Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Kučerová

Legislation area – Občianske právoBezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205908
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1414205908.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu: Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: Q. O., A..
XX.XX.XXXX, W. X. XXXX, XXX XX I., Č. H. (Y. právny A. M. F., H.. P., N.. XX.XX.XXXX), právne
zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka so sídlom Ílová 11, 841 07 Bratislava - Devínska Nová
Ves, IČO: 31 819 575, proti žalovaným: X/ G. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. B. XXXX/XX, W., X/ P. F., A..
XX.XX.XXXX, W. S. XXX, Q., Č. H., X/ P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Na M. XX, I., Č. H., X/ B. C.,
A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX/XX, I., Č. H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie právneho predchodcu žalovaných Miroslava Peška, zom. 11.06.2024, naposledy bytom

Jána Smreka 2, Bratislava voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/98/2014-267 zo dňa
19.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - pôvodnej žalobkyne M. F.O., H.. P., A.. XX.X.XXXX, A. W. X.
XXXX, I., Č. H., N.. XX.X.XXXX a pôvodného žalovaného P. F., A.. XX.XX.XXXX, A. W. U. X. X, XXX
XX W., N.. XX.XX.XXXX, m e n í tak, že byt č. XX, A.I. X. na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., Q. X. X.. Č..
XXXX, na F.. Č.. XXXX/XX, F. X.: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu o veľkosti 4878/217282, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, Q. Okresným
Ú. W., O.D. E., E.: W. G., E.: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q., prikazuje do podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov, každému po jednej polovici vzhľadom k celku, a to tak, že:
- 1 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstva po A. M. F., H. P., A.. XX.XX.XXXX, A. W. X. XXXX,
I., Č. H., N. XX.XX.XXXX a
- 1 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstvo po A. P.G. F., A.. XX.XX.XXXX, A. W. U. X. X, XXX XX
W., N. XX.XX.XXX4, dedičské konanie vedené na Notárskom úrad JUDr. Alana Schwartza, so sídlom
Plynárenská 5944/7c, Bratislava, sp. zn. 45D/821/2024, Dnot 58/2024.

II. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. V súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti sporových strán a o nároku súdnej znalkyni na
náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania (výroky IV., V., VI) sa napadnutý
rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo právnej
predchodkyne žalobcu a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: W. Č..
XX, A. X. na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., Q. X. X.. Č.. XXXX, na F.. Č.. XXXX/XX, F. X.: U. X. X a
spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti4878/217282, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, okres: W. G., E.: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q.; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na
vyrovnací podiel vo výške 49.300 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku; žiadnej zo

strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.479 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a znalkyni Ing. Terézia Kittovej, PhD. priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s
vykonaním znaleckého dokazovania podľa osobitného predpisu.

2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil, že v priebehu konania dňa 12.5.2014
došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne. Nakoľko Uznesením Okresného súdu v Chomutove, č.k. 35D
551/2014-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2015, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva synovi
F. Q. O. ako jedinému univerzálnemu právnemu nástupcovi pôvodnej žalobkyne, stal sa v zmysle ust.
§ 107 ods. 3 Obč. zák. účastníkom konania (žalobca je synom neb. žalobkyne z jej prvého manželstva,
pozn. odvolacieho súdu).

3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že manželstvo právnej predchodkyne
žalobcu a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/294/2012-69,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
zo dňa 11.12.2017 a D. Č.. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres:

Bratislava IV, obec: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q. ďalej zistil, že bývalá žalobkyňa a žalovaný sa
počas manželstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, A. X. na X. F.. W. T. na J.. U.. X. X Q.
W. X.. Č.. XXXX, F. na F.. Č.. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 4878/217282. Z dokladov o výberoch peňažných prostriedkov,
resp. o vkladoch peňažných prostriedkov (č.l. 131-134) a z listu SBD Bratislava IV adresovanom F.. M.

F. Y. F.. P. F. (č.l. 135) ďalej zistil, že žalovaný uhradil dňa 7.12.2007 sumu 25.918,82 Sk v prospech
účtu 1344526/5200 (zostatok investičného úveru), dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/
XXXX sumu 3.490 Sk, dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 5.570 Sk (poplatok
pozostávajúci z poplatku za návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra
nehnuteľnostíamanipulačnéhopoplatkuzavystaveniezmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytu)

a dňa 7.12.2007 uhradil v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.190 Sk (poplatok za zmluvu o
výkone správy). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vložil na účet F.. M. F. Č.. XXXXXXXXX/
XXXX dve sumy, a to vo výške 60.750 Sk (zaúčtovanú ako 47.647,06 Kč) a 89.250 Sk (zaúčtovanú ako
70.000 Kč). Dňa 23.11.2009 jej v hotovosti odovzdal sumu 2.000 eur.

4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na procesnú obranu žalovaného
spočívajúci v tvrdeniach, že s pôvodnou žalobkyňou prestal žiť v spoločnej domácnosti už na jeseň
1998, v roku 2004 si z bytu odsťahovala kompletnú spálňu, kuchynské riady a iné veci; jej podiel na
bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu vyporiadal tým, že jej v roku 2007 poukázal celkovo
čiastku 150.000 Sk a v roku 2009 doplatok 2.000 eur, naviac, cenu za byt hradil zo svojich výlučných

prostriedkov nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi. Z týchto dôvodov navrhol prikázať byt do
jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania žalobcovi.

5/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák., súd
prvej inštancie ustálil, že W. Č.. XX je predmetom BSM pôvodnej žalobkyne a žalovaného, ktoré je

potrebné vyporiadať. Pri vyporiadaní vychádzal z parity podielov. Skonštatoval, že v konaní nemal
jednoznačne preukázané, že by na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky z výlučného majetku
žalovaného. Pri určení hodnoty bytu vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného
znalkyňou Ing. Teréziou Kittovou, PhD., ktorý strany sporu nerozporovali a bola ním určená všeobecná
cena predmetného bytu vo výške 98.600 eur. Nakoľko žalovaný užíval predmetný byt tak počas

manželstva s neb. žalobkyňou, a užíval ho aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, byt prikázal do
jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 49.300 eur titulom dorovnania
podielov, a to v lehote troch mesiacov.

6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán

sporu nemá nárok na ich náhradu, zohľadniac zhodný procesný úspech/neúspech oboch sporových
strán.7/ O poplatkovej povinnosti sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, tak že každú z nich zaviazal na úhradu 1/2. Za základ
poplatku stanovil hodnotu vyporiadavaného majetku, t. j. sumu 98.600 eur, z ktorej 3% (Položka 6 b/ časť

I Sadzobníka súdnych poplatkov) činilo 2.958 eur. Každej zo strán sporu tak vznikla povinnosť hradiť
súdny poplatok vo výške 1.479 eur. Pokiaľ išlo o posledný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania
(VI. výrok), vo vzťahu k nemu bližšie vecné odôvodnenie v napadnutom rozsudku absentuje.

8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie právny predchodca žalovaných a napadol ním výroky,
ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (I., II.). Navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že prikáže žalovanému predmetnú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôvodil, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bolo
z vykonaného dokazovania zrejmé, že predmetný byt manželia Peškovi nadobudli do spoločného

vlastníctva manželov len formálne, avšak byt v celom rozsahu vyplatil z prostriedkov, ktoré zdedil po
nebohom E. J. F. dedičským rozhodnutím sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006. Namietal, že súd
prvej inštancie sa v tejto súvislosti obmedzil iba na konštatovanie, že existencia predmetných finančných
prostriedkov ešte nepotvrdzuje, že na odkúpenie bytu neboli použité iné finančných prostriedky, hoci P.
F. žiadne iné finančné prostriedky nemali, ktorú skutočnosť potvrdila svojou výpoveďou aj žalobkyňa v

čase konania o rozvod manželstva tým, že „na Slovensko prišla kvôli financiám ohľadom ich spoločného
bytu“. Podľa odvolateľa tým potvrdila, že sa nemohlo jednať o spoločné prostriedky. Nesúhlasí ani so
záverom súdu prvej inštancie, že finančné prostriedky, ktoré poskytol svojej bývalej manželke v rokoch
2006/2007 možno považovať za formu plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V tom čase pani
Pešková trvalo žila v ČR, kde sa starala o chorého syna, za čo poberala finančnú odmenu a naviac bola

poberateľka starobného dôchodku. Za okolností, ktoré sama uvádzala, že išla neskôr na Slovensko
riešiť financie ohľadom ich spoločného bytu je nemysliteľné, aby si nevzala pri odchode hotovosť, ktoré
jej patrila, čo napokon dokazuje aj celý kontext vykonaného dokazovania. P. F. sa finančne vysporiadali
podľa ich vtedy uzavretej ústnej dohody, keď žalobkyňa odišla od žalovaného a v roku 2007 dostala
vyplatený podiel z ich spoločného bytu. Poskytnutie predmetných finančných prostriedkov v hodnote

asi 170.000 Kč potvrdil aj syn žalobkyne a viaceré svedecké výpovede. Naviac, aj prvotná hodnota
vynaložených prostriedkov na získanie bytu v hodnote cca. 40.000 Sk na základe zmluvy o prevode
vlastníctva zo dňa 11.12.2007 pochádzala z osobných prostriedkov žalovaného.

9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu pôvodného žalovaného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok potvrdil. K odvolacej argumentácii namietal, že dotknutý byt nadobudli P. F. do bezpodielového
spoluvlastníctva v súlade so zákonom, o čom svedčí zápis vlastníckeho práva v prospech P. F. ako
bezpodielovýchspoluvlastníkovnaD.Č..XXXXQ.OkresnýmÚ.W.,O.E.,E.W.G.,E.W.-P..Č..T.A.Q.,
O.Ú.T.A.Q..Listinnýdôkaz-dedičskérozhodnutiesp.zn.1D/36/06-13,Dnot8/06z3.5.2006,naktorév
odvolaní poukazuje žalovaný, preukazuje len prededenie určitej majetkovej hodnoty po nebohom otcovi

žalovaného,nepreukazujevšakskutočnosť,žeprávetýmitozinkasovanýmifinančnýmiprostriedkami za
predaj zdedeného bytu vyplatil kúpnu cenu za dotknutý byt tvoriaci BSM. Za absurdné považuje žalobca
závery žalovaného ohľadom výpovede A.. F.. F. v rozvodovom konaní v súvislosti s jej pricestovaním na
Slovensko. Za správny považuje žalobca záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný dal žalobkyni v
čase trvania manželstva celkom sumu 6.800 eur niekedy v rokoch 2007 - 2008, bolo to v čase trvania

manželstva, kedy trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto predmetné plnenie nemožno
považovať za platby na vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže manželstvo F..
F. a žalovaného bolo právoplatne rozvedené až 3.1.2014. Za zmätočný považuje odkaz žalovaného
na viaceré svedecké výpovede, keď v konaní boli vypočuté len strany sporu, pričom žalovaný v tomto
smere žiadne iné dôkazy vykonať nenavrhol. Žalovaný svoje tvrdenie, že finančné prostriedky na

zakúpenie bytu v hodnote 40.000 Sk pochádzajú z jeho osobných prostriedkov nejako nepreukázal.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že predmetný byt nebol predmetom dedenia po A.. M. F., táto
opomína skutočnosť, že dotknutý byt nemohol byť predmetom dedenia po neb. pred Okresným súdom
v Chomutove, pretože sa nachádza na území SR. Naviac v čase smrti pôvodnej žalobkyne už prebiehal
súdny spor o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava IV, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe

malsúdprvejinštanciepovinnosťdokončiťkonaniesdedičmizomreléhobezpodielovéhospoluvlastníka,
t.j. v tomto prípade s jediným oprávneným dedičom - žalobcom.10/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie
výsluchom žalovaného, prečítaním listinných dôkazov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.

25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, Osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/36/06-13 zo dňa 3.5.2006 a v
svojim prvým svojim rozhodnutím č.k. 6Co 256/2019-322 zo dňa 31.03.2021 napadnutý rozsudok zmenil
(§ 388 CSP) tak, že prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovaného (bývalého manžela)
bez povinnosti výplaty právnemu nástupcovi bývalej manželky. Odvolací súd právne odkázal na § 150
Obč. Zák., ktorý nevylučuje disparitu podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na

to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže
do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne,
resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému z manželov, ktorý sa o jeho
nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Odvolací
súd ďalej uviedol, že zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť
vyjadrená aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým

manželom, pokiaľ ide o túto vec vysporiadať (viď nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013, sp. zn. I. ÚS
537/2012-37). Ďalej zhrnul odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69
zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo rozvedené (bezdetné) manželstvo neb. žalobkyne a aktuálne už
nebohého žalovaného (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014), z ktorého vyplynulo, že
manželia od roku 2000 žili oddelene, bez akéhokoľvek kontaktu, nepomáhali si, nehospodárili spolu a

prakticky spolu nekomunikovali, keď na strane navrhovateľky (v tom čase už trvalo žijúcej v Čechách)
jednoznačne absentovala vôľa obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľka v dôvodoch návrhu na
rozvod manželstva uviedla, že k absolútnemu odcudzeniu manželov došlo v roku 2001, keď sa musela
odsťahovať do Čiech, aby sa mohla starať o svoju vnučku a svojho syna, ktorý utrpel vážny úraz a bol v
kóme a žalovaný jej neposkytol súčinnosť. Podľa jej výpovede pred dožiadaným súdom, počas týchto 13

rokovnavštívilaSlovenskolendvakrát,prvýkrátposmrtisvojhosynazprvéhomanželstva -vroku2004,
a to na dobu 2 mesiacov, kedy chcela obnoviť manželské spolužitie a druhýkrát kvôli financiám ohľadom
ich spoločného bytu. Z obsahu spisového materiálu tiež bolo skutkovo zistené, že predmetný dvojizbový
byt nadobudli pôvodné strany sporu do BSM Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu Č..
XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, cena bytu bola stanovená na sumu 25.918,82 Sk a túto zaplatil

žalovaný dňa 07.12.2007 (viď pokladničná potvrdenka na č.l. 131). Žalovaný 07.12.2007 uhradil na účet
Stavebného bytového družstva aj správny a manipulačný poplatok za prevod v celkovej výške 5.570 Sk,
poplatok za Zmluvu o výkone správy 1.190 Sk a sumu 3.490 Sk, čo vyplýva z listinných dôkazov na
č. l. 132 - 135. A. M. F. nebola pri podpise zmluvy o prevode bytu prítomná, túto pri uzatváraní zmluvy
zastúpil žalovaný na základe plnej moci, ktorú mu udelila dňa 27.11.2007 (viď plnomocenstvo na č.l. 9).

Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že žalovaný vložil dňa 29.11.2007 na účet F.. M. F. sumu 47.647,06
Kč (t.j. 60.750, Sk) a sumu 70.000 Kč (t. j. 89.250 Sk) a dňa 23.11.2009 jej odovzdal v hotovosti sumu
2.000 eur, ktorá skutková okolnosť nebolo medzi stranami sporná. Zo zisteného skutkového stavu bolo
zrejmé, že v čase nadobudnutia predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva (rok 2007) sa
žalobkyňa už trvalo zdržiavala na území ČR, so žalovaným žila oddelene a spoločne nehospodárili (od

roku 1998 resp. 2000). Neb. žalobkyňa v žalobe skutkovo bližšie nešpecifikovala skutkové okolnosti
ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za predmetný družstevný byt, rovnako netvrdila, že by bol kúpený
z prostriedkov patriacich do BSM. Cenu za prevod bytu a súvisiace poplatky uhradil žalovaný dňa
07.12.2007 a predmetný byt následne sám užíval a udržiaval. Preto odvolací súd uzavrel, že to bol
žalovaný, ktorý sa zaslúžil o jeho nadobudnutie do BSM. Zároveň žalobkyni v zhodnom časovom období

vyplatil značnú sumu peňazí (skutkovo dôvodiac, že išlo o jeho výlučné prostriedky nadobudnuté titulom
dedičstva po otcovi). Odvolací súd sa neuspokojil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný plnil
svojej manželke túto sumu titulom vyživovacej povinnosti (žalobkyňa bola v tom čase poberateľkou
starobného dôchodku a sociálnej dávky za opatrovanie člena rodiny v ČR). V kontexte s výpoveďou
žalobkyne pred rozvodovým súdom v konaní sp. zn. 25P/294/2012 (spis je pripojený), že druhýkrát

Slovensko navštívila kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu, akceptoval tvrdenie žalovaného, že
medzi manželmi došlo k dohode ohľadom predmetného bytu, keď jej dňa 29.11.2007, t.j. krátko pred
kúpou predmetného bytu, poukázal na účet 117.645 Kč a v roku 2009 sumu 2.000 eur (uvedené platby
neboli medzi bývalými manželmi sporné). Vzhľadom na časový sled sa totiž odvolací súd bez ďalšieho
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tieto platby treba považovať za plnenie vyživovacej

povinnosti medzi manželmi. V prejednávanom prípade tak boli, podľa názoru odvolacieho súdu, splnené
podmienky na disparitu podielov pri vyporiadaní BSM. Za tohto skutkového stavu videl odvolací súd ako
spravodlivé,abypredmetnýbytbolprikázanýdovýlučnéhovlastníctvabývalého(aktuálneužzosnulého)
žalovaného bez výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Zároveň odvolací súd podľa § 379 písm. a/ a§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacich výrokoch o poplatkovej
povinnosti strán sporu (IV., V. výrok ). Pokiaľ ide o tieto výroky, odvolací súd dal do pozornosti súdu
prvej inštancie, že konanie o súdnych poplatkoch je od 01.07.2017 v zmysle novely č. 152/2017 Z.z.

jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb. „v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti
vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie“. V novom rozhodnutí preto súd
prvej inštancie, zohľadniac vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, mal opätovne rozhodnúť o

poplatkovej povinnosti sporových strán za vyporiadanie BSM v zmysle § 1 písm. b/ a Prílohy zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (Položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Uložil tiež súdu
prvej inštancie rozhodnúť o žiadosti žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý podal ako
súčasť odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, pričom mal pri rozhodovaní zohľadniť spravodlivú
rovnováhu medzi ústavným právom strany sporu vlastniť majetok a jej právom na prístup k súdu.
Okolnosť, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý je predmetnom vyporiadania BSM bez ďalšieho totiž

nezaložilo nedôvodnosť jeho žiadosti o oslobodenie. O nároku náhradu trov konania rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 257 CSP a s ohľadom na charakter sporu (ide o iudicum
duplex) odvolací súd procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

11/ Najvyšší súd SR na základe dovolania žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu Uznesením

sp. zn. 2Cdo/214/2021 zo dňa 29.05.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol odvolaciemu
súdu, že jeho zmeňujúce rozhodnutie nespĺňa požiadavky uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a „hoci v
bode 12. odôvodnenia odvolací súd uviedol skutkové zistenia ohľadom spolužitia bývalých manželov,
okolnosti uzavretia zmluvy o prevode družstevného bytu do BSM a realizovaných platieb žalovaného
(obdobie 2000 až 2009) a tieto vyhodnotil v bode 14. rozsudku, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé

aspoň stručné oboznámenie a dostatočné vyhodnotenie dokazovania - výpovede žalovaného, resp.
listinných dôkazov na odvolacom pojednávaní, argumentácie sporových strán. Nie je z neho zrejmé, na
základe čoho mal preukázané, že finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny družstevného bytu
mal žalovaný z dedičstva, ako vyhodnotil dokazovanie vykonané na pojednávaní odvolacieho súdu,
ako vyhodnotil okolnosti vzniku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a ich prípadné zásluhy

na jeho získaní. Neuviedol, ako vec právne posúdil - ako rozhodné skutočnosti vyhodnotil z hľadísk
ustanovení § 148 ods. 1, § 149 a § 150 Obč. Zák. Za takéhoto stavu záver (úvaha) odvolacieho súdu,
že prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovaného bez jeho povinnosti vyplatiť žalobcovi podiel
je v súlade so zásadou spravodlivosti, nie je presvedčivý, dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a je
prekvapivý“.

12/ Po vrátení spisového materiálu na odvolací súd došlo k úmrtiu žalovaného P. F. (N.. XX.XX.XXXX).
Preto odvolací súd, po vykonaní relevantných úkonov za účelom zistenia okruhu dedičov v dedičskom
konaní vedenom po poručiteľovi P.. F. sp. zn. 45D/821/2024, Dnot 58/2024 (notár JUDr. Alan Schwartz,
Plynárenská 5944/7C, Bratislava) a na základe zaslaného Potvrdenia o okruhu dedičov (č.l. 439)

Uznesením č.k. 6Co/113/2023-442 zo dňa 26.06.2025, rozhodol, že v konaní bude pokračovať s
právnymi nástupcami zomrelého žalovaného (so závetnou dedičkou G. Q. a zákonnými dedičmi P. F.O.,
P. O. Y. B. C.).

13/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, §

380 CSP), zároveň viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, preskúmal napadnutý rozsudok na
odvolacom pojednávaní dňa 25.09.2025, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním
listinných dôkazov - rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 294/2012-69 zo dňa
20.11.2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo právnych predchodcov strán sporu, Zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu Č.. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, Plnomocenstvo zo dňa

27.11.2007 udelené M. F. P. F., Q. N. D. Č.. XXXX zo dňa 19.03.2014, uznesenie Okresného súdu
v Chomutově č.k. 35D 551/2014-28 zo dňa 16.02.2015, doklad OTP banky Slovensko, a.s. zo dňa
07.12.2007nasumu25.918,82Sk,Potvrdenieovkladevhotovosti naúčet VÚB,a.s.zodňa07.12.2007
(Č. T. XXXXXXXXXXXX, Č..D.. XXX), Čestné prehlásenie G. Q. zo dňa 03.05.2017, znalecký posudok
č. 15/2019 súdnej znalkyne Ing. Terézie Kittovej, PhD.

14/Odvolacísúdpreúplnosťdodáva,ževecprejednalarozhodolvneprítomnostižalovaných1/-4/,ktorí
boli na odvolacie pojednávanie riadne predvolaní (uvedené vyplýva z doručeniek, resp. z Informácie ovýsledku doručenia listinného rovnopisu nachádzajúcich sa v súdom spise), avšak sa nedostavili, pričom
svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitých dôvodov pojednávanie odročiť.

15/ Z vykonaného dokazovania odvolací súd skutkovo zistil, že manželstvo M. F., H.. P. Y. P. F., J. T.
XX.XX.XXXX na P. A. Q. Q. U., E. I. (u oboch išlo o druhé manželstvo), bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, právoplatným dňa 03.01.2014.
V rozvodom konaní (cestou dožiadaného súdu) dňa 22.05.2013 vypovedala, že spolu 13 rokov fakticky
nežijú,zatúdobunavštívilaSlovenskodvakrát,bolotopripríležitostiúmrtiajejsynanadobu2mesiacov,

kedy chcela manželské spolužitie obnoviť, ale pre chovanie odporcu sa to nepodarilo (pokračujúce
paralelné vzťahy), druhý krát navštívila Slovensko kvôli financiám ohľadne ich spoločného bytu (č.l 50
pripojeného spisu 25P/294/2012). M. F. podala dňa 21.03.2014 žalobu o vyporiadanie BSM. Nakoľko
krátko na to (dňa 12.05.2014) zomrela, nebola v tomto konaní vypočutá. Ďalej odvolací súd skutkovo
zistil, že P. F. Y. M. F. (P. F. Y. za M. F. na základe Plnej moci zo dňa 27.11.2007) ako nadobúdatelia
uzatvorili so Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prevádzajúcim dňa 11.12.2007 Zmluvu

o prevode vlastníctva družstevného W. Č.. XXXX/XXX/XXX/XX, ktorej vklad bol Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu povolený rozhodnutím pod č. Q. XXXX/XX, a ktorého právne účinky nastali
dňa 07.02.2008. Predmetom prevodu bol byt Č. XX na X. F. W. T. na J.. U. X. Č.. X, W. stojaci na
parcele Č.. XXXX/XX, X.. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve uvedenom v čl. IV zmluvy, ktorý je daný pomerom podlahovej

plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v bytovom dome vo veľkosti XXXX/XXXXXX.
Kúpna cena bytu bola dojednaná na sumu 25.918,82 Sk, ktorú uhradil nadobúdateľ 1/ (P. F.) ku dňu
podpisu tejto zmluvy (č. V zmluvy). M. F. a P. F. sa tak stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného
bytu (viď LV Č.. XXXX, E. W. G., E. T. A. Q., O. Ú. T.A. A. Q.).

16/ Odvolací súd v poradí druhom odvolacom konaní už nemohol zopakovať výsluch žalovaného, keďže
tento dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z obsahu jeho výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj
z výsluchu vykonanom v prvom odvolacom konaní vyplýva, že tento poprel nárok nebohej žalobkyne
skutkovým tvrdením, že predmetný byt bol jednak zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov
a tiež, že sa s neb. žalobkyňou ohľadom bytu finančne vysporiadal zo svojich výlučných prostriedkov

nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi, a to v roku 2007 vyplatenou sumou cca 150.00 Sk a v
roku 2009 sumou 2.000 eur. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný dôkazne preukazoval Osvedčením o
dedičstve sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 zo dňa 3.5.2006, právoplatným dňa 18.05.2006, podľa ktorého
nadobudol titulom dedenia po E. J. F., N.. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/. O. W. Č..
XX na X. F. W. T. X.. Č.. XXXX F. na F. Č.. XXXX Q. Q. XXX P. - N.. F. Y. A., F.. Č.. XXXX Q. Q. XXX P. -

zast. plocha a nádvoria a 1/3 zo spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných zariadeniach
domu, to všetko zapísané na D. Č.. XXXX, pre O.. Ú. F., E. W. Q.; pokladničnou Potvrdenkou OTP Banky
zo dňa 07.12.2007 preukazujúcou úhradu kúpnej ceny bytu vo výške 25.919 Sk, dokladom o vklade
sumy 3.490 Sk v hotovosti na účet vo VÚB a.s. č. účtu X. XXXXXXXXXX/XXXX (išlo o platbu súvisiacu
s kúpou bytu, poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 07.12.2007, dokladom o úhrade sumy 5.570 Sk v

hotovosti na účet vedený vo VÚB, a.s. Č.. Ú. X. XXXXXXXXXX/XXXX (poplatok za prevod bytu) a sumy
1.190 Sk na účet č. X. XXXXXXXXXX/XXXX (poplatok týkajúci sa zmluvy o výkone správy - čl. 134), to
všetko rovnako dňa 07.12.2007 a napokon Čestným prehlásením G. Q. zo dňa 03.05.2017 (č.l. 154).

17/ Pokiaľ išlo o platby realizované v prospech neb. žalobkyne, žalovaný na podporu svojich skutkových

tvrdení predložil doklady ČSOB, a.s. preukazujúce vklady v hotovosti čiastky 47.647,06 Kč a 70.000
Kč dňa 29.11.2007 (čl. 137, 138), Doklad vystavený Poštovou bankou a.s. zo dňa 23.11.2009 (výber z
účtu vo výške 2.470 eur, z ktorej sumu 2.000 eur odovzdal žalobkyni). Žalobca platbu cca. 120.000
CZK a sumu 2.000 eur v prospech jeho už zosnulej matky potvrdil, poprel však ich právny titul svojim
skutkovým tvrdením, že zo strany žalovaného išlo o plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi

manželmi, keďže v tom čase manželstvo medzi sporovými stranami stále trvalo a jeho matka v tom
čase poberala starobný dôchodok len vo výške cca 220 eur .

18/ Z rovnopisu Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 zo dňa 3.5.2006, právoplatného
18.05.2006 vyplýva, že P. F. nadobudol titulom dedenia po otcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3

k W. Č.. XX na X. F. W. T. X.. Č.. XXXX F. na F. Č.. XXXX Q. Q. XXX P.X - N.. F. Y. A., F.. Č.. XXXX
Q. Q. XXX P.X - N.. F. Y. A. Y. X. F. XXXX/XXXXXX na spoločných zariadeniach domu, zapísané na
D. Č.. XXXX, pre O.. Ú. F., E. W.Q. Q..19/ Z Čestného prehlásenia G. Q.O.j zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že táto bola prítomná pri udalosti dňa
22.11.2009, kedy F.A. F. (A.. Ž.) E. F. F. (neb. žalobkyni) obálku s hotovosťou 2.000 eur, ktorú si v aute
prepočítala s tým, že ide o čiastku, ktorú použije na zakúpenie záhradky.

20/ Znaleckým posudkom č. 15/2019 znalkyne Ing. Terézie Kittovej, PhD. bola určená cena W. Č.. XX
na J.. U.. X. na X. F.., X.. Č.. XXXX, na F. Č.. XXXX/XX E. W. G., E. W. - P..Č.. T. A. Q., O.. Ú.. T. A. Q.
N.X. na D. Č.. XXXX bola určená všeobecná hodnota na sumu 98.601,69 eur, a to ku dňu 08.02.2019.

21/Žalobcanaodvolacompojednávanídňa25.09.2025vypovedal,žeobranuneb.žalovanéhopovažuje
za účelovú, ktorú začal tvrdiť približne dva a pol roka po podaní žaloby o vyporiadanie BSM. Bližšie
ozrejmil, že pôvodná žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti niekedy v roku 2000 už ako starobná
dôchodkyňa starať sa o svojho ťažko postihnutého syna, ktorý napokon aj zomrel, v tom čase poberala
starobný dôchodok vo výške 220 eur. Nemôže preto obstáť tvrdenie, že predmetné dve platby, ktoré
jej poukázal už nebohý žalovaný, mali byť titulom vysporiadania sa za byt. Žalovaný v tom čase ešte

pracoval a preto je pochopiteľné, že aspoň touto formou prispel neb. žalobkyni na dorovnanie jej
životnej úrovne. Tieto dve platby preto nie je možné považovať za akúsi mimosúdnu dohodu ohľadom
vysporiadania vlastníctva predmetného bytu.

22/ Podľa § 143 Obč. Zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť

predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolanie len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydané veci vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23/ Podľa § 148 ods. 1 Obč. Zák., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

24/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. Zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie

podľa zásad uvedených v § 150 Obč. Zák.

25/ Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. ďalej

sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26/ Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vo vyššie naznačenom smere nevzhliadol dôvod odchýliť

sa od prioritnej zásady pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, podľa
ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké. Právny predchodca žalovaných 1/- 4/ sa síce v konaní
bránil skutkovým tvrdením, že sa s bývalou manželkou M. F. E. W. Č.. XX na J.. U. X. Q. W. už finančne
vysporiadal, z ktorého dôvodu trval na tom, aby bol tento byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva
bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôkazy, ktoré v konaní produkoval, podľa

názoru odvolacieho súdu, však nepostačovali na preukázanie dôvodnosti odchýlenia sa od primárnej
zásady pri vyporiadaní BSM a to zásady rovnosti podielov. Dôkazným bremenom na preukázanie
dôvodnosti navrhovanej disparity vlastníckeho podielu bol totiž zaťažený výlučne žalovaný. Z listinných
dôkazov, ktoré v konaní predložil síce vyplýva, že v roku 2006 nadobudol titulom dedičstva po otcovi
1/3 spoluvlastníckeho podielu k bytu Q. F., tiež že dňa 07.12.2007 uhradil kúpnu cenu za predmetný byt

Q. T. A. Q. vo výške 25.919 Sk a ďalšie poplatky s tým súvisiace cca vo výške 10.000 Sk a rovnako
aj to, že M. F. (v tom čase ako svojej manželke) dňa 29.11.2007 vyplatil sumu 117.647 Kč a dňa
22.11.2009 sumu 2.000 eur, čo však nepostačovalo na prijatie záveru o dôvodnosti ním navrhovaného
spôsobu rozdelenia spoločnej nehnuteľnej veci, t.j. že tieto platby uhradil výlučne zo svojich vlastných
prostriedkov (teda nie z prostriedkov tvoriacich BSM) a že následne došlo k dohode medzi manželmi

o ním deklarovanom spôsobe vyporiadania sa za byt. Napriek jeho platbám (v roku 2007 a 2009) totiž
nedošlo k takej právne relevantnej dohode medzi manželmi, na podklade ktorej by bol byt č. 38 zapísaný
do výlučného vlastníctva A.. Ž. P. F. (§ 143 ods. 1, 3 Obč. Zák.). Treba dodať, že P. F. spoločne uzatvorili
Zmluvu o prevode bytu s bytovým družstvom v decembri 2017 a byt bol ako predmet bezpodielovéhospoluvlastníctva zapísaný na príslušnom liste vlastníctva dňa 07.02.2008 (čo svedčí o spoločnej vôli
manželov nadobudnúť byt do BSM). Tento právny stav trval aj v čase rozvodu manželstva (dňa
03.01.2014), teda aj v značnom časovom odstupe od realizácie vyššie zmienených platieb manželke.

Žalovanému sa tak nepodarilo bez pochybností preukázať jednak svoje tvrdenie, že predmetný byt kúpil
do vlastníctva oboch manželov len z jeho výlučných finančných prostriedkov a napokon ani to, že by
následne došlo medzi manželmi k takej dohode ohľadom bytu, z ktorej by bolo možné vyvodiť jeho
výlučné právo na byt bez povinnosti výplaty ustupujúcej manželke. Z uvedených dôvodov odvolací
súd zotrval na závere súdu prvej inštancie, že podiely oboch bývalých manželov na spoločnom majetku

(bytu) sú rovnaké (§ 150 Obč. Zák. veta prvá).

27/ Pokiaľ šlo samotný spôsob vyporiadania medzi stranami sporu (prikázanie bytu do podielového
spoluvlastníctva aktuálnym právnym nástupcom bývalých P. F.) odvolací súd bol nútený reflektovať na
situáciu, keď sa žalovaní 1/ až 4/ nevyjadrili k žalobe a nedostavili sa ani na nariadené odvolacie
pojednávanie. Vychádzal tak z tvrdenia žalobcu, ktorý nemal záujem nadobudnúť byt do výlučného

vlastníctva s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu druhej sporovej strane, a na druhej strane z
predpokladu, že ani žalovaní 1/ - 4/ tento záujem nemajú (či už z dôvodu nedostatku konsenzu ohľadom
tejto okolnosti, resp. nedostatku finančných prostriedkov). Podľa znaleckého posudku č. 15/2019 by
išlo cca o sumu 50.000 eur.

28/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. a II. tak, že prikázal byt do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, každému v
rozsahu 1 vzhľadom k celku, avšak reflektujúc na ich úmrtie v priebehu súdneho sporu, tento majetok
bude ďalej vyporiadavať v dedičskom konaní po neb. žalobkyni (zrejme ako novoobjavené dedičstvo),
ako aj neb. žalovanom notárom ako súdnym komisárom. V konečnom dôsledku sa tak byt č. 38 stane

predmetom podielového spoluvlastníctva aktuálnych strán sporu ako právnych nástupcov bývalých
manželov.

29/ O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol tak, že
žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2

a § 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd totiž nazeral na spor (iudicum duplex) ako na celok, v ktorom mali
rovnaký úspech obe strany sporu (obe nadobudli polovicu bytu). Preto bolo namieste rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

30/ Pokiaľ išlo o zvyšné (súvisiace) výroky rozsudku súd prvej inštancie o poplatkových povinnostiach

sporových strán a o nároku súdnej znalkyni na náhradu výdavkov (výrok IV, V a VI), odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil podľa § 379 písm. a/ CSP a § 389 ods. 1
písm. d/ CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie
o súdnych poplatkoch je od 01.07.2017 v zmysle novely zákona č. 152/2017 Z.z. jednoinštančné
a vedie sa výučne na súde prvej inštancie. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch „v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní
koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.“ Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že medzičasom súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti žalobcu (uznesením č.k.
25C/98/2014-328 zo dňa 15.04.2021, voči ktorému podal žalobca sťažnosť). Odvolací súd tiež z obsahu
spisu zistil, že žalobca sťažnosťou napadol aj uznesenie č.k. 25C/98/2014-326 zo dňa 15.04.2021,

ktorým bol pôvodný žalovaný P. F. oslobodený od súdnych poplatkov. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu
však odvolací súd uvádza, že žalobca nie je oprávnený podať opravný prostriedok, pretože sa ho
nedotýka (subjektívna neprípustnosť). Odvolací súd si tiež dovoľuje upozorniť súd prvej inštancie, že
Uznesením č.k. 25C/98/2014-159 zo dňa 05.02.2018 rozhodol o preddavkoch na znalecké dokazovanie,
uznesením č.k. 25C/98/2014-191 zo dňa 03.07.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, doposiaľ

však nerozhodol o znalečnom pre súdnu znalkyňu Ing. Kittovú, PhD. Výrok č. VI v rozsudku č.k.
25C/98/2014-267 tak nezodpovedá platnej právnej úprave, naviac vo vzťahu k nemu chýba v rozsudku
súdu prvej inštancie akékoľvek odôvodnenie.

31/ Odvolací súd (za účelom doručovania rozsudku súdom prvej inštancie) len pre úplnosť dodáva, že po

vyhlásení rozhodnutia odvolacím súdom dňa 25.09.2025 (cca o 11,50 hod.) bolo o 14,20 hod. doručené
do podateľne súdu plnomocenstvo na zastupovanie žalovanej P. O., H.. F. Y. G. Q. J. U.. Y. W. (ako
fyzickej osobe) a tiež plná moc udelená žalovaným P. F. Ž. P. O..32/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutie odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.