Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124215259
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124215259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky A. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, trvale bytom B. - F., G. H. XXXX/XX, zastúpenej právnou zástupkyňou
JUDr. Luciou Alakšovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 276/46 a otca I. J. B., nar.
XX.X.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom K. L., G. M. N. XX/XX, o návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/151/2024-104 zo dňa 30. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol tak, že sa zvyšuje vyživovacia
povinnosť otca k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na sumu
vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2024, ktorú je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Podľa v poradí druhého výroku dlh otca na zameškanom

zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2024 do 31.05.2025 pre maloletú A. vo výške 400,- Eur
otcovi povolil splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do
úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. V poradí tretím výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, zo dňa 15.02.2023, č. k.
34P/186/2022-73 vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej A.. O nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí štvrtým výrokom tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. z doterajšej sumy 100,- Eur na 250,-
Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a jeho odôvodnenie, stanovisko otca maloletej a
kolízneho opatrovníka, rozsah vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením
s návrhom, mzdovým listom manžela matky, faktúrou na 80,- Eur na doučovanie, potvrdením o návšteve
školy SPŠ, potvrdením o platbe 40,- Eur, dokladmi o cestovnom, pokladničnými dokladmi, DP matky

za rok 2023, správou ÚPSVaR z č.l. 49 spisu, potvrdením o dávkach vyplácaných matke, potvrdením
o príjme otca a mzdovými listami, záznamom z ISR, výplatnou páskou otca, potvrdením o príjmoch
manželky otca, Vyjadrením otca zo dňa 29.05.2025, daňovým priznaním matky za rok 2024, potvrdením
omzdemanželamatky,potvrdenímosplátkenastužkovú,rozpisompríjmovavýdavkovotca,výplatnýmipáskami otca, lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského
registra, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 34P/186/2022, z neho zistený skutočný stav veci, ktorý
právneposúdilzaaplikácie§62ods.1až5,§75ods.1,§77ods.1,§78ods.1Zákonaorodinevspojení

s § 217 ods. 2 , § 232 ods. 4 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. Okresný súd mal za zistené, že maloletá A. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.? k. 11C/130/2011-29 zo dňa
29.11.2011 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloletá A. a jej starší,

v tom čase maloletý, brat J., zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v
týždenných intervaloch a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 70,- Eur a na výživu
maloletého J. sumou 80,- Eur mesačne s platením k rukám matky detí.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/59/2013-115 zo dňa 4.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/5/2014-134 zo dňa 20.3.2014 bol zmenený
predchádzajúci rozsudok vo výrokovej časti o výživnom tak, že výživné sa počas trvania striedavej

osobnej starostlivosti o deti neurčilo.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/186/2022-73 zo dňa 15.2.2023 bola zmenená úprava
rodičovských práv a povinností k maloletej A. a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola
maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A.
sumou 100,- Eur mesačne. Syn J. naďalej zostal v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá A. 14 rokov a bola žiačkou 8. ročníka ZŠ.
Navštevovala tanečný krúžok s poplatkom 32,- Eur mesačne a chodila na doučovanie AJ s poplatkom
80,- Eur mesačne. Jej cestovné výdavky matka vyčíslila v sume 50,- Eur mesačne a náklady na mobil
20,- Eur mesačne. Navštevovala alergologickú ambulanciu a užívala lieky v hodnote 20,- Eur štvrťročne.
Matka maloletej bola vydatá, bývala v spoločnej domácnosti s manželom, s maloletou A., striedavo

u nej býval spoločný 17-ročný syn J. a v pestúnskej starostlivosti mali s manželom 2-ročné dieťa.
Bývali v rodinnom dome jej manžela a ich náklady bývania predstavovali 200,- Eur mesačne. Matka
maloletej bola živnostníčka, pracovala ako manikérka a pedikérka a príjem podľa jej udania bol 650,-
Eur mesačne netto. Podľa daňového priznania za rok 2022 dosiahla príjmy zo živnosti 7.201,- Eur,
výdavky predstavovali 5.190,14 Eur, základ dane čiastkový predstavoval 2.010,86 Eur a základ dane

znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0,-Eur. Poberala prídavky na dve deti. Jej manžel zarábal
cca 1.600,- Eur mesačne. Okrem maloletej A. mala matka ešte vyživovaciu povinnosť k 17-ročnému
synovi J., ktorého mali účastníci v striedavej osobnej starostlivosti. Matka vlastnila auto zn. Škoda Karoq,
r.v.2021.
Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného ženatý, býval v spoločnej domácnosti s

manželkou, ich dvoma spoločnými deťmi (7-ročný G. a 3-ročný L.), striedavo s nimi býval 17-ročný
syn J., ktorého mali účastníci v striedavej starostlivosti a striedavo s nimi býval maloletý syn jeho
manželky M.. Bývali v 3-izbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve otca a ich náklady bývania predstavovali
200,- Eur mesačne + elektrika 80,- Eur mesačne a splátky hypotekárneho úveru 320,- Eur mesačne.
Bol zamestnaný ako systémový inžinier s mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 1.800,- Eur

netto vrátane daňových bonusov, ale podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa O. H. jeho priemerný čistý
mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 01/ - 12/2022 predstavoval 1.915,78 Eur. Okrem maloletej A.
mal ešte vyživovaciu povinnosť k 17-ročnému synovi J. a k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z
jeho trvajúceho manželstva, k mal. G., nar. v r.XXXX, a k mal. L., nar. v r. XXXX,. Jeho manželka bola po
ukončení rodičovskej dovolenky evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberala

žiaden pravidelný príjem a mala len krátkodobú dohodu. Otec vlastnil 3-izbový byt a auto zn. Fiat Scudo
r.v. 2007.

4. Okresný súd zistil, že v súčasnosti maloletá A. býva s matkou, s otcom sa stretáva pomerne zriedka,
aktuálne u neho neprespáva. Má XX rokov a je žiačkou 1. ročníka E. G. školy v L. K. P.. Jej stravné

v školskej jedálni predstavuje 40,- Eur mesačne a cestovné výdavky predstavujú 30,- Eur mesačne,
v škole sa skladajú na stužkovú po 20,- Eur mesačne, chodí na doučovanie AJ s poplatkom 80,- Eur
mesačne. Je vedená v alergologickej a kožnej ambulancii, užíva lieky v hodnote 30,- Eur mesačne a
chodí na kozmetiku. Maloletá bola v tomto školskom rodu na lyžiarskom výcviku, ktorý stál 140,- Eur a
lyže stáli 50,- Eur. Náklady na mobil má 20,- Eur mesačne. Pre problémy s chrbticou, teraz chodí na

špeciálne cvičenia 1x týždenne s nákladmi 7,- Eur/cvičenie. Má ďalšie bežné výdavky primerané veku.

5. Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom, s maloletou A., s mal. J., ktorého majú s manželom
v pestúnskej starostlivosti a striedavo u nej býva spoločný syn účastníkov J.. Bývajú v rodinnom dome jejmanžela a ich náklady bývania predstavujú 230,- Eur mesačne, 80,- Eur za internet a paušály mobilov
v domácnosti, voda 80,- Eur polročne, odvoz odpadu 90,- Eur ročne. Aktuálne je zo zdravotných
dôvodov maloletého J., nar. v r. 2020, ktorého majú v pestúnskej starostlivosti, na predĺženej rodičovskej

dovolenke a poberá rodičovský príspevok 350,- Eur mesačne. Príspevok štátu na dieťa v pestúnskej
starostlivosti poberá jej manžel vo výške 220,- Eur mesačne. Matka poberá prídavky na tri deti (mal. A.,
mal. J. a plnoletý J.) spolu vo výške 180,- Eur mesačne, má príjem zo živnosti ako manikérka a podľa
vlastného udania tak zarobí v priemere 300,- Eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2024 jej
príjem zo živnosti predstavoval 3.836,- Eur, výdavky predstavovali 2.574,57 Eur, základ dane čiastkový

predstavoval 1.261,43 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0,- Eur. Okrem
maloletej A. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi účastníkov J., nar. v r. XXXX, ktorý končí
strednú školu a má v úmysle pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu a býva striedavo u oboch rodičov.
Manžel matky zarába podľa jej udania cca 1.900,- Eur mesačne netto, spláca hypotekárny úver po 500,-
Eur mesačne. V domácnosti majú dve osobné autá.

6. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti s jeho manželkou, s ich dvoma maloletými deťmi,
striedavo u neho býva spoločný syn účastníkov J. a maloletý syn jeho manželky M.. Bývajú v 3-izbovom
byte otca, kde náklady bývania predstavujú 250,- Eur mesačne + elektrika 76,- Eur mesačne + internet,
mobily a TV spolu 150,- Eur mesačne + odvoz odpadu 250,-Eur ročne. Je zamestnaný ako systémový
inžinier s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 1.400,- Eur mesačne

vrátane daňového bonusu na jeho dve maloleté deti, bez daňového bonusu jeho mzda predstavuje
1.200,- Eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa O. H., priemerný čistý mesačný príjem otca
zisťovaný z obdobia od 01 - 12/2024 predstavoval 1.976,92 Eur; podľa výplatných pások za obdobie
od 05/2024 do 04/2025 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 1.776,40 Eur, pričom z
výplatných pások je zrejmé, že od začiatku školského roka 2024/2025, teda od 09/2024 mu mzda

poklesla a v školskom roku 2024/2025 jeho priemerný čistý mesačný príjem podľa výplatných pások
predstavuje1.587,58Eurvrátanedaňovéhobonusu200,-Eurnajehodvemaloletédeti.Okremmaloletej
A. má otec vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi účastníkov J., nar. v r. XXXX, ktorý býva striedavo
u oboch rodičov a k dvom maloletých deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva, k maloletému
G., nar. v r. XXXX, a k maloletému L., nar. v r. XXXX,. Vlastní 3-izbový byt, v ktorom bývajú a spláca

ohľadom neho hypotekárny úver po 405,- Eur mesačne a vlastí auto zn. Ford r.v.2019 a motorku Suzuki
r.v. 2009. Splácajú spotrebný úver po 160,- Eur mesačne. Manželka otca je podľa jeho udania stále bez
trvalého zamestnania a pracuje aspoň na dohody so zárobkom v priemere 250,- Eur mesačne.

7.Okresnýsúdmalzato,žezvýšenievýživnéhojedôvodné,hocinieažvtakomrozsahu,akonavrhovala

matka, ktorá s poukazom na prechod maloletej na strednú školu navrhovala zvýšenie výživného zo sumy
100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, resp. minimálne na 180,- Eur.

8. Konštatoval okresný súd, že od poslednej úpravy výživného pred 2 rokmi došlo k zmene pomerov
ako na strane účastníkov, tak i objektívne rastom životných nákladov.

K zmene pomerov došlo na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia a prirodzene sa zvýšili jej výdavky.
Zatiaľ, čo v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá XX rokov a bola žiačkou 8. ročníka
ZŠ, v súčasnosti má XX rokov a je žiačkou 1. ročníka strednej školy. Výdavky na doučovanie z AJ
mala maloletá aj v čase poslednej úpravy výživného, rovnako už vtedy bola vedená v alergologickej
ambulancii.

Na strane matky nedošlo k výraznejšej zmene pomerov. Stále prevádzkuje na živnosť prácu manikérky
a okrem toho poberá aj rodičovský príspevok, keďže je s maloletým J., ktorého majú s manželom
v pestúnskej starostlivosti, na rodičovskej dovolenke. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil,
okrem maloletej A. má vyživovaciu povinnosť k synovi J., teda má dve vyživovacie povinnosti.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa, ktorý je síce zamestnaný u toho istého

zamestnávateľa, ktorým je O. H., ale od začiatku školského roka, t.j. od 09/2024 došlo k zníženiu jeho
zárobkových pomerov. V čase poslednej úpravy výživného otec maloletej zarábal 1.915,- Eur mesačne
netto vrátane daňových bonusov a v súčasnosti v tomto školskom roku zarába 1.587,- Eur mesačne
netto vrátane daňových bonusov. Na strane otca došlo tak k zníženiu jeho zárobkových pomerov. Počet
vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Okrem maloletej A. má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti

k nezaopatreným deťom, k plnoletému J. a k maloletým deťom G. a L..

9. S poukazom na zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov, vek a odôvodnené potreby dieťaťa
a schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol okresný súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otcak maloletej A. z doterajšej sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval
za zodpovedajúcu zákonným kritériám a zisteným zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov
konania. Prihliadol na skutočnosť, že u maloletej A. nástupom na strednú školu došlo k podstatnému

navýšeniu výdavkových pomerov, preto zvýšenie výživného je dôvodné, ale súčasne prihliadol na
pomery na strane otca, u ktorého došlo dokonca k zníženiu jeho zárobkových pomerov, keďže aktuálne
zarába v priemere 1.587,- Eur mesačne netto aj vrátane daňových bonusov na jeho maloleté deti, teda
1.387,- Eur bez daňového bonusu a spolu má vyživovaciu povinnosť k 4 nezaopatreným deťom. Preto
matkou požadované výživné nebolo podľa okresného súdu v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý

má okrem maloletej A. ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším trom nezaopatreným deťom.

10. Okresný súd poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale
nemôže žiť nad svoje pomery na úkor rodičov a prípadne aj iných osôb, ktoré sú svojou výživou tiež
odkázané na povinnú osobu. Javí sa, že v danej veci je životná úroveň matky vyššia ako životná úroveň
otca maloletej.

11. Okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur
mesačne tak, aby bola zohľadnená zmena pomerov, vyšší vek maloletej a súčasne aj schopnosti a
možnosti otca dieťaťa.

12. V súlade s návrhom matky vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu okresný súd zvýšil s
účinnosťou od 1.10.2024. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu
vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2024 do 31.5.2025 vo výške
400,- Eur (8 mesiacov á 50,- Eur), ktorú sumu okresný súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur
mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 20 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok.

13. Okresný súd v zmysle § 58 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

14.Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalaodvolaniematkamaloletéhodieťaťaprostredníctvom

právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Mala za to,
ženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľnýprejehonedostatočnéodôvodnenieaabsenciuúvahysúdu,
nakoľko sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní tvrdené a takisto
sa riadne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli vykonané a so skutočnosťami, ktoré nimi boli preukázané.
Podľa matky úvahy okresného súdu, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozsudku sú uvedené výlučne v

odseku 15. odôvodnenia. Okresný súd síce správne dôvodil, že došlo k podstatnej zmene pomerov, kedy
maloletá je staršia, navštevuje strednú školu, pričom sa zvýšili jej odôvodnené potreby, avšak žiadnym
spôsobom sa nezaoberal reálnymi možnosťami a schopnosťami otca, ako ani dôvodmi, pre ktoré je
od podania návrhu na zvýšenie výživného jeho príjem značne nižší, než v nedávnej minulosti a či je v
schopnostiach a možnostiach otca dosahovať taký priemerný príjem, ako pred septembrom 2024, ako

ani s tým, aká by bola životná úroveň otca, ak by nebol jediným živiteľom rodiny, ktorý okrem maloletej A.
a J. vyživuje aj svoju manželku, ich dve spoločné deti a dieťa manželky z predchádzajúceho manželstva,
pričom manželka otca nepracuje a neprispieva do rodinného rozpočtu. Otec maloletej tak bezdôvodne
sám v plnom rozsahu financuje potreby svojej manželky a jej dieťaťa z predchádzajúceho manželstva
na úkor maloletej A. a výlučne sám vyživuje maloleté deti, ktoré má so svojou súčasnou manželkou

bez toho, aby sa na ich výžive jeho manželka finančne podieľala, čím nedôvodne znižuje svoju životnú
úroveň, a tým aj výživu, ktorú je schopný poskytovať maloletej A.. Takisto sa nevysporiadal s vplyvom
nerealizácie styku otca s maloletou A. na výšku výživného, ktoré je otec zaviazaný platiť. Otec sa s
maloletou vôbec nestýka, mimo výživného, ktoré platí k rukám matky, nemá žiadne výdavky v súvislosti
so starostlivosťou o ňu, neposkytuje jej žiadne materiálne plnenia a dokonca ju nepozýva ani na rodinné

dovolenky, na ktoré berie svoju manželku a všetky svoje ostatné deti, ako aj dieťa manželky. Mala za
zrejmé, že otec nedôvodne uprednostňuje výdavky na iné osoby pred poskytovaním výživy maloletej
A., napriek tomu, že výživné na maloleté dieťa má mať prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami
povinného rodiča. Podľa matky sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu sa má
podieľať na vyživovaní maloletej, o ktorú sa naviac výlučne sama stará, vo výške 3 jej výdavkov a otec,

ktorý jej neposkytuje žiadnu starostlivosť ani neprejavuje žiadny reálny záujem, má zvýšeným výživným
pokrývať iba 1 výdavkov na starostlivosť o maloletú. Ďalej neodôvodnil, prečo zvýšil výživné práve na
sumu 150,- Eur, pričom nereflektoval na skutočnosť, že priemerný mesačný príjem otca za rok 2024
bez daňového bonusu predstavoval 1.613,- Eur, pričom už len tento príjem, vzhľadom na „Metodiku prevýpočet výživného rodičov k deťom“, by odôvodňoval určenie výživného vo výške minimálne 210,- Eur,
ktoré výživné by aj tak predstavovalo pokrytie iba jednej tretiny reálnych výdavkov matky na starostlivosť
o maloletú. Nevysporiadal sa ani s príjmom otca z predaja „rodinnej“ nehnuteľnosti, ktorý otec uviedol,

že je schopný si zabezpečiť, za účelom úhrady za štúdium pre výkon funkcie profesionálneho pilota pre
syna J. vo výške cca 40.000,- Eur, a tiež sa nevysporiadal s výškou tohto príjmu na výšku vyživovacej
povinnosti voči maloletej A.. Ak je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť prostriedky na
úhradu štúdia pre syna J. v takej vysokej sume (40.000,- Eur na 3 roky predstavuje viac ako 1.000,-
Eur mesačne iba na študijné poplatky), je rovnako v jeho možnostiach a schopnostiam prispievať na

výživu maloletej A. v matkou navrhovanej výške. Ak by sa okresný súd s týmito skutočnosťami náležite
vysporiadal a posúdil ich vo vzájomnej súvislosti s ďalšími výsledkami dokazovania, musel by dospieť k
názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. A. značne vyšším výživným,
než aké bolo určené napadnutým rozsudkom, v ktorej súvislosti poukázala na uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/226/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoP/3/2018. Pokiaľ okresný súd pri
určovaní vyživovacej povinnosti otca k mal. A. vychádzal zo skutočnosti, že otec má, okrem maloletej,

ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k nezaopatreným deťom, mal sa vysporiadať aj s tou skutočnosťou,
že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom G. a L. nemá výlučne a len otec, ale zároveň aj ich
matka, pričom z tvrdení otca vyplýva, že táto sa takmer nijakým spôsobom nepričiňuje o ich výživu, aj
keď jej v zaobstaraní si pravidelného príjmu nebránia žiadne objektívne prekážky, čím je nedôvodne
ukracovaná životná úroveň maloletej A.. Na druhej strane tvrdenia otca o nezarábaní jeho manželky sa

nemusia zakladať na pravde, nakoľko z informácií dostupných na internete – konkrétne z príspevkov
manželky otca na sociálnej sieti Facebook je zrejmé, že manželka otca maloletej pracuje ako vzdelávací
konzultant „Q. – I. B.“, pričom poskytuje konzultácie a vedie kurzy. Je teda vysoko pravdepodobné, že má
príjem, ktorý otec neuviedol, čím pozitívne ovplyvňuje rodinný rozpočet a zvyšuje celkovú životnú úroveň
otca a jeho rodiny. Aj v takomto prípade by potom bolo v možnostiach a schopnostiach otca maloletej

uhrádzať výživné v matkou navrhovanej výške. Podľa matky okresný súd nevyhodnotil všetky vykonané
dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav nesprávne právne posúdil, na základe čoho je napadnutý rozsudok nesprávny a nezákonný. Súd
prvej inštancie si vybral z vykonaného dokazovania iba časť vykonaných dôkazov, pričom však ani túto
časť nevyhodnotil správne. Pri určení zárobkových pomerov sa nezaoberal objektívnymi možnosťami

a schopnosťami otca zabezpečiť si vyšší príjem, než v posledných mesiacoch otec vykazuje. Podľa
matky nemožno prihliadať iba na príjem otca, ktorý dosahuje od septembra 2024, nakoľko žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, prečo došlo k zníženiu jeho príjmu a z akého dôvodu mu nie sú
jeho zamestnávateľom vyplácané odmeny, ktoré mu pred septembrom 2024 vyplácané boli a navyšovali
jeho mesačný príjem. Rozdiel v príjme otca pred a po septembri 2024 totiž spočíva iba vo výške bežných

odmien otca, jeho tarifný plat spolu s osobným príplatkom tvoria stále rovnakú sumu. Mala za to, že
otec si od septembra 2024 svoj príjem znížil účelovo, pretože odkedy sa dozvedel o zámere matky
žiadať zvýšenie výživného, jeho príjem rapídne klesol. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 12CoP/51/2018 zo dňa 29.11.2018 s tým, že nakoľko bolo dlhodobo v možnostiach
a schopnostiach otca dosahovať mesačný príjem cca 2.000,- Eur a na strane otca nedošlo k zníženiu

jeho pracovnej schopnosti ani k iným objektívnym okolnostiam, ktoré by mu vykonávanie práce a
zaobstarávanie príjmu znemožňovali, je v jeho možnostiach a schopnostiach rovnaký príjem dosahovať
aj v súčasnosti, a z tohto príjmu následne vychádzať pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Ak
zamestnávateľskutočnebezzavineniaotcaprestalotcovivyplácaťbežnéodmeny,ktorétvorilipodstatnú
časť jeho príjmu, je na otcovi, aby tento svoj výpadok príjmu pokryl iným spôsobom – napr. iným

zamestnaním. Podľa matky okresný súd nehodnotil potencionalitu príjmu otca. Pokiaľ ide o životnú
úroveň otca, tak s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z jeho výsluchu, táto je výrazne vyššia, než
akú prezentuje. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že matka má výrazne vyššiu životnú úroveň, čo nie je
pravdivé, tak túto posudzoval nielen podľa jej príjmu, ale najmä podľa príjmu jej manžela, ktorý je oveľa
vyšší, ako príjem matky, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom, ktoré má

s manželom v pestúnskej starostlivosti. Spoločne tak matka a jej manžel dosahujú vyšší príjem, ako otec,
avšakjetopríjemdvochosôb.Priotcovivšakokresnýsúdskúmaljehoživotnúúroveňvýlučnevkontexte
jeho vlastného príjmu, pričom potencionálnym príjmom manželky a jej potencionálnym podielom na
úhrade potrieb ich domácnosti sa vôbec nezaoberal. Pokiaľ je otec schopný sám platiť náklady hypotéky,
bývania, domácnosti, výdavky na auto, motorku, cestovné, internet, telefóny a podobne, musí byť

schopný platiť aj zvýšené výživné na mal. A., nakoľko prioritne je tu jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu
k maloletej A., ktorá má prednosť pred ostatnými jeho výdavkami. Matka si je vedomá, že Metodika pre
výpočet výživného rodičov k deťom vydaná Ministerstvom spravodlivosti SR nie je pre súdy záväzná
a má výlučne odporúčací charakter, ale ak by bolo vychádzané z percentuálnej tabuľky uvedenej vmetodike, pričom by sa zohľadnil aj len najnižší príjem otca vo výške 1.387,- Eur bez daňového bonusu,
mal by byť otec, ktorý má 4 vyživovacie povinnosti, povinný prispievať na výživu maloletej A. minimálne
vo výške 13 % zo svojho príjmu, teda vo výške 180,31 Eur mesačne, pri priemernom príjme otca za

rok 2024 bez daňového bonusu vo výške 1.613,- Eur, výživné by malo predstavovať 209,69 Eur, a ak
by bolo vychádzané z príjmu otca, ktorý bol schopný dosahovať v minulosti, cca 2.000,- Eur, výživné by
predstavovalo 260,- Eur, na ktoré skutočnosti okresný súd nereflektoval a určil výživné vo výške 150,-
Eur mesačne, ktoré predstavuje 1 výdavkov na maloletú. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia
KrajskéhosúduTrnavasp.zn.13CoP/58/2025aKrajskéhosúduPrešovsp.zn.4CoP/101/2024.Navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu, alternatívne zrušiť.
Zároveň požiadala, aby bol vopred právnej zástupkyni matky oznámený termín prípadného verejného
vyhlásenia rozsudku tak, aby sa ho matka prípadne jej právny zástupca mohli zúčastniť.

15. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý s odvolaním
nesúhlasil, rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, primerané a v súlade

so Zákonom o rodine. Uviedol, že matkou uvádzané tvrdenia o jeho zárobkových možnostiach, o
účelovom znížení príjmu a o životnej úrovni jeho domácnosti sa nezakladajú na pravde. Od septembra
2024 došlo k poklesu jeho príjmu z objektívnych dôvodov – v predchádzajúcom období okrem svojej
riadnej pracovnej náplne vykonával nárazové a mimoriadne projekty mimo pracovnej zmluvy, za ktoré
dostávali jednorazové odmeny. Išlo o dočasné projekty, ktoré sa skončili nezávisle od jeho vôle, a preto

odmeny nemožno považovať za stabilnú a dlhodobo udržateľnú súčasť jeho príjmov. Ako uviedol na
pojednávaní, jeho zamestnávateľ musí momentálne hospodáriť s nižšími rozpočtovými prostriedkami,
ako v predchádzajúcich rokoch, vyplácanie odmien bolo takmer zastavené. Ak sa v odvolaní uvádza,
že jeho manželka nepracuje, tak nie je to pravdou. Už na stretnutí s vyšším súdnym úradníkom uviedol,
že sa jeho manželka snaží začať s prácou, v ktorej by sa vedela realizovať, a ktorá by ju napĺňala,

ale keďže sa jej to dlhodobo nedarí, snaží sa zarobiť aspoň prácami na dohodu. Rovnako to uviedol
na pojednávaní a aj doručil potvrdenia daňového úradu o príjmoch jeho manželky. Manželka sa snaží
nájsť si trvalé a adekvátne zamestnanie, avšak situácia na trhu práce je nepriaznivá. K poukazu na
Facebookový profil uviedol, že ide o spomínanú prácu, ktorej sa chcela venovať, pripravovala aj s
jeho pomocou príspevky na sociálne siete v snahe nájsť si klientelu, avšak do odvolania boli zámerne

vybraté príspevky, ktoré môžu navodzovať dojem reálnych udalostí, avšak nie tie príspevky, kde je
zachytený ich spoločný syn J. a syn G.. Priloženie týchto príspevkov by potvrdilo fakt, že fotografie
vytvárali spoločne s priateľmi, známymi a rodinou výhradne za účelom propagácie. Otec uviedol, že jeho
práca je na verejnej vysokej škole, kde denne z K. L. dochádza, čo je spojené s nie zanedbateľnými
nákladmi na dopravu, časovou náročnosťou a reálne znižujú disponibilnú časť jeho príjmu. Rozhodol

sa v práci zostať, pretože mu poskytuje mieru stability zamestnania a vykonáva prácu, ktorá ho napĺňa
a umožňuje mu odborný a osobnostný rozvoj, poskytuje kvalitné pracovné prostredie. Tieto faktory sú
z pohľadu dlhodobej schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom významnejšie, ako
krátkodobé zvýšenie príjmu s rizikom straty zamestnania. K tvrdeniu, že si znížil účelovo príjem pred
požiadaním matky o zvýšenie výživného, poukázal na to, že už na výplatnej páske zo septembra je

vidieť, že mu zamestnávateľ nevyplatil žiadne odmeny, pričom ide o príjem, ktorý je výplatou za mesiac
august, ktorý už bol uzavretý. Od poslednej úpravy výšky výživného mu klesol daňový bonus, stúpla
splátka hypotekárneho úveru cca o 100,- Eur mesačne, platba za byt o 50,- Eur mesačne. Faktom
zostáva, že jeho príjem už dlhodobo dosahuje sumu 1.205,- Eur v čistom bez daňového bonusu, čo
je dávka určená štátom. Uviedol, že zvažoval zmenu zamestnania s cieľom získať vyšší príjem, avšak

s ohľadom ku skutočnosti, že na trhu práce je komplikovaná situácia, išlo by o značné riziko. Čo sa
týka príjmu matky, nie je to len materský príspevok, ale matka sa rovnako venuje svojej podnikateľskej
praxi, a to v oblasti, kde je bežnou praxou, že tieto príjmy nie sú dokladovateľné. Podľa otca súd prvej
inštancie správne posúdil majetkové pomery oboch rodičov, keď vzal do úvahy, že rodina otca žije v
byte (s viac členmi ako rodina matky), rodina matky žije v dome, rodina otca má k dispozícii jedno auto,

rodina matky dve s tým, že rodina matky nemá problém vziať si leasing cca 300,- Eur mesačne za takmer
nové, dosť luxusné SUV. Pokiaľ matka tvrdí, že sa s dcérou nestýka, tak sa stretli tak často, ako im to
vzájomnéokolnostidovoľovali,ajkeďjepravda,žeodsúdnehopojednávaniadcérasnímnáhleprerušila
kontakt, v čom vidí priamu súvislosť a z tohto faktu viní matku. O majetkových pomeroch, príjmoch
a životnej úrovne oboch strán, svedčia napríklad letné dovolenky, keď náklady otca na dovolenku v

roku 2024 dosiahli cca 1.000,- Eur, pričom v porovnaní s rodinou matky suma za dovolenku dosahuje
výšku 4.000 až 5.000,- Eur a v roku 2025 rodina otca na dovolenke nebola. Okrem bežných nákladov
je povinný splácať hypotéku na byt, v ktorom žije s manželkou a deťmi a spotrebný úver. K tvrdeniam
o údajnom príjme z predaja ,,rodinnej“ nehnuteľnosti a financovania vzdelávania syna J., uviedol, žev čase riešenia otázky vzdelávania syna účastníkov, túto voľbu schválila aj matka a rovnako, čo sa týka
financovania.Plánjeprispievaťrovnakoumierourodinouotca,rodinoumatky+synsámzosvojichúspor
a príjmov. Zo strany otca je jednou z možností financovania štúdia J. aj príspevok jeho starej mamy,

ktorá plánuje na tento účel použiť časť peňazí z predaja svojej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť nebola
nikdy vlastníctvom otca, nejde o jeho majetok, príjem, ani finančný prospech. Pokiaľ matka operuje
so sumou 600,- Eur, ktoré sú potrebné mesačne pre A., tak táto suma je prehnaná, viaceré položky
sú vymyslené. Aktuálny čistý mesačný príjem otca je vo výške 1.205,- Eur bez daňového bonusu, z
ktorého je povinný zabezpečiť výživu štyroch nezaopatrených detí a pri určení výšky výživného je na

túto skutočnosť potrebné prihliadnuť. Tvrdenia o tom, že neprimerane uprednostňuje iné osoby pred
maloletou A. považoval za nepravdivé. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.08.2025, bolo vyjadrenie otca doručené matke
prostredníctvom právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní
písomne vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

17. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 s prihliadnutím na vady konania podľa § 67 CMP, ktoré však nezistil
a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol
rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky maloletého dieťaťa
bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/101/2025-143 zo dňa 26.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia dňa 26.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu
v Žiline, za súčasného oznámenia termínu verejného vyhlásenia rozsudku matke maloletého dieťaťa
prostredníctvom právnej zástupkyne na email: A., na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku.

20. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie matky maloletého dieťaťa voči rozsudku okresného
súdu a v ňom uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle
podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie za účelom
zopakovania, resp. doplnenia dokazovania, ak v konaní pred okresným súdom bolo dokazovanie

vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, z ktorého riadne zisteného skutkového stavu vychádzal
aj krajský súd, naviac ak účastníci konania do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.05.2025 zhodne
uviedli, že ...,,nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania“... (konkrétne na č.l. 102 spisu)
a ani odvolateľka v podanom odvolaní nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32P/151/2024 bola zmena
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.

22. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP s poukazom na argumenty
matky predostreté v odvolaní bolo preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie a posúdiť, či sú

splnené podmienky na zmenu ostatného rozhodnutia a v akom rozsahu, a teda, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX,
zvýšeným výživným zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, a to počnúc dňom
01.10.2024 (v poradí prvý výrok) a zameškané výživné od 01.10.2024 do 31.05.2025 na maloletú A.
vo výške 400,- Eur okresný súd otcovi povolil splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným

výživným (v poradí druhý výrok). Súčasne bola vyslovená zmena rozsudku Okresného súdu Trenčín č.
k. 34P/186/2022-73 zo dňa 15.02.2023 (v poradí tretí výrok) a o trovách prvoinštančného konania bolo
rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (v poradí štvrtý výrok).23. Podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa bolo namietanie, že nebol okresným
súdom riadne zistený skutočný stav veci, ak neboli úplne zistené majetkové pomery, možnosti
a schopnosti otca maloletej, pretože podľa matky je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie

výživné ako určené súdom. Matka maloletej súčasne namietala nedostatočné závery okresného súdu,
keď vychádzal len z príjmu otca a jeho ďalších vyživovacích povinností k nezaopatreným deťom, bez
zohľadnenia, že na týchto má povinnosť podieľať sa i ich matka, ako aj nedostatočné odôvodnenie
rozsudku okresného súdu.

24. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2
CSP, pretože sa v podstatných častiach stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a závermi vyjadrenými
v jeho odôvodnení, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods.
2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie
skutkové zistenia a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku, a s
ktorými sa stotožňuje, pretože ak rozsudok krajského súdu a okresného súdu tvoria organickú jednotu,

tak je postačujúce na tieto vecne správne závery okresného súdu len odkázať. Krajský súd konštatuje,
že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie. Skutočný stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k doplneniu alebo k zopakovaniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

25. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a k námietkam odvolateľky v procesnej
ako aj vecno-právnej rovine za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.

26. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľky o nedostatočnom a nepresvedčivom

odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že tento kritériá v tejto
časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa matka svojím návrhom domáhala, z akých
dôvodov, aké bolo stanovisko otca, kolízneho opatrovníka, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané,
aké skutočností z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké právne normy na vec aplikoval a ako
tieto vyložil. To, že odvolateľka sa s právnym názorom, posúdením všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia.

27. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkových zistení. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako

nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec,
ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal
zistenému skutkovému stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu
spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho
vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil

podľa svojej úvahy v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s
ostatnými dôkazmi. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania
najavo,vsúladesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovpodľa§191ods.1CSP.Dodávaodvolacísúd,
že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia

dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.
Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav
veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu zisteného okresným súdom vychádzal aj
odvolací súd.

28. V súvislosti s napadnutým rozsudkom okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že podstatnou
otázkou bolo posúdenie, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, ktorú by
bolo potrebné premietnuť do rozhodnutia o zvýšení výživného, resp. úpravy výživného. Zmenu pomerov
možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v časepredchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Za tieto je v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona
o rodine potrebné považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo detí, pričom musí ísť
o podstatnú zmenu pomerov. Inak povedané, zmena pomerov je stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol

rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. To, či príslušná zmena dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia posudzuje súd v tej ktorej konkrétnej veci. K zmene pomerov môže
dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.

29. Zákonne postupoval okresný súd, ak v rámci vykonávaného dokazovania vyhodnocoval zmenu

pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.
34P/186/2022-73 zo dňa 15.2.2023 bola schválená rodičovská dohoda, podľa v poradí tretieho výroku
ktorej sa otec zaviazal od 01.12.2022 prispievať na výživu mal. A. sumou 100,- Eur mesačne vopred,
vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky.

30. Okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní

o zvýšení výživného na maloletú A. vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu
rozhodnutiu. Súčasne vecne správne zohľadnil dve zákonné kritériá pre rozhodnutie o výživnom, resp.
o zvýšenie výživného, a to 1/ odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa a 2/ schopnosti,
možnosti povinného – otca maloletého dieťaťa.

31. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd zisťoval
aktuálne pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Matkou uvádzané výdavky
na starostlivosť a na zabezpečovanie bežných potrieb maloletého dieťaťa okresný súd považoval za
opodstatnené. Odôvodnené potreby a výška (zmenených) výdavkov maloletej, ktorá má XX rokov
a je študentkou 1. ročníka strednej školy, ktoré boli prezentované matkou a okresný súd ich popísal

v odseku 1. odôvodnenia a posúdil v odseku 7. odôvodnenia, v konaní pred súdom prvej inštancie
neboli spochybnené. Okolnosť vyššieho veku dieťaťa, jeho nástupu na strednú školy, a s tým objektívne
spojený nárast výdavkov, je nepochybná. Súčasne sa dodáva, že v rámci výdavkov matky a maloletého
dieťaťa (odseky 1., 7., 8. odôvodnenia) boli zahrnuté nielen výdavky na domácnosť, ale aj pravidelné
výdavkytýkajúcesazdravotnéhostavudieťaťaavýdavkyslúžiacenajehovšestrannýrozvoj,t.j.výdavky

nepravidelné.

32. Okresný súd vecne správne odôvodnenosť výdavkov maloletého dieťaťa posudzoval aj k druhej
podmienke zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca (§ 78 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine), a to k schopnostiam, možnostiam povinného rodiča – otca maloletej. Nepochybne

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Vo
všeobecnosti je rozhodovacou činnosťou už ustálené, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú
determinovanémožnosťamiaschopnosťamipovinnéhorodiča.Prizvýšenívyživovacejpovinnostiotcovi
maloletej okresný súd vecne správne prihliadol z tohto dôvodu aj na zistené pomery na strane otca ako
povinného rodiča (odsek 9. odôvodnenia) a tieto vyhodnotil oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu

(odseky 14. , 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ak jeho mesačný príjem sa oproti pôvodnému
rozhodnutiu znížil (v tom čase cca 1.800,- Eur vrátane daňového bonusu + odmeny) a pohybuje sa
okolo 1.387,- Eur. Okresný súd pri schopnostiach a možnostiach otca maloletej zobral do úvahy aj jeho
vyživovacie povinnosti, keď okrem maloletej má ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

33. Ak aj matka maloletej v odvolacom konaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil a vyhodnotil ekonomickú situáciu otca, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o znížení príjmu otca. Pri skúmaní príjmu a majetkových pomerov otca súd prvej
inštancie správne zohľadnil okolnosť, že od 09/2024 došlo k poklesu jeho mzdy na sumu 1.387,- Eur bez
daňovéhobonusu(sdaňovýmbonusomvsume1.587,-Eur). Jepravdou,žeustálenásúdnapraxzahŕňa

do príjmu, v súvislosti s platením výživného všetky druhy príjmov – teda okrem pravidelnej mzdy aj
odmeny,avšakpokiaľtietoniesúzamestnávateľompriznanéavyplácané,takniejemožnénastav,ktorý
bol v minulosti prihliadať. Pre rozhodnutie súdu je podstatný preukázaný príjem otca, a to z doložených
výplatných pások a z jeho výsluchu. S poukazom na zamestnanie otca a okolnosti
zmeny výšky jeho príjmu, t.j. v časti vyplácania odmien jeho zamestnávateľom (nejde o stabilnú zložku

príjmu, ide o rozhodnutie zamestnávateľa), nie je možné konštatovať, že by sa otec vzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku, naopak je potrebné súhlasiť s prístupom otca
maloletej v otázke udržania a trvania práve stabilného zamestnania. Zároveň, čo sa týka eventuálneho
dokazovania ohľadne potencionality možností otca, tak ani v konaní pred súdom prvej inštancie a aniv odvolaní samotná matka v tomto smere žiadne dôkazné návrhy nepredložila. Okolnosť zmeny príjmu
otca súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď síce konštatoval, že príjem otca sa znížil, schopnosti
a možnosti otca však odôvodňujú, aby sa na výžive maloletej podieľal zvýšeným výživným. Súd prvej

inštancie správne zohľadňoval celkovú majetkovú situáciu otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť k ďalším
trom nezaopatreným deťom, ktorá neodôvodňuje zvýšenie výživného v takom rozsahu, ako matka
maloletej žiadala. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že povinnosťou každého rodiča je venovať všetky
sily dôslednému zabezpečeniu výživy ,,všetkých“ maloletých detí, resp. nezaopatrených detí, ktoré sú
v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, pokiaľ nie sú schopné sa samé živiť. Tvrdenie matky

o otcom ,,sľúbenom záväzku“ podieľať sa na financovaní štúdia spoločného syna J., nebolo zhodnotené
ako relevantné, ak dané konanie sa týka výživného na maloletú A., nie ich spoločného syna J.. Ak matka
v súvislosti s výdavkami otca namietala, že okresný súd nezohľadnil povinnosť aj manželky otca podieľať
sa na výdavkoch ich spoločnej domácnosti ako i na výžive ich spoločných detí, tak opomína, že okresný
súd v súvislosti so zisťovaním pomerov u oboch rodičov sa uvedeným zaoberal, zisťoval nielen príjem
manželky povinného otca, ale aj manžela matky (odseky 8., 9. odôvodnenia). V súvislosti s pomermi

manželky otca a jej podielu na spoločných výdavkoch sa žiada poukázať na nie spornú skutočnosť, že
otec do zamestnania, z ktorého dosahuje príjem, dochádza (K. L. - O. a späť), teda má časovú stratu,
a preto ak jeho manželka nemá trvalé zamestnanie a z tohto pravidelný mesačný príjem (príjem z dohôd
cca 250,- Eur mesačne), tak s ohľadom na vek ich spoločných detí (10 a 5) podieľanie sa na financovaní
domácnosti nahrádza vo väčšej miere osobnou starostlivosťou o domácnosť a spoločné deti.

34. Odvolací súd poukazuje aj na zásadu premietnutú do ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v
zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Z dokazovania, ktoré v potrebnom
rozsahu súd prvej inštancie vykonal nevyplynulo, že životná úroveň otca je vyššia, ako bola v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného na maloleté dieťa. Je potrebné konštatovať, že

bežné výživné nepredstavuje aritmetický súčet vynaložených nákladov, ale sumu, ktorá má pokryť
odôvodnené potreby dieťaťa, pričom je limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
otca. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním.

35. Nebol namieste ani odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa, ktorá poukazovala na rozpor
okresným súdom zvýšeného výživného zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur pre maloletú s Metodikou
výpočtu výživného v Slovenskej republike, pretože tak, ako aj sama uviedla, metodika má odporúčací
charakter, ktorá za vyjadrených kritérií by mala v skutkovo obdobných prípadoch dať odpoveď na
výšku výživného, avšak určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,

jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republike vydaná Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá má odporúčací charakter, je pomôckou za stanovenia
kritérií, a to určenie čistého príjmu povinného rodiča, priradenie životnej etapy dieťaťa, zohľadnenie
počtu vyživovacích povinností rodiča, zohľadnenie miery starostlivosti o dieťa a styku s dieťaťom

na optimalizáciu výpočtu výživného, avšak každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa,
resp. zvýšenie výživného je založené na riešení čisto individuálnych otázok. Pri posúdení a hodnotení
zákonom ustanovených východísk na zvýšenie výživného je potrebné postupovať vždy diferencovane
v každom konkrétnom prípade. Okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli
najavo a na základe individuálnych skutkových zistení bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti

otca na maloleté dieťa zákonným spôsobom, ktoré zvýšenie v sume 150,- Eur mesačne, t.j. o 50 % oproti
poslednému rozhodnutiu, je primerané a reflektuje aj na možnosti a schopnosti otca ako povinného
rodiča.

36. Odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa,

preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP
v spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže neboli zistené výnimočné okolnosti pre ich priznanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.