Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková

Legislation area – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122205364.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., A.
XXX/XX, zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova
1200/12, IČO 42 142 458 proti žalovaným 1) Slovak Estate s.r.o., so sídlom v Bratislave - Staré Mesto,
Tallerova 4, IČO 50 050 907, zastúpenému Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom

Košice – mestská časť Juh, Kupeckého 320/33, IČO 47 240 482 a 2) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
G. XX/X, H. I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovaného
2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/47/2022-107 zo dňa 16. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaných 1) a 2) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C. D. E., obci C. D. E., okrese J.,
evidovaných na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, stavba, druh stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený
na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvoria (výrok I.), nariadil predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a žalovaných 1) a 2),

nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. E., obci C. D. E., okrese J., evidovaných na LV č. XXXX, a to: pozemok
parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba, druh
stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX
o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria (výrok II.), rozdelil výťažok z predaja
nehnuteľností medzi žalobcu a žalovaných 1) a 2) pomerne podľa ich spoluvlastníckych podielov (výrok
III.) a žalovanému 1) priznal proti žalobcovi a žalovanému 2) právo na náhradu

trov konania 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením (výrok IV.). Súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
predajom za náhradu tak, že žalovaný 1) mu odpredá jeho podiel 1/8 za sumu 2.400 eur s tým, že

podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného 2) zostane zachované takým spôsobom, že žalobca
a žalovaný 2) budú vlastniť spoluvlastnícky podiel každý v 1/2. Uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 3/8, žalovaný 2) v podiele 1/2 a žalovaný 1) v podiele 1/8,
ktorý nadobudol v konkurznom konaní kúpnou zmluvou z marca 2019 za sumu 603,22 eur od brata
žalobcu a následne ho ponúkol na predaj žalobcovi za 8.000 eur až 13.000 eur. Žalobca kúpil podiel
1/8 na predmetných nehnuteľnostiach za sumu 2.400 eur, preto takúto sumu na odkúpenie ponúkol

žalovanému 1), ktorý s tým nesúhlasil. Žalobca uviedol, že je dôchodca a nie je platobne schopný,
ani morálne ochotný zaplatiť takmer stonásobok sumy žalovanému 1). Vlastní podiel 3/8 k celku,o nehnuteľnosti sa stará a reálne v nich žije. Rozdelenie veci, či už vertikálne alebo horizontálne nie je
možné, ide o dve bytové jednotky v rodinnom dome. Do nehnuteľností mnoho investoval, žalovaný 1) sa
o nehnuteľnosti nijak nestará, preto za spravodlivú považoval cenu 2.400 eur, ktorú bol ochotný zaplatiť

do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Na zaplatenie trov konania žiadal zaviazať žalovaného 2).

3. Žalovaný 1) s návrhom žalobcu na zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil
a ako spôsob vyporiadania navrhol, aby súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v
zmysle tretej eventuality predpokladanej ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka; t. j. aby nariadil

predaj predmetných nehnuteľností a výťažok rozdelil podľa podielov za kúpnu cenu podľa hodnoty
stanovenej v znaleckom posudku. Uvedené navrhoval z dôvodu, že sporové strany nemajú záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a súčasne žalobca a žalovaný 2) nedisponujú finančnými
prostriedkami na úhradu sumy náhrady za prikázaný podiel žalovaného 1) s poukazom na evidované
poznámky a ťarchy na liste vlastníctva (upovedomenie o začatí exekúcie EX
231/04 zo dňa 30.10.2008 predajom nehnuteľností na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného

Československá obchodná banka, a.s.; oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. dobrovoľnou dražbou; záložné právo na podiel 1/8 žalobcu v prospech záložného
veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.; exekučný príkaz EX 231/04 zo dňa 31.10.2008 na zriadenie exekučného
záložného na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného Československá obchodná banka, a.s.;
exekučný príkaz EX 28359/12 zo dňa 21.03.2013 zriadením exekučného záložného práva na podiel 1/8

žalobcu v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.; exekučný príkaz EX 3207/10 , EX 3208/10 zo
dňa 16.02.2016 zriadením exekučného záložného práva na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného
INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o. Pri spoluvlastníckom podiele žalovaného
2) je evidovaná ťarcha - upovedomenie o začatí exekúcie EX 835/07 zo dňa 25.05.2011 zriadením
exekučného záložného práva na podiel 1/4 v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s. Navyše žalovaný 1) eviduje voči žalobcovi a žalovanému 2) pohľadávku na zaplatenie sumy 565,48
eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 565,48 eur od 31.12.2019 do
zaplatenia a náhradu trov konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 15C/27/2020
vo výške 844,88 eur.

4. Žalovaný 2) si chcel ponechať vlastný podiel a podiel žalovaného 1) odkúpiť nechcel.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nebolo sporným, že
predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, a to žalobcu v
podiele 3/8, žalovaného 1) v podiele 1/8 a žalovaného 2) v podiele 1/2 a nehnuteľnosti aktuálne užíva

výlučne žalobca so svojou plnoletou dcérou. Konštatoval, že rozdelenie veci nie je možné, preto sa
zaoberal ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva - prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V spore prejavil záujem o kúpu podielu žalovaného
1) iba žalobca a domáhal sa majetkového vyporiadania takou formou, že nehnuteľnosti zostanú
naďalej v jeho podielovom spoluvlastníctve s tým rozdielom, že podiel žalobcu sa zväčší z 3/8 na

1/2, podiel žalovaného 2) zostane zachovaný v podiele 1/2 a žalobca by žalovanému
1) vyplatil náhradu za podiel. Spornou bola výška primeranej náhrady a schopnosť žalobcu takúto
cenu v primeranej lehote zaplatiť. Žalobca predložil neaktuálny znalecký
posudok na cenu podielu žalovaného 1) v sume 10.100 eur. Výšku primeranej náhrady za podiel v čase
vyporiadania sa pri absencii znaleckého dokazovania nepodarilo preukázať, nakoľko žiadna zo strán

nebola ochotná zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a znášať jeho náklady. K svojim majetkovým
pomerom žalobca uviedol, že spláca 100 eur mesačne pohľadávku z titulu náhrady za užívanie podielu
1/8 žalovanému 1) na základe súdneho rozhodnutia, má starobný dôchodok 460 eur mesačne, občas si
privyrobí, nemá žiaden iný majetok, žiadne úspory, ani nezaopatrené deti a v predmetnej nehnuteľnosti
s ním býva 20-ročná dcéra, ktorá je slobodná a skončila strednú školu. Aj s ohľadom na ťarchy, ktoré už

sú evidované na liste vlastníctva na podiel žalobcu, ako aj žalovaného 2) a majetkové pomery žalobcu
súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na
výplatu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške podľa neaktuálneho
znaleckého posudku. Pri nemožnosti vyplatenia podielu nastáva situácia, ako
keby spoluvlastník o podiel nemal záujem. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, preto rozhodol tak, že v záujme
predchádzania ďalších sporov o zaplatenie náhrady za užívanie podielu 1/8 zo strany žalovaného 1)
a prípadným exekúciám je nutné spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať iba jediným možným spôsobom,
a to nariadením predaja predmetných nehnuteľností s tým, že sa výťažok z predaja rozdelí podľa výškyspoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu žalovaného 1), ktorý sa domáhal
takéhoto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovanému 1), ktorý mal v spore plný úspech, pretože
súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo takým spôsobom, aký navrhoval žalovaný 1),

priznal proti žalobcovi a žalovanému 2) nárok na plnú náhradu trov konania, pričom súd prvej inštancie
dôvody na aplikáciu § 257 CSP nenašiel.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanom
odvolaní namietal, že v predmetnom rodinnom dome býva s plnoletou dcérou a na bývanie v tomto
dome sú odkázaní. O nehnuteľnosti sa stará výlučne sám, zabezpečuje opravy a dom zveľaďuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nespravodlivé a rozporné
s dobrými mravmi. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemohol
dospieť k záveru, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady

za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške podľa údajného neaktuálneho znaleckého posudku. Uviedol,
že je starobný dôchodca s dôchodkom 462,80 eur mesačne, má príjem z pracovného pomeru cca
700 eur mesačne a z tohto príjmu je schopný uhradiť primeranú náhradu žalovanému 1) za jeho
spoluvlastnícky podiel. Predloženým znaleckým posudkom preukázal hodnotu primeranej náhrady
za podiel žalovaného 1) a žalovaný 1) túto hodnotu namietal, preto mal žalovaný 1) zložiť súdom

požadovaný preddavok na znalecké dokazovanie. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že
predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že
nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady žalovanému 1) za
jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko má príjem z pracovného pomeru, je poberateľom starobného
dôchodku a má záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1). Záver súdu prvej

inštancie, že jediný možný spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja
predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov,
považoval za nesprávny. K podanému odvolaniu doložil oznámenie o výplate dôchodku a výplatné pásky
za jún až september 2024.

7. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne a riadne odôvodnené. Poukázal na to, že žalobcom predložené dôkazy k podanému
odvolaniu predstavujú novoty v odvolacom konaní, ktoré nie je možné pripustiť. Žalobca mal od prvého
vyjadrenia žalovaného 1) v spore vedomosť o tom, že jeho bonita je spochybňovaná a na preukázanie
svojej bonity nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz. Žalobca

vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne úspory a platí exekúciu, čo svedčí o tom, že žalobca svoju
bonitunepreukázal.Návrhžalobcunadoplneniedokazovaniaznaleckýmposudkomvodvolacomkonaní
rovnako považoval za neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Žalovaný 1) vykonanie
dôkazu znaleckým posudkom nenavrhol a ani nenavrhuje, preto nie je zákonný dôvod, aby sa podieľal
na nákladoch tohto dôkazu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného 1) je v súlade s dobrými

mravmi a je spravodlivé, vrátane výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný 2) s podaným odvolaním žalobcu súhlasil v celom rozsahu.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1) (v podanej replike) uviedol, že trvá na všetkých
skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní a tvrdenia žalovaného 1) považuje za účelové
a zavádzajúce. Mal za to, že pokiaľ žalovaný 1) namietal hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu určenú
znaleckým posudkom, mal sám znášať náklady na vypracovanie znaleckého posudku
na určenie hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu. Zastával názor, že cena podielu, určená znaleckým

posudkom na 10.100 eur, zodpovedá primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1).
10. Žalovaný 1) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej duplike) uviedol, že
na preukázanie aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti vyzval žalobcu súd prvej inštancie, ktorý považoval
žalobcom predložený posudok za neaktuálny. Žalovaný 1) uviedol, že žalobca nepreukázal svoju bonitu,
preto nezotrvával na ohodnotení nehnuteľnosti znaleckým posudkom a navrhol zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetných nehnuteľností a rozdelením výťažku
z predaja medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Žalovaný 1) vykonanie dokazovania
znaleckým posudkom nenavrhoval, preto nie je zákonný dôvod, aby sa na nákladoch na jeho
vypracovanie podieľal. Žalobca bol ten, kto inicioval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva, preto si mal byť vedomý následkov predmetného súdneho konania. Žalobca mal
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dostatok času na to, aby preukázal svoju bonitu a tiež
mal vedomosť o tom, že žalovaný 1) navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

predajom nehnuteľností, a tak si mohol zabezpečiť náhradné bývanie.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný
2), ktoré na výzvu súdu prvej inštancie doplnil podaním zo dňa 08.12.2024, z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Žalovaný 2) uviedol, že nemá záujem predať svoj podiel na

predmetných nehnuteľnostiach a so žalobcom sa dohodol, že od žalovaného 1) odkúpi podiel žalobca.
V opačnom prípade, ak by žalobca nechcel odkúpiť podiel žalovaného 1), tak by ho odkúpil on. Mal
za to, že v spore je potrebné, aby sa žalobca a žalovaný 1) dohodli ohľadom vyhotovenia znaleckého
posudku, aby súd mohol určiť cenu podielu žalovaného 1), za ktorú tento podiel žalobca od žalovaného
1) odkúpi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca s podaným odvolaním žalovaného 2) súhlasil v celom rozsahu.

13. Žalovaný 1) k odvolaniu žalovaného 2) uviedol, že ním podané odvolanie nespĺňa formálne
náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na jeho preskúmanie odvolacím súdom. Podľa žalovaného 1) súd prvej

inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní predložené, tieto vyhodnotil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. V konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti žalobcovi
ani žalovanému 2), nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv, žalobca bol súdom prvej
inštancie opakovane vyzývaný a upozornený na následok nedoloženia dôkazov, tieto nedoložil a nie
je možné túto situáciu zhojiť v odvolacom konaní doložením ďalšieho posudku na určenie hodnoty

nehnuteľnosti.

14. Ďalšie písomné vyjadrenia v spore podané neboli.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní žalobca a žalovaný 2) namietali, že im súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne právne závery súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia a nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

17. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Do obsahu práva na spravodlivý
proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom,

právonanezávislýanestrannýsúd,právonazákonnéhosudcu,právonaprejednaniesporuvprimeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

18. Niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako
samostatné odvolacie dôvody. Je tomu tak aj v prípade porušenia práva navrhovať dôkazy na zistenie

rozhodujúcich skutočností, ktoré je podstatou odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm.
e) CSP. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená aj chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov.
Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania jeúlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo viesť k neuneseniu jej

dôkazného bremena a nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

19. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je
iudicium duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia
i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Občiansky
zákonník stanovuje postupnosť pre spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu taxatívne a) reálnym rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom za náhradu, c) predajom veci a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov
podľa ich podielov. Prikázanie veci prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je rozdelenie veci dobre
možné. Subjektívne predpoklady pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov
sú, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí a je ochotný a objektívne
schopný (solventný) vyplatiť primeranú náhradu (NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1346/2002, ÚS ČR, sp. zn.

III. ÚS 687/04). Objektívne predpoklady pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov sú veľkosť
podielu, účelné využitie veci a násilné správanie spoluvlastníka. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené
s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS

ČR, sp. zn. III. ÚS 102/94). Pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe
ich vyporiadania. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku prichádza do úvahy v prípadoch, kde
nemôže byť vec reálne rozdelená a nemožno ju prikázať ani žiadnemu zo spoluvlastníkov. Možnosť
nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo predajom veci a rozdelením výťažku
z predaja vyplýva z § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je daný zákonný predpoklad existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ide o výnimku zo zásady, že nikto nemá byť nútený zotrvávať
v spoluvlastníctve. Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je zhrnutý v rozhodnutí R 100/1999
(najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia, odkázanosť na bývanie spoluvlastníkov a ich rodinných
príslušníkov, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť,
úmysel vec len predať, prípady šikanóznych žalôb a pod.). Súd môže rozhodnúť i v neprospech žalobcu,

ktorý žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, najmä vtedy, ak si v plnom rozsahu (napr. pre
právnu neznalosť, vek, zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia
jeho žalobe, alebo ak mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Pri rozhodovaní
o upustení od zrušenia spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže tak rozhodnúť
aj vtedy, ak takýto rozsudok nenavrhuje žiadny zo spoluvlastníkov. Takéto rozhodnutie súdu by

nevylučovalo, že v prípade podstatnej zmeny okolností, predstavujúcich odpadnutie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, aby sa
podielový spoluvlastník neskôr znovu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Zamietavé rozhodnutie súdu by tak bolo rozhodnutím iba „pre tentokrát“, t. j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú
okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu zamietavého rozhodnutia.

22. V danom prípade bola rozhodujúcou odvolacou námietkou námietka nesprávneho skutkového
zistenia a nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.23. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva založil na
zistení, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, a preto nie je možné vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prvým spôsobom v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

k tomu, že záujem o kúpu podielu žalovaného 1) prejavil v konaní pred súdom prvej inštancie
len žalobca, zaoberal sa súd prvej inštancie možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v poradí druhým spôsobom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, a to možnosťou prikázania
podielu žalovaného 1) žalobcovi za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami

na výplatu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške neaktuálneho znaleckého
posudku. Vzhľadom k tomu uzavrel, že pri nemožnosti vyplatenia podielu nastáva situácia, ako keby
spoluvlastník o podiel nemal záujem, a preto je jediným možným spôsobom vyporiadania nariadenie
predaja nehnuteľností, a to aj v záujme predchádzania ďalších sporov.

24. Odvolací súd uvedené závery súdu prvej inštancie považoval za správne, ale v danom prípade

za predčasné, najmä v otázke posúdenia solventnosti žalobcu na vyplatenie primeranej náhrady
žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel.

25. V konaní pred súdom prvej inštancie boli zisťované osobné a majetkové pomery žalobcu,
pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, žalobca má XX rokov, je rozvedený, poberá starobný

dôchodok,privyrábasiajeplneodkázanýnabývanievrodinnomdome,ktorýjepredmetomsporu.Spolu
s ním v predmetnom rodinnom dome býva aj jeho v súčasnosti už plnoletá dcéra. Žalobca
inú nehnuteľnosť určenú na bývanie nevlastní a v rámci osobných väzieb žalobcu k rodinnému vyplýva,
že žalobca v dome býva s dcérou dlhodobo, výlučne on tento dom udržiava a zveľaďuje. Žalobca za
užívaniepodielužalovaného1)platí žalovanému1)mesačne100eurasplácaexekúciepo20eur

mesačne. Z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti, vyplýva, že k podielu
žalobcu 1/8 bolo zriadené záložné právo záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. a oznámené začatie
výkonu záložného práva záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. dobrovoľnou dražbou a zriadené
tri exekučné záložné práva v prospech oprávnených ČSOB, a.s., POHOTOVOSŤ, s.r.o. a INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o. Napriek všetkým týmto zisteným skutočnostiam žalobca v konaní pred súdom

prvej inštancie tvrdil, že nie je nesolventný, avšak sa na pojednávaní bližšie nevyjadril k tomu, akým
spôsobom je objektívne pripravený a schopný vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel v primeranej lehote.
26. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, kedy prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(rozdelenie veci) nie je možný, mal súd prvej inštancie pri posudzovaní okolností pre rozhodnutie druhým

spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázaním veci za primeranú náhradu inému
spoluvlastníkovi) stranám sporu ozrejmiť podmienky, ktoré pre rozhodnutie súdu takým spôsobom musia
byť splnené. Jednou z týchto podmienok je, že ustupujúcemu spoluvlastníkovi patrí primeraná náhrada
za jeho spoluvlastnícky podiel, pričom ten spoluvlastník, ktorý chce nadobudnúť spoluvlastnícky podiel
iného podielového spoluvlastníka, musí v konaní pred súdom preukázať, že je objektívne schopný

a ochotný túto primeranú náhradu v primeranej lehote druhému spoluvlastníkovi uhradiť. V danom
prípade preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie poskytol žalobcovi (prípadne i žalovanému 2/)
priestor, aby predložil súdu svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, týkajúce sa jeho objektívnej
schopnosti a pripravenosti vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel či
už z vlastných, prípadne cudzích (alebo aj úverových) zdrojov. Napriek tomu, že súd prvej inštancie

na pojednávaní zisťoval majetkové pomery žalobcu, jeho tvrdenie o jeho solventnosti bližšie neskúmal,
t. j. nezisťoval, ako je žalobca podľa jeho tvrdenia objektívne schopný a ochotný vyplatiť žalovanému 1)
primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie u žalobcu nezisťoval, akým spôsobom
mieni zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky pre vyplatenie primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovaného 1), neposkytol žalobcovi priestor na uvedenie svojich tvrdení, aké má

vlastné, prípadne cudzie zdroje na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému 1). Zistenie
týchto skutočnosti je podľa odvolacieho súdu kľúčovým pre rozhodnutie v danej veci.

27. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca predložil v konaní znalecký posudok J.
A. K. zo dňa 27.04.2020, ktorým bola ohodnotená cena spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1)

na predmetných nehnuteľnostiach na sumu 10.100 eur. Predmetný spor začal podaním žaloby dňa
15.08.2022, avšak ako súd prvej inštancie správne konštatoval, tento znalecký posudok je v dôsledku
uplynutia času v súčasnosti už neaktuálny, preto z neho bez jeho prípadnej
aktualizácie súd prvej inštancie nemôže vo svojom rozhodnutí vychádzať. Preto v prípade, ak byv konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že je žalobca (prípadne žalovaný 2/) objektívne
schopný a ochotný vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel aspoň vo
výške stanovenej v súčasnosti neaktuálnym uvedeným znaleckým posudkom, zaťažovalo by žalobcu

(prípadne žalovaného 2/) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie aktuálnej výšky
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1).

28. V prípade, ak by z tvrdení a dôkazov žalobcu (prípadne žalovaného 2/) vyplývali skutočnosti, že nie
je objektívne v jeho schopnostiach a možnostiach vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho

spoluvlastnícky podiel či už z vlastných alebo cudzích zdrojov, mal by súd prvej inštancie tiež zvážiť, či
tieto skutočnosti nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca
nie je spoluvlastníkom, o ktorom možno vysloviť, že by vec nechcel, práve naopak, zo skutočností
zistených dokazovaním pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca má eminentný
záujem na vlastníckom práve predmetných nehnuteľností, tieto predstavujú jeho obydlie, preto mal súd

prvej inštancie v danom prípade zvážiť možnosť posúdenia sporu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Alternatívou riešenia sporu v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa súd prvej inštancie
zatiaľ nezaoberal.

29. Súd prvej inštancie zisťoval na pojednávaní dňa 16.09.2024 osobné a majetkové pomery žalobcu,

ktoré aj odvolací súd zhrnul v bode 25 tohto rozhodnutia, avšak tieto súd prvej inštancie zatiaľ
nevyhodnotil vo vzťahu k možnej alternatíve riešenia sporu postupom podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrení žalobcu, ktoré neboli žalovanými rozporované, vyplýva,
že je starobným dôchodcom a je na bývanie v predmetnom dome odkázaný spolu so svojou už
plnoletou dcérou, tento dom dlhodobo užíva, obhospodaruje a zveľaďuje, pričom nemá inú možnosť

zabezpečenia si vlastného bývania. Z podaní žalobcu je tiež zrejmé, že napriek vedomosti o výške
hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) zo znaleckého posudku (10.100 eur), okolnosti, za
ktorých žalovaný 1) nadobudol podiel na sporných nehnuteľnostiach (v konkurznom
konaní za cenu 603,22 eur), viedli žalobcu k tomu, že v podanej žalobe navrhoval vyplatenie podielu
žalovaného 1) za sumu 2.400 eur (t. j. za sumu, za ktorú aj žalobca nadobudol podiel 1/8).

Napriek tomu, že žalobu podal žalobca v zastúpení advokátom, nie je podľa odvolacieho súdu vylúčené,
že si žalobca s ohľadom na uvedenú okolnosť dostatočným spôsobom neuvedomoval
možné právne dôsledky podanej žaloby.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutočnosti týkajúce

sa žalobcom tvrdenej solventnosti, t. j. jeho objektívnej možnosti a schopnosti vyplatiť primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému 1) a nezaoberal sa otázkou, či na strane žalobcu
existujú okolnosti, ktoré by mohli predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil
a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne
posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

32. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, zameria svoju pozornosť

na zistenie solventnosti, t. j. objektívnej možnosti a schopnosti žalobcu (prípadne žalovaného 2/)
na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel v primeranej lehote
či už z vlastných, prípadne cudzích zdrojov a v prípade zistenia jej nedostatočnosti posúdi, či na
strane žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

33. O trovách konania, vrátane tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.