Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202473
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824202473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom
Hattalova 373, 029 01 Námestovo, IČO: 42 054 591, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, o určenie,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 17C/97/2024-68 zo dňa 14. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 17C/97/2024-68 zo dňa 14. januára 2025 potvrdzuje.

Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E., zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XX, a
to pozemok parcela KN-C parcela č. 250 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2, pozemok
parcela KN-C parcela č. 251/1 – záhrada
o výmere 224 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parcele č. 250 -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2 pod B3 v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina v pomere k
celku a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. E., zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok parcela KN-
C parcela č. 251/2 - záhrada o výmere 887 m2, pod B2
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. E., obec E., F.
G., zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok parcela KN-C parcela č. 1931/2 - orná pôda o výmere 8 m2
pod B1 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-in, všetko vo vlastníctve žalobkyne, nie sú zaťažené
záložným právom pre žalovaného - Zmluva o zriadení záložného práva č. V 1986/07, pod Z - 42/08

(výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu
vo výške 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutkové odôvodnenie žaloby,
z ktorého vyplýva, že dňa 04.05.2007 uzavrel žalovaný ako veriteľ
a žalobkyňa ako dlžník zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou malo byť
plnomocenstvo, podľa ktorého okrem iného mala splnomocniť advokáta A. H. I., aby za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalovanej uzavrel v jej mene záložnú zmluvu. Dňa 13.11.2007 bola uzavretá

záložná zmluva medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom zastúpenou
advokátom A. H. I., advokátska kancelária J. K. X, XXX XX L., ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Námestovo pod č. V 1986/07 a ktorej predmetom bolo zriadenie záložného právak spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/8 k celku k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe
(ďalejlen„záložnázmluva“).Ďalejžalobkyňapopísalaaktuálnystavnehnuteľností,kuktorýmjezriadené
záložné právo pod č. V 1986/07. Podľa názoru žalobkyne plnomocenstvo, ktoré sa nachádza v zmluve

o úvere, je neplatné, a preto ju A. H. I. nemohol zastupovať a ani nemohol podpisovať záložnú zmluvu
za žalobkyňu ako dlžníka. Predmetné plnomocenstvo totiž neobsahuje bližšie označenie nehnuteľností,
ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Podľa
názorov súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/25/201 zo dňa 06.03.2012)
splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené, ako aj právne úkony

samé, v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Dohoda
o splnomocnení uzavretá medzi žalobkyňou a A. H. I. je neplatná aj
z dôvodu rozporu záujmov medzi žalobkyňou ako dlžníkom a zástupcom v zmysle § 22 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Je zrejmé,
že žalobkyňa ako dlžník pri uzatváraní zmluvy nemala možnosť výberu zástupcu, pretože zmluva o
úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa žalovaný pri uzatváraní zmlúv. Do tejto predtlače

žalovaný len doplnil meno zástupcu A. H. I.. Žalobkyňa si teda nevybrala svojho zástupcu sama, ale
tento jej bol určený žalovaným. Osoba splnomocnenca tak musela byť v kontakte so žalovaným, pretože
i keď A. H. I. mal údajne zastupovať žalobkyňu pri uzatváraní záložnej zmluvy, tento konal v záujme
žalovaného. Z uvedeného je zrejmý rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Žalobkyňa ako
dlžníčka nemienila podpísaním zmluvy o úvere uzavrieť aj dohodu

o plnomocenstve. Uzatvorenie záložnej zmluvy v spojení s plnomocenstvom je preto
v rozpore s § 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Nadväzne neplatnosť
predmetného splnomocnenia spôsobila aj neplatnosť záložnej zmluvy, (jedná sa
o absolútne neplatný právny úkon), na základe ktorého nemohlo vzniknúť záložné právo, ktoré je
zapísané na predmetných nehnuteľnostiach.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v spore potvrdil, že dňa 04.05.2007 uzatvoril s klientom, t. j.
žalobkyňou Zmluvu o úvere č. 5760258, na základe ktorej jej ako veriteľ poskytol úver vo výške 464,71
eur. Na základe zmluvy č. 5760258 a zmluvy
ozriadenízáložnéhoprávabolonanehnuteľnostiach,ktorýchvlastníčkouježalobkyňa,zriadenézáložné
právo v prospech žalovaného. Žalovaný dodal, že úhradu pohľadávky vyplývajúcu zo zmluvy neeviduje.

Zdôraznil, že klientovi (žalobkyni) odosielal upomienky
a výzvy na úhradu dlžnej sumy, ktoré však klient ignoroval. Z dôvodu, že klient porušil Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch
a v určenej výške, bol žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok
dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. V danom prípade nie je naplnený

žiadny obligatórny predpoklad pre zánik záložného práva, pretože zabezpečená pohľadávka nezanikla.
Sporné plnomocenstvo bolo udelené v súlade
so zákonom, dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Na základe uvedeného nie je možné považovať
zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú. Svoju vôľu uzavrieť zmluvu klient v nej potvrdil svojím
podpisom. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že zmluva je pre ňu subjektívne nevýhodná,

ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu
a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Uzavretie zmluvy nemalo
za následok nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že
z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad
zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Zdôraznil,

že vážnosť vôle nie je možné zamieňať
s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako
„v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej
mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH,
Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V dôsledku

uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola
pri uzatváraní záložnej zmluvy dobre informovaná, avšak ľahostajná. Takémuto konaniu nemožno
poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy.
4. Okrem toho žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, na požadovanej
určovacej žalobe. Nestačí iba strohé konštatovanie žalobkyne „bez tohto určenia je moje právo

žalobkyne ohrozené a moje právne postavenie neistým“. Naliehavý právny záujem nemôže byť založený
len na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzavreté zmluvy sú pre ňu nevýhodné. Navyše určovacia
žaloba nie je opodstatnená najmäv prípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. V danom prípade absentuje stav objektívnej právnej
neistoty,keďževkatastrijeužzriadenézáložnéprávovprospechžalovanéhoažalobkyňajehozriadenie
vkatastrálnomkonanínenamietala.Žalobkyňatomumohlapredísť,akbysisvojepovinnostivyplývajúce

zo zmlúv plnila riadne a včas.
Z predloženej žaloby pritom nie je zrejmé ochrany ktorého svojho konkrétneho (hmotného) práva sa
žalobkyňa domáha. Ak by išlo o posúdenie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, v takom
prípade by bola namieste priamo žaloba na plnenie, kde by sa otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti
riešila ako predbežná a žaloba v tomto spore je preto nedôvodná. V súdenom prípade žalobkyňa

požaduje určenie neexistencie práva len vo vzťahu
k časti jej právneho vzťahu založeného zmluvou so žalovaným, avšak požadované určenie sa
nijako nedotýka vyjasnenia ďalšieho obsahu právneho vzťahu (súvisiaceho s právom žalovaného na
vrátenie istiny, na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania). Žalovaný navrhol, aby okresný súd v
prejednávanej veci posudzoval procesnú prípustnosť žaloby
s poukazom na § 137 písm. d) CSP. CSP totiž v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie

právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
V posudzovanom sa prípade žalobkyňa domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy a následného
určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva. Žalobkyňa sa teda domáha
určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť, resp. neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pre účely § 137 CSP je preto potrebné vnímať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako žalobu
o určenie právnej skutočnosti. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je však neprípustná
bez preukázania naliehavého právneho záujmu, ktorý u žalobkyne absentuje.
5. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že s poukazom na ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka
záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností

po tom, čo rozhodnutie príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľností nadobudne právoplatnosť. Katastrálne konanie
o zápise vlastníckych a iných práv upravuje zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zapisuje
vkladom, ktorý má právotvorné účinky a súčasne ide o úkon okresného úradu, katastrálneho odboru

(miestny orgán štátnej správy a súčasne orgán verejnej správy).
6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z výpisu z LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre k. ú. E.
vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísanej ako pozemok C-
KN parcela č. 1931/2, orná pôda o výmere 8 m2.

V časti C: ŤARCHY predmetného LV je zapísaná ťarcha v prospech žalovaného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva
o zriadení záložného práva č. V 1986/07 na podiel A. B., M. I.,
na pozemok E-KN 7329/2 - 42/08 pre novú parcelu č. 1931/2, pôvodné LV č. XXXX, pôvodná parcela
7329/2 (parcela 1931/2).

8. Z výpisu z LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre k. ú. E.
vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/8 k nehnuteľnosti zapísanej ako pozemok C-KN parcela č.
251/2 - záhrada o výmere 887 m2. V časti C: ŤARCHY predmetného LV je zapísaná ťarcha v prospech
žalovaného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva

o zriadení záložného práva č. V 1986/07 na podiel A. B., M. I. na pozemok C-KN č. 251/2 záhrady o
výmere 887 m2 - 42/08.
9. Z výpisu z LV č. XX, ktorý je vedený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pre k. ú. E.,
vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou aj
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/8 k nehnuteľnostiam zapísaným ako pozemok C-KN parcela

č. 250 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2, pozemok C-KN parcela č. 251/1 - záhrada o
výmere 224 m2, stavba - druh stavby: rodinný dom, súp. č. XXX, postavená
na pozemku C-KN parcela č. 250, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 575 m2. V ČAST: C. ŤARCHY predmetného listu vlastníctva je zapísaná ťarcha
v prospech žalovaného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 - Zmluva

o zriadení záložného práva č. V 1986/07 na podiel A. B. M. I. na rodinný dom súp. č. XXX na pozemku
C-KN 250 a pozemky C-KN 250 : zastavaná plocha o výmere 575 m2, 251/1 záhrady o výmere 224 m2
a 251/2 záhrady o výmere 887 m2 - 42/08.10. Z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 14.000,00 Sk
a žalobkyňa sa zaviazala predmetnú sumu vrátiť žalovanému spolu s poplatkom vo výške 13.360,00

Sk, a teda celkom zaplatiť sumu vo výške 27.360,00 Sk v 12 mesačných splátkach po 2.280,00 Sk,
počnúc dňom 27.05.2007. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj plnomocenstvo pre advokáta A. H. I., aby
okrem iného uzavrel v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka ako formu
zabezpečenia splatenia úveru. Uvedené plnomocenstvo je v rámci textu zmluvy o úvere ohraničené v
samostatnej časti zmluvy

o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere bolo aj plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu
na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka, ktoré bolo rovnako v rámci textu zmluvy
o úvere ohraničené v samostatnej časti zmluvy o úvere.
11. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva č. 086/2007-PTR zo dňa 13.11.2007 uzatvorenej medzi
žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom vyplýva, že ňou bolo zriadené záložné
právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých

pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na podklade Zmluvy o úvere č.
5760258 zo dňa 04.05.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na
strane dlžníka.
12. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 22 ods. 1, 2, § 23,
§ 31 ods. 1, 4, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 4, § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka

a § 137 písm. c) CSP i rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 1998 sp. zn. 5Cdo/60/98,
publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, z ktorého vyplýva: „...určovacou žalobou
sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo
že tu nie je. Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem,
ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo je neisté.

Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez
toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na
plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia

a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých
pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom.“.
13.Vprvomradeokresnýsúdkonštatovalexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobkynenaurčení,

že sporné záložné právo neexistuje. Právne postavenie žalobkyne sa totiž určovacou žalobou zlepší,
keďže na jej nehnuteľnostiach nebude viaznuť predmetné záložné právo a na podklade vyhovujúceho
rozhodnutia by došlo i k zmene zápisu v katastri nehnuteľností a tým žalobkyňa nebude obmedzovaná v
dispozícii s jej nehnuteľnosťami. Zároveň vyhovujúce rozhodnutie súdu v danej veci by zabránilo vzniku
nenapraviteľných škôd, ktoré by mohol spôsobiť predaj sporných nehnuteľností formou dobrovoľnej

dražby.
14. Medzi stranami sporu zostala tiež sporná otázka, (ne)platnosti plnomocenstva udeleného
žalobkyňou pre advokáta A. H. I., ktoré sa nachádza v zmluve o úvere. Z textu zmluvy o úvere pritom
vyplýva, že jej súčasťou sú dve plnomocenstvá, a to konkrétne plnomocenstvo udelené pre advokáta
A. H. I. a plnomocenstvo

na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka. Vo
vzťahu k obsahu týchto plnomocenstiev okresný súd uviedol, že sa jedná o udelenie dvoch odlišných
plnomocenstiev dvom odlišným splnomocnencom, a z tohto dôvodu sa pre ich platnosť vyžaduje riadne
podpísanie zo strany splnomocniteľa. Tým, že žalovaný oddelil jednotlivé úkony v zmluve o úvere sám
deklaroval a uvedomoval si, že sa jedná o rôzne právne úkony, ktoré musia byť riadne podpísané, pričom

udelenie plnej moci musí byť riadne preukázané. Avšak z textu zmluvy o úvere vyplýva skutočnosť,
že došlo k podpisu iba osobitne plnomocenstva na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných
prostriedkov
z bankového účtu dlžníka. Nadväzne prvoinštančný súd ustálil, že v súdenom prípade absentuje
písomná forma plnomocenstva, ktorá je potrebná pre splnenie zákonnej požiadavky na písomnú formu

záložnej zmluvy. Zároveň plnomocenstvo udelené pre advokáta A. H. I. neobsahuje presnú identifikáciu
nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu, len je v ňom uvedené, že má ísť o nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu
uzatvorenia záložnej zmluvy. Takéto vymedzenie zálohu je preto neurčité. Predmetné plnomocenstvoudelené pre advokáta A. H. I. je preto z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti vymedzenia predmetu
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15. Okrem toho s poukazom na ust. § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zastupovanie sa môže

považovať za riadne len za predpokladu, že nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a
záujmami splnomocniteľa, resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa. V predmetnej veci
však bolo plnomocenstvo udelené advokátovi, pričom je už všeobecne známe, že ide o advokáta, ktorý
zastupoval žalovaného v súdnych konaniach
a že bol prijatý v obdobných právnych veciach taký právny názor (napr. rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 410/2012, sp. zn. IV.ÚS 575/2012 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo/139/2013), že
bola vyslovená neplatnosť právnych úkonov, ktoré plynuli
z konania žalovaného a jeho advokáta A. H. I.. Z uvedeného je zrejmé,
že záujmy takéhoto zástupcu, ktorý opakovane zastupoval v iných konaniach veriteľa,
(v tomto prípade žalovaného), je v rozpore so záujmami samotného splnomocniteľa ako dlžníka
(žalobkyne). S prihliadnutím na uvedené je predmetné plnomocenstvo absolútne neplatným právnym

úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa prieči dobrým mravom a tiež je v rozpore
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva
priamo zo zákona voči každému a súd na ňu prihliada aj bez návrhu.
16. Ďalej okresný súd poukázal na skutočnosť, že plnomocenstvo pre advokáta bolo obsiahnuté vo
vopred predformulovanom texte zmluvy o úvere, ktorý žalobkyni neumožňoval výber iného zástupcu,

ani priestor na potvrdenie či vylúčenie plnomocenstva. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že absentuje
sloboda vôle žalobkyne pri voľbe zástupcu na uzavretie záložnej zmluvy, keďže osoba zástupcu jej
bola ,,nanútená“ už priamo v zmluve tým,
že konkrétny zástupca bol uvedený v predtlači zmluvy o úvere.
17. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že plnomocenstvo, ktoré žalobkyňa udelila advokátovi

A. H. I. je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti, nedostatku vôle žalobkyne
ako splnomocniteľa na udelenie plnomocenstva pre advokáta A. H. I., ako aj pre rozpor záujmov
splnomocnenca (advokáta) so záujmami splnomocniteľa (žalobkyne).
18. Zo záveru textu záložnej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel záložný veriteľ, žalovaný
a za záložcu ju podpísal zástupca, nie žalobkyňa. S poukazom na to, že plnomocenstvo

pre zástupcu žalobkyne nebolo v danom prípade platne udelené, na záložnej zmluve nie je uvedený
podpis žalobkyne, okresný súd uzavrel, že nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy,
a teda ani k vzniku záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného vkladom do
katastra nehnuteľností a preto žalobe žalobkyne vyhovel.
19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej sporovej strane priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, s tým, že výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Svoj opravný prostriedok žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].
21. Žalovaný potvrdil, že dňa 04.05.2007 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. 5760258, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 464,71 eur. Na základe zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení
záložného práva bolo na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom/ spoluvlastníkom je žalobca, zriadené
záložné právo. Žalovaný poukázal na skutočnosť,

ženeevidujeuhradenúpohľadávkuvyplývajúcuzozmluvyoúvere.Zdôvodu,žeklientporušilvšeobecné
podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej výške, bol
žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve
o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. Dňa 04.05.2007 klientka osobne podpísala zmluvu
o úvere, v rámci ktorej bolo pripojené aj plnomocenstvo, ktoré je riadne overené. Plnomocenstvo je

jednostranným právnym úkonom, tak je definovaný aj zákonom. Plnomocenstvo tak bolo udelené v
súlade so zákonom, dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Preto nie je možné považovať zmluvu
o zriadení záložného práva za neplatnú.
22. Žalovaný zdôraznil, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka. Zároveň žalobkyňa vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a

v zmluve o úvere vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere a že nemá k nej
žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať.
23. Podľa názoru žalovaného žalobkyňou udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti právneho
úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné plnomocenstvo na zastupovaniebolo súčasťou zmluvy o úvere a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Splnomocnenec A. H.
I. konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v tomto plnomocenstve,
nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva -

podstatná náležitosť plnomocenstva ustanovená zákonom: „..advokáta A. H. I. splnomocňujem, aby za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa – spoločnosti POHOTOVOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 85
807 598, ktorá je mojím záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere uzatvoril
v mojom mene: a) záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení.“. Predmetné
plnomocenstvo žalobkyňa na znak súhlasu podpísala. V danej súvislosti žalovaný akcentoval, že právny

úkon nemožno považovať za neurčitý len preto, že neobsahuje náležitosť, ktorú nemusí obsahovať,
teda ktorá nie je právnym predpisom stanovená alebo účastníkmi dojednaná ako nevyhnutná časť
právneho úkonu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/750/2009 zo dňa 27.07.2010).
Právny úkon je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto
právny úkon urobil. Právny úkon nemôže byť neplatný, ak je jeho význam nepochybný. Z plnomocenstva
bolo zrejmé, kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo bolo

riadne podpísané splnomocniteľom ako aj zvoleným zástupcom. Na existenciu právneho úkonu nestačí
existencia akejkoľvek vôle, ale musí sa jednať o vôľu, ktorá spĺňa náležitosti predpísané právnym
poriadkom. Občianske právo požaduje od právne relevantnej vôle,
že musí byť skutočne daná (t. j. musí objektívne existovať), musí byť slobodná, vážna, nemôže
vzniknúť v dôsledku omylu alebo tiesne. Žalovaný má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o

absencii niektorej z náležitostí vôle. Nedostatok vôle si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej
zmluvnej strany. Žalobkyňa mohla odmietnuť uzavrieť takúto zmluvu o úvere, v ktorej je obsiahnuté
plnomocenstvo. V súvislosti s plnomocenstvom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ako
dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil, a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania.
25. Uviedla, že sa nestotožňuje s odvolaním žalovaného. Dohoda o splnomocnení je absolútne
neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného tiež vyplýva, že aj samotná záložná zmluva je neplatná, t. j. neplatnosť splnomocnenia
spôsobilo aj neplatnosť záložnej zmluvy, teda jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, na základe
ktorého nemohlo vzniknúť záložné právo, ktoré je zapísané
na predmetných nehnuteľnostiach. Ďalej žalobkyňa poukázala i na ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že záložná zmluva k nehnuteľnosti, (čo je bezpochyby
zmluva o zabezpečení splnenia záväzku), nesmie byť v mene vlastníka, fyzickej osoby podpísaná treťou
osobou, čo potvrdzuje rozhodovacia prax.
26. Sporné plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu
zastúpenia) bolo spísané na vopred pripravenom tlačive, ktoré pripravil žalovaný, bez ďalšej prezentácie

prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi splnomocnencom a klientom. Z celého kontextu
zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Nie sú
presnedefinovanénehnuteľnosti,ktorémajúbyťpredmetomzálohu,kvôlineurčitostianezrozumiteľnosti
vymedzenia predmetu zálohu, je podpísané plnomocenstvo absolútne neplatným právnym úkonom
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu

Spišská Nová Ves 3C/24/2019. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžr/2/2020, sp. zn. 1Sžr/150/2012, sp. zn. 8Sžo/30/2007, sp. zn. 1Sžr/178/2011,
sp. zn. 10Sžr/159/2011.

27. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP tak v meritórnom výroku I., ako aj v závislom výroku II. o
náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe, vecnesprávne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie
sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Odvolací súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

31. V súdenom prípade žalovaný podal odvolanie proti meritórnemu výroku I. rozsudku okresného súdu,
ktorým bolo vyhovené žalobe, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

32. Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej
z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov CSP,

normatívne rozvinutá v ust. § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov
urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.

33. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je

naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

34. Do obsahu základného práva podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva

na spravodlivý proces podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôdnepatríprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 3/1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003). Právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) však
nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie

rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného
práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR
sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008).
Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.

35. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku primárne namietal záver okresného súdu, že sporné
plnomocenstvo nebolo udelené v súlade so zákonom a preto je neplatné, v dôsledku čoho nie je možné
považovať ani záložnú zmluvu za platnú.

36. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku - v bodoch 25., 28., 29. a 30.

podrobne zaoberal jednotlivými dôvodmi neplatnosti tohto plnomocenstva, a to neurčitosťou právneho
úkonu, nedostatkom vôle žalobkyne ako splnomocniteľa na udelenie plnomocenstva pre advokáta A. H.
I., ako aj rozporom záujmov splnomocnenca (advokáta) so záujmami splnomocniteľa (žalobkyne).

37. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vymedzil právny rámec uplatneného nároku,

a to podľa ust. § 22 ods. 1, 2 § 23, § 31 ods. 1, 4, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 4, § 151b ods.
1 Občianskeho zákonníka.
38. V posudzovanom prípade žalobkyňa ako dlžník splnomocnila v zmluve o úvere A. H. I., advokáta,
aby uzavrel v jej mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve podľa § 552 Občianskehozákonníka ako formu zabezpečenia splatenia úveru (pohľadávky veriteľa, ktorá je záväzkom žalobkyne
zo zmluvy o úvere) tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta, ako vyplýva z obsahu zmluvy
o úvere, bolo na nej vopred predtlačené, s vopred určeným advokátom A. H. I..

39. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo
zozákona,nazákladerozhodnutiasúdualeboinéhoorgánu,alebonazákladezmluvy.Podľatohopotom
rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či
iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).

V posudzovanom prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie.

40. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia
(dohoda o plnomocenstve), z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom
a zastúpeným(predmet a obsah zastúpenia). Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho
vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v súdenom prípade plnomocenstvo ako jednostranný

právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere
na vopred pripravenom tlačive žalovaným, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu
uzavretého medzi advokátom a dlžníkom (žalobkyňou). Dlžník svojím podpisom
na zmluve o úvere vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára zmluvu o úvere, prijíma sumu, ktorá mu bola
zo strany oprávneného ako úver poskytnutá a v súlade so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie

úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil
okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“ uzavretej dňa
04.05.2007, nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním tejto zmluvy.

41. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle

konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť
právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na
vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,
alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Plnomocenstvo uvedené v zmluve o úvere by

malo prezentovať existenciu dohody o plnomocenstve, avšak v spore nebolo zistené platné uzavretie
takejto dohody.

42. Taktiež nemožno konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť dohodu o
plnomocenstve s určeným advokátom A. H. I., a to z dôvodu,

že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu
pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. Takáto slobodná vôľa advokáta mohla
byť obmedzená z dôvodu, že meno A. H. I. ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do
predtlače zmluvy o úvere, a teda menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom. Uvedená skutočnosť
nenasvedčuje záveru, že A. H. I. bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie

udelila, ale naopak, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o
úvere v časti splnomocnenie i uviedol. Teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy veriteľa, ktorého okrem
iného zastupoval aj v mnohých iných súdnych konaniach, resp. úverových obchodoch žalovaného.
Naviac za tejto situácie nebolo zistené poučenie splnomocniteľa o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania. Splnomocnenec ani nedoložil, že sa stretol osobne

so splnomocniteľom a čo bolo predmetom tohto stretnutia. Tieto skutočnosti nutne vyvolávajú
pochybnosti, či výkon práv a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania dlžníka.
Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené dlžníkom A. H. I. dostáva do rozporu so zákonom, keďže
splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú
v rozpore so záujmami zastúpeného.

43. Splnomocnenie udelené žalobkyňou v zmluve o úvere je podľa názoru odvolacieho súdu
koncipované veľmi všeobecne a široko, čo dáva veľmi široký priestor
pre splnomocnenca A. H. I. na konanie a právne úkony v mene dlžníka, súčasne však spôsobuje
pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia A. H. I. konať

v mene dlžníka a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto
všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného A. H. I. potom spôsobuje jeho neurčitosť a
tým i jeho neplatnosť. Dlžník splnomocnením v zmluveo úvere splnomocnil A. H. I., aby v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu v podľa ust. § 552 Občianskeho
zákonníka, nie je však určený predmet zálohu.

44. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd splnomocnenie udelené povinným
v zmluve o úvere A. H. I. vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorá absolútna neplatnosť spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne
účinky,atedaanizneskoršiehoprávnehoúkonusplnomocnenéhozástupcuvykonanéhovmenedlžníka
nemohli pre dlžníka nastať žiadne právne účinky. Z týchto dôvodov je potom pre absenciu písomnej

formy záložná zmluva
(§ 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka) neplatná. Vzhľadom k tomu odvolací súd dospel k záveru
o nedôvodnosti uvedenej odvolacej námietky.

45. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že neeviduje uhradenú pohľadávku vyplývajúcu
zo zmluvy o úvere, žalobkyňa porušila všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzala splátky

v dohodnutých termínoch a v určenej výške, a preto bol nútený postupovať v zmysle podmienok
dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky, podľa názoru odvolacieho
súdu uvedená odvolacia argumentácia nie je spôsobilá spochybniť záver okresného súdu o neplatnosti
plnomocenstva a z toho vyplývajúcej neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej v mene žalobkyne A. H. I.,
advokátom. Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, tieto zmluvy je však potrebné

posúdiť v kontexte ich vzájomnej súvislosti, tzn. čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Uvedenými
zmluvami možno dosiahnuť jednak zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy spolu s jej navýšením
veriteľovi aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému majetku v omnoho vyššej hodnote,
než je výška plnenia dlžníka zo zmluvy o úvere.

46. Rovnako odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na argument žalovaného, že žalobkyňa v zmluve
o úvere a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí
s obsahom zmluvy o úvere, že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať, a to z dôvodu, že
takétovyhláseniedlžníkaniejerelevantnévsituáciikonštatovaniaabsolútnejneplatnostiplnomocenstva
pre rozpor so zákonom a následne aj neplatnosti záložnej zmluvy, z vyššie uvedených dôvodov.

47. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný podaným odvolaním nedôvodne uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, ktoré v prejednávanej veci neboli dané, odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. ako vecne
správny potvrdil.

48. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II.
napadnutého rozsudku o trovách konania na okresnom súde, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ
neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu
sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobkyňa bola v tomto štádiu konania
úspešná v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

50. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].