Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010119
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010119.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 4. novembra 2025 prejednal
odvolania prokurátora a poškodeného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
8T/11/2025 z 23.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného A. B. z a m i e t a , pretože bolo podané
neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8T/11/2025 z 23.7.2025 bol obžalovaný C. A.
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský

Mikuláš, sp. zn. 2Pv 125/24/5505-26 zo dňa 20.2.2025 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

dňa 6.4.2024 v presne nezistenom čase krátko po 17.00 hod. v priestore pri gátri za kolibou D., ktorá sa
nachádza na adrese D. XXX v okrese Liptovský Mikuláš, po tom, ako prišiel za A. B., ktorého osobne

poznal a ktorému predtým telefonoval, mu po predchádzajúcej slovnej výmene názorov buchol po
rukách, z ktorých A. B. vypadol na zem jeho mobilný telefón zn. Motorola, typ E32 MC3D4, sivej farby,
IMEI1:XXXXXXXXXXXXXXX,IMEI2:XXXXXXXXXXXXXXX,ktorýA.B.zdviholanáslednenatomuC.
A. svoju ľavú nohu založil za jeho pravú nohu, udrel ho päsťou do ramena a lakťom do tváre, v dôsledku
čoho A. B. spadol na zem na chrbát a pri tom mu opäť z ruky vypadol jeho mobilný telefón, ktorý spadol
na zem vedľa neho a ktorý následne C. A. zodvihol a ponechal si ho, čím A. B. spôsobil škodu vo výške

124,90 eur.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného A. B. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s oslobodzujúcim rozsudkom sa nemožno stotožniť.
Odvolanie bolo podané voči všetkým výrokom rozsudku, nakoľko ich považuje za nesprávne, a tiež
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nemal za
preukázané, že by sa skutok vôbec stal. Súd v odôvodnení poukázal na to, že spáchanie
žalovaného skutku je preukazované len výpoveďou svedka poškodeného A. B.. Obžalovaný sa k trestnej

činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, nepriznal. Ostatní svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní, ako aj v rámci prípravného konania, spáchanie skutku nevideli. Ako vyplýva ďalejz odôvodnenia rozsudku, konajúci súd vyhodnotil výpoveď svedka poškodeného v rozpore
s výpoveďou svedka E. F. v časti, kedy na rozdiel od svedka poškodeného uviedol, že v deň spáchania
skutku sa s ním nerozprával, ani sa s ním nestretol, videl len zo zadnej časti kuchyne, ako ide nejaký

cudzí človek smerom na pozemok koliby a z tohto dôvodu vyrozumel obžalovaného ako majiteľa koliby,
že na tých pozemkoch je cudzí človek. Ďalej
z výpovede svedka E. F. mal súd preukázané, že tento neposkytol príslušníkom polície kamerové
záznamy, hoci mu bola doručená žiadosť dňa 8.4.2024, avšak dôvod neposkytnutia súčinnosti uviesť
nevedel, nakoľko si ho nepamätal. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výpovede svedka E.

F. tiež vyplynulo, že spravovateľom kamerového záznamu bol G. H. a v priestoroch, kde sa kamerové
systémy nachádzali, obžalovaný nemal prístup. Výpovede ostatných svedkov, a to I. B., J. B. (pozn.
prokurátorky uvedení svedkovia neboli osobne prítomní pri spáchaní skutku, pričom obhajoba ich
navrhla vypočuť až v konaní pred súdom a vykonanie týchto výsluchov bolo zo strany obžaloby
bezúspešne namietané) vyhodnotil konajúci súd v rozpore
s výpoveďou svedka poškodeného v časti zvážania dreva z lesa. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý

svedokC.K.,konateľobchodnejspoločnosti,ktorádodávainternetovéslužbydokolibyD.,akovyplynulo
z výpovede svedka E. F.. Uvedený svedok sa vyjadril len k poskytovaniu internetu v kolibe D., pričom vo
výpovedi potvrdil, že dňa 6.4.2024 až do 8.5.2024 nedošlo k výpadku internetových služieb v dôsledku
výpadku elektrickej energie v kolibe D., zároveň potvrdil, že v prípade krátkodobého výpadku, po dobu
30 minút, by nebola táto skutočnosť zaznamenaná. Z výpovede PhDr. Katy Piačkovej, znalkyne z odboru

psychológia, mal súd za preukázané, že pokiaľ ide o schopnosť vnímania poškodeného, tá je zachovaná
v medziach normy, čo sa týka pamäťových schopností. Čo sa týka zrakovej pamäti, tá je znížená, avšak
v hrubých a podstatných rysoch reprodukuje poškodený to, čo prežil. Všeobecná vierohodnosť, ktorá
sa zisťuje na základe kognitívnych funkcií, je u poškodeného zachovaná. Keďže u poškodeného bola
znížená zraková pamäť, môže dôjsť k neidenticky popisovaným faktom v rámci jeho výpovede, teda k

rozdielom
v detailoch, čo ale neznamená, že by si niečo vymýšľal a interpretoval neprežité udalosti.
Z uvedeného znalkyňa konštatovala, že výpoveď svedka poškodeného brala ako celok
a podstatné bolo to, čo vypovedal, že poškodený bol v D., že pozeral drevo, že sa stretol
s obžalovaným, že došlo medzi nimi k nejakému konfliktu, v tomto sa výpoveď zhodovala, avšak keď

ide o detaily, človek môže mať výpadok pamäti, keď má organické poškodenie mozgu, ide o staršiu
osobu a pri svedkovi poškodenom konštatovala zníženú zrakovú pamäť. Pokiaľ ide o motiváciu, tak táto
nebola skúmaná znaleckým skúmaním, takáto skutočnosť sa ani nezistila, pretože v tomto smere jej
neboli postavené otázky, avšak znalkyňa poukázala aj na osobnosť poškodeného, ktorá je dominantná,
to znamená, že rád riadi iných, potrebuje rozhodovať, je intenzívne motivovaný a má pocit dôležitosti,

preberá na seba zodpovednosť za všetko možné a problémy ho stimulujú k aktivite. Zároveň poškodený
savyznačujeajzvýšenouhostilitou,toznamená,žejenedôverčivý,vzťahovačnýaprecitlivenýnakritiku.
S poukazom teda na uvedené odôvodnenie súd konštatoval, že žiadnym iným podporným dôkazom
nebolo preukázané konanie obžalovaného voči poškodenému popísané v žalovanom skutku, zároveň
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané len to, že dňa 6.4.2024 sa pri gátri za kolibou D.

obžalovaný stretol s poškodeným a malo dôjsť k nejakému konfliktu. Ďalej súd v odôvodnení rozobral
výpoveď svedka poškodeného, ktorú považoval za jediný dôkaz proti obžalovanému. Súd konštatoval,
že s ohľadom na vykonané dokazovanie je výpoveď svedka poškodeného vyvrátená v podstatných
údajoch, a to svedkom E. F., L. F., I. B. a J. B.. Zároveň súd uviedol, že ani znalecký posudok z
odboru psychológia, ani samotná výpoveď znalkyne PhDr. Katy Piačkovej neodstránili pochybnosti súdu

o priebehu spáchania skutku ani
k vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, ktorú súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nie
vierohodnú. Zároveň však súd uviedol, že výpoveď poškodeného je vierohodná len
v hrubých rysoch, avšak v danom prípade sú dôležité aj detaily spáchaného skutku. Vo vzťahu
k zamietnutému návrhu obžaloby na vykonanie výsluch svedka G. H. súd uviedol, že tento návrh

vyhodnotil ako nadbytočný. Po vykonanom dokazovaní v tejto trestnej veci sa nemožno stotožniť so
závermi a s tým súvisiacim odôvodnením konajúceho súdu, pričom vadami trpí aj konanie súdu, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku v tejto trestnej veci. Dovolí si poukázať na dôkazné návrhy obhajoby,
ktoré boli produkované výlučne po podaní obžaloby v tejto trestnej veci, napriek tomu, že obžalovaný bol
už od vznesenia obvinenia zastúpený jeho zvoleným obhajcom. Výsluchy svedkov, ktorí boli na hlavnom

pojednávaní vypočutí na základe návrhu obhajoby, a to výsluch svedka I. B.
a J. B., boli zo strany obžaloby namietané, a to pre nesúvis s týmto trestným konaním, nakoľko ani
jeden zo svedkov nebol svedkom spáchania skutku, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému, pričom však
zo strany súdu tieto námietky akceptované neboli. Všetky dôkazy navrhované zo strany obhajoby nahlavnom pojednávaní smerovali k snahe obhajoby o znedôveryhodnenie výpovede, resp.
skôr osoby ako takej svedka poškodeného. Dôkazné návrhy obžaloby boli zo strany súdu akceptované.
Nestotožňuje sa so záverom súdu, že výpovede svedkov I. B. a J. B. sú v rozpore s výpoveďou svedka

poškodeného, čo má byť jedným z dôvodov, prečo súd vyhodnotil výpoveď svedka poškodeného ako
nie vierohodnú. Svedkovia I. B. a J. B. síce vypovedali, že v deň ťažby sa drevo z hory nezvážalo
(v čom vzhliadol rozpor konajúci súd s výpoveďou svedka poškodeného), avšak zároveň títo
svedkovia uviedli, že v ten deň ťažby nikoho v lese nevideli, čo je však v rozpore s výpoveďou samotného
obžalovaného, ktorý, ako vypovedal, bol pri ťažbe spolu s nimi a ktorý na rozdiel od nich potvrdil,

že poškodeného videl, ako bol v močiari – mokrine lúky (ďalej podľa výpovede obžalovaného mal
poškodený sledovať, ako ťažia drevo hore v kopcoch a mal si ich aj fotiť), pričom z výpovede svedka
poškodeného je evidentné, že tento sa v okolí lesa, resp. lúky pod lesom aj skutočne nachádzal, kde
zbieral prvosienky a zaujímal sa aj o ťažbu dreva. Z výpovedí svedka I. B. a J. B. tiež vyplynulo, že
pri ťažbe dreva boli spoločne I. B., J. B., nebohý L. I., G. B. a obžalovaný, pričom však obžalovaný
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v lese pri ťažbe dreva bolo spolu sním asi 10

ľudí (v rámci odpovede na otázky prokurátorky týkajúcej sa prítomnosti v hore na ťažbe počas celého
dňa odpovedal, že pracoval fyzicky celý deň, má 10 svedkov). S týmto rozpormi sa však konajúci
súd nevysporiadal. Už v tejto časti posudzovania vierohodnosti výpovede svedka poškodeného plne
odkazuje na závery znaleckého posudku zabezpečeného v prípravnom konaní a výpoveď znalkyne
PhDr. Katy Piačkovej na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa PhDr. Kata Piačková vo svojom znaleckom

posudku aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený, aj s ohľadom na vek, má
zníženú zrakovú pamäť, a teda v jeho výpovedi môže dôjsť k neidenticky popisovaným faktom, čo ale
neznamená, že by si poškodený niečo vymýšľal a interpretoval neprežité udalosti, práve naopak, to,
čo popisuje, v podstatných rysoch musel prežiť, keby si to vymýšľal, tak by si to nepamätal. Zníženie
zrakovej pamäti u poškodeného podľa výpovede znalkyne PhDr. Katy Piačkovej znamená, že môže

dôjsť k tomu, že v rámci jednotlivých výpovedí popisuje poškodený neidentické obsahy, čiže nemusia
sa výpovede zhodovať 100 % vo všetkom, v niektorých detailoch môžu byť nezhody. Znalkyňa PhDr.
Kata Piačková sa v rámci výpovede tiež vyjadrila, že v teste bolo zistené, že u poškodeného je už určitá
organická symptomatológia nervového systému, čo ovplyvňuje úroveň krátkodobej zrakovej pamäti, aj
vzhľadom k veku. Znalkyňou PhDr. Katou Piačkovou neboli zistené sklony

knejakémuúčelovémuspracovaniuskutočnostízostranypoškodeného,nebolizistenénejakéfabulačné
prvky, že by si vymýšľal, tie informácie, ktoré uvádza ohľadne mobilného telefónu, sú prezentované na
základe toho, čo prežil. Vo vzťahu k posudzovaniu vierohodnosti výpovede poškodeného teda obžaloba
aj po vykonanom dokazovaní, vysporiadajúc sa aj
s rozdielnosťou výpovedí poškodeného a svedka E. F. v zmysle nasledujúcej časti tohto odôvodnenia,

nemá dôvod neveriť výpovedi poškodeného, pokiaľ tvrdí, že mu obžalovaný mobilný telefón zobral. Z
vykonaného dokazovania bolo ustálené, a to aj konajúcim súdom, že obžalovaný prišiel na kolibu D. za
poškodeným, kde v časti pri gátri medzi nimi prebehol nejaký konflikt. Samotný skutok, a teda zmocnenie
sa mobilného telefónu poškodeného obžalovaným, už súd za preukázané nemal, pričom tento svoj
záver odôvodnil napriek záverom znaleckého posudku a výpovedi znalkyne PhDr. Katy Piačkovej len

nedôveryhodnosťou výpovede poškodeného, s poukazom na rozpory s výpoveďami svedkov, ktorí však
pri spáchaní skutku, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému, prítomní neboli, a zároveň obžaloba tieto
rozpory vo výpovediach vyhodnocuje odlišne ako konajúci súd, pričom ich nepovažuje ani za kľúčové a
relevantné vo vzťahu k posúdeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchaný skutok. V
tomto trestnom konaní s poukazom na zabezpečené a vykonané dôkazy teda proti sebe stojí výpoveď

obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popiera, a výpoveď poškodeného, ktorý oznámil spáchaný skutok
a jednak
v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, ostal konzistentný v tých častiach výpovede,
ktoré možno považovať za podstatné, aj v zmysle záverov znalkyne PhDr. Katy Piačkovej. Naopak,
z vykonaného dokazovania možno ustáliť záver, že kamerový záznam, na ktorého poskytnutie bol

vyzvaný E. F., nebol orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečený z dôvodu na strane samotného
obžalovaného. Upriamuje pozornosť súdu na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorej
rozpory boli odstraňované na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tomu, že pri výsluchu v prípravnom
konaní v procesnom postavení obvineného uviedol, že správcom kamerového systému je on, pričom
tento kamerový systém je zastaralý, prenáša iba aktuálny obraz a nearchivuje záznamy. Výpoveď

obžalovaného na hlavnom pojednávaní v tejto časti utvrdila názor obžaloby, že obžalovaný uviedol
vo svojom výsluchu v prípravnom konaní tendenčne nepravdivé skutočnosti týkajúce sa kamerových
systémov, pričom z dôvodu, že je majiteľom Koliby D., nebol dôvod na kontaktovanie iných osôb
za účelom poskytnutia kamerových záznamov (s výnimkou E. F. v zmysle ďalejuvedeného), pričom o osobe G. H. sa obžaloba dozvedela až na hlavnom pojednávaní z výpovede
svedka E. F.. Svedok E. F. bol orgánmi činnými v trestnom konaní oslovený ako prevádzkar Koliby
D., nie ako jej nájomca, nakoľko orgán činný v trestnom konaní o uvedenom právnom vzťahu nemal

vedomosť a zároveň to nevyplynulo ani z výpovede obžalovaného, ani z ostatných v prípravnom
konaní zabezpečených dôkazov. Práve výpoveď svedka E. F., ktorý bol v konaní pred súdom vypočutý
na základe návrhu obhajoby (poznámka prokurátorky o výsluchu tohto svedka nebola obžaloba pred
vykonaním hlavného pojednávania upovedomená), možno v súhrne vykonaných dôkazov, s poukazom
aj na okolnosti prípravného konania vo vzťahu k neposkytnutiu kamerových záznamov a

výpovedi obžalovaného, vyhodnotiť ako nedôveryhodnú, nakoľko je v právnom vzťahu s obžalovaným,
v istom smere je na ňom závislý, a aj v konaní pred súdom práve vo vzťahu ku kamerovému systému
uvádzal tvrdenia, ktoré sa následným dokazovaním na hlavnom pojednávaní ukázali ako nepravdivé,
a to minimálne v časti možnosti nahrávania kamerových záznamov, doby ich archivácie, závislosti
nahrávania kamerového systému na dodávke internetu a možnosti ich poskytnutia, a to s
poukazom na výpoveď svedka C. K. a písomným stanoviskom svedka G. H.. Postup súdu vo vzťahu

k zamietnutiu návrhu obžaloby na vypočutie svedka G. H. nepovažuje za správny, nakoľko práve jeho
výpoveďou by boli bez pochybností ozrejmené všetky skutočnosti týkajúce sa kamerových systémov,
hoci už záznam zo dňa 6.4.2024 nie je k dispozícii, čím by bolo možné okrem iného ešte dôslednejšie
vyhodnotiť vierohodnosť výpovede svedka E. F., a to v celom jej obsahu a zisťovať prípadné ďalšie
skutočnosti aj smerom k možnosti prístupu obžalovaného ku kamerovému systému a podobne. V

tomto smere je len listinný dôkaz, a to vyjadrenie svedka G. H.
z č.l. 215 nepostačujúci. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že to bol práve svedok E. F., ktorý
volalobžalovanému,žesavpriestorochgátrazakolibouD.nachádzanejakáosoba.SvedokE.F.sícevo
výpovedi uviedol, že sa s touto osobou nerozprával ani ju neidentifikoval, čím teda vypovedal v rozpore s
výpoveďou poškodeného, avšak zároveň vyvstáva pochybnosť, že obžalovaný mal s istotou len z tohto

telefonátu vydedukovať, že má ísť práve o poškodeného, ktorému na základe toho zavolal, hoci ho podľa
vykonaného dokazovania osobne poznal. Obžalovaný teda potvrdil, že poškodenému volal, pričom
ako vyplýva z výpovede poškodeného, obžalovaný mu volal na telefónne číslo, ktoré sa nachádzalo v
mobilnomtelefóne,ktorýmubolodcudzený.Vprípravnomkonaníboldozorujúcouprokurátorkoupodaný
návrh na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke

podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktorému sudca pre prípravné konanie Okresného súdu
Žilina vyhovel a príkaz vydal. Z oznámených dát od operátorov, ako aj z ďalších vykonaných
lustrácií vyplýva, že tento mobilný telefón nebol po dni spáchania skutku v prevádzke. A teda, aj tento
vykonaný dôkaz svedčí pravdivosti výpovede poškodeného, pokiaľ tvrdí, že mobilný telefón nemá. Vo
vyšetrovacom spise sa nachádza fotografia krabice mobilného telefónu, ktorú poskytol poškodený a

za pomoci ktorého bol odcudzený mobilný telefón identifikovaný vrátane IMEI. Pre úplnosť je potrebné
vysporiadať sa aj s výpoveďou svedka M. C. N., ktorého vypočutie na hlavnom pojednávaní navrhla
obhajoba. Táto výpoveď absolútne nesúvisí so žalovaným skutkom a považuje ju za nadbytočnú. Súd
uvedenému svedkovi aj položil otázky týkajúce sa toho, či je členom výboru poľovného združenia a či mu
písal poškodený e-mail dňa 6.4.2024 ohľadom skutku, pričom svedok vypovedal, že je členom výboru

poľovného združenia a že poškodený mu e-mail nepísal. V tomto smere však z dôvodu nevyhnutnosti
odstránenia prípadnej zámeny poukazuje na výpoveď poškodeného, kedy on netvrdil, že mal písať e-
mail výboru poľovného združenia, ale uviedol len „členom výboru“, pričom
v kontexte jeho spontánnej časti výpovede možno prijať záver o tom, že to mal byť výbor urbáru,
ktorý schvaľoval ťažbu dreva, nakoľko poškodený vo svojej spontánnej časti výpovede žiadne poľovné

združenie neuvádzal, nakoľko so spáchaným skutkom ani nesúvisí. Obžaloba teda s poukazom na
vyššie uvedené vyhodnocuje výpoveď poškodeného odlišne od záverov súdu, a to s poukazom
na vykonané dokazovanie, rešpektujúc závery znaleckého skúmania vierohodnosti poškodeného
znalkyňou PhDr. Katou Piačkovou a považuje ju za dôveryhodnú. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody
prokurátor navrhol, aby Krajský súd

v Žiline zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, aby ju
znovu prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie aj poškodený. Poukázal v ňom na to, že od
osobného podania trestného oznámenia policajný orgán SR ignoroval zaistenie miesta činu, zaistenie

trasologických stôp, nezhotovil fotograficky a písomne obhliadku miesta činu, nezaistil mobilný telefón,
ako aj označeného páchateľa k ďalším služobným úkonom. V priebehu konania vyšetrovaciemu
orgánu PZ SR na jeho vyzvanie predložil listinné dôkazy k predmetnému mobilnému telefónu, tento
ignoroval povinnosť zistiť, preukázať a potvrdiť lokalizáciu prostredníctvom IMEI kódu, ktoré slúži naidentifikáciu mobilného telefónu. Zákonný sudca mal počas predbežného prejednania obžaloby vec
vrátiť dozorovému prokurátorovi s pokynom a zameraním, aké úkony má vyšetrovateľ vykonať. Je toho
názoru, že v konaní bola objektívne preukázaná skutková podstata trestného činu krádeže. Žiadal, aby

krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a nariadil vo veci nové konanie.

Obžalovaný k písomným dôvodom odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný
súd správne vyhodnotil existujúcu dôkaznú situáciu a správne ho spod obžaloby oslobodil. V tomto
smere poukazuje na odvolanie spísané samotným poškodeným, ktorý správne vyhodnotil pasivitu

orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nezabezpečili či už priame alebo nepriame dôkazy, na
ktoré poškodený poukazuje v podanom odvolaní a ktoré by viedli k nepochybnému presvedčeniu
o jeho vine. Keďže však žiadne dôkazné prostriedky neboli produkované a nebolo ich možné zistiť
ani s odstupom času, konajúci súd nemal inú možnosť pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo, než
aby ho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr. por. Dôvody, ktoré zapríčinili pasivitu OČTK
v prípravnom konaní, ako aj dozorového prokurátora, nie je v danom štádiu konania vhodné dávať

jemu za vinu, resp. iným v konaní vypočutým svedkom. Zdôraznil, že trestné konanie je založené na
princípe preukázania viny obžalovanému zo strany OČTK a nie na princípe preukazovania neviny zo
strany obžalovaného. Nakoľko však konajúca prokurátorka absolútne odignorovala zásadu vymedzenú
v § 2 ods. 10 Tr. por., on nemal inú možnosť, než navrhnúť svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí.
Od začiatku trestného konania bolo zrejmé, že bude proti sebe stáť svedecká výpoveď poškodeného

a obžalovaného, a preto on nemal inú možnosť, než usvedčiť poškodeného z vedomých klamstiev,
ktoré uvádzal vo svojich neustále meniacich sa výpovediach, a to svedeckými výpoveďami svedkov,
ktorí vyvrátili detaily vo výpovediach poškodeného. Svedecké výpovede B., ako aj svedecká výpoveď
F. usvedčili poškodeného z vedomých klamstiev, s poukazom na čo okresný súd správne vyhodnotil
svedeckú výpoveď poškodeného ako nedôveryhodného. Nie je mu zrejmé, akými inými dôkaznými

prostriedkami mal poukázať na nedôveryhodnosť poškodeného, než svedeckými výpoveďami svedkov,
ktorých poškodený uviedol vo svojej výpovedi. Taktiež je nevyhnutné poukázať na návrh na doplnenie
dokazovania podaný poškodeným, v ktorom opísal jeho osobu ako veľmi nebezpečnú osobu. Uvedené
je v príkrom rozpore s tým, ako sa mal poškodený správať tesne po údajnom skutku. Pokiaľ mal
obavu z jeho osoby, prečo si nepýtal telefón na privolanie pomoci bezprostredne od akéhokoľvek

hosťa koliby D.. Prečo si telefón na privolanie pomoci nepýtal od svedka F.. Prečo podľa výpovede
svedka F. poškodený nevykazoval žiadne znaky rozrušenia, prípadne stôp po fyzickom násilí. Prečo
nevyžiadal lekársku pomoc. Jedinou odpoveďou na to je to, že sa nestal skutok, ktorý mu bol
kladený za vinu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť o absencii akéhokoľvek motívu na spáchanie
trestného činu. Celé konanie je sprevádzané podozrením poškodeného o údajnej neoprávnenej ťažbe

drevnej hmoty, ktorá mala byť ním spáchaná. Až po vznesení obvinenia, kedy bol kontradiktórnym
spôsobom vedený výsluch poškodeného, vyšlo najavo, že mal povolenie na ťažbu dreva samotným
poškodeným ako predsedom pozemkového spoločenstva a pod ťarchou situácie pri kladení otázok
si začal poškodený vymýšľať príbehy o tom, čo bolo dôvodom na jeho prítomnosť v areáli koliby D.
na pozemkoch, kde nemal čo robiť a na čo ho on upozornil s tým, aby tieto miesta ihneď opustil.

V tomto smere, naopak s postojom prokurátorky, chce upriamiť na svedeckú výpoveď M. C. N., ktorý
bol poškodeným dvakrát obvinený z páchania trestnej činnosti, pričom obe tieto konania nikdy neviedli
ani len k vzneseniu obvinenia. Z uvedenej výpovede chcel dokresliť morálny profil poškodeného, ktorý
je vo vzťahu k osobám, ktoré nepodľahli jeho snahe riadiť všetko naokolo, schopný podať opakovane
trestné oznámenie ako pomstu za to, že sa nepodrobili jeho vôli, resp. že nehlasovali za jeho prijatie do

poľovného združenia. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani to, že by poškodený vôbec
vlastnil mobilný telefón, ktorý mu mal byť odcudzený. Podané odvolanie podľa jeho názoru slúži ako
nástroj, ktorým sa prokurátorka snaží preniesť vinu za nezabezpečenie dôkazných prostriedkov na
neho. OČTK mali v rámci prípravného konania dostatočné nástroje, ako zabezpečiť kamerové záznamy
z miesta činu. Odhliadnuc od ich nečinnosti, poukázal aj na samotné vyjadrenia poškodeného, ktorý

uviedol, že incident sa mal odohrať mimo dosahu kamier. Stojí minimálne za úvahu, ako mohol
mať poškodený vedomosť o uvedenom tvrdení. Vysvetľuje si to tak, že poškodený si celú záležitosť
vopred dôkladne naplánoval s vedomím, aby nebolo možné získať žiaden dôkazný prostriedok, s tým,
že mu bude stačiť jeho svedecká výpoveď. Poučený z predchádzajúcich konaní s M. C. N. sa zrejme
domnieval, že to bude postačovať, avšak konajúci súd jeho príbehu neuveril. Pokiaľ v podanom odvolaní

prokurátor začína vymýšľať príbeh o odkázanosti svedka F. na jeho osobe, a teda o jeho snahe
o neposkytnutie súčinnosti, poukázal na chýbajúci motív pre takéto chovanie. Svedok F. má s jeho
obchodnouspoločnosťouuzavretúzmluvuadôvodomnajejukončenieistotneniejeprípadnékrytiejeho
trestnej činnosti. Opätovne dal do pozornosti, že pokiaľ bola nejaká skutočnosť OČTK neznáma aleboju bolo potrebné vysvetliť, mali na to dostatočný čas a on nemal nijaký motív na to, aby nebol k dispozícii
kamerový záznam. Poškodený aj svedok F. zhodne uviedli, že on nemá nijaký prístup k technológii, kde
je umiestnená technológia kamerových záznamov, preto akúkoľvek argumentačnú snahu prokurátorky

o nevyhnutnosti vypočutia svedka H. považuje v danom konaní za irelevantnú. Svedok F. bol v tomto
smere podrobený kladeniu otázok zo strany prokurátorky, pričom na položené otázky odpovedal rovnako
ako on. Svedok F. zároveň uviedol, že nikdy s ním nekomunikoval ohľadom kamerových záznamov zo
dňa, kedy sa mal odohrať skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Opakovane zdôraznil, že OČTK mali
v prípade nečinnosti svedka F. dostatočné možnosti na zabezpečenie kamerových záznamov, pričom ich

nevyužitie nemôže byť na jeho ťarchu, ktorú situáciu sa však snaží prokurátorka navodiť konštrukciami,
ktoré sú len jej domnienkami, aby zakryla možné pochybenia OČTK. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por.

K odvolaniu prokurátora

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom prvostupňového súdu podľa § 285 písm. a) Tr. por. krajský súd
poznamenáva, že výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. K dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. a)
Tr. por. krajský súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností

preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným

spôsobom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny a zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval
a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však
zásady zákonného procesu – § 2 ods. 7, práva na obhajobu – § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov
– 2 ods. 12 a rovnosti strán (kontradiktórnosti) – § 2 ods. 14. Súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému

rozsudku po bezchybnom procesnom postupe, v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré
tento proces upravujú.V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona. Závery okresného súdu, prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si
v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
odkazuje. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo

skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd
prvého stupňa v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli
vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom

došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom, v danom prípade,
v neprospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným
záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Prokurátor primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa

a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Legitímnym dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku nemôže byť len nové prejednanie
veci súdom prvého stupňa a bez ďalšieho rozhodnutie podľa predstáv jednej zo strán v konaní –

v prejednávanej veci odvolateľa. Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným
súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Odvolací súd
nezistil,žehodnoteniedôkazovsúdomprvéhostupňanebolozaloženénastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú

logickyodôvodnené.Vdôsledkutohtozistenianemôženapadnutýrozsudokzrušiťlenpreto,žeodvolateľ
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva prokurátora, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď
poškodeného A. B., ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdeného skutku. Na druhej strane
výpoveď obžalovaného C. A., ktorý spáchanie súdeného skutku v celom rozsahu popieral. Ďalší

svedkovia, vypočutí ohľadne skutkových okolností, neboli priamymi svedkami celého skutku.

Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu okresný súd musel precízne vyhodnotiť dve skupiny dôkazov,
najmä z hľadiska ich vierohodnosti, aby na ich základe mohol rozhodnúť o vine obžalovaného. Čo sa
týka hodnotenia dôkazov vo vzťahu k obsahu svedeckých výpovedí, odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s názorom okresného súdu
a oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu považuje za správny, zákonný, ktorý je aj logickým obrazom
existujúceho dôkazného stavu.V uvedených súvislostiach treba uviesť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení
výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej

výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri
hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov
v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať
aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom
nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu,

apretologickyiprávnevždymusíplatiťprezumpciapravdivostitvrdeniasvedka,atoaždookamihu,kým
nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny

obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,
ktorévosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujúvšetkyokolnostižalovanéhoskutkuaktoréusvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68).
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že
sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade

existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a súd sa musí oprieť o vierohodnosť jednej
alebo druhej skupiny dôkazov.

K otázke hodnotenia dôkazov v danej veci je treba pristúpiť z toho hľadiska, že jediným priamym
svedkom súdeného skutku je iba samotný poškodený A. B..

Vo vzťahu k výpovedi poškodeného odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani
konštantná judikatúra nevylučuje, aby bola výpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere
aj oznamovateľom trestného činu, použitá ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich
rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazom

preukazujúcim vinu obžalovaného. Ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy
dôkaz,preukazujúcivinuobžalovaného,bezďalšíchpodpornýchdôkazov(odbornévyjadrenie,znalecký
posudok,stopy,výpovedesvedkov,čilistinnédôkazy),musíbyťtentodôkaznýprostriedokjasný,logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca
vyvrátený.

V posudzovanom prípade okresný súd správne vyhodnotil, že verziu poškodeného v časti týkajúcej sa
buchnutia obžalovaného po rukách poškodeného, z ktorých mu mal vypadnúť mobilný telefón na zem,
ktorý si mal poškodený zodvihnúť, a následného založenia ľavej nohy obžalovaného za pravú nohu
poškodeného, udretia päsťou obžalovaného do ramena a lakťa poškodeného, následkom čoho mal

poškodený spadnúť na zem a mal mu pri tom vypadnúť mobil z ruky, ktorý si mal obžalovaný zobrať,
bezpečne a nepochybne nepotvrdzujú ďalšie v konaní vykonané dôkazy.

V prejednávanom prípade bolo podstatným dôsledné posúdenie otázky vierohodnosti svedeckých
výpovedí poškodeného, a to s uvážením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd z rovnakých dôvodov ako súd prvého stupňa výpovede poškodeného považuje za
nedostatočné na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Výpovede poškodeného vzhľadom na
existujúcu dôkaznú situáciu vyzneli v súhrne nejednoznačne a nepresvedčivo. Bolo by nadbytočné
opakovať skutkovo-dôkazný a právny rozbor odôvodnenia napadnutého rozsudku. Argumenty, ktorými
výpovede poškodeného spochybňuje súd prvého stupňa, považuje odvolací súd za relevantné.

Svedok poškodený A. B. uviedol, že na ten deň, kedy sa to stalo, si nepamätá, ale vie, že ten deň boli
voľby. Odvolil a išiel na D.. Vie, že v tom čase mal obžalovaný dať nejaké žiadosti na urbár na D. pre
seba aj pre nejakých vlastníkov na ťažbu palivového dreva. Oni tam ťažili a on tam vtedy zbieral podbeľ.
Oni potom odišli a poškodený sa išiel pozrieť na tú ťažbu, ako prebieha. Videl, že spílili drevo a guľatinu,

celú vozili do priestorov, kde má kolibu. Videl, že tam bolo aj zdravé drevo, nielen palivové drevo. Boli
tam aj nejaké vývraty a tie nechali tak. Keď to zistil, tak sadol do auta, auto mal dolu v dedine a vyšiel
hore na kolibu, kde to drevo vozili. Zaparkoval na parkovisku pred kolibou. Zišiel bokom do kancelárie
obžalovaného, tam ho nenašiel, tak vošiel dnu do jedálne do koliby, tam sa stretol s Csabom, tak saho spýtal, čo a ako, kde je obžalovaný. Spomínal mu, že kúpili koňa, ukazoval mu koňa a že kôň sa
zranil. Počul, že na gátri sa robí, preto išiel pozrieť ku tomu gátru a videl, že na gátri sa spracovávala
guľatina. Gátrista guľatinu spracovával na hranoly a ukladal ich nabok, tak to pofotil mobilným telefónom

Motorolou. Odišiel ďalej a bavil sa s tým E., to trvalo asi 5-10 minút. Volal mu obžalovaný, kde je, povedal
mu, že je na kolibe a obžalovaný mu povedal, že za chvíľu príde. Vzápätí prišiel a obžalovaný mu
povedal, „poď sem, poď sem“ a išiel do priestorov, kde má gáter, a povedal mu, že čo tam robil, ako
si dovolil tam fotiť. Ukazoval mu, že všetko je jeho, tie priestory, tie plochy okolo koliby a povedal mu
„daj sem ten telefón“. On mu povedal, že telefón je jeho, on mu povedal, aby vymazal tie fotky, tak

vybral telefón, že vymaže tie fotky. Následne obžalovaný pristúpil k nemu a ako stál, tak mu pristúpil
nohu zozadu, lakťom ho udrel do brady, padol na zem, pretočil sa, padol na dve ruky a telefón mu
vypadol z ruky asi jeden meter od neho. Obžalovaný zdvihol telefón, povedal mu „daj mi ten telefón“,
nič mu obžalovaný nedal. Potom mu povedal, „poď sem, poď sem, do tých priestorov, kde je gáter“
a videl, že vonkajší priestor kamerujú kamery, ale priestor gátra nekamerujú. Videl, že ide tam nejaká
pani aj s dieťaťom. Išiel na parkovisko, kde mal auto. Tam čakal obžalovaného. Obžalovaný tam za

ním neprišiel, počkal tam 10 minút, a keďže neprišiel, sadol do auta a išiel na obecný úrad na D., lebo
počítal, že tam bude niekto známy. Myslel si, že vo volebnej komisii bude G. B., on tam nebol, bol tam
L. F.. F. zavolal vonku a povedal mu, čo sa stalo. Poškodený doslova uviedol, že mu oznámil delikt, ako
sa odohral. Informoval na obecnom úrade zapisovateľku, že bol na D. a že prišiel o telefón a že nafotil
drevo. Myslel si, že tam bude nejaká hliadka. Policajtov tam nevidel, preto sadol do auta a išiel do B., tiež

tam policajtov nevidel, tak potom išiel do O. a tam to policajtom nahlásil. Potom tam prišiel aj s policajtmi
v ten istý deň, tam to pomerali, popozerali a kázali mu prísť na druhý deň. Keď prišiel domov, tak mailom
napísal členom výboru tú skutočnosť, čo sa mu stala. Svedok poškodený ďalej uviedol, že mobilný
telefón Motorola si kúpil v Hoteli Severan v Dolnom Kubíne, kde je predajňa, a to za 140,- eur, tvrdené
sklo stálo asi 10-12 eur a obal na mobil stál okolo 25-27 eur. Kupoval ho v auguste alebo v septembri,

tedapolrokapredskutkom.Svedokpoškodenýďalejvypovedal,žedňa6.4.2024bolnaobhliadkedreva,
ktoré pílil obžalovaný aj s inými osobami okolo 11.00 hod. a bol tam niekde v poraste. Ďalej uviedol,
že dňa 7.4.2024 boli v urbáre D. príslušníci polície, ktorí preverovali trestné oznámenia, ktoré dal na
obžalovaného. Svedok poškodený potvrdil, že na obžalovaného podal dvakrát trestné oznámenie a tieto
boli zastavené alebo odmietnuté. Takisto podával trestné oznámenie aj na M. N. z etického dôvodu,

nakoľko je to podvodník a trestné oznámenie bude podávať ďalej. Poškodený tiež uviedol, že nebol na
žiadnom ošetrení, ani v ten deň, ani deň potom, ako bol napadnutý. Policajt mu dal nejaký papier na
vyšetrenie, ale tento nevie, kde stratil.

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr.

por. vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so
skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového
stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom,

podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná,
o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky
k jednoznačnému záveru.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru

dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora
podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne
v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená

čo i len jedna z nich oprávnene a opodstatnene, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por.Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len
z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového
stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne

postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním
obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

Je nepochybné, že v prejednávanej trestnej veci od začiatku trestného stíhania bola situácia, keď
stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Riešením takejto situácie je povinnosť orgánov činných v trestnom

konaní vyčerpať uplatnenie všetkých dostupných prostriedkov na odstránenie možných rozumných
pochybností, že sa skutok nestal, prípadne ho nespáchal obvinený. Povinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní bolo postupovať nanajvýš opatrne a podrobiť postup prísnemu preskúmaniu
spoľahlivosti dôkazu – výpovede poškodeného.

V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s názorom obhajoby, že v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., štvrtá

veta, orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

V danej veci je nesporné, že prvostupňový súd a predtým ani procesné orgány prípravného konania

sa nemuseli ocitnúť v dôkaznej núdzi, pokiaľ by príslušné policajné orgány postupovali v súlade
s dôsledným a precíznym plnením si základných služobných povinností. Ako vyplýva zo spisu, orgány
prípravného konania nezabezpečili kamerový záznam z koliby D., ktorý mohol zachytiť miesto činu
v kritickom čase. Je nesporným faktom, že poškodený podal trestné oznámenie na obžalovaného dňa
6.4.2024 o 20.20 hod. Príslušný vyšetrovateľ až dňa 8.4.2024 písomne požiadal oprávnený subjekt

„Kolibu D.“ o poskytnutie kamerových záznamov z kamerového systému umiestneného na budove
reštaurácie B. D., D. XXX, snímajúce vonkajšie priestory reštaurácie, a to zo dňa 6.4.2024 v čase od
17.00 hod. do 18.00 hod. Vyšetrovateľ v žiadosti oprávnenému subjektu nestanovil žiadnu poriadkovú
lehotu na zaslanie predmetného kamerového záznamu. Obžalovaný ku kamerovým záznamom prvýkrát
vypovedal v prípravnom konaní dňa 15.4.2024, kedy uviedol, že kamery tam sú, ale nearchivujú, sú

poruchové. Orgány prípravného konania až do skončenia vyšetrovania t.j. do 24.1.2025 nepreverili
obhajobuobžalovanéhoohľadnekamerovýchzáznamov.Vôbecnezisťovaliskutočnosť,zakéhodôvodu
„koliba D.“, resp. jej zodpovedný pracovník nereagoval na vyššie uvedenú žiadosť vyšetrovateľa a
neposkytol mu kamerové záznamy.

Poškodený uviedol, že dňa 7.4.2024 boli v urbáre D. príslušníci polície, ktorí preverovali trestné
oznámenia, ktoré dal na obžalovaného. Zo spisu je však zistiteľné, že orgány prípravného konania
nezadokumentovali miesto činu, nevykonali obhliadku miesta činu, nezabezpečili fotodokumentáciu
z miesta činu.

Je tiež nesporným faktom, že orgány prípravného konania nezdokumentovali ani zranenia, resp.
stopy na tele poškodeného. Príslušný vyšetrovateľ už pri podávaní trestného oznámenia poškodeným
disponoval informáciou, že poškodený mal byť napadnutý obžalovaným lakťom do tváre – na sánku,
bradu, pričom úder bol takej intenzity, že mal spôsobiť až pád poškodeného na zem. Krajský súd
pripomína, že to, že nie sú poranenia s nutnosťou lekárskeho ošetrenia, ešte neznamená, že sa ten

nestal skutok. Je však dôležité, aby boli lekársky a hlavne policajne zaznamenané aj tie najmenšie
známky násilia na tele, všetky začervenania po fackách, úderoch, odtlačky od zovretia ramien alebo
krku rukami. Je tiež nesporné, že stopy po tupých poraneniach nemusia byť viditeľné ihneď, ale aj po
uplynutí niekoľkých hodín. Poškodený v tejto súvislosti vypovedal, že nebol na žiadnom ošetrení ani
v ten deň, ani deň potom, ako bol napadnutý. Policajt mu dal nejaký papier na vyšetrenie, ale tento

nevie, kde stratil.

Poškodený tiež uviedol, že po tom, ako mu obžalovaný pristúpil nohu, lakťom ho udrel do brady,
padol na zem, pretočil sa. Poškodený uviedol aj to, že ako padal na chrbát, tak sa stihol pretočiť,
aby nespadol na zátylok. Dopadol na ruky, bol otočený tvárou k zemi. V tejto súvislosti malo byť

preverené tvrdenie poškodeného, napr. previerkou výpovede na mieste, či pri uvedenom páde mohlo
dôjsť k zašpineniu bundy poškodeného na chrbte, ku ktorému sa vyjadroval svedok E. P. – policajt
prítomný pri podávaní trestného oznámenia. Previerkou výpovede, prípadne rekonštrukciou mohla byť
vyvrátená, resp. potvrdená obhajoba obžalovaného, ktorý v tejto súvislosti uvádzal, že svedok L. I.v kritický deň videl ležať na zemi poškodeného, ktorý sa mal nachádzať v hore, kde ťažili drevo,
a poškodený mu mal povedať, že zbiera prvosienky.

Výpoveď poškodeného v časti, že svedka F. si zavolal vonku a povedal mu, čo sa stalo, že mu „doslova“
oznámil delikt, ako sa odohral, svedok L. F. nepotvrdil. Svedok uviedol, že poškodený mu povedal
len to, že hľadá G. B. kvôli tomu, že mal predtým nejaký spor s A.. O aký konkrétny spor malo ísť,
nevie, malo k tomu dôjsť v ten deň. Poškodený vtedy prišiel dovnútra obecného úradu, videla ho
tam celá volebná komisia. Poškodený ho nepožiadal o poskytnutie mobilného telefónu, aby si mohol

zatelefonovať. Viditeľné zranenia si na ňom nevšimol.

Orgány činné v trestnom konaní mohli poškodeného vypočuť dôslednejšie k osobám, ktoré mal po
spáchaní skutku stretnúť a mal ich stretnúť minimálne šesť. V prípravnom konaní bol vypočutý len
svedok L. F.. Poškodený už v prípravnom konaní tvrdil, že videl gátristu spracovávať guľatinu na hranoly,
ktorého mal dokonca pofotiť mobilným telefónom. Poškodený tvrdil, že sa rozprával aj s vedúcim hotela

E.. Svedok E. F. bol vypočutý až na hlavnom pojednávaní a nepotvrdil skutočnosť, že sa v ten deň
rozprával s poškodeným. Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že na obecnom úrade mal
informovať zapisovateľku C., že bol na D. a že prišiel o telefón a že nafotil drevo. Bol tam aj nejaký
F.. Poškodený tiež tvrdil, že na parkovisku videl nejakú pani aj s dieťaťom. Uviedol aj to, že keď prišiel
domov, tak mailom napísal členom výboru tú skutočnosť, čo sa mu stala. Poškodený túto skutočnosť

mohol preukázať minimálne predložením emailovej komunikácie s členmi výboru, ktorú však doposiaľ
nepredložil. Aj prokurátor mohol navrhnúť vykonanie výsluchov uvedených svedkov, mohol navrhnúť aj
vypočutie svedkov – členov výboru urbáru, na ktorých poukazuje na strane 5 odvolania, či im poškodený
poslal spomínaný email, v ktorom ich mal informovať o tom, čo sa mu stalo.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd
neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,
ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,

a dôkazmi, ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného. Úlohou trestného súdu nie je
posudzovať obhajobu obžalovaného, ale rozhodovať o jeho (ne)vine, pričom musí samozrejme hodnotiť
ako dôkaz aj výpovede obžalovaného a ich vierohodnosť.

Krajský súd poznamenáva, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovanému dokázať. Je výlučne

vecou obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne. Ak prokurátor považuje obhajobu
obžalovaného za nedôveryhodnú, najmä v súvislosti s tým, ako vypovedal ku existencii kamerových
záznamov, že kamerové záznamy boli nefunkčné, prokurátor mal uvedenú okolnosť bez akýchkoľvek
pochybností preukázať práve zabezpečením kamerových záznamov. Orgány prípravného konania
mohli konať aj samy z úradnej činnosti a ihneď po podaní trestného oznámenia poškodeným, t.j. dňa

6.4.2024 mali ísť na miesto činu a zabezpečiť (ústne, písomne, emailom) kamerové záznamy v súlade
s ustanovením § 3 ods. 1 Tr. por. Z úradnej činnosti im muselo byť zrejmé, že kamerové záznamy
obsahujú relevantné informácie pre vyšetrovaný skutok. Ako bolo vyššie uvedené, o kamerové záznamy
požiadali písomne až dňa 8.4.2024, pričom podľa vyjadrenia poškodeného dňa 7.4.2024 boli v urbáre
D. príslušníci polície, ktorí preverovali trestné oznámenie, ktoré dal na obžalovaného.

Orgány činné v trestnom konaní mohli ihneď po podaní trestného oznámenia požiadať o lokalizačné
údaje odcudzeného mobilného telefónu. Z obsahu trestného spisu je zistiteľné, že vyšetrovateľ dňa
14.5.2024 (skutok sa mal stať 6.4.2024 – pozn. odvolacieho súdu) predložil dozorujúcemu prokurátorovi
návrh podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Dozorujúci prokurátor až dňa 31.5.2024 predložil príslušnému

súdu návrh na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke, vrátane lokalizácie mobilného telefónu. Sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na zistenie
a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke toho istého dňa, t.j. 31.5.2024. Zo
správ od mobilných operátorov nachádzajúcich sa v spise krajský súd zistil, že doba uchovávania
prevádzkových a lokalizačných údajov je 14 dní od požadovanej doby uchovania. Po ukončení lehoty nie

je technicky možné požadovanú lustráciu vykonať, požadované údaje sú automaticky anonymizované.

Za súčasnej dôkaznej situácie možno konštatovať, že v sústave priamycha nepriamych dôkazov chýba ďalší tak dôležitý dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že skutok
v rozsahu uvedenom v obžalobe sa stal.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy.
Vdanomprípadepodľanázorukrajskéhosúduneexistuježiadnynespochybniteľnýdôkazprevyslovenie
bezpečného a logického záveru o vine obžalovaného. Za teraz existujúcej dôkaznej situácie je preto
obžaloba neudržateľná a dôkazy, ktoré podľa názoru prokurátora mali svedčiť proti obžalovanému,
nepostačujú na to, aby z nich bolo možné spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného.

Poškodený aj podľa názoru krajského súdu logicky nevysvetlil dôvod, pre ktorý sa nachádzal na
súkromnompozemkuvpriestoroch„kolibaD.“.Najprvuvádzal,žefotodokumentáciuvokolíkolibysirobil
kvôli krádeži dreva, ktorá skutočnosť však nebola potvrdená. Tiež uvádzal, že fotodokumentáciu v okolí
koliby si robil zo zaujímavosti kvôli dedičskému konaniu, chce si postaviť zrub na Hutách a chcel vedieť,
akú kapacitu má gáter obžalovaného. S ohľadom na existujúcu dôkaznú situáciu, keď ide o tvrdenie

proti tvrdeniu, aj s prihliadnutím na obhajobu prezentovanú samotným obžalovaným a jeho výpoveď,
v danej veci možno pripustiť i ten záver, že obžalovaný poškodeného len požiadal, aby opustil súkromný
priestor, v ktorom poškodený nemal čo robiť, že ho nenapadol a nezobral mu mobilný telefón.

K znaleckému posudku súdnej znalkyne PhDr. Katy Piačkovej, podľa záverov ktorého všeobecná

vierohodnosť je zachovaná, špecifická vierohodnosť je zachovaná v medziach normy a poškodený
v podstatných rysoch reprodukuje to, čo prežil, nefabuluje, nemá dispozície k fantazijnému spracovaniu
údajov, krajský súd pripomína, že znalecké dokazovanie má špecifický charakter a zvláštne postavenie
medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným z možných dôkazov a podlieha hodnoteniu
rozhodujúceho orgánu ako každý iný dôkaz, t.j. súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe

starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R
40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne
viazaný.Nemôžesíceľubovoľnenahradiťodbornýnázorznalcavlastným,vdanejvecilaickýmnázorom,
ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku

opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné,
alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky
vyplývaztýchtopodkladov(R40/1972).Pochybnostiozáverochznaleckéhoposudkusamusiazakladať
na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa §
146 Tr. por. ( Rt 56/94 II).

Znalec podáva posudok iba o otázkach skutkových, a to len z hľadiska svojej konkrétnej znaleckej
odbornosti, ktorú nesmie prekročiť. Nie je pritom oprávnený robiť právne závery. Znalec sa nikdy nesmie
zaoberať otázkou viny alebo neviny obvineného
(R 18/1988 a R 43/1995). V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na judikatúru

(R 33/1981), v zmysle ktorej znalcovi neprináleží vykonávať hodnotenie dôkazov ani z hľadiska ich
vierohodnosti, ani v tom smere, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná. Ak vykonanie
dôkazov, na ktorých podklade má znalec podať posudok, je vo vzájomnom rozpore, znalec je povinný
vypracovať posudok s ohľadom na všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy.
V uvedených súvislostiach krajský súd uvádza, že pojmom vierohodnosť výpovede sa označuje miera

zhody výpovede so skutočnosťou. Vierohodná výpoveď zobrazuje udalosti presne, bez skreslenia tak,
ako skutočne prebehli. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo vierohodnosť je vlastnosť dôkazu,
pravdivosť je spätá s hodnotením výsledku vykonaného dokazovania, ktorá prislúcha súdu. S poukazom
na ustálenú súdnu prax (R 12/1987-II), znalec psychológ je povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti
posudzovanej osoby, ktoré môžu mať vplyv na jej vierohodnosť. Nemožno však hodnotiť vierohodnosť

výpovede svedka, prípadne posudzovať, ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia.

Krajský súd zdôrazňuje, že znalec psychológ sa vyjadruje k tomu, nakoľko konkrétna výpoveď svedka,
prípadne obvineného spĺňa psychologické kritériá vierohodnosti, preveruje, či má svedok motiváciu
podať lživú výpoveď a zaujíma ho postoj k celej veci. Spracuje prehľad znakov svedčiacich pre

vierohodnosť výpovede a znakov naznačujúcich nevierohodnosť určitých údajov a na záver uvedie,
ktoré znaky prevažujú. Znalec sa teda nevyjadruje k pravdivosti, keďže to je hodnotenie právne, iba
konštatuje, že posudzovaný je schopný podať pravdivú výpoveď.V okolnostiach danej veci krajský súd uzatvára, že aj napriek konštatovaniu súdnej znalkyne PhDr. Katy
Piačkovej, že u poškodeného je zachovaná vierohodnosť svedeckej výpovede – všeobecná i špecifická,
je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že svedecké výpovede jediného priameho svedka A. B.,

s uvážením všetkých okolností prípadu a po zhodnotení ich obsahu jednotlivo i v súhrne s ostatnými
vykonanými dôkazmi, sú ako celok nepresvedčivé a nehodnoverné a vzbudzujú rozumnú pochybnosť
o vine obžalovaného.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd nerealizoval ním predostreté
dôkazné návrhy, krajský súd uvádza, že navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou

povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrh strán konania
na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť,
aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby
sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade,

že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú
súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Súd prvého stupňa si splnil svoju povinnosť a riadne v písomnom odôvodnení rozsudku rozviedol svoje
argumenty, pre ktoré odmietol návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania.

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v danom
prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného. Nie

je síce vylúčené a skutočne to tak aj mohlo byť, že skutok sa stal, ako tvrdí obžaloba, ale len úvahy
a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine a v takom prípade je súd povinný aplikovať
zásadu in dubio pro reo.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy

vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu,
a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na uvedené zásady potom krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný

a oslobodzujúci výrok v súlade so zásadou „in dubio pro reo“.

K odvolaniu poškodeného

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho

nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodený A. B. si v prípravnom konaní uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody. Vzhľadom
k tomu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody
postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ex offo odkázal na civilný proces.

Ak podá poškodený odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol podľa § 288 ods.
3 Tr. por. odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces, ide o odvolanie podané
neoprávnenou osobou, a preto krajskému súdu neostávalo nič iné, než podané odvolanie poškodeného
zamietnuť podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (R 43/1967).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.