Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010469
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3520010469.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška
a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XX,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry

Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 06. februára 2025 pod sp. zn. NM-2T/91/2020, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18. novembra 2025 v Trenčíne jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn.

NM-2T/91/2020 zo dňa 06. februára 2025 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len
„obžalovaný“) podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom Pv 460/20/3304-41 zo dňa 22.12.2020, doručenej súdu dňa 23.12.2020, pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že dňa 4.8.2020 v čase približne o 16:10 h obci D., E. potom ako vystúpil pred rodinným domom

č. XX zo svojho osobného motorového vozidla sa slovne vyhrážal poškodenej G. H., ktorá vtom čase
stála pred susedným rodinným domom č. XX, a to takým spôsobom, že jej uviedol, že ju zabije, zabije
aj jej syna I. H., ktoré vyhrážky poškodenej uviedol opakovane, na čo sa otočil smerom k tam stojacim
vnúčatám poškodenej, pričom k týmto uviedol, že zabije aj tých panghartov, na čo odišiel do vnútorných
priestorov domu č. XX
v obci D. E., čím svojim konaním vzbudil dôvodnú obavu u poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, ako u

osoby vyššieho veku o jej život a zdravie, ako aj o život
a zdravie jej blízkych osôb, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
ktoré odôvodnil v rámci písomného odôvodnenia odvolania zo dňa 24. marca 2025 doručeného
súdu prvého stupňa 26. marca 2025, v rámci ktorého uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou

súdu v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nestotožňuje sa s konštatovaním okresného súdu
o existenciách rozporov vo výpovediach poškodenej a svedka J., a to či už vo vzťahu k priebehu
skutku, ani vo vzťahu k vysloveným vyhrážkam. Podľa prokurátora sa súčasne nie je možné stotožniť
ani s hodnotením vykonaných dôkazov – fotodokumentácie a kamerového záznamu z času skutku,
keď uvedené dôkazy zachytávajú dej po spáchaní skutku a nie z času skutku, a tak nie je možné
dôvodiť z uvedených dôkazov, že skutok sa nestal, keď tieto nezachytávajú dej skutku. Vo vzťahu

k nejasnostiam, neúplnostiam a rozporom vo výpovediach prokurátor poukázal na časový odstup od
skutkuaoslabeniepamäťovejstopyusvedkovstýmspojené.Zuvedenýchdôvodovpovažujeprokurátornapadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný. Záverom navrhol podľa § 321 odsek 1 písm. b), c) Tr.
poriadku zrušiť napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal

a rozhodol.

V písomnom podaní zo dňa 03. novembra 2025 (vyjadrenie k odolaniu prokurátora) obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a tiež
s odôvodnením tohto rozsudku. Práve naopak argumentáciu prokurátora v písomnom odôvodnení jeho

odvolania považuje za účelovú a bez právnej relevancie. Je toho názoru, že napriek skutočnosti, že
prokurátor nevidí rozpory vo výpovediach poškodenej a svedka J., ktorí majú obžalovaného usvedčovať
zo spáchania trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, možno konštatovať, že tieto výpovede sú
rozporné nielen navzájom, ale aj s inými vykonanými dôkazmi. Upozornil na zmeny vo výpovediach
týchto svedkov v priebehu trestného konania a ich vzájomné rozpory. Súčasne konštatuje, že sa nie
je možné stotožniť s tvrdením prokurátora, že kamerový záznam zachytáva až časový úsek po skutku,

a tak nepreukazuje nevinu obžalovaného. Poukázal na skutočnosť, že poškodená a svedok J. uvádzali,
že k vyhrážkam došlo hneď po tom, čo vystúpil z auta, preto vyššie uvedené tvrdenie neobstojí.
Na druhú stranu zdôraznil, že to bol práve obžalovaný, ktorý v priebehu celého trestného konania
zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, a táto je podporená aj zabezpečeným kamerovým
záznamom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu odvolanie prokurátora

ako nedôvodné podľa § 319
Tr. poriadku zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za
splnenia všetkých procesných podmienok v rámci konečného návrhu uviedol, že sa i naďalej stotožňuje

s odvolaním podriadeného prokurátora i s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom odôvodnení a navrhuje
rozhodnúť spôsobom tam uvedeným.

Obžalovaný právom konečného návrhu navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr.
poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 18. novembra 2025, na podklade v zákonnej lehote podaného
odvolania preskúmal podľa § 317 odsek 1
Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku o oslobodení obžalovaného

spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371
odsek 1 Tr. poriadku. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa§371odsek1Tr.poriadku.Nazákladevykonaniasvojejprieskumnejpovinnosti
v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo

inak prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné.

Krajský súd v posudzovanom prípade bol na podklade podaného odvolania prokurátora viazaný
prieskumnou povinnosťou vo vzťahu k rozsudku prvostupňového okresného súdu a takto zistil, že
prvostupňový okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy na

hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10
Trestného poriadku je daný aj dôvodný záver o tom, že už neexistuje žiaden iné relevantný a súčasne
dostupný dôkaz, ktorý by nebol
v napadnutom konaní vykonaný.

Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností
orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 odsek 10 Tr. poriadku nie je procesnou chybou
v zmysle § 241 odsek 1 písm. f) Tr. poriadku, resp.
§ 244 odsek 1 písm. h) Tr. poriadku a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a
vrátení veci prokurátorovi naposledy označených ustanovení. Sankciou v tomto prípade predstavuje

neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým
zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok podľa
§ 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. poriadku, alebo skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu
v prospech obžalovaného (viď judikátR 118/2014).

Aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky

dokazovania vykonaného pred súdom nie sú jednoznačné a neexistuje ucelená reťaz tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa
§ 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodiť spod obžaloby (viď judikát R 14/1964).

Krajský súd uvádza, že odvolaním prokurátor v podstate napádal spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov súdom prvého stupňa pred ním na hlavnom pojednávaní. Vstupovať však do tohto jeho
hodnotenia, s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. zákona, možno len skutočne výnimočne,
len ak by toto hodnotenie bolo v príkrom rozpore s ustanovením, ktoré dôsledne zaväzuje súd prvého
stupňa pri uvedenom procesnom postupe, prípadne, ak by jeho hodnotenie dôkazov bolo v zásadnom
rozpore s princípmi elementárnej logiky, avšak v posudzovanom prípade tomu rozhodne tak nie je

(práve naopak), pretože okresný súd zrozumiteľne, presvedčivo a akceptovateľne zákonným spôsobom
hodnotil a dospel k správnemu a zákonnému záveru o tom, že nie je možné, bez akýchkoľvek
rozumových pochybností (o to skôr ak súd dôsledne prihliada na už spomínanú platnú zásadu trestného
procesu„indubioproreo“)konštatovať,žekspáchaniutrestnejčinnosti,kladenejzavinuobžalovanému,
došlo.

V preskúmavanej trestnej veci po podaní obžaloby a vykonaní dokazovania na súde prvého stupňa
preukázateľne vznikli závažné pochybnosti, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a to
napriekskutočnosti,žesúdprvéhostupňaskutočnevykonalrozsiahledokazovanievtejtootázke,pričom
je zrejmé, že jedinými dôkazmi, z ktorých vyplývalo, že sa mal stať skutok, pre ktorý bol obžalovaný

stíhaný, sú výpovede poškodenej a svedka J.. Uvedené dôkazy však ani podľa krajského súdu
nevytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich bez akýchkoľvek pochybností, že došlo ku skutku,
ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Z vykonaného dokazovania totiž jednak vyplynulo, že medzi
poškodenou a svedkom J. na strane jednej a obžalovaným existujú dlhotrvajúce antagonistické vzťahy
vdôsledkususedskýchsporov,jepretoajprihodnoteníichvýpovedípotrebnéktýmtopristupovaťkriticky

a hodnotiť ich aj s prihliadnutím na túto okolnosť. Súčasne v neprospech hodnovernosti týchto výpovedí
nasvedčujúajviacerérozporyvovýpovediachtýchtosvedkovvovzťahukichskoršímvýpovediam,aleaj
navzájom a vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom. Aj keď krajský súd akceptuje vyjadrenie prokurátora
poukazujúce na časový odstup výpovedí týchto svedkov na hlavnom pojednávaní a s tým spojené
oslabenie pamäťových stôp, je však na druhú stranu potrebné zdôrazniť, že svedkovia neuviedli, že si na

dané okolnosti nepamätajú, ale popisovali ich odlišne, a to nielen navzájom, ale aj vo vzťahu k vlastným
skorším výpovediam. Súčasne hodnovernosť výpovede poškodenej je ďalej znižovaná aj jej tvrdením
zo dňa 20. septembra 2020, týkajúceho sa opätovného vyhrážania sa obžalovaného, ktoré bolo v plnom
rozsahu vyvrátené. Vo vzťahu k okresným súdom vykonanému dôkazu – kamerovému záznamu, krajský
súd uvádza, že spochybniť relevantnosť tohto dôkazu nie je možné výlučne na podklade jeho rozporu

s výpoveďami poškodenej a svedka J., a to o to skôr keď je v súlade s inou verziou skutkového deja
vyplývajúcouzinýchvykonanýchdôkazov.Ajkeďkamerovýzáznampredloženýobžalovaným,skutočne
nie je dôkazom, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že k skutku nedošlo, jedná sa
bez akýchkoľvek pochybností o dôkaz podporujúci výpoveď obžalovaného (ktorá bola na rozdiel od
vyššie uvedených svedkov konštantná v priebehu celého trestného stíhania). Verzia obžalovaného je

ďalej podporovaná aj obsahom výsluchu svedkyne B., ktorý je práve naopak v rozpore so svedeckými
výpoveďami poškodenej a svedka J..

Aj keď sa odvolací súd nie úplne stotožňuje s vyjadrením okresného súdu, že vykonané dokazovanie
bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že skutok popísaný v obžalobe sa nestal (vzhľadom na vyššie

uvedené pochybnosti o výpovediach poškodenej a svedka J.), je na mieste stotožniť sa s konštatovaním
okresného súdu, že výsledkom riadne vykonaného dokazovania je dôkazná situácia, keď jedinými
relevantnými dôkazmi svedčiacim v neprospech obžalovaného, sú výpovede poškodenej a svedka
J.. Uvedený svedkovia v priebehu trestného konania pozmeňovali a na hlavnom pojednávaní boli
uvedené výpovede nielen v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ale aj ďalšími vykonanými dôkazmi.

Hodnovernosť uvedených svedkov preto bola okresným súdom dôvodne spochybnená. Uvedené
spôsobilo v konaní pohľadu obžaloby stav dôkaznej núdze. Tento stav odôvodňuje aplikáciu dôkaznej
zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) pri hodnotení dôkazov, ktorá
sa odvíja od základnej zásady trestného konania, ktorým je prezumpcia neviny. Z tejto vyplýva, ženedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, čo sa v súdnom konaní spravujúcom
sa akuzačnou zásadou, v dôsledku ktorej nositeľom dôkazného bremena (vo vzťahu k usvedčeniu
páchateľa z trestného činu) je prokurátor, musí nevyhnutne prejaviť oslobodzujúcim verdiktom.

Súd I. stupňa tak za zistenej dôkaznej situácie dospel k správnemu záveru, keď obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
nazákladenáležitezistenéhoskutkovéhostavuveciavsúladesozákonom,pretoodvolanieprokurátora
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.