Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11P/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725203450
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725203450.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F. a otec G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca, G. H., nar. XX.XX.XXXX, na jeho maloletého syna, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 145,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne počnúc od 17.09.2025 do budúcna,
ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 17.09.2025 do 01.12.2025 v celkovej sume 382,17 Eur je otec povinný
uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 2P/124/2022 – 38 zo dňa 13.09.2022
v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.09.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletého, ktorým sa táto domáhala,
aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. zo sumy 145,- Eur mesačne
na sumu 400,- Eur.

2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že od septembra 2022 žije v spoločnej domácnosti s jej
manželom, maloletými deťmi a matkou manžela. Momentálne je nezamestnaná, vedená v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 19.08.2025. Poberá sirotský dôchodok na mladšieho syna A. v sume
300,- Eur mesačne a prídavky na deti spolu v sume 120,- Eur. Okrem toho nemá žiadne iné príjmy.
Dôvodom podania návrhu na zvýšenie výživného je podľa matky najmä zmena pomerov a neustále
zvyšujúce sa náklady na maloletého syna A. výrazne zaťažujúce rodinný rozpočet. Maloletý v septembri
2025 nastúpil do prvého ročníka na strednú školu, Obchodnú akadémiu v F., taktiež sa od minulého roka
venuje futbalu v AFK Topoľany.

Matka svoje mesačné výdavky určila nasledovne:

- Inkaso – 350,- Eur
- TV + Internet – 50,- Eur- Strava – 150,- Eur
- PHM – 150,- Eur
- Kredit – 50,- Eur

Spolu: 750,- Eur

Náklady na maloletého A. matka určila nasledovne:

- Drogéria – 100,- Eur

- Vreckové – 100,- Eur
- Futbal – 30,- Eur
- Ošatenie – 100,- Eur
- Kredit + mobilné dáta – 70,- Eur
- Strava – 150,- Eur
- Obedy – 50,- Eur

- Školské potreby – 100,- Eur
Spolu: 700,- Eur

Matka ďalej uviedla, že s otcom maloletého nekomunikujú, nakoľko nemajú spolu dobrý vzťah, údajne
bola pre jeho správanie nútená zablokovať si jeho telefónne číslo. Styku otca s maloletým nie je bránené,

tento sa realizuje po ich vzájomnej dohode. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletého v sume 145,-
Eur mesačne v zmysle posledného súdneho rozhodnutia. Nad rámec otec maloletému prispieva len
občas nejakým vreckovým. Ak matka od otca žiadala, aby prispel maloletému na nevyhnutné výdavky,
otec na to mal reagovať slovami, že on nemá peniaze a nech mu dá pokoj, alebo že platí výživné a
matka sa má o všetko postarať. Otec maloletého je zamestnaný ako traktorista a jeho príjem môže podľa

matky dosahovať výšku približne 2.000,- Eur mesačne. Otec žije spolu so svojou priateľkou a jej dvoma
maloletými deťmi. Na preukázanie svojich tvrdení matka predložila súdu poštový poukaz na sumu 43,20
Eur (uhradené dňa 24.09.2025) a Predajný doklad z predajne Sportisimo preukazujúci nákup detských
sandálov dňa 06.06.2024 v cene 14,95 Eur.

3. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je od 01.10.2012 zamestnaný v spoločnosti
AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce. Otec je tiež poberateľom invalidného
dôchodku, aktuálne v sume 330,- Eur mesačne.

4. Uznesením sp. zn.: 11P/114/2025-16 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce

za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní.

5. Dňa 14.10.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo Informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia
spolu neuzatvorili vo veci rodičovskú dohodu. Matka zotrvala na svojom návrhu vo výške vyživovacej
povinnosti otca určenej sumou 400,- Eur mesačne. Otec najprv uviedol sumu 150,- Eur mesačne,

následne sumu 160,- Eur.

6.Dňa17.10.2025bolosúdudoručenépodaniespoločnostiTESCOSTORESSR,a.s.,zobsahuktorého
súd zistil, že matka maloletého ukončila svoj pracovný pomer so zamestnávateľom dňa 18.08.2025.
Z predložených mzdových listov súd zistil, že v roku 2024 matka dosahovala priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 421,04 Eur. V mesiacoch január až august roku 2025 matka dosahovala priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 418,84 Eur.

7. Dňa 03.11.2025 bolo súdu doručené podanie otca, ktorým určil svoje mesačné výdavky nasledovne:

- Inkaso – 240,- Eur
- Hypotéka – 330,- Eur
- Lieky – 50,- Eur
- Drogéria – 100,- Eur
- PHM – 200,- Eur

- Paušál, TV, Internet – 80,- Eur
- Ošatenie – 100,- Eur
- Strava – 300,- Eur
Spolu: 1.400,- EurOtec poukázal na skutočnosť, že je diabetik (predložil posudok diabetologickej ambulancie), pričom na
podporu svojich tvrdení otec predložil súdu aj pokladničné bloky o nákupe liekov, potvrdenie o platbe

OSBD Michalovce, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že aj naďalej mu patrí invalidný dôchodok,
výpis z úveru s prehľadom splácania v období od 05.01.2024 do 20.12.2024, faktúry za poskytovanie
telekomunikačných služieb, internetu a televízie, a tiež potvrdenie o jeho príjme za obdobie od 10/2024
do 09/2025.

8. Dňa 04.11.2025 predložila matka tunajšiemu súdu doklady preukazujúce jej príjmy a doklady, pričom
súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti vo výške cca
495,35 Eur mesačne, potvrdenie o príjme za obdobie od 09/2024 do 08/2025, pokladničné bloky
preukazujúce nákup prevažne ošatenia, drogérie a tiež nákup tlačiarne. Matka tiež predložila platobné
doklady SIPO II, na týchto však matka nie je vedená ako platiteľ. Súdu bol tiež predložený sobášny list
matky.

9.Podanímzodňa21.11.2025matkadoplnilasvojnávrh,atotak,ženavrhla,abysúdrozhodolozvýšení
vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu a zaviazal ho aj na dlžné výživné.

10. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.11.2025 súd zistil najmä to, že matka žije v

dvojpodlažnom rodinnom dome na druhom podlaží v domácnosti s manželom a maloletými deťmi A. a
A.. Prvé podlažie rodinného domu obýva F. D. (svokra matky). Vlastníkmi rodinného domu je manžel
matky a svokra matky. Domácnosť na prvý pohľad pôsobila neusporiadaným dojmom. V detskej izbe
sa nachádzal písací stôl, skriňa a poschodová posteľ, kde spí maloletý A. s mladším bratom A.. Matka
opakovane uviedla kolíznemu opatrovníkovi svoje náklady, náklady na maloletého A. ako aj jej súčasné

príjmy. Matka uviedla, že pomery sa výrazne zmenili tým, že maloletý začal hrať futbal a nastúpil na
strednú školu. Otec prispieva na výživu maloletého v sume 145,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým
sa realizuje. Otec žije v dvojizbovom byte, ktorý patrí do jeho osobného vlastníctva, kde žije spolu s
partnerkou a jej maloletými dcérami. Otec opakovane uviedol kolíznemu opatrovníkovi svoje náklady
a príjmy. Poukázal tiež na svoje zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že je diabetik. Na otázku ako sa

podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletého otec uviedol, že pravidelne uhrádza výživné a taktiež
maloletému prispieva finančnou sumou počas sviatkov a narodenín. K realizácii styku s maloletým otec
uviedol, že styk s maloletým sa realizuje približne päťkrát v týždni. Maloletý navštevuje domácnosť otca,
ak sa nachádza v meste, príde otca navštíviť, alebo sa najesť, taktiež navštevuje aj partnerku otca
v J. kde pracuje, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. Otec uviedol, že má so synom dobrý vzťah, i jeho

priateľka potvrdila, že s maloletým majú perfektné vzťahy, čomu nasvedčovali zarámované nástenné
rodinné fotografie, na ktorých bol odfotený otec s maloletým a priateľkou spolu s dcérami. Otec prispieva
maloletému na požiadanie maloletého napr. na taxík alebo kredit v sume 10,- Eur, rôzne voľnočasové
aktivity, taktiež maloletému prispel na zakúpenie kopačiek na futbal. Otec s návrhom matky na zvýšenie
výživného v sume 400,- Eur mesačne nesúhlasí, je ochotný prispievať na výživu maloletého sumou do

200,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník tiež vykonal zisťovanie názoru maloletého, ktorý uviedol že: „S
mamou má úplne v pohode vzťah. S ockom spolu tiež dobre vychádzajú. S ockom sa stretáva približne
dvakrátažtrikrátvtýždni,mamkaotomvie.Ockomuprispievaadávapeniazeakpotrebuje.A.začalhrať
futbal približne pred rokom, momentálne majú prestávku. Keď začal s futbalom, bolo potrebné zakúpiť
kopačky, chrániče a rôzne iné veci. Nevie si spomenúť, kto mu to financoval. A. navštevuje strednú

obchodnú akadémiu v F., zatiaľ sa mu tam páči.“

11. Zo spisu 2P/124/2022 súd zistil, že v čase posledného zisťovania pomerov otec uvádzal príjem zo
zamestnania vo výške 1.000,- Eur a bol tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 220,- Eur.
Matka bola v tom čase zamestnaná, dosahovala príjem 776,04 Eur mesačne.

12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 01.12.2025, ktorého sa zúčastnili matka, otec
a kolízny opatrovník. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd oboznámil oboch rodičov so
svojouvýhradoukvyčíslovaniuakonákladovrodičov,takajnákladovnasamotnéhomaloletého,nakoľko
viaceré uvádzané položky sa javia byť nadhodnotené, resp. niektoré položky nie sú vyčíslené pomerne

s ohľadom na počet dospelých osôb, ktoré sa podieľajú na chode tej ktorej domácnosti. Súd predbežne
uviedol výšku výživného na mal. A. v sume 300,- Eur mesačne.13. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, pričom v rámci svojej účastníckej výpovede
uviedla: „Žijem v spoločnej domácnosti s troma dospelými osobami a dvoma maloletými deťmi. Som
nezamestnaná z dôvodu nezhody s vedením. Aktívne si hľadám prácu. Môj príjem je momentálne

dávka v nezamestnanosti vo výške 500,- Eur. Poberám rodinné prídavky, výživné a sirotský dôchodok
na menšieho syna. Stotožňujem sa s názorom súdu ohľadne výdavkov na bývanie, ktoré sú uvedené
súhrnne na všetkých. Čo sa týka drogérie, tak syn spotrebuje neskutočné množstvo sprchových gélov,
sprejov, voňaviek. Čo sa týka stravy, tak momentálne teraz toho A. zje veľa, je vo vývine. Maloletý sa
s otcom stretáva občas. Neviem o tom, či otec synovi dáva nejaké vreckové, ale viem, že mu dáva na

taxík, malinovku. Občas mu dobije kredit. Dostal od otca bicykel, ktorý bol už 2-krát v oprave, tepláky,
mikinu a tričko. O ničom inom neviem.“

14. Otec sa na pojednávaní nestotožnil s návrhom matky, pričom navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať
na výživu syna sumou 180 – 190,- Eur mesačne. Otec v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol:
„Vzťah so synom mám dobrý, chodí ku mne, píšeme si, stretávame sa 3-krát do týždňa. Keďže moja

partnerka robí v J. a A., keď príde hladný, tak ide tam a dá si pizzu. Keď ona tam robí, neznamená, že
tú pizzu má zadarmo. Možno je to 10-15-krát do mesiaca. Chodí sa k nám najesť. Sem tam dostane
aj k ruke peniaze. Neviem, či ich prizná, alebo nie. Dávam mu tak 20,- Eur za 2 týždne a platím mu
za taxíky. Len za ne dám asi 60,- Eur. Synovi som kúpil pri začiatku výstroj na futbal. Pre mňa nie je
akceptovateľná výška výživného v sume 300,- Eur.“ V záverečnom prednese otec uviedol, že je ochotný

na výživu syna prispievať sumou 200,- Eur mesačne a fungovať tak, že mu stále dá peniaze, keď bude
potrebovať.

15. Kolízny opatrovník návrh matky považoval za opodstatnený, keďže maloletý A. je v ďalšej vývojovej
fáze a náklady na maloletého sa, samozrejme, primerane zvyšujú jeho veku. Opatrovník vyjadril svoj

súhlas s návrhom matky, avšak nie až v takej sume. Návrh považoval za nadhodnotený a stotožnil sa
s názorom súdu na výške výživného určeného sumou 300,- Eur mesačne.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

27. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

28. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o:
c) výžive maloletého,

29. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

30. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Zmena výšky vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine

je možná vtedy, ak od právoplatnosti posledného rozhodnutia (prípadne od dohody schválenej súdom)
nastali také podstatné zmeny v pomeroch na strane dieťaťa a na strane povinného rodiča (prípadne
rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti), ktoré odôvodňujú odchýlku od
pôvodne určenej sumy. Súd posudzuje, či ide o zmeny objektívne významné, trvalé a nepredvídateľné
v čase posledného rozhodovania (najmä zmena príjmových pomerov rodiča, zmena odôvodnených

potriebdieťaťavsúvislostisvekom,zdravotnýmstavom,štúdiomalebozáujmovoučinnosťou,podstatná
zmena času osobnej starostlivosti alebo styku). Súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo súčasných
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom môže prihliadnuť aj na jeho
potencionalitu (možnosť získať primeraný príjem), a zároveň z aktuálnych odôvodnených potrieb
dieťaťa.

34. Určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 62 až 65 Zákona o rodine
predstavuje individuálne posúdenie odôvodnených potrieb dieťaťa, schopností, možností a majetkových
pomerov rodičov, s prvoradým zreteľom na najlepší záujem dieťaťa, pričom súd prihliada na osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa a domácnosť. Ako odporúčací nástroj zjednocujúci súdnu prax slúži Metodika

Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024 pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. tabuľkové
výživné), ktorá objektivizuje výšku výživného percentuálnym podielom z čistého mesačného príjmu
povinného rodiča podľa vekovej etapy dieťaťa (predškolský vek 0–5 rokov: 18 % pre jedno dieťa, prvý
stupeň ZŠ 6–9 rokov: 20 %, druhý stupeň ZŠ 10–14 rokov: 22 %, stredná škola 15–18 rokov: 24 %,
vysoká škola 19+ rokov: 26 %, s úpravou podľa počtu detí), avšak nemá právne záväzný charakter.

35. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci podrobil jednotlivé
náklady uvádzané rodičmi svojmu prieskumu a posúdeniu, pričom tak, ako súd uviedol na pojednávaní
pri svojom predbežnom právnom posúdení, viaceré položky sa súdu javia byť nadhodnotené.

36. Pokiaľ ide o vyčíslenie nákladov na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého, súd za
nadhodnotenú položku považoval sumu 100,- Eur, ktorú má matka mesačne hradiť za drogériu pre
maloletého. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka u syna neuvádza žiadne kožné ochorenia a potrebu
nákupu osobitnej drogérie, pričom podľa názoru súdu nepostačuje len jej tvrdenie, že syn spotrebujeneskutočné množstvo sprchových gélov, sprejov, voňaviek. Prihliadnuc na objem bežne dostupných
sprchovacích gélov, šampónov, dezodorantov a voňaviek sa nejaví ako pravdepodobné, že by maloletý
dokázal napríklad mesačne minúť spolu 20 kusov sprchovacích gélov, šampónov a dezodorantov

(vychádzajúc zo sumy cca 5 Eur za kus produktu). Súd si o danej úhrade vytvoril vlastnú úvahu, pričom
podľa názoru súdu, prihliadajúc na bežné ceny produktov je možné považovať za primerané, ak náklad
nahygienuumaloletéhopredstavujesumu30,-Eurmesačne.Preúplnosťsúdpoukazujenaskutočnosť,
že matka súdu predložila pokladničný doklad o zakúpení značkovej toaletnej vody pre mužov v cene
39,95 Eur za kus (č.l. 50 spisu), čo však súd s ohľadom na jej pomery považuje za počin neprimeraný,

ktorý nemá oporu v pojme odôvodnené potreby maloletého. Takýmto spôsobom nakupovania podľa
názoru súdu matka síce dokáže mesačne minúť len na drogériu pre maloletého aj sumu vyššiu ako je
100,- Eur, avšak takýto prístup sa nemôže odraziť na potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti na strane
otca a matka si takéto hospodárenie môže dovoliť len vtedy, ak jej to budú dovoľovať jej pomery. Súd
tiež považoval za nadhodnotený výdavok v podobe 70,- Eur mesačne za kredit + mobilné dáta, nakoľko
potreba takejto objektívne vysokej úhrady nebola v konaní zo strany matky nijako preukázaná. Súd

poukazuje na skutočnosť, že otec v konaní predložil faktúru (č.l. 36), z obsahu ktorej vyplýva, že za sumu
30,- Eur mesačne je možné mať paušál s neobmedzenými volaniami a SMS/MMS v rámci SR a 30 GB
dátový balík na internet v mobile v SR a EÚ. Podľa názoru súdu, tak aj na strane maloletého táto položka
nákladov môže predstavovať nanajvýš sumu 30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o mesačné náklady matky na
školské potreby maloletého v sume 100,- Eur mesačne, takáto suma nebola nijako v konaní osvedčená.

Súd má za preukázané, že dňa 24.09.2025 došlo k úhrade sumy 43,20 Eur (č.l. 10 spisu) a tiež, že
maloletému bola zakúpená tlačiareň v hodnote 129,90 Eur (č.l. 47 spisu). Nakoľko maloletý je žiakom
obchodnej akadémie, tento odbor si nevyžaduje špeciálne náklady na absolvovanie praxe, napríklad
v podobe pracovného odevu, či iné špecifické výdavky. Matka tak súdu osvedčila priemerný mesačný
náklad na školské pomôcky v sume 14,43 Eur mesačne. Ostatné vyčíslené náklady na uspokojenie

odôvodnenýchpotriebmaloletéhospoluvsume430,-Eur,zavreckové,futbal,ošatenie,stravuaškolské
obedy považoval súd za vyčíslené primerane. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil sumu
potrebnú na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého na sumu cca 505,- Eur mesačne. Odrátajúc
60,- Eur mesačne, ktorými štát matke prispieva vo forme prídavku na dieťa, je u maloletého potrebné
jeho rodičmi uhradiť sumu 445,- Eur mesačne.

37. K nákladom samotnej matky súd uvádza, že pokiaľ ide o ňou vyčíslené úhrady za INKASO, Televíziu
a Internet, súd poukazuje na to, že v spoločnej domácnosti žijú 3 dospelé osoby, ktoré sa majú spoločne
podieľať na úhrade nákladov za vedenie domácnosti, pričom matka tieto náklady v celosti sama nehradí.
Pomerne tak výška za úhradu INKASA pripadá na matku v sume 116,67 Eur, za televízor a internet

v sume 16,66 Eur. V časti nákladov na mobilné telefonické služby v sume 50,- Eur súd poukazuje na svoj
vyššie prezentovaný názor, pričom súd túto sumu považuje za neprimerane nadhodnotenú s vlastným
úsudkom, že tento náklad môže objektívne predstavovať nanajvýš sumu 30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide
o výdavky matky v sume 150,- Eur mesačne za pohonné hmoty, túto položku súd považoval tiež za
nadhodnotenú, nakoľko pri priemernej cene paliva 1,512 Eur za liter benzínu 95 a cene 1,491 Eur

za liter motorovej nafty (ceny za 48. týždeň roku 2025 dostupné na internetovom portáli Štatistického
úradu Slovenskej republiky) a priemernej spotrebe cca 7 l / 100 km, by musela matka mesačne najazdiť
približne 1.400 km. Nakoľko je matka toho času nezamestnaná, do práce denne nedochádza, uvedené
sa zdá byť nepravdepodobné. Súd pri svojom rozhodovaní tak považoval za adekvátnu sumu 75,- Eur
mesačne. Náklad matky na stravu v sume 150,- Eur mesačne sa súdu javí byť primeraný. S ohľadom

na uvedené skutočnosti súd ustálil sumu potrebnú na úhradu nákladov matky na sumu 388,33 Eur
mesačne. Súd tiež vzal do úvahy, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, pričom v tejto časti súd
poukazuje na to, že matka na mladšieho syna poberá sirotský dôchodok vo výške 300,- Eur mesačne
a prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, čo nepochybne pokrýva značnú časť nákladov, ktoré
matka má na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že matka

sa zachovala nerozvážne, ak ukončila svoj pracovný pomer v čase, kedy za neho nemala adekvátnu
náhradu v podobe aspoň obdobnej, či finančne výhodnejšej pracovnej pozície, čím seba a svoje deti
ukrátila nie len o pravidelný mesačný príjem, ale aj o možnosť uplatniť si daňový bonus. Súd preto musí
na matku nazerať tak, že táto na seba nedôvodne prebrala neprimerané majetkové riziká.

38. Na strane otca súd poukazuje v súvislosti s platením INKASA vo výške 240,- Eur mesačne na
rovnakúskutočnosťakoumatkymaloletého,pričompokiaľvdomácnostiotcažijúspolu2dospeléosoby,
ktoré sa spoločne podieľajú na chode domácnosti, pomerná výška nákladov predstavuje sumu 120,- Eur
mesačne. Súd aj na základe predchádzajúceho rozhodovania má za osvedčené, že otec je vlastníkombytu, v ktorom toho času býva so svojou priateľkou a jej deťmi, pričom na jeho kúpu si vzal úver, ktorého
mesačná splátka toho času podľa jeho tvrdenia predstavuje sumu 330,- Eur mesačne. Súd má za
osvedčené,žeotecvsúvislostisosvojimzdravotnýmstavommázvýšenénákladynaliekyastravu,preto

suma 50,- Eur a 300,- Eur mesačne sa javia byť sumami primeranými. Súd tiež za primeranú považuje
sumu 100,- Eur mesačne za ošatenie, otec potrebuje špecifickú obuv. Pokiaľ otec hradí sumu 30,- Eur za
paušál, súd túto sumu považuje za sumu maximálnu, avšak akceptovateľnú. Sumu 50,- Eur za televíziu
a internet v domácnosti súd opäť pomerne rozdelil, náklad otca tak predstavuje 25,- Eur mesačne.
Rovnako ako u maloletého syna, tak aj u otca sa suma 100,- Eur mesačne za drogériu javí byť sumou

neopodstatnenou, nakoľko ani otec neuvádza na svojej strane žiadne špecifické kožné ochorenia, ktoré
by si takýto zvýšený náklad vyžadovali. Rovnako ako u maloletého, tak aj u otca súd vychádza zo sumy
30,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklad na pohonné hmoty, pri sume 200,- Eur mesačne by otec musel
mesačne najazdiť cca 1.800 – 1.900 km, čo sa opätovne javí ako nepravdepodobné. S prihliadnutím
na to, že otec v súvislosti so svojou prácou dochádza do zamestnania, súd vychádzal z priemerného
mesačného nákladu na pohonné hmoty v sume 100,- Eur mesačne. S ohľadom na uvedené skutočnosti

súd ustálil sumu potrebnú na úhradu nákladov otca na sumu 985,- Eur mesačne. Podľa zistenia súdu
otec zo svojho zamestnania za obdobie od 10/2024 do 09/2025 dosiahol priemerný mesačný príjem vo
výške 1.615,04 Eur, je tiež poberateľom invalidného dôchodku v sume 330,- Eur mesačne. Spolu tak
jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 1.945,04 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
Pokiaľ aj otec prispieva svojej partnerke na náklady na jej maloleté deti, nakoľko spolu žijú rodinným

životom (viď. zápisnica z ISR), súd upozorňuje otca, že takýto jeho počin je len počinom dobrovoľným,
pričom vyživovacia povinnosť k jeho synovi má vždy prednosť pred všetkými jeho výdavkami.

39. Na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom návrhu, predložených listín, účastníckych
výpovedí a vykonaného sociálneho šetrenia má súd za to, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak

nie v celom jeho rozsahu.

40. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, a to v zmysle
rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného v konaní sp. zn.: 4P/28/2010-17 zo dňa 31.08.2010, pričom
vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k jeho synovi bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: 2P/124/2022, ktorým došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 60,- Eur
na sumu 145,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o aktuálny návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého,
súd tak ako pri predchádzajúcom rozhodovaní vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká

peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané

nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

41. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého, tak aj
na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v prípade maloletého došlo od poslednej úpravy výživného

k nástupu do vyššieho stupňa vzdelávacieho systému, pričom je nespochybniteľné, že s nástupom
stredoškolského vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na
takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska biologického,
kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj
spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou

prináša zvýšené náklady. Náklady na maloletého tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli, a to jednak
pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne
vyžitie a v neposlednom rade aj stravovanie, berúc tiež na zreteľ jeho vek a návštevy futbalových
tréningov.42. U matky došlo k zmene pomerov, táto je toho času vydatá. Matka je síce toho času nezamestnaná,
avšak na základe vlastného rozhodnutia rozviazať svoj pracovný pomer a to v čase, kedy nemala

zabezpečenú inú pracovnú príležitosť. Podľa názoru súdu, matka tak na seba vzala neprijateľné
majetkové riziká, čo sa nemôže odraziť v tej skutočnosti, že otec ako rodič povinný na úhradu výživného
v peniazoch bude niesť vo forme zvýšeného výživného v podstate celú sumu nákladov na uspokojenie
odôvodnených potrieb maloletého.

43. U otca došlo taktiež k zmene jeho pomerov, v čase posledného rozhodovania bol jeho príjem zo
zamestnaniavovýške1.000,-Eur,pričomboltiežpoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške220,-Eur.
Toho času je mesačný príjem otca vo výške 1.615,04 Eur a je tiež poberateľom invalidného dôchodku
v sume 330,- Eur mesačne. Príjem otca tak objektívne a preukázateľne vzrástol.
44. V súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu matky súd poukazuje na úpravu obsiahnutú v § 78 ods.
3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa

je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo
dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné
náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa stúpli,
a preto súd musel brať túto okolnosť na zreteľ.

45. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, vzhľadom na aktuálny vek maloletého, ako aj ustálené
odôvodnené výdavky spojené s uspokojením jeho potrieb a vynakladaných na jeho starostlivosť,
prihliadajúc na skutočnosť, že zo strany oboch rodičov sa maloletému dostáva aj osobnej starostlivosti
ako aj vecných plnení, aj keď na strane otca v nižšom rozsahu ako zo strany matky, má súd za to,
že na výživu maloletého A. toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 300,-

Eur mesačne, pričom práve s uvedenou výškou výživného súhlasil tiež ustanovený kolízny opatrovník
zastupujúci záujmy maloletého v tomto konaní.

46. Podľa názoru súdu je spravodlivé, ak sa náklady potrebné na uspokojenie potrieb maloletého
prerozdelia medzi rodičov v pomere cca 70 % na stranu otca a cca 30 % na stranu matky, a to

s prihliadnutím aj na tie skutočnosti, že síce sa otec so synom stýka a v rámci toho styku mu poskytuje
drobné finančné a vecné plnenia, tieto však plne nenahrádzajú starostlivosť, ktorá sa maloletému
dostáva zo strany matky, kedy táto nepochybne okrem osobnej starostlivosti poskytuje synovi vecné
plnenia spojené s jeho pobytom v jej domácnosti, ako je poskytovanie stravy, varenie, pranie, žehlenie,
starostlivosť v chorobe a podobne. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na jeho syna zo
sumy 145,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, pričom úhrada takejto sumy je nepochybne
v možnostiach a schopnostiach otca, ktorého by aplikovaním tzv. tabuľkového výživného bolo s ohľadom
na jeho príjem, vek maloletého a skutočnosť, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, bolo možné
zaviazať vyživovacou povinnosťou až vo výške 466,80 Eur (24 % z 1.954,04 Eur).

47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. A. od podania návrhu do budúcna,
vznikol otcovi za obdobie od 17.09.2025 do 01.12.2025 nedoplatok na výživnom v celkovej výške 382,17
Eur (t. j. 67,17 Eur za 13 dní mesiaca september 2025 plus 3 mesiace po 155 Eur plus 5 Eur za 1 deň
mesiaca december 2025), na úhradu ktorého súd zaviazal otca maloletého spôsobom uvedeným vo

výroku II. tohto rozsudku. Súd sa pri svojom rozhodnutí odchýlil od ust. § 232 ods. 3 CSP, v zmysle
ktorého je lehota na plnenie tri dni a určil lehotu na plnenie dlhšiu, a to s ohľadom na skutočnosť,
aby zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nemalo na jeho hospodárenie okamžitý negatívny
následok a tento si tak mohol vytvoriť úsporu na uhradenie dlžnej čiastky popri hradení už zvýšeného
výživného, ktoré je otec povinný hradiť odo dňa doručenia rozsudku (viď. § 44 CMP).

48. Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v celom jeho rozsahu a otca nezaviazal prispievať na výživu
jeho maloletého syna sumou 400,- Eur mesačne, ale zaviazal ho prispievať sumou 300,- Eur, súd
v prevyšujúcej časti výrokom III tohto rozsudku návrh matky zamietol.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že súd týmto rozsudkom rozhodol o novej výške výživného na

mal. A., rozhodol výrokom IV tohto rozsudku o zmene rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn.
2P/124/2022 – 38 zo dňa 13.09.2022 v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa.50. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

51. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

52. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Postupujúc v zmysle citovaného ust. § 52 CMP, súd rozhodol výrokom V tohto rozsudku o nároku
na náhradu trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Michalovce písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/

ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.