Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123207151
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123207151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky - matky: A.
A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpenej právnym
zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom
Piaristická 6667, 911 01 Trenčín a manžela navrhovateľky - otca: G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny
občan SR, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpeného zástupcom LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska
2209/10, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 867 209, o určenie výživného na čas
po rozvode k maloletému dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa 19. mája 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 35P/110/2023-823
zo dňa 23. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 35P/110/2023-823 zo dňa 23. júna
2025 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletej H. sumou 800,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou
od 22.01.2025. Výrokom II. dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 22.01.2025 do 31.05.2025
pre maloletú H. vo výške 1.945,10 Eur otcovi maloletého dieťaťa povolil splácať v mesačných splátkach
po70,-Eurspolusbežnýmvýživnýmkrukámmatky,počnúcprávoplatnosťourozhodnutiaaždoúplného
zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 21.08.2023 doručený návrh navrhovateľky - matky
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode,
v rámci ktorého pokiaľ išlo o vyživovaciu povinnosť otca k mal. H., tak vzhľadom na zdravotný stav
dieťaťa, ktoré má zvýšené výdavky, matka navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. H.
sumou vo výške 800,- Eur mesačne k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

3. Okresný súd uviedol, že rozsudkom č. k. 35P/110/2023-231 zo dňa 13.12.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12.12.2024 bolo manželstvo rodičov mal.
dieťaťa rozvedené s právoplatnosťou ku dňu 22.01.2025. Predmetným rozsudkom bol upravený aj stykotca s maloletou. Výrok, ktorým súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť v sume 350,- Eur mesačne, bol
zrušený a vec bola vrátená tamojšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Na základe pokynov odvolacieho súdu okresný súd vo veci nariadil pojednávania, vypočul matku,
otca, oboznámil sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka, doplnil dokazovanie vyžiadaním si daňových
priznaní spoločností otca, potvrdení o dávkach vyplácaných rodičom, zabezpečil výpisy z bankových
účtov matky, otca, bankových účtov spoločností, v ktorých je otec konateľom a spoločníkom, a to od
08/2022, resp. od 11/2023 doposiaľ, oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu, z neho

zistený skutkový a skutočný stav veci, ktorý právne posúdil za aplikácie § 24 ods.1, 62 ods.1, 2, 4 a 5,
§ 63 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 100, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 CMP.

5. Okresný súd zopakoval, že rozsudkom č. k. 35P/110/2023-231 zo dňa 13.12.2023 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.15CoP/92/2024-342zodňa12.12.2024bolomanželstvorodičov
maloletej rozvedené. Výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2025.

6. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode, pričom v tejto veci bolo potrebné po doplnení dokazovania rozhodnúť o
výživnom na mal. H..

7. Vo všeobecnosti poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo
základných pilierov zákonnej povinnosti poskytovať výživu, pričom jej hlavným cieľom je zabezpečiť
výživu jednej z ekonomicky najslabších skupín spoločnosti - detí. Podľa § 62 Zákona o rodine je každý
rodič povinný prispievať na výživu svojich detí, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená rôznymi formami. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

stará (v tomto prípade matka), si spravidla plní túto povinnosť prostredníctvom osobnej starostlivosti
a vecného zabezpečenia potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará (v tomto prípade
otec), je povinný prispievať na jeho výživu predovšetkým formou peňažného výživného, ktoré má byť
určené rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou rodičov. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k
nezaopatrenému dieťaťu spoločne, pričom na výživu dieťaťa prispievajú podľa svojich objektívnych

schopností, možností a majetkových pomerov. Každý z rodičov je povinný vynaložiť maximálne úsilie na
to, aby si mohol zodpovedne plniť túto zákonnú povinnosť, najmä ak ide o výživu dieťaťa, ktoré sa o seba
nedokáže postarať samo. Táto zásada platí o to viac pre rodiča, ktorý sa na každodennej starostlivosti
o dieťa nepodieľa. Nemožno považovať za spravodlivé, aby rodič, ktorý sám zabezpečuje celodennú
osobnú starostlivosť o dieťa, musel zároveň znášať aj všetky alebo podstatnú časť finančných výdavkov

spojených s jeho výchovou a výživou. Vyživovacia povinnosť preto musí byť medzi rodičmi rozdelená
spravodlivo, a to nielen formálne, ale aj reálne, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

8. Vzhľadom na nedosiahnutie rodičovskej dohody okresný súd určoval výživné od 22.01.2025 (t. j. od
právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov) pre mal. H., ktorá má v súčasnosti 4 roky.

9. Na základe vykonaného dokazovania a výpovedí matky mal okresný súd za preukázané, že
výdavky na maloletú (ďalej aj „mal.“) H., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, sú mimoriadne vysoké
a trvalého charakteru. Maloletá trpí detskou mozgovou obrnou v podobe spastickej kvadruparézy,
mikrocefalickým postihnutím, epilepsiou a zaostáva vo vývoji, čo si vyžaduje celodennú starostlivosť

matky a rozsiahlu špecializovanú zdravotnú, rehabilitačnú a opatrovateľskú starostlivosť. Výdavky
na maloletú zahŕňajú pravidelné návštevy viacerých odborných ambulancií - neurologických (na
Slovensku aj v Českej republike), logopedických, kardiologickej, gastroenterologickej, pneumologickej,
ortopedickej, očnej a zubnej. Významnú časť nákladov tvoria špeciálne terapie, ako je DMI terapia,
kraniosakrálna terapia, fyzioterapia a hipoterapia. S maloletou sa denne niekoľkokrát cvičí Vojtova

metóda. Okrem zdravotníckych výkonov matka hradí náklady spojené s cestovným (aj do zahraničia),
ubytovaním, rehabilitačnými pobytmi a pomôckami. Z konkrétnych predložených dokladov vyplývajú
výdavky vo výške niekoľko tisíc Eur, a to napríklad za kočík (4.700,- Eur), ďalší skladací kočík (1.841,70
Eur) vertikalizátor (1.480,- Eur), cestovnú sedačku (945,- Eur), špeciálne ortopedické a polohovacie
pomôcky, ako aj pravidelné výdavky za plienky (maloletá je trvalo plienkovaná), lieky, výživové doplnky,

terapeutické pomôcky, parkovacie karty, EEG tréningy a ďalšie špecifické potreby. Len pobyty v
rehabilitačných centrách a terapia v zahraničí predstavujú náklady okolo 8.000,- Eur do júna 2025.10. Okresný súd mal za zrejmé, že výdavky na maloletú výrazne presahujú bežnú mieru a reflektujú
závažnosť jej zdravotného stavu. Táto náročná situácia je z väčšej časti finančne pokrývaná matkou,
ktorá má pritom iba obmedzené príjmy a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú bez účasti otca,

pričom jej v určitom rozsahu pomáhajú rodičia.

11.Vdanejveci malokresnýsúdzanesporné,žerodičiapremaloletúzaložiliobčianskezdruženie(ďalej
len „OZ“), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka k účtu tohto OZ nemá prístup, ani
nevie, aká suma sa na tomto účte nachádza. O použití finančných prostriedkov rozhoduje len otec. Otec

prostredníctvom OZ zohnal pre maloletú nejaké veci, napr. autosedačku, coconauty. Matka o prístup
k účtu viackrát žiadala, avšak uviedla, že aj keby ho mala, tak v OZ je zapísaný okrem otca maloletej
aj starý otec zo strany otca, takže by matku mohli prehlasovať, pričom otec si kladie podmienky pre
použitie finančných prostriedkov z OZ, stopol platby za rehabilitácie, čo odôvodnil bránením v styku,
ktoré skutočnosti vyplývali aj z predložených čestných prehlásení a vyjadrení p. I., A. G. J. a K. E. (č.
l. 618 - 620). Otec v rámci svojho výsluchu doplnil, že na účte OZ je cca 1.200,- Eur, majú tam prísť

ešte platby za 2 % (Zápisnica z pojednávania dňa 19.05.2025), tiež potvrdil, že matka nemá prístup
na OZ, keďže otca neinformuje o rehabilitáciách. Medzi rodičmi ohľadom OZ aj naďalej dochádza k
nedorozumeniam, ktoré však neprispievajú k stabilnému zabezpečeniu potrieb dieťaťa.

12. Za žiaduce považoval okresný súd, aby rodičia hľadali spôsob, ako transparentne a spoločne

nakladať s prostriedkami OZ v prospech dieťaťa, pričom by sa mali vyvarovať konania, ktoré by
mohlo ohroziť plynulé zabezpečovanie jeho špecifických potrieb, pričom na tieto závažné okolnosti,
ktoré bezprostredne súvisia s náročnosťou starostlivosti a vysokými výdavkami na maloletú, musel
náležite prihliadnuť pri určení výživného, pričom zohľadnil aj finančné možnosti rodičov a dôležitosť
zabezpečenia stabilného a primeraného zabezpečenia potrieb dieťaťa so zreteľom na jej ťažké

zdravotné postihnutie.

13. Pokiaľ išlo o matku maloletej, z jej výsluchu na pojednávaní mal okresný súd za preukázané, že
žije sama s maloletou v byte svojej matky, za ktorý jej platí 200,- Eur mesačne na nájom a energie,
ďalšie výdavky sú dva telefóny 10,- Eur mesačne + 19,- Eur mesačne, sporenie 170,- Eur mesačne,

cestovné poistenie 15,- Eur mesačne, parkovacia karta ZŤP 20,- Eur. Jej jediný príjem je rodičovský
príspevok 345,20 Eur, na ktorý jej vznikol nárok od 12.12.2023 do 31.12.2026 a prídavok na dieťa
60,- Eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Vlastní osobné motorové vozidlo, r. v. 2005. Otec
jej okrem výživného v sume 350,- Eur zasiela aj pomernú časť z príjmu za prenájom bytu, ktorého sú
rodičia maloletej podieloví spoluvlastníci. Žiaden iný príjem nemá a ani si žiaden iný príjem nedokáže,

vzhľadom na poskytovanie celodennej osobnej starostlivosti o maloletú, zabezpečiť. Zo spoločnosti J.
Slovakia dostala pre maloletú dar vo výške vyše 941,50 Eur (č. l. 609). Z bankových výpisov z účtu
matky vyplynulo, že jej príjem predstavuje okrem uvedených dávok len výživné od otca maloletej, príjem
z prenájmu bytu, rôzne platby od starej matky zo strany matky a príležitostné platby z vinted, aboutyou
neprevyšujúce sumu 60,- Eur. Okrem uvedeného boli na matkin účet len pripísané platby z Nadácie pre

deti (1.750,- Eur v mesiaci 02/2024, 750,- Eur v mesiaci 06/2024), Severa preplatenie nákladov (420,-
Eur v mesiaci 03/2024). Na tento účet jej matky matka v roku 2023 previedla sumu 8.700,- Eur, avšak
odmietla bližšie konkretizovať účel. Za mimoriadne výdavky okresný súd považoval od 01/2024 tieto:
09.02.2024 suma 420,- E. E. Nové Mesto na Morave, 26.02.2024 suma 1.480,- Eur J., 14.05.2024 suma
945,- Eur XXXXXX Banská Bystrica, 04.07.2024 suma 260,- Eur apartmány L. jún/júl, 18.07.2024 suma

1.200,- Eur pre právneho zástupcu matky, 18.08.2024 suma 85,- Eur za ohrádku, 06.02.2025 suma
420,- Eur apartmány L. január/február.

14. Okresný súd mal preukázané, že matka hospodári len a výlučne s rodičovským príspevkom,
výživným od otca, príjmom z nájmu bytu a príspevkov od svojej matky. Nemôže svoj príjem zvýšiť

vlastnou prácou, a to z dôvodu poskytovania celodennej osobnej starostlivosti pre maloletú. Pokiaľ išlo
o mimoriadne príjmy a výdavky, tieto matka dostáva a následne vynakladá najmä pre potreby maloletej.
Pri posudzovaní majetkových a finančných pomerov matky okresný súd vychádzal výlučne z uvedených
zdrojov, nakoľko sa iné pravidelné či jednorazové príjmy nezistili. Mal za zrejmé, že otec matke okrem
výživného určeného predchádzajúcim rozhodnutím v sume 350,- Eur od júna 2024 posielal rôzne vysoké

sumy, ktoré predstavovali podiel na príjme z prenájmu ich spoločného bytu. Z výpisov z účtu, ako aj z
vyjadrenia otca vyplývalo, že otec matke posielal podiel za prenájom spoločného bytu v priemere 225,-
Eur mesačne.15. Okresný súd poukázal na vyjadrenie otca maloletej, ktorý uviedol, že pracuje ako SZČO, žije z
pôžičiek. Z jeho písomného vyjadrenia mal za preukázané, že za obdobie od decembra 2023 do marca
2025 boli na jeho účty pripísané sumy v celkovej výške 28.832,- Eur, čo predstavuje sumu 1.802,- Eur

mesačne (a to vrátane príjmov od samotného otca v rámci presúvania peňažných prostriedkov medzi
jehoúčtamiavkladminaúčet).Vpredloženomrozpiseotecuviedolsvojemesačnévýdavky,ktorévyčíslil
na sumu 1.459 - 1.759,- Eur mesačne, do ktorej sumy nie je zahrnuté výživné vo výške 350,- Eur na mal.
H., ktoré matke posielal. Celkovo sú tak pravidelné mesačné výdavky otca v sume 1.809 - 2.109,- Eur
mesačne. Okresný súd mal ďalej za nesporné, že otec je spoločníkom v spoločnosti M. A. s.r.o., a to od

roku 2020, odkedy je táto spoločnosť stále v strate. V roku 2024 táto spoločnosť vykázala stratu 7.840,-
Eur. Dňa 20.01.2023 sa stal otec spoločníkom v spoločnosti B. H., s.r.o., ktorá v roku 2023 vykázala
zisk len 105,- Eur, za rok 2024 daňové priznanie ešte podané nemá. Z vykonaného dokazovania
okresnému súdu vyplynulo, že otec si odmenu konateľa nevypláca ani v jednej zo spoločností, v ktorých
jekonateľom.Nazákladedoplnenéhodokazovaniaokresnýsúdzistil,ževspoločnostiB.H.,s.r.o.jeotec
zamestnaný ako skladník, pričom z mzdového listu za rok 2024 vyplýval jeho priemerný čistý mesačný

príjem 40,72 Eur mesačne. Za mesiace 01 - 03/2025 otec v priemere zarobil sumu 49,08 Eur mesačne.
Okresný súd považoval za nepravdivé tvrdenie otca na pojednávaní dňa 02.04.2025, že dosahuje
minimálnu mzdu. Právny zástupca matky v tejto časti argumentoval, že podľa údajov zo Štatistického
úradu SR priemerná mesačná mzda v tomto odvetí za rok 2024 predstavovala sumu 1.466,- Eur
mesačne.

Zpredloženýchvýpisovzúčtuotcavyplývalo,žeodjúna2024siotecpravidelnecezautomatnaNámestí
sv. Anny v Trenčíne vkladal sumy, a to v 06/2024 sumu 200,- Eur, následne v 07/2024 sumu 850,- Eur, v
11/2024 sumu 100,- Eur, v 01/2025 sumu 180,- Eur, ku ktorým uviedol, že najprv si požičal 500,- Eur za
motorku, čo sa s kamarátom dohodli, potom si požičal ďalších 1.000,- Eur, keď potreboval niečo uhradiť,
keď sa niečo pokazilo, alebo keď nemal peniaze. Zatiaľ sa dohodli tak, že on by ju chcel, ale pokiaľ by sa

ju otcovi podarilo predať lepšie, nechce, aby si ju zobral. Otec zhrnul, že založil motorku, keď potreboval
a z motorky mal nejaké peniaze, tiež mal peniaze od brata.
Pokiaľ išlo o skutočnosť, že na z výpisoch účtov otca bol v minulosti zaznamenaný príjem finančných
prostriedkov od rôznych osôb, tento sa už po právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výpisoch otca
nevyskytoval, a preto nebolo podľa okresného súdu potrebné žiadne platby podrobovať bližšiemu

prieskumu. Matka predpokladala, že tieto sú mu vyplácané v hotovosti, avšak uvedené nemal okresný
súd žiadnym spôsobom preukázané a v danej veci ani nebolo navrhnuté doplnenie dokazovania.

16. Okresný súd zistil, že otec má od júna 2024 nezanedbateľný príjem z prenájmu bytu, ktorý vlastní
spoločne s matkou, a to z Booking v celkovej sume 8.248,- Eur, z AIRBNB v celkovej sume 1.659,- Eur,

od VIAKORP v celkovej sume 640,- Eur, t.j. spolu 10.547,- Eur. Z týchto súm otec zaslal matke od júna
2024 do februára 2025 sumu 2.000,- Eur. Písomným podaním zo dňa 26.03.2025 matka vyzvala otca
na uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní tohto spoločného majetku a aj v tejto veci existuje medzi
rodičmi konflikt, ktorý sa im nedarí vyriešiť. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že otec matke posiela
z prenájmu tohto bytu od júna 2024 v priemere 250,- Eur mesačne, a teda ide o nemalý zdroj príjmov,

z ktorého matka môže uhrádzať rôzne výdavky.
Čo sa týka rekonštrukcie tohto bytu, rodičia nemali jednotný názor. Na tomto mieste okresný súd doplnil,
že prenájom bytu patriaceho obom rodičom sa v súčasnosti javí ako primeraný a účelný spôsob, ako
zabezpečiť dodatočné prostriedky na úhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Zároveň
poukázal na to, že aj v tejto otázke by mali rodičia uprednostniť vzájomnú dohodu a spoluprácu pred

konfliktom, pričom by mali mať na zreteli predovšetkým najlepší záujem dieťaťa, ktoré je vzhľadom na
svoj zdravotný stav mimoriadne zraniteľné a odkázané na podporu oboch rodičov.

17. Z predložených dôkazov a výsluchu otca okresnému súdu vyplynulo, že jeho hospodárenie
s finančnými prostriedkami je dlhodobo neudržateľné, nekoordinované a nevykazuje znaky

systematického finančného plánovania. Otec deklaruje viacero finančných záväzkov (voči rodičom,
bratovi, bývalým spoločníkom), pričom ich splácanie nie je pravidelné, mnohé sú bez písomnej dohody
o splatnosti a otec sám uviedol, že si ,,nepamätá“, či a koľko ich splácal. K tomu si opakovane vkladal
hotovosť cez vkladomat v rôznych výškach (napr. 850,- Eur v júli 2024), pričom zdroj týchto prostriedkov
nevedel hodnoverne preukázať - uviedol len, že ide o pôžičky od známych, založenie motorky a

iné neformálne dohody. Tento spôsob hospodárenia podľa okresného súdu nemožno považovať za
zodpovedný voči výžive dieťaťa, ktoré je navyše ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje si dlhodobú,
intenzívnu a nákladnú starostlivosť. Okresný súd mal za zrejmé, že otec v súčasnosti nemá stabilný,
zdanený a pravidelný príjem. Jeho podnikateľská činnosť nevykazuje zisk a v jednej z firiem, kdepôsobí ako konateľ, nemá žiadnu odmenu, z čoho vyplývalo, že otec dlhodobo funguje na báze
pôžičiek a dočasných, jednorazových príjmov, ktoré nie sú vhodným ani dôveryhodným základom pre
plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Podľa okresného súdu, otec má odborný aj kvalifikačný

potenciál na zabezpečenie si riadneho zamestnania alebo výnosnejšej podnikateľskej činnosti. Ukončil
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a má kvalifikáciu, ktorá mu umožňuje pracovať napr. v školstve
či technickej oblasti. Považoval preto za žiaduce, aby v záujme vlastného dieťaťa využil svoje schopnosti
a začal si zodpovedne zabezpečovať príjem, ktorý nebude závislý od dobrého slova známych a rodiny,
ale bude preukázateľný, pravidelný a postačujúci na krytie jeho zákonných povinností.

18. Vychádzajúc zo zisteného stavu, najmä rozporných vyjadrení otca, dospel okresný súd k záveru,
že otec, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti, si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods.
1 Zákona o rodine a riadne nepreukázal svoje príjmy za roky 2023 a 2024. Pri určení jeho mesačného
príjmupretookresnýsúdvychádzalzdvadsaťnásobkusumyživotnéhominima,ktorépreplnoletúfyzickú
osobu predstavuje sumu 273,99 Eur mesačne, v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR č. 149/2024 Z. z. účinného od 01.07.2024, čo je 5.479,80 Eur. Pri posúdení vyživovacej
povinnosti prihliadal na to, že rodičia maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť, ako aj, že otec sa
stretáva s maloletou nepravidelne a v minimálnom rozsahu.

19. Po zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá,

nemožnostimatkyzvýšiťsvojpríjem,vysokévýdavkymaloletej, okresnýsúddospelkzáveru,žematkou
požadovaná suma výživného 800,- Eur mesačne vyjadruje primeraný podiel otca na zabezpečovaní
starostlivosti o svoje jediné ťažko choré dieťa, ktorá suma je v jeho možnostiach a schopnostiach a
súčasne zohľadňuje právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni matky i otca. Tiež pri určení výživného
vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec maloletej má zrejme ďalšie príjmy aj z internetového predaja, ktoré

však žiadnym spôsobom nepreukázal.

20. Okresný súd dodal, že vzhľadom na zdravotný stav maloletej, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá,
si jej výživa a starostlivosť vyžadujú nadpriemerné finančné výdavky, ktoré nie je možné dlhodobo
zabezpečovať len na úkor jedného rodiča. Preto považoval za nevyhnutné, aby aj otec začal plniť svoju

vyživovaciu povinnosť na úrovni zodpovedajúcej reálnym potrebám dieťaťa a jeho možnostiam, ktoré
však v súčasnosti sám limituje svojím neefektívnym a neplánovaným hospodárením. Takýto spôsob
fungovania je v priamom rozpore so záujmom maloletej a je potrebné, aby otec prehodnotil svoje priority
a zabezpečil si zodpovedný prístup k finančnému hospodáreniu, ktorý bude dôstojný postavenia rodiča
dieťaťa so špeciálnymi potrebami.

21. Pri takto určenej výške výživného vznikol otcovi dlh pre mal. H. vo výške 1.945,10 Eur (10 dní
v januári 2025 á 14,51 = 145,10 Eur, 4 mesiace á 450,- Eur = 1.800,- Eur), ktorý povolil súd otcovi
splácať v splátkach po 70,- Eur mesačne pre maloletú s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 , § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom

zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, súd
prvej inštancie v predmetnom prípade nesprávne aplikoval fikciu v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Poukázal na to, že Zákon o rodine stanovuje tri navzájom sa prelínajúce povinnosti - 1/
povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, 2/ povinnosť predložiť súdu podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3/ povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov

chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
Nakoľko v mimosporovom konaní platí vyšetrovacia zásada, súd sa nemôže bez ďalšieho uspokojiť
s aplikáciou § 63 ods. 1 Zákona o rodine a domnienku podľa tohto ustanovenia by mal uplatniť len v
prípade, ak rodič nepredloží podklady, ktoré si súd nevie obstarať inak. Poukázal na závery dovolacieho
súdu v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/63/2021, ktoré je potrebné v celom rozsahu aplikovať i na prejednávanú

vec. Uviedol, že predložil všetky doklady, ktoré považoval za relevantné z hľadiska preukázania jeho
príjmov (a ktoré sa ešte nenachádzali v súdnom spise), pričom súd prvej inštancie otca nevyzval na
predloženie ďalších dokladov. Súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia k samotnému dôvodu
aplikácie fikcie v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine uviedol iba strohé odôvodnenie bez toho, abytoto svoje zistenie akýmkoľvek spôsobom bližšie špecifikoval. Okrem toho, že okresný súd opomenul
uviesť, z čoho konkrétne má byť zrejmé, že otec má ďalšie príjmy z internetového predaja, je záver súdu
prvej inštancie nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. V súvislosti s príležitostnými príjmami

otca, ktoré mal v minulosti z kúpy a predaja rôznych vecí, uviedol, že tieto už nemá, nakoľko na to nemá
voľné financie a ani čas. Z predaja na Vinted od novembra 2023 nemal žiaden príjem, čo je zrejmé z
výpisu z účtu, kde sú iba tri platby Vinted, pričom sa jedná o platby z účtu otca. Súd prvej inštancie
otca nevyzval, resp. neuviedol, aké doklady (dôkazy) v tomto smere od otca požaduje, naviac na nikom
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. S poukazom

na odsek 36. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12. decembra 2024
a právne závery vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022 podľa otca
z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, v čom konkrétne mali byť rozporné
tvrdenia otca (odsek 24.), a preto je predmetný rozsudok, ako taký i nepreskúmateľný. Pokiaľ okresný
súd uviedol pomery otca v odseku 7. a v odseku 20. vyjadril záver, že celkovo sú pravidelné mesačné
výdavky otca v sume 1.809 - 2.109,- Eur mesačne, tak tento nie je správny, pretože spolu s výživným

vo výške 350,- Eur, ktoré uhrádzal matke, jeho výdavky predstavujú sumu 1.327,- Eur až 1.587,- Eur,
v ktorej sú zahrnuté i náklady na spoločný byt s matkou v sume 320,- Eur až 520,- Eur (hradené
z krátkodobého prenájmu predmetného bytu). Výdavky otca (bez spoločných výdavkov s matkou a
vrátane výživného) tak predstavujú sumu 1.007,- Eur až 1.067,- Eur. Pokiaľ súd prvej inštancie správne
konštatoval, že za obdobie od decembra 2023 do marca 2025 bola na účty otca pripísaná priemerne

mesačne suma 1.295,- Eur, ktorá bola tvorená príjmom otca (vrátane príjmu zo spoločného bytu s
matkou), vyúčtovaním dodávateľov energií a pôžičiek, ktoré boli otcovi poskytnuté, tak uvedená suma
korešponduje s výdavkami otca (a teda jeho tvrdenia neboli rozporné). Poukázal na to, že viackrát
uviedol, že v prípade, ak nemá peniaze a je potrebné niečo uhradiť, požičiava si od rodiny a známych.
Takéto správanie síce možno nie je dôveryhodným základom pre plnenie vyživovacej povinnosti, avšak

rozhodne nie je dôvodom na uplatnenie fikcie v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine; môže byť
nanajvýš dôvodom, aby súd určil výživné v súlade s princípom potencionality príjmu otca (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018). Otec poukázal na odsek 23. odôvodnenia, z ktorého podľa jeho názoru
vyplýva, že okresný súd dospel k nelogickým (vnútorne rozporným) záverom o tom, že hoci otec riadne
nepreukázal svoje príjmy za roky 2023 a 2024, zároveň otec v súčasnosti nemá stabilný, zdanený a

pravidelný príjem, jeho podnikateľská činnosť nevykazuje zisk, má odborný aj kvalifikačný potenciál
na zabezpečenie si riadneho zamestnania alebo výnosnejšej podnikateľskej činnosti. Odôvodnenie
rozsudku súdom prvej inštancie sa skôr javí ako „trestanie“ otca, ktorý nedoložil (pretože nebol vyzvaný
doložiť) určité potvrdenie, hoci ostatné svoje podklady riadne doložil (rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/63/2021) za to, že súd prvej inštancie nesúhlasí so spôsobom jeho hospodárenia, pričom otec

vo vyjadrení zo dňa 14. mája 2025 dôvody svojho správania vysvetlil. K odseku 22. odôvodnenia otec
uviedol, že predmetný byt zrekonštruoval a stará sa o jeho prenájom práve za účelom zabezpečenia
príjmu (nie iba jeho, ale spoločného s matkou) z krátkodobého prenájmu (keďže tento je výhodnejší
ako dlhodobý), z ktorého je možné hradiť výdavky súvisiace so starostlivosťou o dcéru. Je preto pre
neho absolútne nepochopiteľný postoj matky, ktorá s prenájmom nesúhlasí. I vďaka tomu vedel otec

matke posielať v priemere 575 Eur mesačne. Príjem z prenájmu je však spoločným príjmom s matkou
a pokiaľ matka s takýmto prenájmom nesúhlasí, tak obaja rodičia prichádzajú o významnú časť svojho
príjmu. Pokiaľ kolízny opatrovník s poukazom na vyššie uvedené navrhoval výživné v sume 700 Eur
mesačne, uvedená úvaha by bola správna v prípade, ak by príjem z prenájmu bol výlučne príjmom
otca, čo však nie je. Rovnako činnosť občianskeho združenia zabezpečuje otec, ktorého je i štatutárnym

orgánom a z ktorého všetky získané prostriedky sú používané výlučne na úhradu výdavkov súvisiacich
so starostlivosťou o dcéru (a to bez ohľadu na to, či sú právne nárokovateľné alebo nie), čo nakoniec
nepoprela ani matka. Napriek tomu, že poukázal na rozpor v tvrdeniach matky o prístupe k účtu, na ktorý
posiela (údajné) nájomné, okresný súd tento neodstránil. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle
petitu odvolacieho návrhu, alternatívne zrušiť.

24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 22.07.2025, bolo odvolanie otca doručené matke
prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi, s možnosťou sa k nemu v lehote 10
dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.

25. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu. S
odvolaním otca nesúhlasila a jeho tvrdenia považovala za nepravdivé, účelové a tendenčné. Poukázala
na to, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 02.04.2025 otec uviedol, že z podnikania nemá
v súčasnosti žiadny príjem a na výslovnú otázku aký má iný príjem, ak nie príjem z podnikania, otecuviedol: „pôžičky, a bez srandy pôžičky“. Vo svojom poslednom podaní otec prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 14.05.2025 uviedol čerpané pôžičky, podľa ktorých mu celkovo za viac ako 4 roky mal otec
požičať sumu 30.000,- Eur, čo je priemerne 7.500,- Eur ročne. Otec súdu predložil podanie nazvané

ako jeho mesačné výdavky, ktoré v súčte vyčíslil na sumu 1.459 - 1.759,- Eur, pričom zabudol pripočítať
výživné vo výške 350,- Eur na mal. H., ktoré matke posiela. Celkovo sú tak pravidelné mesačné výdavky
otca v sume 1.809 - 2.109,- Eur mesačne. Teda ročne spotrebuje na svoje výdavky sumu 21.708,-
až 25.308,- Eur. Dala do pozornosti, že odvolací súd uviedol, že ak sa ani doplneným dokazovaním
nepodarí riadne zistiť príjem otca alebo, ak bude mať súd prvej inštancie dôvodné pochybnosti o tom, že

dokazovaným zistením príjem nie je úplným príjmom otca, zváži aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine
podľa právneho názoru NS SR, ktorý vyslovil v uznesení sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022.
Mala za to, že ani doplneným dokazovaním sa hodnoverne nepreukázal skutočný príjem otca, tvrdenia
otca v tomto smere nie sú pravdivé, jeho výdavky diametrálne prevyšujú ním tvrdené príjmy, a sú teda
dôvodné pochybnosti o tom, aký je skutočný reálny príjem otca. Stotožnila sa s vysloveným právnym
názoromsúduprvejinštancieonezodpovednomhospodáreníotcaadodala,žeotecmaloletejvosvojom

nezodpovednom štýle hospodárenia len pokračuje, čo vyplýva aj z odvolania. Pokiaľ ide o občianske
združenie založené pre mal. H., tak otec opakovane pred súdom prvej inštancie potvrdil, že ho spravuje,
matku o ničom neinformuje, dokonca matka nemá ani k tomuto účtu prístup, napriek opakovaným
žiadostiam, čo otec na pojednávaní dňa 19.05.2025 výslovne priznal. Nemá vedomosť o tom, ako otec
nakladá s finančnými prostriedkami na účte občianskeho združenia, dokonca má dôvodnú obavu, že

dvojtýždňovú dovolenku, ktorú otec absolvuje práve (v čase spísania vyjadrenia), si financuje z týchto
finančných prostriedkov. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

26. Podľa pokynu odvolacieho súdu zo dňa 26.08.2025 bolo vyjadrenie matky doručené otcovi
prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne

vyjadriť.

27. Následne bolo doručené vyjadrenie otca (č.l. 868 a nasl. spisu), ktoré bolo doručené matke
prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.

28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súduvspojenísopravnýmuznesením(ďalejlen„rozsudok“) zaaplikácieust.§65,§66CMPaverejným

vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovanieust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa

bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/96/2025-880 zo dňa 02.12.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle uvedeného uznesenia dňa 02.12.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.

30. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35P/110/2023 bolo určenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.

31. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP s poukazom na argumenty

otca predostreté v odvolaní bolo preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie a posúdiť, či súd
prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej H., nar.
XX.XX.XXXX, výživným v sume 800,- Eur mesačne od 22.01.2025 (výrok I.) a rozhodol o zameškanom
výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach (výrok II).

32. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom bol napadnutý rozsudok okresného súdu
týkajúci sa určeného výživného a zameškaného výživného, krajský súd účastníkov konania označoval
prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi navrhovateľka, resp. manžel navrhovateľky.33. Otec vyjadril odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. d), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP a namietal,
že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a tým vec nesprávne právne posúdil,
ak aplikoval fikciu v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj nedostatočnosť odôvodnenie

rozhodnutia.

34. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči rozsudku okresného súdu a v ňom
uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného
odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie za účelom zopakovania,

resp. doplnenia dokazovania, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri ich vyhodnotení. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že
iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO

proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2009, sp. zn. 3Cdo/51/2011, sp.
zn. 3Cdo/186/2012, sp. zn. 7Cdo/56/2011). Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav
v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Krajský súd nezistil žiaden relevantný dôvod
na to, aby v odvolacom konaní doplnil dokazovanie listinami dokladanými otcom v štádiu odvolacieho
konania, ak pre napadnutý rozsudok okresného súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§

217 ods. 1 veta prvá CSP), a preto prípadné zmeny, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie, nemohli spätne meniť pohľad na správnosť skutkových zistení. V zmysle § 68 CMP odvolací
súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, (len) ak to považuje pre zistenie skutočného stavu veci za
nevyhnutné. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací
súd. V danom prípade však odvolací súd dospel k záveru, že skutočný stav veci zistený okresným

súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania, pretože vyplynul
z preukázaných relevantných skutkových okolností danej veci, ktoré boli vyhodnotené postupom podľa
§ 191 CSP, Čl. 10 CMP, a preto ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania,
nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

35. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca a k vecne správnym skutkovým a právnym záverom
prijatým okresným súdom, krajský súd považuje za potrebné poukázať na výrok II. rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12. decembra 2024, ktorým bol pôvodný rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/110/2023–231 zo dňa 13.12.2023 vo výroku, ktorým otcovi určil
vyživovaciu povinnosť zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline

v odôvodnení viažucemu sa k zrušujúcemu výroku II. rozsudku č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12.
decembra 2024 v odseku 29. k (pôvodnému) skutkovému zisteniu okresného súdu, podľa ktorého čistý
mesačný príjem otca je 1.200,- Eur konštatoval, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
za účelom preukázania príjmu otca a jeho majetkových pomerov nie je možné vyššie uvedený skutkový
záver o príjme otca vyvodiť.

36. Práve v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12. decembra 2024,
jeho odôvodnení viažucemu sa k výroku II. odvolací súd na základe zistení a posúdení vyjadrených
v odsekoch 30. – 33. uložil okresnému súdu v odsekoch 35., 36., 37. odôvodnenia v ďalšom konaní
o.i. doplniť dokazovanie zabezpečením výpisov zo všetkých účtov otca, tieto preskúmať a vyhodnotiť

v spojení s podrobným výsluchom otca, vykonať aj ďalšie dokazovanie s tým, že ak sa ani doplneným
dokazovaním nepodarí riadne zistiť príjem otca alebo, ak bude mať súd prvej inštancie dôvodné
pochybnosti o tom, že dokazovaním zistený príjem je úplným príjmom, ktorý otec dosahuje, zváži
aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v súlade so záverom Najvyššieho súdu SR vysloveným v
uznesení sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022. Odvolací súd považoval za potrebné dôsledne

prihliadnuť k odôvodneným potrebám dieťaťa, zohľadniť, že matka zo svojho príjmu nie je schopná
pokryť zvýšené výdavky na zdravotnú a terapeutickú starostlivosť o dieťa, ani si svoj príjem nemôže
zvýšiť vlastnou prácou, keďže zabezpečuje dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť s tým, že pokiaľ aj sú
niektoré rehabilitačné pomôcky a terapie hradené z prostriedkov občianskeho združenia založeného pre
mal. H., tak týmto nemožno nahradiť zákonnú povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa jeho možností

a schopností, naviac, ak tieto prostriedky nie sú právne nárokovateľné a nie je isté, či sa aj v budúcnosti
podarí cez občianske združenie finančné prostriedky vyzbierať, resp. v akom rozsahu. Uložil okresnému
súdu sa tiež vysporiadať s okolnosťou, či a za akých podmienok má matka (prípadne aj otec) prístup k
účtu občianskeho združenia a kto rozhoduje o použití finančných prostriedkov združenia.37. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov otca bolo
nevyhnutné vychádzať i zo záverov viažucim sa k výroku II. rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

15CoP/92/2024-342 zo dňa 12. decembra 2024, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci
v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu postupoval v zmysle záverov
krajského súdu vyjadrených v predmetnom rozsudku v zrušujúcej časti. Krajský súd v opätovne
vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania procesne postupoval
a vychádzal práve zo záverov viažucich sa k zrušujúcemu výroku II. rozsudku Krajského súdu v Žiline

č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12. decembra 2024.

38. K odvolaniu podanému otcom maloletého dieťaťa a jeho dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP krajský súd na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení uvádza, že ani jeden
z nich nebol relevantný, pokiaľ okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dieťaťu a zameškaného výživného postupoval za stavu rešpektovania odôvodnených výdavkov, potrieb

maloletého dieťaťa a súčasne zhodnotenia majetkových pomerov, schopností a možností otca. Odvolací
súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia, je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože
sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením a na jeho závery v podrobnostiach
odkazuje.

39. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP
odvolací súd k odvolacím dôvodom v procesnej a vecnoprávnej rovine dodáva len nasledovné.

40. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom a nepresvedčivom
odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

je rámcovo upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že tento kritériá v tejto časti pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa
a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa matka svojím

návrhom domáhala, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko otca, aké relevantné dôkazy boli súdom
vykonané, aké skutočnosti z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké právne normy na vec
aplikoval a ako tieto vyložil. Súd v odôvodnení nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument
účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania

uvádzaných účastníkmi. V odôvodnení rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku, návrh účastníka, je však nevyhnutné, aby reagoval na podstatné a relevantné argumenty
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009). Aj
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na taký argument strany, ktorý je pre
rozhodnutie súdu podstatný a rozhodujúci, sa vyžaduje odpoveď, pričom súčasťou obsahu základného

práva na súdne konania je právo účastníka na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočnú argumentáciu, nie je možné
rozsudok považovať za nepresvedčivý, nepreskúmateľný, pretože jeho skutkové a právne závery nie
sú zjavne neodôvodnené. To, že odvolateľ sa s právnym názorom, posúdením všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia.

41. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou otca, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav a konanie je zaťažené vadou, pretože otec predložil všetky doklady, ktoré považoval za relevantné
z hľadiska preukázania jeho príjmov, pričom súd prvej inštancie ho nevyzval na predloženie ďalších

dokladov, konkrétne neuviedol, aké požaduje, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP. Vzhľadom na obsah námietky otca, ktorá predstavuje nesprávny procesný
postup súdu, odvolací súd postupom podľa § 66 a 67 CMP posudzoval, či konanie pred súdom prvej
inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu
spisu vyplývalo, že matka dňa 21.08.2023 doručila súdu prvej inštancie návrh vo veci samej o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Okresný
súd podľa pokynu zo dňa 14.09.2023 (č.l. 21 spisu) vytýčil termín pojednávania na deň 20.11.2023, a o.i.
žiadal ,,od manžela nech preukáže svoje majetkové pomery, výdavky na bývanie + osobné. Pokiaľ žije
sinouosobouvspoločnejdomácnosti-potvrdenieojejpríjme.Vzmysle§63ods.1Zákonaorodinenechpreukáže svoje príjmy za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov z jeho podnikateľskej činnosti,
vrátane všetkých benefitov a vyplatených cestovných náhrad + výpisy z účtov (podnikateľský + osobný)
za 6 mesiacov“, ktoré predvolanie spolu aj s procesným poučením mu bolo doručené podľa doručenky

na č.l. 21 rub spisu dňa 20.10.2023, súčasne s návrhom a procesným poučením. Podľa Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 20.11.2023, otec predložil výpisy z účtov od 05/23 do 10/2023, obrat na sporiacom
účte, výpisy z podnikateľského účtu spoločnosti M. A. s.r.o. za obdobie od 05/2023 do 10/2023 ( č.l. 41-
79spisu),ktorépojednávanieboloodročenénadeň13.12.2023zaúčelomdoplneniadokazovaniastým,
že účastníci na ďalšom pojednávaní predložia potvrdenia o svojich aktuálnych príjmoch a výdavkoch,

manžel preukáže výdavky spojené s bytom patriacim obom účastníkom. Na výzvy okresného súdu
zo dňa 27.11.2023 (č.l. 95 spisu) boli doručené výpisy z účtu otca zo E., a.s., (č.l. 96 - 186 spisu),
okresný súd vykonával úkony k zisťovaniu pomerov otca, a to výzvami adresovanými Daňovému úradu
Bratislava, Daňovému úradu Trenčín, ORPZ SR- ODI Trenčín, otcom boli doložené doklady (č.l. 203
- 221 spisu). V zmysle záverov v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/92/2024-342
zo dňa 12. decembra 2024, okresný súd podľa pokynu zo dňa 27.1.2025 (č.l. 358 spisu) o.i. nariadil

pojednávanie na deň 2.4.2025 a súčasne s predvolaním doručeným zástupcovi otca dňa 17.02.2025
na č.l. 358 rub spisu o.i. žiadal od otca (manžela), aby preukázal ...,,svoje majetkové pomery- výdavky
na bývanie + osobné od 12/203 doposiaľ. Pokiaľ žije s inou osobou v spoločnej domácnosti- potvrdenie
o jej príjme. V zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine nech preukáže svoje príjmy za obdobie od 12/2023
doposiaľ z jeho podnikateľskej činnosti, vrátane všetkých benefitov a vyplatených cestovných náhrad.

Ďalej nech listinnými dôkazmi preukáže odkiaľ a v akej výške mal k dispozícii peňažné prostriedky na
rekonštrukciu bytu v podielovom spoluvlastníctve a kaviarne. Nech listinnými dôkazmi preukáže príjmy a
výdavky neziskovej organizácie H. o.z., E. XXXX/XX F. za obdobie od 08/2023 doposiaľ“. Na okresným
súdom realizované výzvy k zisteniu pomerov účastníkov boli v rámci súčinnosti doložené listinné dôkazy
(č.l. 365 - 540 spisu). Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.4.2025 otec predložil výpisy z účtu

B. H., s.r.o. za 02-03/2025, M. A. s.r.o. za 02 - 03/2025, A. od 01.02.2025 do 01.04.20205, účet OZ
H. za 02 - 03/2025, výpis z účtu v E. za 02-03/2025 (č.l. 560 - 588 spisu). Otcom boli doložené
ďalšie listiny (č.l. 621-658 spisu), pričom pojednávanie bolo odročené na deň 19.05.2025 za účelom
doplneniadokazovania.Podanímzodňa07.05.2025otecpredložilkópiuúčtovníctvasvýnimkouvýpisov
z účtu v banke spoločnosti M. A. s.r.o. (č.l. 673 - 789 spisu) a následne stanovisko k vykonaným

dôkazom (č.l. 790 - 797 spisu). Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.05.2025 okresný súd
postupom podľa § 204 CSP vykonal dokazovanie listinami založenými v spisovom materiáli, ku ktorému
na otázku súdu priamo otec k predloženej účtovnej závierke spoločnosti M. A. s.r.o. zostavenej k 31.12.,
a to týkajúcej sa kapitálových fondov nevedel zaujať stanovisko, reagoval jeho zástupca a kolízny
opatrovník sa vyjadril, že: ...,,mu nie je dostatočne známy príjem otca“. Prítomní účastníci nenavrhli

doplniť dokazovanie. Pokiaľ okresný súd na základe účastníkmi nenavrhnutého doplnenia dokazovania,
vykonal doplnenie dokazovania výsluchom otca, po ktorom dokazovanie vyhlásil za skončené, a na to vo
veci verejne vyhláseným rozsudkom rozhodol, tak jeho postupu nemožno vytknúť žiadnu vadu. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žesúdjepovinnýzisťovaťskutočnýstavamôževykonávaťajiné
dôkazy, čo však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných

a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť súdu vykonať
aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, k čomu postupom okresného súdu došlo. Za dôležité však
považuje odvolací súd to, že v mimosporových konaniach vyšetrovacia zásada neznamená, že súd by
vo všetkých oblastiach, v tomto prípade týkajúcich sa majetkových pomerov, suploval aktivitu účastníka,
preto nemôže byť vnímaná absolútne. Súd aktivitu supluje len vtedy a v takej miere, aká je potrebná na

zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd konštatuje, že postup okresného súdu rešpektoval ust. §
35 a § 36 CMP, a tým nedošlo k vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, na ktoré by bol odvolací súd povinný prihliadať (§ 67 CMP).

42. Nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. f) CSP. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať,
že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané
vykonanými dôkazmi, alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému
stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd
konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy
v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súladeso zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Dodáva odvolací súd, že hodnotenie
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,

majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

43. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci, krajský súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého

rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa
opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádza zo
správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. Okresný súd posúdil návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v súlade s rozhodnými
ustanoveniami Zákona o rodine najmä § 24 ods. 1, 62 ods. 1, 2 a 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, ktoré na vec správne aplikoval.

44. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného.

45. Pokiaľ išlo výšku určeného výživného, a tým aj zameškaného výživného okresný súd dôsledne
vychádzal z možností a schopností, majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa. Ak otec namietal neprimeranosť priznaného výživného a poukazoval na nesprávny

postup okresného súdu, ktorý napriek ním predloženým dokladom aplikoval ust. § 63 Zákona o rodine,
teda právnu domnienku vyplývajúcu z § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, tak krajský súd uvádza
nasledovné: Je pravdou, tak ako uviedol okresný súd v odseku 20. odôvodnenia rozsudku, že otec je
spoločníkom B. H., s.r.o., ktorá vykázala stratu, a zo mzdového listu tejto spoločnosti vyplýva, že otec je
v nej zamestnaný ako skladník s čistým mesačným príjmom 40,72 Eur, pričom za mesiace 01 - 03/2025

dosiahol príjem priemerne 49,08 Eur mesačne, ako aj, že je spoločníkom M. A. s.r.o., ktorá rovnako
vykázala stratu. V zhode s okresným súdom, aj podľa názoru odvolacieho súdu, však relevantnými
údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov a ich príloh nie sú len zisk alebo strata, ktoré sú
skončeným výsledkom hospodárenia. Minimálny kladný hospodársky výsledok totiž môže byť znižovaný
rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície (v súlade s platnými právnymi predpismi)

v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ tak, že daňové priznanie je skôr
dôkazom o hospodárení daňového subjektu z ekonomického hľadiska. S námietkou otca o nesprávnom
vyčíslení výšky výdavkov okresným súdom odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na samotným otcom
vyčíslené mesačné výdavky podľa rozpisu na č.l. 621 spisu (ktoré sú v súčte od 1.857,- Eur do 1.467,-
Eur) v spojení so samotným tvrdením otca podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.04.2025, konkrétne

na č.l. 662-663 spisu. Pokiaľ okresný súd v odseku 20. odôvodnenia konštatoval výšku výdavkov otca
v sume od 1.809 - 2.109,- Eur (vrátane výživného), ktorá výrazne prevyšuje otcom tvrdený dosahovaný
príjem, a to i za stavu použitia ním deklarovaných pôžičiek na výdavky, jeho záver bol správny. Na tomto
mieste opakuje odvolací súd, že nebolo povinnosťou okresného súdu vyzývať otca na doloženie ďalších
dokladov, ak povinnosť predložiť a označiť dôkazy k svojim pomerom, dať vysvetlenia, bola primárne

na otcovi maloletej (vyplývalo to i zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu), k čomu z jeho strany v
relevantnom rozsahu nedošlo, a preto postupu okresného súdu nemožno nič vytknúť.46. Krajský súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích
povinností Zákona o rodine významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, teda pri určovaní výživného nemožno

uplatňovať mechanický výpočet. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových
pomerov každého z rodičov, zisťujú sa pravidelné a nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby,
ktoré kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých
nákladov dieťaťa, osobitne v tomto prípade dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré možno

očakávať. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, pričom pri určení
výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu
rovnakejživotnejúrovne,ktoráznamená,ževýživnýmmábyťdieťaťuzaistenátakáživotnáúroveň,ktorá
zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej
domácnosti.

47. Podľa odvolacieho súdu otec neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zisťované
a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je
to matka zdravotne ťažko postihnutého maloletého dieťaťa, ktorá výlučne sama znáša všetku osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa 24 hodín 7 dní v týždni. Skutočnosť, že mal. H. má závažné a celoživotné
zdravotné postihnutie je nesporným a preukázaným faktom, ako aj to, že výlučnú starostlivosť o mal. H.

vykonáva samotná matka, pričom niet pochybnosti o tom, že táto skutočnosť dopadá na ich každodenný
život, keď sa zdravotnému stavu a režimu mal. H. musí v zásade prispôsobovať, čo sa nesporne
premieta limitujúcim obmedzením do pracovných, a tým aj zárobkových možností matky, teda ju
obmedzuje.Otec,keďžesanasamotnomvýkone osobnejstarostlivostidenne(okremrozsahuurčeného
styku) nepodieľa, teda nemá obmedzenia v takej miere ako matka, ktorej bola maloletá zverená do

osobnej starostlivosti. Oproti osobnej starostlivosti matky, výkon rodičovských povinností na strane
otca je okrem určeného rozsahu styku obmedzený na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže nie je
žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci jeho každodenného života,
teda mieru výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky o mal. H. je nevyhnutné v zmysle ust. § 62 ods.
4 Zákona o rodine považovať za významný faktor. Okresný súd zohľadnil aj príjem matky maloletého

dieťaťa, ktorá poberá rodičovský príspevok 345,20 Eur mesačne, rodinné prídavky, ako aj pomernú
časť z príjmu za prenájom bytu, ktorú jej otec zasiela, avšak tak, ako v reálnom živote nie je možné
exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu mal. H. v širšom slova zmysle, tak nie je možné
vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti v zhode so zistením okresného súdu uvedeným
v odseku 17. odôvodnenia i odvolací súd prihliadol na nie spornú okolnosť, že matka nemá prístup k účtu

rodičmi založeného občianskeho združenia.

48. V súvislosti s argumentáciou otca týkajúcou sa nesprávneho postupu okresného súdu k výške
priznaného výživného a aplikácie domnienky podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd
uvádza, že otázka posúdenia výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí

od posúdenia možností a schopností povinnej osoby a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby.
V rámci tohto konania rozhodujúci význam majú listinné dôkazy dokumentujúce zárobkové možnosti
a schopnosti osoby povinnej na výživu. Vodiacim pravidlom na určenie výšky výživného povinnému
rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, a preto v súlade s právom dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodiča Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné

zistiť, čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. Zákon o rodine pre rodičov
stanovuje tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: 1/ povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než
závislej činnosti, 2/ povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
pričom pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy zo závislej činnosti a z inej než závislej činnosti, teda ich
podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodiť priemerný mesačný príjem, z ktorého možno

vychádzať pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti. Ďalej je potrebné predložiť podklady
na zhodnotenie majetkových pomerov, teda dôkazy týkajúce sa nehnuteľností, stavu účtov, vkladov
v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel. Zákonná domnienka
výšky príjmu, ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, nastupuje v prípade, ak si rodič túto
povinnosť nesplní, ale vychádza z odlišného obsahu týchto povinností, teda, že nejde len o jednu, ale

o viac povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť
správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, a preto nastupuje predmetná fikcia.49. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne zaoberal možnosťou uplatnenia
domnienky v zmysle § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keďže pri zisťovaní pomerov povinného
rodiča (otca) získal pochybnosti o tom, či výška jeho deklarovaného príjmu zodpovedá výške jeho

reálnehopríjmu,resp.stavubezpríjmutak,akouviedolvodsekoch20.až24.odôvodnenianapadnutého
rozsudku. V danom prípade otec síce splnil edičnú povinnosť, predložil teda listinné dôkazy o.i. daňové
priznania spoločnosti B. H. s.r.o., M. A., s.r.o., výpisy z účtov, avšak z uvedených dokladov nebolo možno
relevantne vychádzať, pretože nepreukázal celý svoj skutočný príjem, ak otec tvrdil a preukazoval svoje
náklady na život, ktoré sú výrazne vyššie, ako je príjem ním tvrdený, za stavu zistenia, že jeho príjem je

z prenájmu a fakticky dlhodobo funguje z pôžičiek. Teda, pokiaľ na strane rodiča prevyšujú výdavky jeho
príjem, je zrejmé, že preukázateľne existujú aj iné príjmy, resp. v inej výške než tie, ktoré boli doložené
v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a preto bol okresný
súd povinný na účely stanovenia výšky vyživovacej povinnosti postupovať v zmysle § 63 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine, teda aplikovať právnu domnienku. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
záver vyjadrený nielen v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 107/2022, ale aj v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoR 3/2023. Pokiaľ okresný súd aplikoval právnu domnienku podľa ust.
§ 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, zohľadnil osobnú starostlivosť matky, zdravotný stav maloletého
dieťaťa a s ním spojené zvýšené výdavky, potom určenie výšky vyživovacej povinnosti okresným súdom
v sume 800,- Eur mesačne bolo namieste a vo výroku I. bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie.

50. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že okresný súd
napadnutým rozsudkom túto uložil otcovi s účinnosťou odo dňa 22.01.2025 (t.j. od právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva). Nedoplatok na určenom výživnom okresný súd správne ustálil na sumu 1.708,-
Eur, čo otec ani nenamietal, vo vzťahu ku ktorému dlhu mu povolil splátky.

51. Z vyššie uvedených len doplnených dôvodov, keďže okresný súd vo veci na základe dostatočne
vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo
vzťahu k podmienkam v ust. § 62, § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie.

52. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.