Uznesenie – Incidenčné spory ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204247
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123204247.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Moniky Šabľovej a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. X,
XXX XX D. E. F., právne zastúpená: JUDr. Viera Kubicová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 68, 821
08 Bratislava, IČO: 11 802 090, proti žalovanej: G. H. D., správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life
životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie

správcu Timonova 27, 040 01 Košice, právne zastúpená: DEMKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o určenie popretej pohľadávky, o
odvolaní žalovanej proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 29Cbi/3/2023-110 z 27. mája
2025 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 29Cbi/3/2023-110 z 27. mája 2025 v napadnutom II.
výroku tak, že žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej voči žalobkyni
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z Poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom
Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp.
zn. 31K/28/2017, uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 6.3.2018 do konkurzu vedeného na majetok
úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod
sp. zn. 31K/28/2017 v celkovej výške 5.020,02 eura, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým

číslom 2211, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je
jej veriteľom.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa
23.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018 dňa 29.1.2018.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Spotrebiteľské
centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce uplatnila svoju pohľadávku v konkurze.
Žalobkyni bolo dňa 8.2.2023 doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 28.11.2022
(ďalej len ako „Oznámenie“). Pohľadávka bola v zmysle Oznámenia popretá čo do právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia.5. Poukázala na § 23 ods. 1, § 28 ods. 2, § 32 ods. 3, 4 a § 199 ods. 9 ZKR a mala za to, že
základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 16.3.2018 a originálna lehota na popretie
pohľadávok uplynula dňa 16.4.2018. Následne dochádzalo k opakovanému predlžovaniu lehoty na

popretie pohľadávok uzneseniami súdu, ktoré boli zverejňované v Obchodnom vestníku SR. Podľa jej
názoru, aby súd uznesením účinne predĺžil lehotu na popretie pohľadávok musí dôjsť k rozhodnutiu o jej
predĺžení pred jej uplynutím. V opačnom prípade, uplynutím lehoty na popretie pohľadávok sa v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Túto
fikciu zistenia nie je následne možné zvrátiť predĺžením lehoty na popretie pohľadávok po jej uplynutí.

6. Poukázala na § 196 ZKR a § 238 ods. 1 CSP a uviedla, že v spojení s § 199 ods. 9 ZKR možno
prijať záver, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok malo byť v rámci plynutia lehoty
na popretie pohľadávok aj zverejnené v Obchodnom vestníku SR na to, aby malo účinok predĺženia
lehoty na popretie pohľadávok. A teda v spojení s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR je možné jednoznačne
konštatovať, že nejde len o spôsob (formu), akým sa majú rozhodnutia súdu doručovať. Doručenie

je dôležitou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíjajú následky rozhodnutia, a teda nedoručené
rozhodnutie nemôže mať účinky predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok. Ustanovenie § 32 ods. 4
ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“ správcovi lehotu. Nedoručením uznesenia o predĺžení lehoty na
popieranie nemôže prísť k predĺženiu lehoty a samozrejme ani k predĺženiu lehoty nedošlo.

7. K zverejneniu uznesenia o predĺžení lehoty po jej uplynutí došlo prvýkrát vo vzťahu k lehote,
ktorá uplynula dňa 16.7.2018. Aj následne vo vzťahu k ďalším uzneseniam došlo niekoľkokrát k
oneskorenému zverejneniu v Obchodnom vestníku SR. Zároveň, za predpokladu, že lehota by plynula
ďalej a bola ďalej súdom opakovane predlžovaná, tak najneskôr lehota, ktorá uplynula dňa 11.2.2022
nebola účinne predĺžená, a to z dôvodu, že uznesenie o predlžení lehoty bolo vydané dňa 14.2.2022

a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 18.2.2022, a teda súd ani nevydal rozhodnutie v lehote
na popretie pohľadávok.

8. Vzhľadom na fikciu zistenia prihlásenej pohľadávky správca nebol oprávnený pohľadávku po
11.2.2022, teda po uplynutí lehoty na popretie poprieť a z tohto dôvodu je jeho popretie neúčinné. V

zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR sa pohľadávka veriteľa považuje za zistenú v rozsahu, v akom
bola prihlásená.

9. Z opatrnosti poukázala na skutočnosť, že zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“) sa pri počítaní vyššie uvedených lehôt
neuplatní.

10. Mala za to, že ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky ustanovenia nevyplýva, že by sa toto
ustanovenie mohlo aplikovať aj na možnosť súdu predĺžiť lehotu na popieranie pohľadávok.

11.Žalobkyňapredložilasúdutabuľkuplynutialehôtvydanýchazverejnenýchuznesenísúduopredĺžení
lehoty, z ktorej po aplikácii týchto ustanovení vyplýva, že uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané
dňa 30.4.2021 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 7.5.2021 bolo vydané a aj zverejnené po
lehote na popieranie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.4.2021. Z tabuľky je zrejmé aj to, že ani súd

nevychádzal z aplikácie ustanovení lex corona, keďže vydal aj dve rozhodnutia počas plynutia jednej
lehoty. Popierací úkon žalovanej (správcu) tak bol urobený po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok.

12. Žalobkyňa (veriteľ) si prostredníctvom svojho zástupcu do konkurzu vedeného na majetok úpadcu
prihlásila pohľadávku v celkovej výške 2.020,02 eur (správne 5.020,02 eur, pozn. odvolacieho súdu)

pozostávajúcu z: a) istiny vo výške 4.604,59 eura, b) úrokov z omeškania vo výške 375,43 eura,
c) nákladov z uplatnenia vo výške 40,00 eur. Uviedla, že žalovaná (správca) poprela pohľadávku
žalobkyne (veriteľa) v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu, že
nárok vyplývajúci z prihlášky voči úpadcovi uplatnil zástupca žalobkyne (veriteľa) uvedený v prihláške
pohľadávky samostatne za seba, keďže nebolo z jeho strany ani zo strany žalobkyne (veriteľa)

preukázané plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu žalobkyne (veriteľa) na jej zastupovanie.
Nároky z uplatnenej prihlášky preto bolo podľa žalovanej (správcu) potrebné z dôvodu absencie aktívnej
vecnej legitimácie na strane zástupcu žalobkyne (veriteľa) uvedeného v prihláške v celom rozsahu a
výške poprieť, keďže ich v konkurze proti úpadcovi uplatnila osoba, ktorá ani potenciálne nedisponujeuplatneným hmotnoprávnym nárokom uvedeným v prihláške, resp. oprávnením na samostatnú
dispozíciu predmetnými hmotnoprávnymi nárokmi uvedenými v prihláške. Zástupca žalobkyne (veriteľa)
a ani žalobkyňa (veriteľ) nedoložili do spisu konkurzu a ani k rukám správcu plnomocenstvo na

zastupovanie, ktoré by oprávňovalo zástupcu žalobkyne (veriteľa) účinne signovať a uplatniť prihlášku
za žalobkyňu (veriteľa) do konkurzu voči úpadcovi a nebolo preukázané zákonné oprávnenie zástupcu
žalobkyne (veriteľa) uvedeného v prihláške v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku
žalobkyne (veriteľa) teda signovala a uplatnila osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za
popretého veriteľa (žalobkyňu). V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na § 29 ods. 1 a 6, § 30 ods. 1,

§ 32 ods. 1 a 9 ZKR a § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Výklad žalovanej (správcu) obsiahnutý v jej oznámení o popretí pohľadávky žalobkyne ohľadom
toho, že v prípade nepreukázania zastúpenia a absencie plnomocenstva ide priamo o úkon zástupcu a
nie zastúpeného, žalobkyňa považovala za nesprávny a rozporný s obsahom a výkladom Občianskeho
zákonníka, ako aj súdnej praxe.

14. Žalovaná tak poprela pohľadávku žalobkyne nielen po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, ale
z hľadiska jej obsahu aj v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky.
Žalobkyňa v čase podania prihlášky pohľadávky bola zastúpená zástupcom, ktorý za ňu prihlášku podal
- Spotrebiteľským Centrom, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce.

15. Žalobkyňa tvrdila, že pohľadávka žalobkyne (veriteľa) nebola popretá včas a fikcia jej zistenia
nastala najneskôr dňa 12.2.2022. Tvrdila tiež, že prihlášku pohľadávky žalobkyne nemožno v prípade
nepredloženiaplnomocenstvapovažovaťzapodanúsamotnýmzástupcom,alejepotrebnéjupovažovať
za podanú žalobkyňou (veriteľom). Taktiež, absencia plnomocenstva nemôže byť dôvodom popretia

pohľadávky žalobkyne, ale mala byť dôvodom na neprihliadanie na podanie žalobkyne, resp. jej
zástupcu ako na prihlášku pohľadávky.

16. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedla, že je zrejmé, že lehota určená
na popretie pohľadávky správcom podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) bola súdom
opakovane predlžovaná. Súhlasila s tým, že tzv. základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula
dňom 16.3.2018, avšak nesúhlasila so záverom žalobkyne v tom, že uznesenie o predĺžení lehoty na
popretie pohľadávok je potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok ako nevyhnutný predpoklad toho, aby toto uznesenie (rozhodnutie) malo relevantný účinok

pre predĺženie lehoty na popretie pohľadávok a lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa
11.2.2022 nebola účinne predĺžená z dôvodu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok
vydané dňa 14.2.2022 nebolo súdom vydané v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok. Poukázala
na § 32 ods. 4 a § 199 ods. 1 ZKR a uviedla, že zverejňovanie uznesení a iných písomností v
Obchodnom vestníku treba považovať iba za spôsob (formu) doručovania týchto uznesení a písomností

účastníkom konkurzného konania a iným osobám, o ktorých to ustanovuje ZKR (celkom zjavne z dôvodu
vyššieho počtu účastníkov týchto konaní). Doručenie uznesení a písomností však nemožno stotožňovať
s povinnosťou súdu rozhodnúť v jednotlivých veciach so spôsobom (formou) akým majú byť doručované,
a teda záver žalobkyne, že pre účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby
uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené v rámci plynutia lehoty na popretie

pohľadávok v Obchodnom vestníku, nevyplýva zo žiadneho z ustanovení ZKR. Žalovaná poukázala na
§ 199 ods. 5 ZKR a vo vzťahu ku skutočnosti, že na účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok
postačí len vydanie uznesenia (rozhodnutie) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie
v Obchodnom vestníku, aj na komentár k ZKR.

17. Žalovaná sa vyjadrila aj k zákonu č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej len „lex corona“) v súvislosti s plynutím lehôt. Žalovaná nesúhlasila so záverom
žalobkyne,želexcoronasapripočítanívyššieuvedenýchlehôtneuplatní.Konkurznékonaniejesúdnym
konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť

pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie
pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek
tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu. Napokon skutočnosť, že lex corona sa na
spočívanie resp. predĺženie týchto lehôt vzťahuje vyplýva aj zo stanoviska Okresného súdu Košice I zodňa 4.1.2023, ktorým súd vybavil podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu.
V závere stanoviska sa uvádza, že v predmetnom podnete (v jeho tabuľkovej prílohe - predlžovanie
lehoty na popieranie pohľadávok) nebol vôbec zohľadnený lex corona.

18. Žalovaná sa tiež oboznámila s tabuľkou plynutia lehôt žalobkyne a predmetný tabuľkový prehľad
považuje za nesprávny a vyjadrila sa prečo ho považuje za nesprávny. Ďalej sa vyjadrila, že iba
originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje
prejavenú vôľu zastúpeného. Na preukázanie uvedeného tvrdenia poukázala na uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 25.05.2015 pod sp. zn.: 5Sži/29/2014. Z uvedeného rozhodnutia analogicky vyplýva,
že pokiaľ splnomocnenec (Spotrebiteľské centrum) nepreukázal samostatne splnomocnenie konať za
žalobkyňu - veriteľku, bolo na mieste uzavrieť, že prihlášku podal vo vlastnom mene. Vo vzťahu k
názoru žalobkyne, že žalovaná by bola postupovala správne, ak by prihlášku pohľadávky považovala
za nepodpísanú, a teda bez splnenia náležitostí prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. f) ZKR, z ktorého
dôvodu malo byť správne na prihlášku neprihliadať, poukázala na Nález Ústavného súdu SR zo dňa

21.11.2019 pod č. k.: II. ÚS 165/2019-35, v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ okresný súd interpretoval §
29 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii tým spôsobom, že k prihláške pohľadávky
do reštrukturalizačného konania podpísanej zástupcom veriteľa je potrebné v zákonnej prihlasovacej
lehote priložiť originál plnej moci na zastupovanie, inak sa na prihlášku hľadí, akoby nebola podpísaná,
a preto na ňu nemožno prihliadať, považuje ústavný súd takýto výklad citovaného ustanovenia za

výsledok extrémne formalistickej aplikácie § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v
rozporespožiadavkouústavnesúladnéhovýkladuzákonovaostatnýchvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Okresným súdom poskytnutá interpretácia a aplikácia citovaného
zákonného ustanovenia bráni sťažovateľke v reálnom uplatnení jej základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva na prístup k súdu ako imanentnej súčasti základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V danom prípade bolo povinnosťou okresného súdu použiť
taký výklad citovaného ustanovenia, ktorý by uvedené základné práva sťažovateľky neporušoval, ale
garantoval.“ Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty postupovala vecne správne, ak pohľadávku
žalobkyne poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti i výšky, pričom na všetkých dôvodoch
popretia pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky zotrvala. Navrhla, aby súd prvej

inštancie žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobkyňu zaviazal na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

19. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Okresný súd Košice I
uznesením zo dňa 11.1.2018, sp. zn. 31K/28/2017 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rapid life

životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo
dňa 23.1.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,IČO:31690904.Naposledyboladofunkciesprávcuuznesenímzodňa
21.5.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2019 ustanovená G. H. D. (žalovaná). Žalobkyňa
ako veriteľka podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 6.3.2018 prihlášku do konkurzu na

majetok dlžníka. Prihláška pohľadávky bola zapísaná v zozname pod číslom 2211, v celkovej prihlásenej
sume 5.020,02 eura. Z oznámenia o popretí pohľadávky žalobcu datovaného dňa 28.11.2022 súd
prvej inštancie zistil, že žalovaná poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu v uplatnenej výške
a v nákladoch z uplatnenia pohľadávky, čo do právneho dôvodu, uplatnenej výšky a vymáhateľnosti.
Správkyňa v oznámení o popretí pohľadávky tiež uviedla, že ani popretý veriteľ ani zástupca veriteľa

(uvedený v prihláške) nedoložili do konkurzného spisu a ani k rukám správkyne plnomocenstvo, ktoré
by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa
do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie
zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa podpísala
osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa, preto prihláška a v nej uplatňovaná

pohľadávkajeuplatnenásamostatnezostranyzástupcuveriteľa(osoby,ktoráprihláškupodpísala)atáto
osoba nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku voči úpadcovi. Správkyňa poprela pohľadávku čo do
právneho dôvodu, výšky v celom uplatnenom rozsahu a do jej vymáhateľnosti.

20.Súdprvejinštancievecposúdilpodľa§28,§29§30ods.1,2,§32,§195,§196,§198,§199 zákona

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 666/2005, § 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a podľa § 1 a §
8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii.21. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že lehota na popieranie pohľadávok bola
predlžovaná riadne a včas a žalovaná poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej

lehote. Súd prvej inštancie posúdil popierací prejav správkyne za dôvodný. Správkyňa (žalovaná)
poprelapohľadávkužalobkynevcelomrozsahučodoprávnehodôvoduvzniku,výškyajvymáhateľnosti.
Správkyňa poukázala na to, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, ktoré by
oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do
konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie

zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa teda
signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou
uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je
držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže
úspešnesamostatnebezpreukázanéhohmotnoprávnehonároku,ktorýbynaňhoprešiel,účinneuplatniť
akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť

si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 262, 255 a 257 CSP a žalovanej ako
úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že úspešnou stranou sporu
je žalovaná, a preto by v zmysle citovaných ustanovení § 255 CSP jej prináležal nárok na náhradu

trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov
konania zobral do úvahy vyjadrenie žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd citlivo a spravodlivo pristupoval
k priznaniu nároku na náhradu trov konania stranám sporu, pretože má za to, že aj v prípade jej
úspechu v tomto spore (súd žalobe vyhovie), žalobkyňa by v konkurznom konaní nebola uspokojená
vzhľadom na nedostatok majetku konkurznej podstaty a existenciu iných pohľadávok proti podstate a

naopak, ak bude v spore neúspešná (súd žalobu zamietne), tak je od nej nespravodlivé očakávať, že
po strate životných úspor (platenie poistného) by bola ešte viac zaťažená platením trov tohto konania.
Po posúdení vyjadrenia žalobkyne a citovaných zákonných ustanovení, o nároku úspešnej žalovanej na
náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Výnimočný dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu súd prvej

inštancie videl v charaktere samotného sporu aj s poukazom na § 100 ods. 2 ZKR, charaktere strán
sporu a charaktere vzniku právneho vzťahu medzi žalobkyňou a úpadcom a rozhodnutie vychádza aj z
účelu odstránenia tvrdosti zákona voči žalobkyni, ktorá ako poistenec úpadcu danú situáciu nezavinila.

23. Proti výroku II. napadnutého rozsudku podala odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, t.j., z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Výrok I. rozsudku nadobudol právoplatnosť 24.7.2025 a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

24. Žalovaná v odvolaní uviedla, že incidenčné konanie nemožno bez ďalšieho zaradiť k takým druhom

súdnych konaní, kde by existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa bola daná jeho charakterom. Ak
by tomu tak malo byť, viedlo by to nevyhnutne k dôsledku, že úspešným stranám incidenčných konaní
by prakticky v každom takomto spore nebola priznaná náhrada trov konania. Tento dôsledok sa však vo
vzťahu k incidenčným konaniam neprejavuje.
Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že stratila svoje životné úspory toto tvrdenie nijako nepreukázala, svoje úspory

mohla žalobkyňa uchovávať na sporiacom účte v banke podliehajúcom zákonnému systému ochrany
vkladov uložených v bankách. Uzavretie kapitálového životného poistenia, ktoré poistenému neprinieslo
želateľný výsledok, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Takýmito relevantnými okolnosťami sú
osobné, majetkové a zárobkové pomery strán konania. Tieto pomery však nijako preukázané neboli. Nie
je akceptovateľné, aby nepriznanie náhrady trov konania bolo odôvodnené iba všeobecnou konštatáciou

o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, bez precízneho vysvetlenia, ktoré konkrétne a
bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú, že žalobkyňa by nebola schopná nahradiť žalovanej
trovy konania, resp. by bola schopná ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Bez takéhoto vyhodnotenia
je rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej nepreskúmateľné.

25. Žalobkyňa, ktorej bolo doručené odvolanie na vyjadrenie 31.7.2025 sa k odvolaniu nevyjadrila.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, beznariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

27. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobkyne voči žalovanej
o určenie popretej pohľadávky z poistnej zmluvy vo výške 5.020,02 eura. Súd prvej inštancie žalobu
zamietolaonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§255a§257CSPtak,žeúspešnejžalovanejnepriznal
nárok na náhradu trov konania.

28. Odvolací súd uvádza, že aplikácia § 257 CSP je výnimkou zo zásad zodpovednosti, ktoré sa aplikujú
pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 a § 256 CSP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších autorít (napr. nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo/67/2010, uznesenia Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 3MCdo/46/2012)
musí byť preto aplikácia ustanovenia § 257 CSP vždy náležite odôvodnená, pričom súd musí pri

rozhodovaní osobitne skúmať existenciu majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných
pomerov strán sporu ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní
(R24/1964).

29. Žalobkyňa videla dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v okolnostiach prípadu, keď sa

javí ako neprimerane tvrdé, aby ako poistenec úpadcu, ktorý prišiel o svoje úspory v dôsledku zlyhania
iných subjektov, bol povinný nahrádzať trovy konania žalovanej.

30. Odvolací súd uvádza, že aplikácia § 257 CSP bez dôsledného a predovšetkým individualizovaného
skúmaniajejpredpokladov,niejemožná.Preposúdeniepovinnostinanáhradutrovkonaniajezozákona

primárne aplikovateľná zásada zodpovednosti za výsledok konania. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
dôvodmi popretia pohľadávky žalobkyne žalovanou, pretože žalobkyňa prihlásila svoju pohľadávku do
konkurzu vadne. Za takýchto okolností nepostačuje na diskvalifikáciu § 255 CSP neexistencia zavinenia
žalobkyne na vzniknutej situácii, či porušenie povinností inými subjektami. Ak chcela žalobkyňa
dosiahnuť neuloženie povinnosti nahradiť trovy konania druhej sporovej strane, bolo žiadúce tvrdiť,

ale tiež preukázať existenciu osobitných osobných, majetkových či iných dôvodov, pre ktoré trovy
žalovaného nemôže nahradiť a ktoré by postup podľa § 257 CSP odôvodňovali. Z obsahu spisu takéto
skutkové tvrdenia žalobkyne nevyplývajú.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil

rozhodnutie v napadnutom II. výroku o trovách konania.

32. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

33.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).