súdmi I. a II.

stupňa a nakoniec aj obžaloba o tento skutok obžalobu nerozširovala. Poškodená napriek tomu na tomto
trvala a tvrdila, že dokonca jej syn H. G. mal počuť vyhrážky obžalovaného na poškodenú, čo on poprel,
uviedol, že počul len vulgárne nadávky, žiadne vyhrážky. Na to si spomenul až po dvoch rokoch, nakoľko
pred políciou toto neuviedol, poukázal na to až na hlavnom pojednávaní v roku 2022. Súd tiež poukazuje
na to, že všetky priestupkové konania voči obžalovanému boli zastavené, nakoľko takéto konanie nebolo

obžalovanému preukázané. Zaujatosť ich výpovede proti obžalovanému umocňujú jeho legálne aktivity
na štátne orgány voči chovu dobytka a prasiat H. G., z toho vyplývajúce neznesiteľné životné podmienky,
na ktoré vo svojej výpovedi podrobne poukázala aj svedkyňa starostka obce Považany D. Q..

Z porovnania, konfrontácie a analýzy uvedených dôkazov je jednoznačné a nespochybniteľné, že skutok

popísaný v obžalobe sa nestal, obžalovaný sa po vystúpení z auta hneď nevyhrážal poškodenej a jej
vnúčatám a nevyhrážal sa im ani v momente, keď išli domov po ceste so sv. I.. Uvedené závery sú
jednoznačné potvrdené kamerovými záznamami a fotodokumentáciou, ktoré presvedčivo potvrdzujú
obhajobnú verziu obžalovaného a svedeckú výpoveď jeho matky sv. J. B.. Pokiaľ by niekto chceltvrdiť, že obžalovaný a jeho matka s účelovo prispôsobili svoje výpovede kamerovým záznamom
a fotodokumentácii, tak tu je treba jednoznačne uviesť, že všetky výpovede obžalovaného sú rovnaké
a konštantné od počiatku trestného konania, pričom výpoveď ako obvinený ( ktorú úplne potvrdzuje

kamerový záznam ) realizoval dňa 5.8.2020, teda v čase, keď bol zadržaný, o tom, čo je na kamere
nemohol nič vedieť a ešte ani obhajoba nedisponovala kamerovými záznamami a fotodokumentáciou –
takže k žiadnemu účelovému prispôsobovaniu si výpovede zo strany obžalovaného nemohlo objektívne
dôjsť. Z vyššie uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať záver, že skutok popísaný
v obžalobe sa objektívne nestal.

Z takto vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedený
v obžalobe. Pre uznanie obžalovaného za vinného súd musí mať jednoznačne, nespochybniteľne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané v prvom rade, že skutok sa vôbec stal. Až potom zisťuje,
či je skutok trestným činom a či ho spáchal obžalovaný. Vykonaným dokazovaním súd toto vnútorné
presvedčenie nezískal.

V predmetnej trestnej veci v súčasnom štádiu konania stoja proti sebe dve skupiny dôkazov, na jednej
strane dôkazy svedčiace v prospech tvrdení obžalovaného (výpoveď obžalovaného, svedka J. B.,
fotodokumentácia či kamerové záznamy, nepriamo výpovede ostatných svedkov, odborné vyjadrenie
znalcov, listinné dôkazy) a na druhej strane tvrdenia poškodenej vrátane dôkazov na jej strane (priamo

výpoveď poškodenej, svedka C. I., ktoré však nie sú ďalej podporené inými vykonanými dôkazmi).
Tieto dve výpovede, na ktorých je postavená celá obžaloba, nedávajú dostatočnú záruku na vyvodenie
jednoznačného a bez akýchkoľvek pochybností záveru o vine obžalovaného tak, ako sa mu obžalobou
kladie za vinu.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej

činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v
ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné v tomto prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorá znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obžalovaného, čomu zodpovedá v tomto prípade dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa §

285 písm. a) Trestného poriadku. Po vykonanom dokazovaní v súhrne priamych a nepriamych dôkazov
súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, dôkazy netvorili
jednoznačnú logickú, ničím nenarušenú sústavu, ktorá by spoľahlivo a bez pochybností preukázala, že
sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal a zároveň by vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby

prokurátora oslobodil.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.