Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124243051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124243051.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, právne
zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava – mestská časť
Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C.,
právne zastúpený: PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 1. mája 52/18,
014 01 Bytča, o zaplatenie 4 763,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.763,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.218,04 eur od 28.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 1.319,90 eur od 20.08.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 225,68 eur od 24.12.2023 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 08.08.2024 domáhal, aby súd zaviazal pôvodného žalovaného 1/ (D. E.) a žalovaného 2/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 76,362 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy
konania.

2. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca je právnická osoba, ktorý
bol zriadený zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v neskorších zneniach (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z.
z.“). Žalovaný je fyzická osoba. Žalobca podáva z dôvodu náhrady poistného plnenia návrh na vydanie
platobného rozkazu. Dňa 20.03.2023 o 14:20 hod. bola prevádzkou motorového vozidla EVČ: F. (SK),
značka: VOLKSWAGEN spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe

poškodenému: G. H. I. F. XXXX, XXX XX J., Slovensko EČV: K. (SK)‚ AUDI. V čase uvedenej dopravnej
nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Postih 1/: Výška škody bola
vyčíslená na základe faktúry č. OF2325 351810 zo dňa 01.06.2023 na sumu 3 218,04 EUR. Listom zo
dňa 20.06.2023 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie spolu so žiadosťou o refundáciu poistného plnenia
vo výške 3 218,04 EUR. Žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie dňa 23.06.2023. V zmysle §
24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu

toho, čo za neho plnila. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č.
381/2001 Z. z. poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 23.06.2023 poistné plnenie
vo výške 3 218,04 EUR. Následne vyzval žalobca žalovaného 1/ a 2/ na úhradu jeho záväzku výzvou
zo dňa 27.06.2023. Žalovanému 1/ bola výzva doručená dňa 11.07.2023. Žalovanému 2/ nebola výzvadoručená. Zásielka sa vrátila späť s oznámením pošty „v odbernej lehote nevyžiadané“. Vo výzve im
bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 3 218,04 EUR v lehote
do 27.07.2023. Žalovaní 1/ a 2/ na výzvu nereagovali. Postih 2/: Z dôvodu vyššie uvedenej dopravnej

nehodypoškodenýsiprenajalnáhradnévozidlonazákladeZmluvyoprenájmevozidlač.288/302zodňa
10.05.2023. Prenájom vozidla bol vyúčtovaný faktúrou č. 230328 zo dňa 02.06.2023 na sumu 1 319,90
EUR. Faktúra sa stala splatnou dňa 16.06.2023. Listom zo dňa 14.07.2023 bolo žalobcovi doručené
vyúčtovanie spolu so žiadosťou o refundáciu poistného plnenia vo výške 1 319,90 EUR. Žalobca
poukázal poškodenému poistné plnenie dňa 17.07.2023. V zmysle § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.

z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila. Vzhľadom
na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného
garančného fondu poškodenému dňa 17.07.2023 poistné plnenie vo výške 1 319,90 EUR. Následne
vyzval žalobca žalovaného 1/ a 2/ na úhradu jeho záväzku výzvou zo dňa 19.07.2023. Žalovanému
1/ bola výzva doručená dňa 11.08.2023. Žalovanému 2/ nebola výzva doručená. Zásielka sa vrátila
späť s oznámením pošty „v odbernej lehote nevyžiadané“. Vo výzve im bola uložená povinnosť uhradiť

žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 1 319,90 EUR v lehote do 19.08.2023. Žalovaní 1/ a 2/
na výzvu nereagovali. Postih 3/: Oznámením o poistnom plnení bolo poškodenému doplatené poistné
plnenie vo výške 225,68 EUR Listom zo dňa 15.11.2023 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie spolu
so žiadosťou o refundáciu poistného plnenia vo výške 225,68 EUR. Žalobca poukázal poškodenému
poistné plnenie dňa 21.11.2023. (viď príloha) V zmysle § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca

má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila. Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného
garančného fondu poškodenému dňa 21.11.2023 poistné plnenie vo výške 225,68 EUR. Následne
vyzval žalobca žalovaného 1/ a 2/ na úhradu jeho záväzku výzvou zo dňa 23.11.2023. Žalovanému 1/
bola výzva doručená dňa 27.11.2023. Žalovanému 2/ bola výzva doručená dňa 29.11.2023 Vo výzve

im bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 225,68 EUR v lehote
do 23.12.2023. Žalovaní 1/ a 2/ na výzvu nereagovali. V prílohe prikladáme výzvy zo dňa 23.11.2023,
ktoré boli zaslané žalovaným 1/ a 2/ spolu s doručenkami. Dňa 31.01.2024 boli žalovaným 1/ a 2/
prostredníctvom právneho zástupcu zaslané písomné výzvy na úhradu dlhu. Žalovaný 1/ a 2/ ku dňu
vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradili žalobcovi sumu 360,- EUR, ktorá bola

započítaná na úhradu prvého postihu.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 06.06.2024, sp. zn. 40Up/438/2014-58 konanie voči
žalovanému 1/ v celom rozsahu zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2024.

4. Okresný súd Banská Bystrica následne vydal vo veci platobný rozkaz, sp. zn. 40Up/438/2014-64, proti
ktorému podal odpor žalovaný. V podanom odpore uviedol, že žalovaný nesúhlasí s výškou škody, ktorú
žalobcauvádza.Konkrétne,suma3218,04EURuvedenávofaktúreOF2325351810zodňa01.06.2023
a suma 1 319,90 EUR uvedená vo faktúre 230328 zo dňa 02.06.2023 nie sú preukázané ako oprávnené
a potrebné náklady vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody. Žalobca síce predložil faktúry, avšak

nepreukázal, že sa jedná o oprávnené náklady. Nie je zrejmé, či vykonané opravy boli skutočne nutné
a primerané. Preukázanie výšky škody je kľúčovým prvkom v prípade uplatnenia nároku na náhradu
škody. Žalobca musí dokázať, že uvedené náklady sú skutočne spojené s opravou škôd vzniknutých pri
nehode a že sú primerané. Absencia konkrétnych dôkazov, ako napríklad odborných posudkov alebo
iných relevantných dokumentov, znamená, že nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný. Podobné

pochybnosti máme aj o náhradnom vozidle, za ktoré bola fakturovaná suma 1 319,90 EUR. Žalobca
nepreukázal,žeprenájomnáhradnéhovozidlabolnevyhnutnýažeuvedenásumajeprimeraná.Navyše,
žalovaný má právo byť informovaný o všetkých detailoch týkajúcich sa výpočtu škody, aby mohol účinne
obhajovať svoje práva. Vzhľadom na nedostatok takýchto informácií v predložených dôkazoch žalobcom
je výška uplatnenej škody sporná a nemôže byť považovaná za preukázanú. Žalobca nepredložil žiaden

dôkaz o tom, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bez takéhoto
dôkazu nie je možné jednoznačne určiť, že žalovaný porušil povinnosť mať uzatvorené poistenie.
Žalovaný nie je vlastníkom vozidla, na ktorom došlo k dopravnej nehode. V čase nehody sa vo vozidle
nachádzali všetky potrebné dokumenty, vrátane bielej karty, ktoré v žalovanom vyvolali dojem, že

vozidlo je riadne poistené. Žalovaný preto nemohol predpokladať, že vozidlo nemá platné poistenie. Bez
preukázania, že vozidlo skutočne nebolo poistené, nie je možné jednoznačne tvrdiť, že žalovaný porušil
zákonnú povinnosť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie.5. K podanému odporu žalobca uviedol, že odpor považuje za účelový, žalovaný nespochybňuje, že
dopravnú nehodu spôsobil, snaží sa len oddialiť úhradu vynaložených prostriedkov na úhradu reálne
vynaložených prostriedkov na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom predložil dôkazy na

preukázanie nároku na náhradu škody.

6. Podaním zo dňa 09.10.2024 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa vo veci snažili
o mimosúdne vyriešenie sporu. Od 11.07.2024 viackrát kontaktovali spoločnosť Inkasáreň s.r.o., aby
tentospormohlivyriešiťmimosúdnoucestou.SpoločnosťInkasáreňs.r.o.ichvždyuisťovala,žepripravia

mimosúdnu dohodu a následne im ju zašlú, avšak nikdy k tomu nedošlo. Po podanej žiadosti zo dňa
04.09.2024 o predĺženie lehoty sme sa snažili spojiť s právnou zástupkyňou Žalobcu prostredníctvom
telefonické hovoru a emailu, pričom všetko dopadlo bezvýsledne. Dňa 04.09.2024 emailovo kontaktovali
spoločnosť Inkasáreň s.r.o., pretože uvedenú pohľadávku vymáhali oni. Na email do dnešného dňa
neodpovedali. Sú toho názoru, že predmetný spor sa dá vyriešiť mimosúdnou a zmierlivou cestou.
S poukazom na uvedené navrhli aplikovať § 257 CSP. Zároveň v časti V. vyjadrenia žalovaný navrhol

konanie prerušiť podľa § 162 a násl. CSP z dôvodu, že strany by mohli spor vyriešiť mimosúdnou
a zmierlivou cestou (č.l. 95 rub spisu).

7. Súd v predmetnej veci vykonal pojednávanie na deň 20.02.2025, ktoré vykonal za účasti právneho
zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

s poukazom na hospodárnosť konania a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti na základe
predložených dôkazov. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní navrhol, aby súd
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, zotrval na už uskutočnených vyjadreniach a uviedol, že
žiada, aby súd pre prípad úspechu žalobcu zaviazal žalovaného na úhradu dlhu v splátkach vo výške
150 eur mesačne.

8. Súd vykonal dokazovanie, zistil nižšie uvedený skutkový stav, pričom sa v prvom rade zaoberal
návrhom na prerušenie konania a návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

9. V zmysle § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak podľa písm. a) rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, podľa písm. b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, podľa písm. c) podal
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania

súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

10. V zmysle § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

11. V zmysle § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

12. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13.Žalovanývpodanízodňa09.10.2024(č.l.94spisu)uviedol,ženavrhujeprerušiťkonaniepodľa§162
a násl. CSP, keď ako dôvod uviedol možnosť vyriešenia sporu mimosúdnou a zmierlivou cestou. Dôvody
uvádzané žalovaným pre prerušenie konania je možné subsumovať iba pod skutkovú podstatu § 163

ods. 1 CSP, ktorého účelom prerušenia je mimosúdne urovnanie sporu. Z dikcie uvedeného ustanovenia
však vyplýva, že aby sa súd takýmto návrhom zaoberal a konanie z uvedeného dôvodu prerušil, musí
byť návrh podaný oboma stranami sporu, ktorá skutočnosť v predmetnom konaní nenastala. Z obsahu
žalovanýmuvádzanýchdôvodovpreprerušeniekonanianevyplývajúinédôvodypreprerušeniekonania,
ktoré by súd mohol subsumovať pod niektorý z prípadov definovaných v § 162 CPS, o ktorom návrhu

by súd musel za každých okolností rozhodnúť (konanie prerušiť, alebo návrh zamietnuť). Za okolností,
že žalovaný v konaní nenavrhol prerušenie konania v súlade s § 162 ods. 1 CSP (vyplýva z obsahu
vyjadrenia a dôvodov), keď podmienky pre rozhodnutie podľa § 163 ods. 1 CSP splnené neboli, súd
o prerušení konania z dôvodu možného mimosúdneho urovnania sporu nerozhodoval.14. V zmysle § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca

poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. V predmetnom prípade má súd za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Právny zástupca žalobcu sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, avšak svoju neúčasť

ospravedlnil riadne a včas. Zo súdneho spisu vyplynulo, že žalobca nebol po podaní žaloby nečinný,
ale v reakcii na vyjadrenia žalovaného vo veci podával svoje vyjadrenia a predkladal nové dôkazy.
Rozsudok pre zmeškanie predstavuje sankciu pre nečinnú stranu. Podľa právneho záveru Ústavného
súdu, sp. zn. III. ÚS 89/2021, zo dňa 04.02.2021, súd by mal pristupovať k uplatneniu inštitútu rozsudku
pre zmeškanie zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie
pristúpiť nemal. Najvyšší súd v uznesení p. zn. 2Obdo/6/2023, zo dňa 31.10.2023 uviedol, že splnenie

podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne
okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu strany (napr. vyjadrenie k
veci samej), ako aj nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie by mal
súd ako vhodnú formu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie
strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.

V opačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že vo
veci neboli slnené podmienky podľa § 278 CSP, keď právny zástupca žalobcu riadne ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní, pričom v konaní bol aktívny, súd ustálil, že nie sú splnené podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

16. Súd na vec aplikoval nasledovné právne predpisy:

17. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení platnom v čase začatia
konania (ďalej aj ako „zákon o PZP“), na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla.

20. Podľa § 12 ods. 1 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla za
podmienok uvedených pod písm. a/ až h/.

21. Podľa § 12 ods. 2 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/.

22. Podľa § 24 ods. 1 zákona o PZP, poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa

§ 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16.

23. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

24. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
ods. 2 písm. a/, b/, f/, g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
26. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

27. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

29. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

30. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza skutočná sa škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

32. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci vychádza sa z ceny v čase
poškodenia.

34. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.03.2023 o 14:20 hod. spôsobil vodič - žalovaný motorovým

vozidlom zn. VOLKSWAGEN, EČV: F., ktorého držiteľom v tom čase bola pôvodná žalovaná 1/, matka
žalovaného: D. E., dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. AUDI,
EČV: K., držiteľom ktorého bola v tom čase G. H. (ďalej aj ako „poškodená“). Uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo Záznamu o dopravnej nehode (č.l. 57 spisu) a z Oznámenia škodovej udalosti zo strany
Ministerstva vnútra SR (č.l. 51 spisu).

35. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

36. Žalobca v konaní tvrdil, že k motorovému vozidlu, ktorým bola poškodenej spôsobená škoda, nebolo

uzatvorené povinné zmluvné sporenie. Neexistenciu povinného zmluvného poistenia k motorovému
vozidlu, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda žalobca preukázal z ním predloženého výpisu (č.l. 52
a násl. spisu, 76 spisu) k spornému motorovému vozidlu. Žalovaný v konaní v podanom odpore uviedol,
že žalobca nepreukázal, že by k vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda poškodenému, bolo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, avšak

sám túto skutočnosť priamo nerozporoval. Skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v konaní v súlade s §
151 ods. 1 CSP nepoprel. V zmysle § 151 ods. 1 CSP sa totiž za sporné považujú len také skutkové
tvrdenia, ktoré protistrana výslovne poprela a za účinne popreté sa považujú také tvrdenia, kedy strana
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný v konaní netvrdil, že by
k predmetnému motorovému vozidlu bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, ako ani k uvedenému

nepredložil žiadne dôkazy. Naproti tomu žalobca negatívnym výpisom zo systému poisťovní preukázal,
že takéto povinné zmluvné poistenie k spornému vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda, v čase vzniku
poistnej udalosti, nebolo evidované v žiadnej poisťovni.

37. Žalobca poškodenej, t. j. vlastníčke poškodeného motorového vozidla zn. AUDI, EČV: K., na ktorom

žalovaný spôsobil ním zavinenou dopravnou nehodou škodu, uhradil v súlade s § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla dňa 23.06.2023 škodu vo výške 3 218,04 Eur, dňa 17.07.2023 škodu vo výške
1 319,90 Eur a dňa 21.11.2023 škodu vo výške 225,68 eur, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zožalobcom predloženého výpisu z účtu (č. l. 31, 32, 33 rub spisu), pričom uvedená skutočnosť v konaní
ani nebola sporná.

38. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu
poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela s
poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon
v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.

39. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom
zákonodarca však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie (viď
text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie § 4 ods. 1 zákona
o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie.
Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti za vzťahuje na každú

osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej
na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným
podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a

násl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420
Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť aj vodič vozidla.

40. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP treba preto vykladať tak,
že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá,

bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa
§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v § 420
Občianskeho zákonníka.

41. Súd v prejednávanej veci konštatuje, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods.

2 písm. b/ zákona o PZP je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému,
kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 134/2009).

42. Súd ďalej poznamenáva, že aj Ústavný súd SR v odôvodnení súvisiaceho uznesenia zo dňa
17.8.2016 sp. zn. III. ÚS 514/2016-15 uviedol, že bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne
zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo
znamená v prípade plnenia škody kanceláriou podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, že hoci osobou,
ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť, je držiteľ vozidla (resp. ďalšie osoby podľa § 3

ods. 1 zákona o PZP), právo regresného postihu sa rozširuje i na iné osoby definované ako tie, ktoré
zodpovedajú poškodenému za škodu.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že základ preukázaného nároku je
daný, keď žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené, je osobou,

od ktorého je možné uplatňovať regresný nárok žalobcu.

44. Vo vzťahu k výške škody, táto bola v konaní sporná a to predovšetkým, ako vyplýva z podaného
odporu, pokiaľ sa týka sumy 3 218,04 eur a sumy 1 319,90 eur, keď žalovaný namietal nepreukázanie
jej výšky a neúčelnosť vzniknutých nákladov.

45. Uplatnený nárok žalobcu predstavuje v základe tri samostatné nároky – škoda vzniknutá titulom
opravy motorového vozidla v spoločnosti Galimex (č.l. 16, 20 spisu) – suma 3 218,04 eur, škoda titulom
prenájmu náhradného vozidla za dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v oprave (č.l. 14, 22
spisu) – suma 1 318,90 eur a škoda titulom doplatenia refundácie – dorovnania škody (č.l. 23 spisu)

– suma 225,68 eur. Žalobca v konaní preukázal, že predmetné sumy poškodenej poskytol, na základe
čoho mu vznikol regresný nárok od žalovaného.46. Vo vzťahu k škode titulom opraveného vozidla (suma 3 218,04 eur + 225,68 eur) súd uvádza,
že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo poškodenej bolo
opravované v spoločnosti Galimex, ktorá spoločnosť si za opravu vyfaktúrovala sumu 3 218,04 eur

a následne sumu 225,68 eur, ktorá suma predstavovala náklady spojené s opravou motorového vozidla
v spoločnosti Galimex tak, ako to vyplýva z kalkulácie č. 9571627238 (č.l. 77 a násl. spisu). Žalobca
uvedenú sumu spoločnosti uhradil, ako vyplýva z dôkazných prostriedkov predložených v konaní, na
základe čoho mu vznikol nárok na refundáciu od žalovaného.

47. Žalovaný v konaní namietal neúčelnosť, avšak nevyjadril sa, v čom neúčelnosť mala spočívať,
keď žalobca preukázal podrobnou kalkuláciou, čo zahŕňalo opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného
dôvodu súd vzhľadom na preukázaný vznik nároku na regresné plnenie a preukázanú výšku škody, ktorú
žalobca uhradil spoločnosti Galimex, ktorá opravovala poškodené motorové vozidlo, keď výška škody
nebola konkrétnym spôsobom rozporovaná ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na refundáciu plnenia od
žalovaného, za ktorého žalobca poškodenej plnil.

48. Vo vzťahu k škode titulom prenajatia náhradného vozidla (suma 1 319,90 eur) súd uvádza, že
z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že za dobu opravy poškodeného motorového vozidla si
poškodená prenajala náhradné motorové vozidlo (nájomná zmluva na č.l. 18 spisu), na základe čoho
jej bola vyfakturovaná suma za prenájom náhradného vozidla vo výške 1 319,90 eur za obdobie 24

dní, od 10.05.2023 do 02.06.2023. Z faktúry spoločnosti Galimex vyplýva, že poškodené motorové
vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 10.05.2023, keď následne bola faktúra vystavená dňa 01.06.2023,
tzn. je zrejmé, že poškodená si prenajala náhradné vozidlo po dobu, kým bolo jej motorové vozidlo
v oprave s tým, že deň nasledujúci po vykonaní opravy náhradné vozidlo vrátila. Poškodená teda
nenavyšovala svoje náklady o dobu, kým došlo k úhrade za opravu jej poškodeného vozidla, ktorá

úhrada bola uskutočnená dňa 23.06.2023. Na účelnosť vzniknutých nákladov je v tomto smere nutné
nazerať s poukazom na tú skutočnosť, že poškodená prišla zavinením žalovaného o nemožnosť
využívaťsvojemotorovévozidlo.Žepoškodenásvojevlastnémotorovévozidlovyužívala,vyplývaajztej
skutočnosti, že počas jeho využívania došlo k vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ potom poškodená stratila
možnosť disponovať so svojim vozidlom, je nutné pokladať náklady vynaložené za nájom náhradného

vozidla za účelne vynaložené. Ako súd už uviedol, poškodená si prenajala náhradné vozidlo iba po
dobu, po ktorú stratila možnosť voľne disponovať a využívať svoje vozidlo. Žalobca titulom poistného
plnenia zaplatil za nájom náhradného vozidla, preto súd aj v tejto časti považoval nárok za dôvodný.
Žalovaný v konaní neuviedol skutkové tvrdenia, v čom považuje náklady za neúčelné, keď nárok
žalobcu vyplýval z predložených dôkazných prostriedkov, z ktorého nároku nevyplývalo, že by sa jednalo

o nárok nadhodnotený, neúčelný. Pokiaľ potom žalovaný nepredložil konkrétne argumenty k neúčelnosti
požadovaného nároku, nemôže k nim dať súd ani iné bližšie argumenty (nad rámec uvedeného).

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodný. Žalovaný svojím zavinením porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti

s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Pri tejto dopravnej nehode spôsobil škodu
poškodenej. V predmetnom konaní bola zároveň zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo
na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená a ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
matka žalovaná, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poškodenému, t.j. vlastníkovi poškodeného motorového vozidla, uhradil

z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
celkovej výške 4 763,62 EURa to platbami zo dňa 23.06.2023, 17.07.2023 a 19.07.2023, čo mal súd
preukázané z výpisu z účtu žalobcu a vyplatených plnení.

50. Žalovaný neučinil v predmetnom konaní základ nároku sporným, tzn. nerozporoval, že by viedol

motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda a svojím zavinením zapríčinil škodu na motorovom
vozidle poškodenej. Žalovaný teda svojim konaním naplnil znaky ustanovení občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za zavinenie. Konštrukcia všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 občianskeho
zákonníka je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti, tzn. jedná sa o zodpovednosť za
škodu spôsobenú zavineným konaním, keď žalovaný sa môže v konaní vyviniť tým, že tvrdí a preukáže,

že škodu nezavinil. Žalovaný v konaní však nepreukázal, pričom ani len netvrdil, že by škodu nezavinil.

51. Súd dospel k záveru, že za túto škodu, ktorá vznikla žalobcovi, zodpovedá žalovaný ako vodič,
pretože svojim protiprávnym konaním podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobil dopravnúnehodu, za ktorú zodpovedá. Žalovaný ako vodič motorového vozidla za škodu teda zodpovedá na
základe všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka, keď jeho zavinenie
vyplýva z toho, že on ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa §
420 občianskeho zákonníka, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný a ktoré boli v predmetnom konaní
preukázané ako naplnené sú: 1/ protiprávny úkon (v predmetnom prípade vedenie motorového vozidla
v rozpore so zákonom, tzn. pri porušení ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov), 2/ vznik škody (v predmetnom prípade škoda na vozidle poškodenej), 3/ príčinná

súvislosťmedziprávnymdeliktomaškodou(priporušeníprávnehopredpisuvpriebehujazdymotorovým
vozidlom došlo k spôsobeniu dopravnej nehody, pri ktorej vznikla škoda).

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe
§ 27 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o
PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

53. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného
zaviazal na úhradu sumy, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

54.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

55. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

57. Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

58. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania.

Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením pohľadávky žalobcu. Súd v konaní ustálil, že žalovaný
sa dostal do omeškania vo vzťahu k sume 3 218,04 eur od 28.07.2023, vo vzťahu k sume 1 319,90
eur od 20.08.2023 a vo vzťahu k sume 225,68 eur od 24.12.2023, t. j. od prvého dňa nasledujúceho

po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie (výzva žalobcu zo dňa 27.06.2023, výzva žalobcu zo dňa
19.07.2023 a výzva žalobcu zo dňa 23.11.2023 s poskytnutím lehoty na plnenie).

59. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

60. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

61. Žalovaný v konaní navrhol, aby súd rozhodol o povinnosti zaplatiť dlh žalobcu v splátkach vo
výške 150 eur. Ako dôvod uviedol, že aj v minulosti bol k predmetnému dlhu uzatvorený splátkový
kalendár a to pokiaľ sa týka pôvodnej žalovanej, matky žalovaného. K tomu súdu uvádza, že
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nepreukázal, že by žalovaný nebol schopný dlh

plniť jednorazovo. Skutočnosť, že matka žalovaného, pôvodná žalovaná, nebola schopná plniť dlh
jednorazovobezďalšiehoneznamenáanepreukazuje,žejerovnakásituáciaajvovzťahukžalovanému.
Povolením splátkového kalendára s plnením 150 eur mesačne by vznikla situácia, kedy by istina žalobcu
bola uhradená po cca 32 mesiacoch. Súd k takémuto kroku nemôže pristúpiť bez riadneho preukázaniadôvodov pre postup podľa § 232 ods. 4 CSP, pretože by tým neodôvodnene zasahoval do práv žalobcu.
Súd však pristúpil k určeniu povinnosti zaplatiť dlh v paričnej lehote 30 dní, k čomu pristúpil i napriek
tomu,žezostranyžalovanéhonebolivkonaníprodukovanédôkazykpreukázaniunepriaznivejfinančnej

situácii, keď prihliadol na výšku dlžnej sumy, ktorá len čo do istiny predstavuje sumu 4 763,62 eur. Týmto
rozhodnutím súd poskytol žalovanému priestor na prípadné zabezpečenie peňažných prostriedkov.
Súdne rozhodnutie, ktorým súd umožní plniť dlh žalovanému v dlhšej, ako v zákonnej paričnej lehote
prospieva rozhodne aj žalobcovi, ktorého snahou je predovšetkým získanie peňažných prostriedkov,
ktoré mu po práve patrí. Súd ustálil, že takéto rozhodnutie je spravodlivé vo vzťahu k obom stranám

sporu.

62. Keďže súdu nie je zrejmá úplná finančná situácia žalovaného, ktorý nepriaznivú situáciu v konaní ani
netvrdil, iba žiadal možnosť splatiť dlh v splátkach. Súd ustálil, že vzhľadom na takto zistené skutočnosti
nebolo v konaní preukázané splnenie podmienky odôvodnenosti priznania plnenia dlhu splátkovým
kalendárom. V tej súvislosti, že súd nepriznal žalovanému plnenie dlhu v splátkach súd uvádza, že

možnosť dohody splátkového kalendára je aj v exekučnom konaní. Povolenie splátok v rozhodnutí
súdu však musí byť vždy adekvátne dôvodom zisteným v pomeroch dlžníka so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu, pričom tieto individuálne okolnosti by mali byť dostatočne závažné na to, aby bolo
možné prijať záver, že povolenie splátok je v práve v tomto konkrétnom prípade a práve vzhľadom na
určité špecifické dôvody prípadu opodstatnené. Súd môže rozhodnúť o povolení splácať dlh v splátkach,

ak má konkrétne preukázané okolnosti odôvodňujúce rozhodnutie o povolení splácať dlh v splátkach,
ktoré okolnosti sú podložené zistením takých skutočností, ktoré tento záver presvedčivo odôvodňujú.
Z dôvodu teda, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o opodstatnenosti povolenia splácania
dlhu v splátkach, súd splácanie dlhu v splátkach nepovolil.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v danej veci plný úspech, preto má nárok na náhradu

trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak,
že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Žalovaný v konaní navrhol, aby súd pri aplikácii § 257 CSP, náhradu trov konania žalobcovi nepriznal
a to z dôvodu, že žalovaný sa mal opakovane pokúšať o uzatvorenie dohody o splátkach, čím chcel
predísť sporu mimosúdnou a zmierlivou cestou. K tomu súd uvádza, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu
dlhuužpredpodanímžaloby,napriekuvedenémunavýzvužalobcunereagoval.Reakciou,úhradoudlhu

vopred, či uzatvorením dohody o splátkach pred podaním žaloby by sa vyhol navyšovaniu trov konania.
Za situácie, že žalovaný bol pred podaním žaloby nečinný, nemal žalobca inú možnosť, ako podať
žalobu. Pokiaľ žalovaný chcel riešiť spor zmierlivou cestou a plniť dlh v splátkach, mohol k takémuto
postupu pristúpiť aj bez uzatvorenia dohody. Žaloba bola na Okresný súd v Banskej Bystrici podaná
dňa 27.02.2024, napriek tomu do dňa pojednávania (cca 1 rok), žalobca neuhradil žiadnu časť dlžnej

sumy a to napriek tomu, že uvádzal, že takouto formou dlh platiť chcel. Je zrejmé, že žalovaný reálne
neučinil žiaden krok, z ktorého by bolo možné vyvodiť reálny záujem dlh uhradiť v splátkach. Potom súd
nezistil, že by na strane žalovaného existovali také dôvody, ktoré by v súlade s § 257 CSP odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

68. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho
konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných
zákonných ustanovení právny nárok. Je nutné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie predstavujevýnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Rozhodnutie
súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím,
prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na

základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody
hodné osobitného zreteľa“. Súd má za to, že žalovaným uvádzané dôvody pre uplatnenie dôvodov
hodného osobitného zreteľa nemôžu byť rozhodujúce pre nepriznanie náhrady trov konania. Ako súd
už uviedol, žalovanému nič nebránilo od podania žaloby (2/2024) postupne splácať dlh. Skutočnosť,
že žalobca za takýchto okolností, po podaní žaloby nepristúpil k uzatvoreniu dohody o splátkach

neodôvodňuje postup podľa § 257 CSP. Je zrejmé, že žalobca nemienil automaticky vymáhať dlh
prostredníctvom súdu, keď tak, ako uviedol právny zástupca žalovaného na pojednávaní, k dlhu bola
uzatvorená dohoda o splátkach medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou 1/, matkou žalovaného 2/, ktorá
však dlh ani v zmysle dohody neplnila. Súd potom nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť
podľa § 257 CSP. Žalobca nijakým spôsobom nezavinil vedenie súdneho sporu. Súd má tak za to, že
je nutné rozhodnúť na základe zásady úspechu v konaní a žalobcovi priznať voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).