Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8121204191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, so sídlom kancelárie
Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu Emergency Service s.r.o.
v konkurze, so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 46 863 117, právne zast.: JUDr.
Jana Čepčeková, advokátka, Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 343 224, proti žalovaným:
1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Martin Kostrej,
advokát, Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, IČO: 42 105 307, 2/ G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX, XXX XX F., 3/ H. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX

XX F., právne zast.: JUDr. Simona Čerevková, PhD., advokátka, Masarykova 25, 071 01 Michalovce,
IČO: 52 617 297, 4/ I. D., C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.:
JUDr. Simona Čerevková, PhD., advokátka, Masarykova 25, 071 01 Michalovce, IČO: 52 617 297, o
neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 5Cbi/13/2021-841 z 20. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 5Cbi/13/2021-841 z 20. júna 2023.

II. Žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal
žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon
a) Kúpna zmluva zo dňa 20.9.2017 uzatvorená medzi predávajúcim (žalobcom) Emergency Service,
s.r.o. so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 46 863 117 a kupujúcim (žalovanou v 1.

rade) A. B., C. D., (sestra konateľa predávajúceho (žalobcu) H. D., tohto času úpadcu), na základe ktorej
Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 bol rozhodnutím č. vkladu: V 1797/2017 Okresného úradu, katastrálny
odbor v Humennom zo dňa 18.12.2017 povolený dňa 18.12.2017 vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v katastrálnom území E., zapísaným na LV č. XX pre okres: Humenné,
obec: Myslina - pozemok reg. CKN par. č. 199, zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2 - pozemok
reg. CKN par. č. 200/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2 - pozemok reg. CKN par. č.
200/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 - stavba (rodinný dom) so súp. č 128 na pozemku

registra CKN s parcelným č. 199 stavba (hospodárska budova) so súp. č. 128 na pozemku registra CKN
s par. č. 200/2 v prospech žalovanej v 1. rade A. B., C. priezvisko D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX,
XXX XX F., SR v podiele 1/1 je v konkurze na majetok úpadcu vyhláseného Okresným súdom Prešov
dňa 10.10.2020 pod sp. zn. 1 K/l 0/2020 voči veriteľom úpadcu neúčinná.b) Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 9.6.2020, na základe ktorej
bol Okresným úradom Humenné, katastrálnym odborom rozhodnutím č. vkladu: V1062/2020 zo dňa
08.07.2020 povolený vklad záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech 1. H. D.,

C. D., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (žalovaný v 3. rade) a záložným veriteľom 2.
I. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX. tr. bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (žalovaná v 4. rade), je v konkurze na
majetok úpadcu vyhláseného Okresným súdom Prešov dňa 10.10.2020 pod sp. zn. 1 K/10/2020 voči
veriteľom úpadcu neúčinná.
c)Darovaciazmluvaazmluvaozriadenívecnéhobremenauzatvorenádňa28.11.2019medzižalovanou

v 1. rade A. B., ako darcom a žalovaným v 2. rade G. B., ako obdarovaným a povinným z vecného
bremena, na základe bol rozhodnutím č. vkladu: V 1134/2020 Okresného úradu, katastrálny odbor
v Humennom zo dňa 23.07.2020 povolený dňa 23.7.2020 vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností sú v konkurze na majetok úpadcu vyhláseného Okresným súdom Prešov dňa 10.10.2020
pod sp. zn. 1 K/10/2020 voči veriteľom úpadcu neúčinné.
Súčasne sa žalobca domáhal, určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území E., zapísané na LV č.

XX, patria do všeobecnej konkurznej podstaty žalobcu. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov na základe návrhu veriteľa: L&T Group,
s.r.o., so sídlom Agátová 3396/5B, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 46 328 904 zast.
konateľom A. D., bytom L. M. XX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Emergency Service

s.r.o., podaného dňa 29.7.2020 rozhodol tak, že uznesením č. k. 1K/10/2020-21 zo dňa 6.8.2020 začal
konkurzné konanie voči žalobcovi - dlžníkovi: Emergency Service s.r.o., so sídlom Námestie slobody
12, 066 01 Humenné, IČO: 46 863 117 (ďalej len „Emergency Service s.r.o.“). Uvedené uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 155/2020 dňa 12.8.2020.

4. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 1K/l0/2020-75 zo dňa 5.10.2020 zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 195/2020 dňa 9.10.2020 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Emergency Service s.r.o., a
ustanovil do funkcie správcu JUDr. Petra Bartoša so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, zn.
správcu S1991.

5. Žalobca sa tak domáha neúčinnosti právnych úkonov Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017, Darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 28.11.2019 a Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 9.6.2020.

6. Žalobca uviedol, že dňa 15.6.2016 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcim H. D.,

bytom E. XXX, XXX XX F., a kupujúcim (žalobcom) GSH Group, s.r.o., so sídlom Myslina 128 (tohto
času Emergency Service, s.r.o.). Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2016 bol rozhodnutím č.
vkladu: V1256/2016 Okresného úradu, katastrálny odbor v Humennom zo dňa 28.7.2016 povolený dňa
28.7.2016 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v katastrálnom území
E., zapísaným na LV č. XX pre okres: Humenné, obec: Myslina, pozemok registra CKN par. č. 199,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, pozemok registra CKN par. č. 200/1, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 601 m2, pozemok registra CKN par. č. 200/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
124m2stavba(rodinnýdom)sosúp.č.128napozemkuregistraCKNspar.č.199,stavba(hospodárska
budova) so súp. č. 128 na pozemku registra C KN s par. č. 200/2 v prospech (žalobcu) v tom čase GSH
Group, s.r.o., IČO: 46863117 so sídlom Myslina 128, 066 01 Humenné, SR v podiele 1/1. Za vyššie

uvedené nehnuteľnosti uhradil kupujúci (žalobca) predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 69.342,14 eura.
Dňa 20.9.2017 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcim (žalobcom) Emergency Service,
s.r.o.akupujúcimžalovanouv1.radesestroukonateľapredávajúcehožalobcuH.D.,tohtočasuúpadcu.
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 bol rozhodnutím č. vkladu: V1797/2017 Okresného úradu,
katastrálny odbor v Humennom zo dňa 18.12.2017 povolený dňa 18.12.2017 vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v 1. rade. Za vyššie
uvedené nehnuteľnosti mala uhradiť žalovaná v 1. rade predávajúcemu (žalobcovi) kúpnu cenu vo výške
40.000,- eur.

6.1 K záložnej zmluve uviedol žalobca, že dňa 9.6.2020 žalovaná v 1. rade ako záložca uzatvorila

Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so záložným veriteľom 1. žalovaným v 3. rade
a záložným veriteľom 2. žalovanou v 4. rade na tom základe, že dňa 9. 6.2020 došlo medzi záložným
veriteľom 1. a záložným veriteľom 2. - žalovaný v 3. rade a žalovaná v 4. rade - na jednej strane a
žalovanou v 1. rade (ako záložcom) na strane druhej k uznaniu dlhu, na základe ktorého sa záložnýveriteľ 1. a záložný veriteľ 2. zaviazali poskytnúť dlžníkovi (žalovanej v 1. rade) pôžičku vo výške
105.000,- eur a dlžník (žalovaná v 1. rade) sa zaviazala uvedenú pôžičku záložnému veriteľovi vrátiť
spolusdohodnutýmzákonnýmúrokom,atonajneskôrdo15.6.2030.Záložnýveriteľadlžníksavzmluve

opôžičkedohodli,žepôžičkabudezabezpečenázáložnýmprávomknehnuteľnostiamuvedenýmvbode
2.1. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 9.6.2020, ktoré sú vo vlastníctve
záložcu. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú.: Myslina. Žalobca uviedol, že žalovaný v 3.
a žalovaná 4. rade sú rodičmi konateľa úpadcu H. D., rodičmi žalovanej v 1. rade a starými rodičmi
žalovaného v 2. rade. Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor rozhodnutím č. vkladu: V1062/2020

zo dňa 8.7.2020 povolil vklad záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 9.6.2020.

6.2 K darovacej zmluve sa žalobca vyjadril tak, že dňa 28.11.2019 bola uzatvorená Darovacia zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade
ako obdarovaným a povinným z vecného bremena. Žalovaný v 2. rade je synom žalovanej v 1. rade. Na

základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 28.11.2019 bol rozhodnutím č.
vkladu: V 1134/2020 Okresného úradu, katastrálny odbor v Humennom zo dňa 23.07.2020 povolený dňa
23.7.2020 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v
prospechžalovanéhov2.radevpodiele1/2zároveňžalovanáv1.radeakovýlučnývlastníkvpodiele1/1
k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam uzatvorila Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 28.11.2019,

ktorou zriadila vo svoj prospech vecné bremeno spočívajúce v práve do svojej smrti bezodplatne užívať
nehnuteľnosť uvedenú v čl. I. Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 28.11.2019 v plnom rozsahu.
Ide o bezodplatné užívanie nehnuteľnosti stavba (rodinný dom) so súpisným č. 128, na pozemku registra
CKN s parcelným č. 199, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2 , stavba (hospodárska budova)
so súp. č. 128, na pozemku registra CKN, s par. č. 200/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124

m2, pozemok registra CKN par. č. 199, zastavané plochy a nádvorie o výmere 95 m2, pozemok registra
CKN par. č. 200/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 a pozemok registra CKN par. č. 200/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2. Vecné bremeno v prospech žalovanej v 1. rade bolo
zapísané na LV č. XX, k. ú. E. v časti C na základe rozhodnutia Okresného úradu Humenné, katastrálny
odbor č. vkladu VI134/2020 zo dňa 23.7.2020. Aj keď Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena mali byť uzatvorené dňa 28.11.2019, podpisy darcu (žalovanej v 1. rade) a obdarovaného,
povinného z vecného bremena (žalovaný v 2. rade) boli podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov
osvedčené až dňa 15.6.2020 a Návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 28.11.2019 bol podaný
pod č. konania V-1134/2020 až dňa 24.6.2020 a vklad bol povolený dňa 23.7.2020. Po doručení
rozhodnutia Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor č. vkladu V-1134/2020 zo dňa 23.7.2020 o

povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade na základe Darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 28.11.2019 bol dňa 29.7.2020 podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu na žalobcu na Okresnom súde Prešov.

7. Žalobca uviedol, že úkon bol urobený v prospech spriaznených osôb, bol teda úmysel týmto osobám

známy, čoho dôkazom majú byť aj tie skutočnosti, že uvedené nehnuteľnosti naďalej užíva žalovaná
v 1. rade a žalovaný v 2. rade. V tomto úkone boli naplnené všetky predpoklady odporovateľnosti
právneho úkonu, lebo žalovaní nadobudli právo z neúčinného právneho úkonu a oni, o tejto neúčinnosti
vedeli, pri Kúpnej zmluve zo dňa 20.9.2017 došlo k úhrade podstatne nižšej kúpnej ceny ako je cena
plnenia na danom mieste a v danom čase, pri darovacej zmluve došlo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva bezodplatne, pri zriadení záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam z 9.6.2020 došlo k uznaniu dlhu zo dňa 9.6.2020 t.j. v jeden a ten istý deň, zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností pre žalovanú v 1. rade
bezodplatne, žalovaní v 1. rade až v 4. rade sú navzájom spriaznenými osobami a zároveň sú
spriaznenými osobami úpadcu (žalobcu). Úpadca previedol vlastnícke právo na žalovanú v 1. rade v

priebehu piatich rokov pred začatím konkurzného konania, pričom mal neuhradené záväzky voči svojim
obchodným partnerom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu. Úpadca v
čase prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 1. rade musel o týchto svojich neuhradených záväzkoch
vedieť a aj napriek tomu kúpna cena vo výške 40.000,- eur bola nižšia ako obvyklá cena plnenia na
danom mieste a v danom čase. Žiaden ďalší majetok, ktorý by postačoval na úhradu záväzkov úpadcu

v tom čase úpadca nevlastnil. Žalobca tvrdil, že všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že úpadca dohodol
právne úkony so žalovanou v 1. rade s priamym úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca uviedol, že
právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa domáha bol urobený v čase, kedy úpadca evidoval a mal
neuspokojené záväzky voči svojím veriteľom a teda bol v čase vykonania tohto úkonu dlžníkom vočisvojím veriteľom. Žalobca za nehnuteľnosti uvedené v tejto žalobe na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
15.6.2016 uhradil predávajúcemu H. D. kúpnu cenu vo výške 69.342,14 eura. Poukázal na protokol z
daňovejkontrolyč.101788416/2020zodňa23.11.2020DaňovéhoúraduPrešov,pobočkaHumennéako

aj č. 101695913/2020 zo dňa 9.11.2020 v súvislosti s investíciami do nehnuteľností v rokoch 2015-2016,
kedy sa vykonalo technické zhodnotenie prenajatej hospodárskej budovy. Žalobca uviedol, že išlo o
neekvivalentné plnenie z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 ako kúpnej ceny vo výške 40.000,- eur.
Takýmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov, ktorí majú prihlásené riadne a včas svoje pohľadávky v
konkurznom konaní.

7.1 Počas konania na súde prvej inštancie žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že dlžník, ako
vyplýva z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2016 vykazoval výsledok hospodárenia – 47.307,- eur
v roku 2016, podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 vykazoval výsledok hospodárenia za
bežné účtovné obdobie + 16 584 eur, podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2018 vykazoval
výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie – 442,- eur a v roku 2019, ako vyplýva z účtovnej

závierky zostavenej k 31.12.2019 vykazoval výsledok hospodárenia -3.863,- eur. Uviedol, že podstatnou
skutočnosťou je, že dlžník v čase vykonania právneho úkonu napadnutého žalobou o neúčinnosť
právneho úkonu zo dňa 25.5.2021 v súlade so zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve mal doručené faktúry
veriteľa Techniques Line s.r.o. riadne zaúčtovať do svojho účtovníctva už v roku 2016 v období, kedy
mu boli doručené, čo však neurobil a na základe tejto skutočnosti je výsledok hospodárenia za bežné

účtovné obdobie v roku 2017 sume + 16.584,- eur, čo však nezodpovedá skutočnosti a reálnemu stavu
účtovania dlžníka, alebo, ak by v súlade so zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve tieto zaúčtoval tak, ako
mu to ukladá zákon do záväzkov, výška záväzkov veriteľa Techniques Line s.r.o. bola v sume 210.868,31
eur teda, by predstavoval výsledok hospodárenia v roku 2017 za bežné účtovné obdobie sumu - 194
284,31 eur a nie + 16.584,- eur a tak záväzky dlžníka aj v roku 2017 boli vyššie ako majetok dlžníka.

7.2 Žalobca poukázal na to, že skutočnosti tak, ako ich uviedol, potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku
OkresnéhosúduHumennéč.k.21Cb/80/2017-591zodňa16.4.2019atonastrane4vbode17,vktorom
súd uvádzal, že za účelom kompenzácie vzájomných pohľadávok žalovaný dlžník Emergency Service,
s.r.o. prejavil vôľu veriteľa započítať pohľadávku, ktorá mu vznikla voči žalobcovi Techniques Line s.r.o.

jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 20.2.2017. Ak si dlžník Emergency Service,
s.r.o. uplatnil dňa 20.2.2017 kompenzačnú námietku už k tomuto dátumu museli existovať aj záväzky
voči veriteľovi Techniques Line s.r.o. Prihlásené do konkurzu boli pohľadávky veriteľa Techniques Line,
s.r.o., a predstavovali celkovú prihlásenú a zistenú sumu spolu vo výške 110.513,28 eura. Pohľadávky
veriteľa Techniques Line, s.r.o, ktoré boli popreté veriteľom a o ktorých sa vedú súdne konania o určenie

popretých pohľadávok boli spolu vo výške 131.933,70 eura.

8. Žalovaná v 1. rade, ktorá bola v konaní zastúpená A. B. G. (v čase od 13.6 2021 do 13.9.2022)
a následne od 14.9.2022 novým právnym zástupcom JUDr. Martinom Kostrejom so žalobou nesúhlasila
a žalovaní v 2., 3. až 4. rade sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadrili. Žalovaná v 1. rade namietala,

že podmienkou ukracujúcich právnych úkonov je, že úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Existencia úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej
bol právny úkon urobený, je povinný preukázať žalobca. Poukázala na to, že vedomosť druhej strany
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je subjektívna kategória, ktorú nemožno priamo preukázať
a možno o nej usudzovať iba z vonkajších okolností, z ktorých sa táto vedomosť mohla navonok

prejavovať. Mala za to, že dokazovanie je potrebné zamerať na zistenie informácií týkajúcich sa
vzťahu dlžníka a druhej strany odporovateľného právneho úkonu, taktiež uviedla, že v tomto prípade
je potrebné skúmať faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť alebo
potvrdiť ukrátenie veriteľa. Uviedla, že nie každý právny úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľa,
v zmysle ktorého v prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku z

dôvodu, že za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu v takomto
prípade nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľov pohľadávky. V dôsledku ekvivalentného právneho úkonu
nenastalo zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu pohľadávky veriteľa mohol slúžiť dlžníkov
majetok aj ďalej, aj keď zmenil podobu svojich aktív. Poukázala na to, že nejde o odporovateľný
právny úkon, nakoľko cena protiplnenia nebola podstatne nižšia ako obvyklá cena. Namietala, že aj keď

na jednej strane je potrebné zabezpečiť ochranu záujmov veriteľov pôvodného dlžníka, nemôžu túto
ochranu veriteľov posunúť pred ochranu záujmov nového nadobúdateľa majetku, ktorý tento majetok
nadobudol za primeranú hodnotu. Namietala, že samotná transformácia majetku nemôže spôsobiť
ukrátenie veriteľa.8.1 Žalovaní v 1., 3. a 4. rade sa vyjadrili pred pojednávaním tak, že dlžník nemal v úmysle ukrátiť
veriteľa vymáhanej pohľadávky, nakoľko hnuteľný a nehnuteľný majetok dlžník v tom čase vlastnil, dlžník

predajom predmetnej nehnuteľnosti nezmenšil svoj majetok, nakoľko išlo o predaj nehnuteľnosti, za
ktorú, bolo riadne zaplatené žalovanou v 1. rade, ktorá o odporovateľnosti právneho úkonu nemala
akúkoľvekvedomosťaopredajinehnuteľnostisadozvedelazrealitnéhointernetovéhoportálu.Žalovaná
v 1. rade argumentovala, že žije a pracuje v zahraničí a s dlžníkom neudržiava akýkoľvek kontakt a
nemala vedomosť o jeho podnikateľských aktivitách, prípadných sporoch alebo o jeho finančnej situácii,

nakoľkomedzidlžníkomažalovanouv1.radeniesúvytvorenédobrérodinnévzťahy.Poukázalinato,že
dlžník vlastnil taký majetok, ktorý postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa a žalobca nepreukázal
jeden zo základných predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu, a to, že došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Poukázali aj na to, že z listinných dôkazov predložených
správcom dane, vyplýva, že k ukráteniu konkurzných veriteľov bez akýchkoľvek pochybností nedošlo.
Poukázali na to, že v čase uskutočnenia právneho úkonu úpadca nebol v úpadku o čom svedčí aj

daňové priznanie úpadcu, ktorý je vykázaný v kladnom hospodárskom výsledku. Žalovaní v 1., 3. a 4.
rade odkázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2009, 1 ObdoV
14/2007, podľa ktorého pre právne posúdenie odporovateľnosti je rozhodujúce obdobie uskutočnenia
právneho úkonu. Namietali, že žalobca len všeobecne uviedol, že medzi žalovanými došlo k takým
právnym úkonom, ktorými bola naplnená podstata odporovateľnosti právneho úkonu. Namietali, že

žalobca musí preukázať, že právny úkon, ktorým nadobudol práva predchodcu, je odporovateľný a
že tretia osoba – žalovaní o tejto skutočnosti museli vedieť až potom sa otáča dôkazné bremeno v
neprospech žalovaných. Nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími dôvodmi odporovateľnosti v zmysle § 60
ods. 1, 2 a § 62 ods. 2 ZKR. Namietali, že nie akékoľvek zmenšenie majetku automaticky znamená
ukrátenie veriteľa, dlžník môže akokoľvek nehospodárne disponovať so svojim majetkom bez toho, aby

sa vystavil riziku žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pokiaľ majetok, ktorý mu o takomto
právnom úkone zostane v jeho dispozícii postačuje na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov – v danom
čase dlžník takýmto majetkom disponoval, preukázateľne podľa účtovníctva.

9. Strany sporu prezentovali svoje tvrdenia na pojednávaniach, na ktorých boli vykonané navrhované

dôkazy.

9.1 Žalovaná v 1. rade sa na pojednávaní vyjadrila, ako sa dozvedela o možnosti kúpy nehnuteľnosti,
vyjadrila sa k dohode o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady a k tomu ako bolo zaplatenie kúpnej ceny
realizované a prečo boli následne realizované ďalšie úkony a to darovacia zmluva a zmluva o zriadení

vecného bremena medzi žalovanou v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným a
povinným z vecného bremena ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so záložným
veriteľom 1. a to žalovaným v 3. rade a záložným veriteľom 2. žalovanou v 4. rade. Vyjadrila sa
k stavebnému a technickému stavu nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy 20.9.2017 a svoje
vyjadrenie podložila aj fotodokumentáciou nehnuteľností v čase kúpy a potom po rekonštrukcii, ktorú

vykonala. V ďalšom vyjadrení uviedla, že nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej
dobe, ale to, že tento majetok nebol právnym úkonom predajom nehnuteľnosti zmenšený. Žalovaná v 1.
rade nemala vedomosť o bonite dlžníka teda predávajúceho nakoľko s ním nebola v žiadnom blízkom
kontakte aj keď je to jej brat, okrem krátkeho času predaja predmetnej nehnuteľnosti, uviedla, že pracuje
dlhodobo a nepretržite v zahraničí, dlžník v tom čase predávajúci pôsobil ako majetný podnikateľ.

9.2 Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade uviedla, že k záveru, či možno právny úkon dlžníka hodnotiť
ako odporovateľný, možno dospieť až po zodpovedaní toho či: môže byť vymáhateľná pohľadávka
veriteľa uspokojená z aktuálneho majetku dlžníka, a to aj napriek tomu, že dlžník urobil odporovateľný
právny úkon a či – má právny úkon dlžníka povahu odporovateľného právneho úkonu, ktorým spôsobil

zmenšenie svojho majetku a tým aj nevymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. V prípade kladnej odpovede
na prvú otázku stráca odporovacia žaloba svoj zmysel, pretože k ukráteniu pohľadávky veriteľa v
zmysle § 42a OZ nedochádza v prípade, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby
sa z neho veriteľ uspokojil pri exekúcii. Samotné zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku hoci aj pre
dlžníka nevýhodnej zmluvy nie je samo osebe dôvodom pre vyhlásenie jej neúčinnosti, ak i takto

zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. K ukráteniu
veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva) alebo zmluvy, ktoré
sú evidentne nevýhodné pre dlžníka. Žalovaná v 1. rade nadobudla nehnuteľnosť kúpnou zmluvou,
na základe čoho za predmetnú nehnuteľnosť riadne zaplatila a následne ju zveľaďovala finančnýmiprostriedkami, ktoré jej požičali rodičia. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri
ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. V tomto konaní musí byť preto záver,
že napadnutý právny úkon nie je neekvivalentným úkonom bezpečne preukázaný, a to nie poukazom

na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne
rovnocennej povahy. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je
preto rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji
vecí (napr. nehnuteľností), a to v dobe uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy.

9.3 Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila, že o prípadnom úmysle dlžníka nevedela a ani nemohla
vedieť, no napriek tomu vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto úmyslu dlžníka nakoľko
s dlžníkom nepodnikala, nenavštevovali sa, natrávila čas s dlžníkom, nemala s ním ani akékoľvek
rodinné vzťahy na dobrej úrovni, a nakoľko ani sa nezdržiavala v mieste trvalého bydliska, pretože
pracovala v zahraničí nemala ani možnosť dozvedieť sa akékoľvek informácie od iných osôb.
Žalovaná nie je podnikateľkou teda ani z podnikateľskej činnosti nemala možnosť sa dozvedieť o

bonite dlžníka. V prípade spornej kúpnej zmluvy ide len o zmenu v aktívach dlžníka (úpadcu), ktorý
namiesto odpredávaných nehnuteľností získa finančný ekvivalent ich hodnoty. Žalobca nepreukázal, že
spornou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že týmto právnym úkonom nebolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Pokiaľ ide o okolnosti spriaznenej osoby, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená poukázala na to, že

neexistovali a neexistujú vzťahy personálneho a ekonomického prepojenia medzi dlžníkom (úpadcom)
ako predávajúceho a žalovanou ako kupujúcou. Ďalej vzhľadom na prehlásenie predávajúceho, má
žalovaná za to, že právny úkon - kúpna zmluva nebola urobená v čase úpadku dlžníka a nebol ním
spôsobený úpadok dlžníka, práve naopak.

9.4 V priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaná v 1. rade vypovedala aj to, že na
predchádzajúcom pojednávaní videla brata od roku 2019 prvýkrát. Bola pod tlakom a už cítila, že klame.
Žalovaná v1. rade podpísala kúpnu zmluvu, kde bola uvedená kúpnopredajná cena vo výške 40.000,-
eur za okolností keď jej brat povedal, že tak je to v zmluve, aby brat neplatil nejaké vyššie dane, aby on
nemal ďalšie zaťaženie. Zmluvu pripravila L. B.. Bola dohoda o tom, že doplatok za predaj nehnuteľnosti

bude jej byt, ktorý mala darovať darovacou zmluvou bratovi. Následne však došlo k zmene, bola kúpna
zmluva na byt s pani B.. Uviedla, že nehnuteľnosť veľmi nepoznala. V čase, keď tam ešte brat býval,
vtedy tam bola ešte s manželom a s malým synom. Fyzicky prvýkrát videla nehnuteľnosť, keď bola
odovzdať bratovi peniaze. Bratovi odovzdávala peniaze a povedal jej, že teraz je tma, na strechu s ňou
nepôjde, nič tam neuvidí. Znemožnil riadnu obhliadku nehnuteľnosti. Odišla do Rakúska, už potom tú

vec neriešila, dodala, že bola naivná a kupovala nehnuteľnosť od príbuzných. Dôverovala bratovi, dal
jej zmluvu podpísať, tlačili na ňu, nech to rýchle podpíše, lebo L. B. mala inú prácu.

9.5 Žalovaná v 1. rade tvrdila, že za prevádzané nehnuteľnosti zaplatila trhovú kúpnu cenu, keď
zaplatila spoločnosti Emergency Service s.r.o. kúpnu cenu 111.000,- eur, avšak absolútne preukázateľne

prevodom na účet zaplatila kúpnu cenu vo výške 68.000,- eur, čo bola rovnaká kúpna cena, za ktorú
previedol H. D. nehnuteľnosti na svoju spoločnosť v roku 2016. Žalovaná v 1. rade zaplatila dňa
29.11.2017 sumu 21.000,- eur na účet spoločnosti Emergency Service s.r.o.. Dňa 14.1.2019 zaplatila na
účet spoločnosti Emergency Service s.r.o. sumu 14.000,- eur a toho istého dňa t.j. 14.1.2019 zaplatila
33.000,- eur na účet (ako sa neskôr dozvedela na osobný účet H. D.). Sumu 5.000,- eur v hotovosti

ako tvrdil brat určite neuhradila, keď uhradila v hotovosti 3.000,- eur. Podľa ustanovenia článku IV.
bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 bolo uvedené „Dohodnutá kúpna cena za predaj predmetu
kúpy predstavuje sumu vo výške 40.000,- eur, ktorá bude zaplatená predávajúcemu bezhotovostným
prevodom na jeho účet." V kúpnej zmluve zo dňa 20.9.2017 nebol bližšie špecifikovaný účet, na ktorý
mala zaplatiť žalovaná v 1. rade kúpnu cenu. Nepoznala čísla účtov predávajúceho, nemala žiadnu

vedomosť, či spoločnosť Emergency Service s.r.o. disponuje jedným účtom, resp. má viacero účtov.
Žalovaná v 1.rade presne popísala spôsob, akým jej boli oznamované čísla účtov, na ktoré má realizovať
zaplatenie kúpnej ceny. Do nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. E. neboli investované úpadcom
žiadne finančné prostriedky, resp. nebola na nich vykonávaná žiadna rekonštrukcia od doby uzatvorenia
kúpnej zmluvy dňa 15.6.2016 do dňa 20.09.2017 (prvý napádaný právny úkon). To, čo preukazuje

žalobca svojimi listinnými dôkazmi, ktoré predložil do súdneho spisu a to, že do nehnuteľnosti boli
investované finančné prostriedky a vykonávaná rekonštrukcia v rokoch 2015 a 2016 (do doby prevodu
nehnuteľností z Golembiovského, fyzickej osoby na Emergency Service s.r.o.) uviedla, že je pre toto
súdne konanie absolútne právne irelevantné. Napádaným právnym úkonom, Kúpnou zmluvou zo dňa20.9.2017 nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, nakoľko dlžník Emergency Service
s.r.o. v čase realizácie právneho úkonu a následne po realizácii vlastnil taký majetok, ktorý postačoval k
uspokojeniu pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti poukázala na výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX,

majiteľa účtu Emergency Service s.r.o., z ktorého je zrejmé, že dňa 27.9.2017 bola na predmetný účet
pripísaná suma 324.000,- eur, suma bola na účet pripísaná len sedem dní po podpísaní kúpnej zmluvy,
ktorou Emergency Service s.r.o. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX,
k. ú. E. na žalovanú v 1. rade. Zároveň je z predmetného výpisu z účtu zrejmé, že odo dňa uzavretia
prvého žalobcom napádaného úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 do decembra 2018 bola na

účet spoločnosti Emergency Service s.r.o. poukázaná súhrnne suma 1.175.000,- eur. Neobstojí tvrdenie
žalobcu, ktoré tento uviedol v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, tak aj v ďalšom priebehu
súdneho konania, že žiaden ďalší majetok, ktorý by postačoval na úhradu záväzkov úpadcu v tom čase
úpadca nevlastnil.

9.6 Žalovaná v 1. rade namietala tvrdenie o dobrých vzťahoch medzi ňou a bratom H. D., konateľom

a spoločníkom spoločnosti Emergency Service s.r.o., k čomu uviedol právny zástupca žalovanej v 1.
rade: „Ak by mal byť medzi H. D. a žalovanou v 1. rade minimálne štandardný súrodenecký vzťah,
aký býva zvykom, tak by H. D. nemohol ako svedok v rámci svojho výsluchu pred Okresným súdom
Prešov, v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cbi/13/2021 dňa 03.05.2022 vypovedať také klamstvá v
neprospechsvojejsestryakovypovedal.Žalovanáv1.radezároveňnemalaabsolútnežiadnuvedomosť

o podnikaní brata. S týmto sa nestretávala a nemala vedomosť o tom, že manželka H. D. podá návrh
na vyhlásenie konkurzu spoločnosti Emergency Service s.r.o.. Poukázala tiež, že jediným dôvodom, pre
ktorý žalovanú v 1. rade zastupovala v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 5Cbi/13/2021 ako právna zástupkyňa JUDr. Čerevková, PhD. bolo to, ako uviedla v rámci svojho
výsluchu žalovaná v 1. rade, že táto jej bola odporúčaná zo strany H. D., ktorý sa zároveň zaviazal,

že všetko dá do poriadku, zaplatí trovy v prospech JUDr. Čerevkovej, ktoré jej vzniknú v súvislosti so
zastupovaním žalovanej v 1. rade v tomto konaní.“

10. Súd prvej inštancie po uvedení nových závažných skutočností ohľadom právnej zástupkyne
žalovanej v 1. rade v súvislosti s jej stretom záujmov, pristúpil k vykonaniu dokazovania novo

označených dôkazov keď aj žalobcovi umožnil doplniť prostriedky procesného útoku najmä vo vzťahu k
uneseniu dôkazného bremena skutočností podľa § 57 ods. 4 ZKR.

11. Súd prvej inštancie vykonal následne dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. rade a 2. rade,
listinnými dôkazmi, ktoré boli po zistení stretu záujmov medzi právnou zástupkyňou žalovanej v 1. rade

a bratom žalovanej v 1. rade a zároveň konateľom úpadcu predložené súdu prvej inštancie. Predložená
bola Kúpna zmluva zo 14.5.2018 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a A. L. B. (pôvodnou
právnou zástupkyňou žalovanej v 1. rade) ako kupujúcou, predmetom ktorej bol byt č. 13 zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúci sa v k.ú. F. vo vchode č. 12, bytového domu súp. č. 1498 na
Kukorelliho ul. postavenej na parcele č. 3955, išlo o byt spolu s bytovým príslušenstvom. Podľa čl. 3

bola dohodnutá kúpnopredajná cena 47.000,- eur.

12. Tatra banka a.s. potvrdila, že majiteľom účtu vedeného v tejto banke č. L., na ktorý bola poukázaná
žalovanou v 1. rade suma 33.000,- eur prevodným príkazom zo dňa 14.1.2019, je H. D. ako fyzická
osoba. Vypočutá bola svedkyňa E. N., kolegyňa žalovanej v 1. rade, D. E. – realitná kancelária, A. D.,

A. L. B. G., O. P.- priateľ žalovanej v 1. rade, A. Q. konateľ spol. Techniques Line s.r.o.

13. Žalovaná v 1. rade následne uviedla, že predložené dôkazy spochybňujú výpoveď H. D., keď ako
svedok uviedol, že bolo spoločnosti uhradené dňa 30.11.2017 suma 21.000,- eur, dňa 31.1.2019 suma
14.000,- eur a 30.12.2019 suma 5.000,- eur. H. D. nehovoril pravdu a zavádzal súd, nakoľko nepriznal

prijatie platby od žalovanej v 1. rade vo výške 33.000,- eur, ktoré zaplatila za nehnuteľnosti. Taktiež
klamal, pokiaľ odpovedal na otázku či prevzal aj nejaké iné finančné prostriedky od žalovanej v 1. rade
záporne. Žalovaná v 1. rade poukázala, že len týmto je preukázané zaplatenie kúpnej ceny vo výške
68.000,- eur, čo je totožná suma za akú previedol H. D. nehnuteľnosti na svoju spoločnosť v roku 2016.
Pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu zo dňa 14.5.2018, ktorou žalovaná v 1. rade ako predávajúca previedla

nehnuteľnosť byt č. 13 na A. L. B., ktorá ju následne zastupovala aj v tomto konaní uviedla, že napriek
dojednaniu v kúpnej zmluve, že bude vyplatená cena 47.000,- eur pri podpise zmluvy došlo k úhrade
kúpnej ceny až 14.1.2019, kedy jej bola poukázaná zo strany majiteľa účtu „L. B.“ suma 47.000,- eur, čo
je viac ako 8 mesiacoch od podpísania kúpnej zmluvy a následne v ten istý deň 14.1.2019 vykonalav banke žalovaná v 1. rade dva prevody vo výške 14.000,- eur a vo výške 33.000,- eur zo svojho
účtu v prospech predávajúceho Emergency Service s.r.o. Súčasne žalovaná v 1. rade poukázala na
to, že na predošlom pojednávaní, zamlčala všetky tieto okolnosti a to z dôvodu, že práve v tomto

konaní žalovanú zastupovala A. L. B., ktorá jej bola odporučená zo strany brata H. D. a poukázala na
to, že pre tieto okolnosti bola jej obrana v konaní „zvláštna“. Zo strany p. B. jej bolo oznamované, že
nikto ju do otvoreného sporu nezoberie, že oni sú tak vplyvná rodina, že nikto z Humenného nezoberie
zastupovanie, keď ju nebude zastupovať ona. Uviedla, že má aj sms správy, týmto spôsobom ju v
podstate vydierala. Napriek tomu oslovila advokátov v Humennom a potvrdili sa jej slová, nikto nemal

záujem o jej zastupovanie.

14. Žalobca na pojednávaní preukazoval skutočnosť, že záväzky dlžníka v čase vykonania žalobou
napadnutého právneho úkonu ako aj neskôr prevyšovali majetok dlžníka. Žalobca uviedol, že veriteľ
Techniques Line s.r.o., evidoval pohľadávky proti dlžníkovi už v čase vykonania žalobou napadnutého
právneho úkonu a vyjadril sa o ich výške ako aj k tomu, že okrem tohto veriteľa prihlásili do konkurzu

ďalší veritelia, ktorých pohľadávky boli zistené.

15. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na konanie pred Okresným súdom Humenné kde ako
žalobca vystupoval Techniques Line s.r.o. Z rozsudku č.k. 21Cb/80/2017-591 vydaného dňa 16.4.2019
mal súd prvej inštancie preukázané, že úpadcovi bolo uložené zaplatiť veriteľovi pohľadávku v celkovej

sume 57.132,10 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Predmetom sporu bolo zaplatenie
jednotlivých súm na základe objednávok úpadcu, ktoré vykonal na základe objednávok úpadcu. Žalobca
vykonal dodanie prác a materiálu, ktoré následne fakturoval. Išlo o faktúry vystavené a splatné v roku
2016. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.7.2020.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil
niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený
predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku
dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Tiež skúmal, či žaloba
bola podaná v lehote podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 3 a § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) a zistil, že žaloba bola
súdu doručená dňa 25.5.2021 a konkurz bol účinne vyhlásený dňa 10.10.2020, žaloba teda bola podaná
v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. K odporovaniu právnym úkonom v zmysle
§ 58 ZKR súd prvej inštancie sa vyjadril, že k právnemu úkonu – Kúpnej zmluve uzavretej 20.9.2017
možno úspešne odporovať a to s poukazom na § 58 ods. 3 ZKR. Uznesením uverejneným v OV dňa

12.8.2020 bolo začaté konkurzné konanie. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 20.9.2017. Následne súd
prvej inštancie skúmal, či žalobcom odporovateľný právny úkon bol urobený s osobou spriaznenou s
úpadcom. Ustanovenie § 9 ZKR definuje osoby spriaznené s úpadcom. V danom prípade bola nesporná
skutočnosť, že žalovaní v 1. 3. a 4. rade spĺňajú definíciu blízkej osoby v zmysle ustanovenia § 116
OZ, žalovaný v 2. rade je synovcom štatutárneho zástupcu úpadcu a v žiadnom prípade na základe

vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že by pociťoval, hoci len jeden z nich ujmu, ako vlastnú.
Primárne bola pasívne legitimovanou žalovaná v 1. rade, ktorá na základe kúpnej zmluvy nadobudla
nehnuteľnosti a žalovaní v 2., 3. a 4. rade boli sekundárne pasívne legitimovanými, na ktorých bolo právo
nadobudnuté napadnutým odporovateľným právnym úkonom prevedené, ako tí, v prospech ktorých
bolo zriadené ďalšie právo z práva nadobudnutého odporovateľným právnym úkonom, odporovať totiž

možno aj takto zriadenému právu, ak tomu, v prospech koho sa takéto právo zriadilo, boli alebo museli
byť známe už uvedené kvalifikované okolnosti, prípadne takéto právo bolo zriadené bezodplatne. Na
to, aby súd určil neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľom pritom musia byť súčasne splnené všetky
podmienky.

17. Právne posúdil súd prvej inštancie vec podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), o zániku práva odporovať
právnemu úkonu, § 57 ods. 4 ZKR, o možnosti odporovať podľa tohto zákona len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, § 58 ods. 1,
2 a 3 ZKR o právnom úkone bez primeraného protiplnenia, § 60 ods. 1 ZKR o ukracujúcom právnom

úkone, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy, podľa § 60 ods. 2 ZKR o právnom úkone urobenom v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, § 60 ods. 3 ZKR, § 60 ods. 4 ZKR, podľa § 9 ods. 1 ZKR o spriaznenej osobe právnickej
osoby. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZKR o tom, proti komu právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje, § 63ods.1ZKR,otomže,akideoneúčinnýprávnyúkontýkajúcisaveci,právaaleboinejmajetkovejhodnoty
prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní
spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo

inú majetkovú hodnotu; prípadne sa domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
s tým, že uplatniť možno vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom, § 133 ods. 2, OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na

základezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladomdokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov,
podľa § 116 OZ o blízkej osobe a § 588 OZ o kúpnej zmluve.

18. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie k právnemu posúdeniu veci uviedol, že žalobca si v
podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti uvedeného právneho úkonu dlžníka
voči konkurzným veriteľom. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného

protiplnenia podľa § 58 ZKR, ktorého cena nebola obvyklá, resp. ukracujúceho právneho úkonu dlžníka
podľa § 60 ZKR, nakoľko ním došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu a vzhľadom na spriaznenosť
strán v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 ZKR úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o
tomto úmysle sa predpokladá. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesu žalobcu,
súd prvej inštancie zistil, že žalovaní v 1., 3 a 4. rade sú osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle

ustanovenia§9ods.1písm.c)ZKR.Rozdielmedzijednotlivýmiskutkovýmipodstatamijetedavúmysle.
Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou dobou, počas
ktorej je právny úkon napadnuteľný.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil

niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený
predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku
dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil.

20. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 3 a §

60 ods. 3 zákona ZKR, keď žaloba bola súdu doručená dňa 25.5.2021 a konkurz bol účinne vyhlásený
dňa 10.10.2020.

21. K odporovaniu právnym úkonom v zmysle § 58 ZKR súd prvej inštancie uviedol, že právnemu
úkonu – Kúpnej zmluve uzavretej 20.9.2017 možno úspešne odporovať a to s poukazom na § 58 ods.

3 ZKR. Uznesením uverejneným v OV dňa 12.08.2020 bolo začaté konkurzné konanie. Kúpna zmluva
bola uzatvorená dňa 20.9.2017. Skúmal súd prvej inštancie, či žalobcom odporovateľný právny úkon
bol urobený s osobou spriaznenou s úpadcom. Nesporná bola skutočnosť, že žalovaní v 1., 3. a 4.
rade spĺňajú definíciu blízkej osoby v zmysle ustanovenia § 116 OZ, žalovaný v 2. rade je synovcom
štatutárneho zástupcu úpadcu a nemožno konštatovať, že by pociťoval, hoci len jeden z nich ujmu, ako

vlastnú. Pasívne legitimovanou v konaní primárne bola žalovaná v 1. rade, ktorá na základe kúpnej
zmluvy nadobudla nehnuteľnosti a žalovaní v 2., 3. a 4. rade boli sekundárne pasívne legitimovanými,
na ktorých bolo právo nadobudnuté napadnutým odporovateľným právnym úkonom prevedené, ako tí, v
prospech ktorých bolo zriadené ďalšie právo z práva nadobudnutého odporovateľným právnym úkonom,
keď odporovať možno aj takto zriadenému právu, ak tomu, v prospech koho sa takéto právo zriadilo,

boli alebo museli byť známe už uvedené kvalifikované okolnosti, prípadne takéto právo bolo zriadené
bezodplatne. Počas konania žalovaný v 2. rade opätovne darovacou zmluvou realizoval právny úkon,
ktorým sa dostali so žalovanou do stavu, akoby Darovacia zmluva zo dňa 28.11.2019 uzatvorená nebola,
preto vo vzťahu k tomuto súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie.

22. Súd prvej inštancie skúmal najskôr odporovateľnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.9.2017.
Uznesením uverejneným v OV dňa 12.8.2020 bolo začaté konkurzné konanie. Kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 20.9.2017 medzi osobami spriaznenými s úpadcom, teda podmienka uvedená v § 60
ods. 3 bola splnená.

23. Súd prvej inštancie poukazujúc na zákonné ustanovenia ZKR uviedol, že kumulatívnymi
predpokladmi odporovateľnosti právnym úkonom v konkurznom konaní sú: a) vyhlásený konkurz, b)
úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, c) úkon sa týka majetku dlžníka podliehajúceho
konkurzu, d) úkon je platný a účinný, e) úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý siprihlásil pohľadávku, f) odporovacia žaloba je podaná v stanovenej prekluzívnej lehote od vyhlásenia
konkurzu. Hmotnoprávny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom v konkurznom konaní je upravený
v ZKR. Jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti právnym úkonom sú upravené v ustanoveniach

§ 58 až § 61 ZKR, pri ktorých v spojení s § 57 ods. 4 ZKR základnou, to znamená primárnou
hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že úkon, ktorému sa odporuje, je úkonom
dlžníka a súčasne nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby išlo o odporovateľný právny úkon, je aj
preukázanie, že tento konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov) úpadcu - dlžníka
(hoci v prípade skutkovej podstaty ukracujúcich právnych úkonov upravenej v § 60 ZKR je tento

hmotnoprávny predpoklad ukrátenia veriteľov úpadcu explicitne vyjadrený aj priamo v § 60 ods. 1
ZKR). K ukráteniu veriteľa, príp. veriteľov dlžníka - úpadcu dochádza jednak vtedy, ak dlžník mal
pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok
veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu už jeho majetok nepostačoval na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov a jednak aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho

úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Práve skutočnosť ukrátenia podľa §
57 ods. 4 ZKR musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o
základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu.

24. K žalobcom deklarovanej odporovateľnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie uviedol to, že k

ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľom právnym úkonom dlžníka nemôže dôjsť v
prípade, ak napadnutý právny úkon je tzv. ekvivalentným právnym úkonom, pri ktorom nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. K zmenšeniu majetku dlžníka dochádza predovšetkým pri
bezodplatných právnych úkonoch, pri ktorých dlžník poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej
osobe bez protiplnenia. Za úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľa, možno považovať tiež úkon,

ktorý síce je odplatný, avšak pri ktorom protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné
plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol dlžník. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka
veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná
poskytnutej protihodnote. Ak však dlžník kúpnou zmluvou prevedie časť svojho majetku za primeranú
cenu, tak v dôsledku takéhoto právneho úkonu nedochádza k zmenšeniu majetku, ale dochádza len k

zmene jeho štruktúry.

25. Vyhodnotil ako nesporné v konaní, že úpadca previedol na žalovanú v 1. rade Kúpnou zmluvou zo
dňa 20.9.2017 nehnuteľnosť, za prevod ktorej bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena 40.000,- eur,
ktorú sa zaviazala žalovaná ako kupujúca uhradiť predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho

účet. Čas kedy prevedie kúpnu cenu ani číslo účtu konkretizované nebolo.

26. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zaplatená kúpna cena zjavne
nebola podstatne nižšia ako obvyklá cena plnenia, ktoré odzrkadľujú reálnu trhovú cenu nehnuteľnosti,
odkazujúc na to za akú cenu bola nehnuteľnosť prevedená 15 mesiacov pred tým do vlastníctva úpadcu

ako aj na výpoveď svedkyne p. E..

27. Uzavrel súd prvej inštancie, že žalovaná v 1. rade zaplatila ako kúpnu cenu 21.000,- eur dňa
30.11.2017 (úhrada z 29.11.2017), dňa 14.01.2019 sumu 33.000,- eur, dňa 14.1.2019 sumu 14.000,-
eur. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná uhradila aj sumu 40.000,- eur v hotovosti priamo k

rukám štatutárneho zástupcu úpadcu, tak ako to uviedla žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2. rade.
Výpoveď H. D. nepovažoval za pravdivú, pokiaľ prevzatie uvedenej sumy poprel. K tomu súd prvej
inštancie uviedol, že svedok bol vypočutý opakovane s časovým odstupom, bol hodnotený jeho prejav,
spôsob reprodukcie, plynulosť jeho výpovede, ochota odpovedať na otázky a nezanedbateľná bola aj
okolnosť, čo sa týka motivácie nevypovedať pravdivo (keď prevzal hotovosť, ktorá patrila spoločnosti,

naviac manipulácia s takouto sumou v hotovosti je právnymi predpismi obmedzená - upravuje zákon
č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti). Svedok klamal, v tom, že prijal či prevzal časť
kúpnej ceny takým spôsobom, že si ju nechal poukázať na svoj súkromný účet, čo mal súd prvej
inštancie za zistené z odpovede Tatra banky a.s. Súd prvej inštancie neuveril, že išlo o zaplatenie
dlhu z pôžičky poskytnutej žalovanej pred 10 až 15 rokmi. Nepochybné bolo, že svedok manipuloval so

žalovanou v 1. rade, vyplynulo to aj zo skutočnosti, že táto bola v časti tohto súdneho konania zastúpená
právnou zástupkyňou, ktorú jej „doporučil“ H. D., pričom táto bola v strete záujmov, nakoľko v minulosti
poskytovala právne služby práve úpadcovi a aj osobne svedkovi ako fyzickej osobe. Zohľadnil súd prvej
inštancie v tej istej súvislosti aj výpoveď A. D., ako aj JUDr. Čerevkovej. A. D., bola prítomná v banke dňa14.1.2017 a potvrdila, že vypisovala príkazy na úhradu ako osoba vykonávajúca účtovníctvo úpadcu,
musela teda vedieť, že vypisuje príkaz s číslom účtu, ktorý nepatrí spoločnosti úpadcu a súd vyhodnotil,
že takto chceli získať finančné prostriedky, ktoré by unikli z účtovníctva spoločnosti a nevylúčil, že sa to

bežne takto realizovalo. Využili žalovanú v 1. rade, ktorá nemala skúsenosti s prevodmi nehnuteľností, a
v danom čase sa snažila aj dôverovať bratovi. Podľa jej slov H. D. vytváral o sebe a o spoločnosti úpadcu
obraz solventných osôb, odznelo to aj vo výpovedi žalovaného v 2. rade a realita bola zakrývaná.

28. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná v 1. rade preukázala, že uhradila reálne kúpnopredajnú

cenu za predmetnú nehnuteľnosť minimálne vo výške 108.000,- eur, spôsob akým ako konateľ úpadcu
požadoval zaplatenie finančných prostriedkov, nemožno pripísať na ťarchu žalovanej v 1. rade.

29. Ku tvrdeniu žalobcu, že obvyklá cena za daný majetok mala byť vyššia, ako obvyklá cena plnenia
súd prvej inštancie uviedol, že nariadenie znaleckého dokazovania žalobca nenavrhol a nepreukázal
ani tvrdenia, že zo strany úpadcu bola nehnuteľnosť značne zrekonštruovaná. Z fotodokumentácie

z rozhodného obdobia vyplynulo, že hospodárske budovy preukázateľne ku času kedy došlo k prevodu
predmetnej nehnuteľnosti boli neužívané a zchátrané. Rekonštrukciu, ktorú mal vykonať úpadca v
rokoch 2015 nie je možné počítať do hodnoty nehnuteľnosti nakoľko jej rozsah a kvalita neboli
jednoznačne preukázané ani nábytok, ktorý sa tam mal nachádzať, s istotou nebolo preukázané, že sa
tam nachádzal. Súd prvej inštancie tu uviedol, že aj daňový úrad mal pochybnosti o výdavkoch, ktoré

boli vynaložené na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti a preto ich nezapočítal ako odpočtové položky a
dovyrúbil daň úpadcovi, čo svedčí aj o nesprávnom spôsobe účtovania úpadcu. Znalecký posudok z
roku 2007 bol pre posúdenie hodnoty nehnuteľnosti prevádzanej v r. 2017 nepoužiteľný.

30. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že úpadca mal v čase vykonania

odporovateľného právneho úkonu, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, veriteľa minimálne spoločnosť
Techniques Line s.r.o., ktorá si uplatnila svoje pohľadávky aj v konkurze, splatnosť pohľadávok bola v
rokoch 2016, k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo dňa 20.9.2017. Na základe samotnej skutočnosti, že
právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, sa nemožno domáhať odporovateľnosti
bez preskúmania rozsahu a hodnoty majetku dlžníka a posúdenia, či by nepostačoval na uspokojenie

preukázateľne prihlásenej pohľadávky veriteľa. Správca konkurznej podstaty ako žalobca v danom
prípade bol povinný predložiť nepochybný dôkaz o tom, že stav majetku dlžníka bol bezprostredne
po uzavretí spornej Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 taký, že v tom čase neumožňoval uspokojenie
pohľadávok tých veriteľov, ktorí si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze na majetok
úpadcu a teda, že ide v prípade predmetnej kúpnej zmluvy o taký právny úkon dlžníka, v dôsledku

ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uviedol
aj, že bolo vedené súdne konanie súvisiace s pohľadávkou veriteľa Techniques Line s.r.o. a v roku
2017 úpadca popieral dôvodnosť pohľadávky, zrejme preto nedošlo k jej úhrade a až neskôr nastala
situácia, že úpadcov majetok nepostačoval na uspokojenie preukázateľne prihlásenej pohľadávky. Z
výpisov z účtov úpadcu vyplývalo, že dňa 27.9.2017 mu bola poukázaná na účet suma 324.000,- eur a

do decembra 2018 spolu suma 1.175.000,- eur.

31. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky
odporovateľnostispornéhoprávnehoúkonupodľa§57ods.4 ZKR,podľaktoréhoodporovaťpodľatohto
zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov dlžníka a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca nebol úspešný, keď sa
nedovolal účinnosti právneho úkonu špecifikovaného v navrhovanom I. výroku petitu žaloby s poukazom
na § 62 ods. 4 ZKR a preto nemôže byť žalobca úspešný ani vo vzťahu k určeniu odporovateľnosti
právnych úkonov špecifikovaných v navrhovanom II. a III. výroku petitu žaloby, nakoľko predpokladom
úspešného dovolania sa neúčinnosti následného právneho úkonu je úspešné dovolanie sa účinnosti

predchádzajúceho právneho úkonu.

32. K tvrdenej vedomosti žalovaných o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako osoby spriaznenej
s úpadcom zákonné ustanovenie § 60 ods. 2 ZKR predpokladá a je na spriaznenej osobe, aby
hodnoverným spôsobom preukázala, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať

úmysel úpadcu predmetným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávky niektorého z jeho
veriteľov t. j. dôkazné bremeno v spore zaťažovalo žalovanú v 1. rade ako spriaznenú osobu). Súd
prvej inštancie zhodnotil, že samotný odkaz spriaznenej osoby na rodinné vzťahy, prípadne na
dôveru, nie je možné považovať za vynaloženie náležitej starostlivosti a za preukázanie, že žalovaníako spriaznené osoby nemohli rozpoznať úmysel úpadcu napadnutým úkonom ukrátiť uspokojenie
pohľadávky niektorého z jeho veriteľov (odkaz na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obdo/59/2018).

33. Súd prvej inštancie uzavrel, že aj keby dospel k záveru o odporovateľnosti sporného právneho
úkonu, výška sumy, ktorou by úpadca ukrátil svojich vtedajších veriteľov, by bola natoľko nízka, že
prípadné uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade vydať sporné nehnuteľnosti žalobcovi, by bolo krajne
neprimerané pričom platí, že voči povinnej osobe možno pri odporovaní právneho úkonu uplatniť vždy
len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. S poukazom na

vykonané dokazovanie a závery z neho plynúce, ako aj skutočnosť, že IV. výrok rozsudku bezprostredne
záviselodúspechužalobcuvprvýchtrochvýrokochpetitužaloby,bezakéhokoľvekskúmaniadôvodnosti
navrhovaného IV. výroku petitu, ho zamietol.

34. Po vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané
splnenie predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a ani

ukracujúceho právneho úkonu.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným, ktorí boli v konaní
úspešní voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

37. Žalobca v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal s predloženými

dôkazmi, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu a poukázal
na nasledovné:
- za nehnuteľnosti uhradil úpadca predávajúcemu F. Golembiovskému kúpnu cenu 69.342,12 eura
z dôvodu, že predávajúci zohľadnil pri predaji nehnuteľností výšku nákladov na rekonštrukčné práce,
ktoré úpadca v tej dobe ako nájomca (nájomná zmluva z 2.1.2013) nehnuteľnosti vykonal, aby bolo

možné v nehnuteľnosti riadne fungovať a vykonávať podnikanie. Tvrdil, že žalobca za roky 2015 a
2016 vynaložil 102.934,36 eura – tak bola zaúčtovaná v účtovníctve úpadcu zostatková cena, čo má
zodpovedať aj zostatkovej sume uvedenej v znaleckom posudku č. 28/2023 vyhotovený pre účely
trestného konania k dátumu vyhotovenia 30.6.2023. Žalovaná v 1. rade uhradila kúpnu cenu 40.000,-
eur, čo je uvedené aj v znaleckom posudku, ktorý žalobca s odvolaním predložil a nemohol predložiť

skôr do konania keď bol vyhotovený 30.6.2023
- žalovaná v 1. rade počas konania uvádzala inú sumu ako je uvedená v kúpnej zmluve a to 90.000,-
eur a potom, tvrdila, že preukázateľne uhradila 68.000,- eur a súd prvej inštancie uviedol v rozsudku,
že uhradila minimálne 108.000,- eur
- spochybňoval žalobca, že žiadne iné finančné prostriedky neboli od žalovanej v 1. rade poukázané

žalobcovi či už prevodom alebo v hotovosti a o žiadných fázach vyplatenia kúpnej ceny nie je v kúpnej
zmluve zmienka
- spochybňoval výpoveď žalovanej v 1. rade, že nevedela, že prevádza finančné prostriedky na
súkromný účet F. Golembiovského a poukázal na jej výpoveď pred OČTK. Tiež spochybňoval úkony
žalovanej v 1. rade ako záložcu k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

ako aj darovaciu zmluvu so žalovaným v 2. rade a časové súvislosti týchto úkonov
- svedkyňu P. D. E. považuje za nedôveryhodnú s ohľadom na inzerát, ktorý bol predložený do súdneho
spisu z realitného portálu a ktorý zverejňovala práve svedkyňa a jej tvrdenia sú v rozpore s predloženými
dôkazmi
- žalobca sa odvolával sa na fotodokumentáciu, ktorú mal predložiť do súdneho spisu a z ktorej

má vyplývať perfektný stav a rozsah rekonštrukcie v nehnuteľnostiach a preto neexistuje reálne
asodbornoustarostlivosťouzodpovedajúcekonanietakžalobcu,žalovanejv1.radekeďuhradilakúpnu
cenu 40.000,- eur pričom v roku 2007 kupovali manželia Golembiovský nehnuteľnosti za 1.700.000,-
Sk čo je cca 56.000,- eur. Fotografie predložené žalovanou v 1. rade do súdneho spisu spochybnil
s poukazom na jeho fotodokumentáciu

- žalobca nemá pochybnosť ani o dobrom súrodeneckom vzťahu a uviedol svoje dôvody tohto tvrdenia
- v odvolaní sa žalobca venoval aj zápisom v katastri nehnuteľnosti a nejasnosti v súvislosti s ťarchou
resp. poznámkou na LV- spochybňoval zistenie nových skutočností v súvislosti so stretom záujmov právnej zástupkyne
žalovanej v 1. rade a tvrdil, že sa nič nové nepreukázalo a vyčítal súdu prvej inštancie, že uveril žalovanej
v 1. rade jej verziu úhrady sumy 108.000,- eur, keď svedok D. poprel prijatie sumy 40.000,- eur a súd

neuznal za preukázané úhradu 5.000,- eur v hotovosti žalovanou v 1. rade
- trval na tom, že nedošlo odpredajom nehnuteľnosti podľa KZ z 20.9.2017 k zaplateniu ekvivalentnej
kúpnej ceny
- poukázal na ZP 28/2023 z 30.6.2023 kde bola skúmaná celková finančná situácia úpadcu v rokoch
2016-2020. V posudku neboli zahrnuté a posudzované záväzky spoločnosti úpadcu proti Techniques

Line s.r.o. V účtovníctve poukázal na účtovanie predaja nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania
a predaj bol podľa žalobcu uskutočnený so stratou 78.943,17 eur
- žalobca preukázal, že úpadca mal v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, minimálne
veriteľa Techniques Line s.r.o., splatnosť pohľadávok bola v roku 2016, čo uznal aj súd prvej inštancie
a tak žalobca preukázal, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa Techniques Line s.r.o.
- navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu nakoľko

z predložených dôkazov aj s poukazom na závery znaleckého posudku č.28/2023, ktorý nemohol byť
predložený do súdneho konania skôr dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu
právnemu posúdeniu.

38. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny a uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že bolo vykonané
mimoriadne rozsiahle odvolanie, v ktorom sa neustále opakovala tá istá argumentácia žalobcu, ktorú
tento produkoval už v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie a následne v odvolaní.

38.1 Vo vyjadrení poukázali na zmenu argumentácie žalobcu, keď žalobca pôvodne uvádzal, že kúpna

cena zaplatená spoločnosťou GSH Group s.r.o. ako kupujúcim v prospech predávajúceho H. D. vo výške
69.342,14 eura bola cenou trhovou a tvrdil, že kupujúci v čase od 15.6.2016 do 20.9.2017 investoval
nemalé finančné prostriedky do rekonštrukcie nehnuteľností, z ktorého dôvodu cena nehnuteľností v
k.ú. E. do 20.9.2017 mala rapídne stúpnuť. Z dokladov predložených samotným žalobcom (protokol č.
101788416/2020 z daňovej kontroly zo dňa 23.11.2020, z rozhodnutia č. 101695913/2020 DÚ Prešov,

pobočka Humenné zo dňa 9.11.2020) na čo poukázali žalovaní v 1. a 2. rade vyplýva práve opak, a
to, že do predmetných nehnuteľností neboli investované úpadcom žiadne finančné prostriedky, resp.
nebola na nich vykonávaná žiadna zásadná rekonštrukcia od doby uzatvorenia Kúpnej zmluvy dňa
15.6.2016 do dňa 20.9.2017, došlo tak k zmene predchádzajúcich tvrdení a prvýkrát až v podanom
odvolaní tvrdil úplný opak, a to, že kúpna cena vo výške 69.342,14 eura bola tak nízka z toho dôvodu,

že v roku 2015 kupujúci (v tom čase ešte ako nájomca) vykonával rekonštrukciu nehnuteľností k. ú. E..
V kúpnej zmluve zo dňa 15.6.2016 nie je žiadna zmienka o tom, že na predmetných nehnuteľnostiach
kupujúci pred nadobudnutím vlastníckeho práva vykonával rekonštrukčné práce, ktorá skutočnosť sa
„premietla“ do výšky kúpnej ceny. Jednalo sa v tom čase a mieste o reálnu trhovú cenu.

38.2 Žalovaná v 1. rade dokladmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu preukázala, že prevodom na účet
zaplatila za prevádzané nehnuteľnosti sumu 68.000,- eur. Ďalšiu časť kúpnej ceny zaplatila na základe
požiadavky H. D. v hotovosti. V Kúpnej zmluve zo dňa 20.9.2017 nebol bližšie špecifikovaný účet,
na ktorý mala žalovaná v 1. rade zaplatiť kúpnu cenu. Nepoznala čísla účtov predávajúceho, nemala
vedomosť, či spoločnosť Emergency Service s.r.o. disponuje jedným účtom, resp. má viacero účtov.

Presne popísala spôsob, akým jej boli oznamované čísla účtov, na ktoré mala realizovať zaplatenie
kúpnej ceny, resp. kto vypisoval prevodné príkazy. Svedkyňa Golembiovská na pojednávaní napriek
predchádzajúcej klamlivej výpovedi potvrdila túto skutočnosť potom, čo bola konfrontovaná s originálmi
prevodných príkazov zo dňa 14.1.2019, kedy musela vypovedať pravdu. Žalovaná v 1. rade okrem
súm poukazovaných na účet žalobcu, resp. osobný účet H. D. za prevádzané nehnuteľnosti zaplatila

ďalšie finančné prostriedky. Žalovaná v 1. rade v prítomnosti žalovaného v 2. rade v rodinnom dome v
Mysline zaplatila v hotovosti sumu 40.000,- eur. Táto skutočnosť bola potvrdená výsluchom G. B., ktorý
bol vypočutý dňa 20.6.2023. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že bol osobne prítomný keď jeho matka
vyplácala H. D. sumu 40.000,- eur a popísal uvedenú situáciu. Výpoveď G. B. korešponduje s výpoveďou
žalovanej v 1. rade.

38.3 Tvrdenie o údajne perfektnom stave nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. E. a rozsahu
vykonaných rekonštrukcií, ktorá skutočnosť mala vyplývať jednak z fotiek nachádzajúcich sa v súdnom
spise a jednak z dôkazu, inzerátu, ktorý bol uverejnený pod ID: 2792640 z portálu nehnuteľnosti sdátumom pridania 27.4.2017, ktorý inzerát zverejnila svedkyňa D. E. žalovaná v 1. rade rozporovala,
všetky dôkazy vykonané v priebehu súdneho konania sú dôkazom presného opaku a to katastrofálneho
stavu prevádzaných nehnuteľností. Označila najmä fotografie z 30.11.2017, na ktorých je zrejmý stav

ako rodinného domu, tak aj hospodárskej budovy a pozemku zapísaného na LV č. XX, k.ú. E.. Vypočutý
svedok H. D., ktorému boli predložené fotografie exteriéru nehnuteľností zo dňa 30.11.2017 (predložené
žalovanou v 1. rade) potvrdil, že na fotografiách sa nachádza predný dom a budova zadná, ktorá bola
prerobená na kancelárske priestory. Nehnuteľnosti zvonku neboli vôbec zrekonštruované a svedok
doslova uviedol: „Nemôžem súhlasiť, kompletná rekonštrukcia určite nebola. Bola budova prerobená

na kancelárie a druhá budova tam bola len zvnútra čiastočne zrekonštruovaná, zvonku ostala budova
taká, aká bola, keď sme ju kúpili.“ Potvrdil, že pred predajom nehnuteľností odviezli všetko zariadenie,
t.j. stoly, stoličky a celkové kancelárske vybavenie. Žalovaný v 2. rade G. B., vypovedal ohľadom stavu
nehnuteľností nasledovné: „V dezolátnom stave, musela prebehnúť celková rekonštrukcia na týchto
nehnuteľnostiach, ak sme tam chceli bývať, fasáda sa nedá o nej ani hovoriť, do domu zatekalo, dvor
bol zanedbaný.“

38.4 Svedkyňa, pani D. E., ktorá v roku 2017 pracovala v realitnej kancelárii, ktorá mala v ponuke vyššie
uvedené sa vyjadrila k ich reálnej cene. Svedkyňa bezpochyby uviedla, že reálna cena prevádzaných
nehnuteľností v roku 2017 bola cca 60.000,- eur.

38.5 Tvrdenie o normálnom súrodeneckom vzťahu medzi H. D. a žalovanou v 1. rade nie je pravdivé. Ak
by malo ísť o normálny súrodenecký vzťah medzi H. D. a žalovanou v 1. rade, tak by nemohol brat dostať
svoju sestru do tejto katastrofálnej situácie, kedy A. B. použila všetky celoživotne zarobené finančné
prostriedky na kúpu nehnuteľností a následnú rekonštrukciu, na ktorú si ešte musela požičať od svojich
rodičov a hrozí stav, že o nehnuteľnosti príde. O tom, ako H. D. vnímal svoju sestru sa mohol aj samotný

žalobca presvedčiť na pojednávaní, kedy na otázku právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, či
bola dohoda medzi svedkom a pani B., že právne služby bude platiť svedok uviedol „Nie, takáto dohoda
nebola. Myslím si, že sme svojprávni a každý sa môže rozhodnúť ako chce a neviem prečo by som
mal platiť za cudzieho človeka.“ H. D. svoju sestru vnímal ako cudzieho človeka a nie je medzi nimi
de facto žiadny vzťah. Ako žalovaná v 1. rade, tak aj jej syn žalovaný v 2. rade potvrdili, že s H. D. sa

nestretávali, nemali na seba žiaden telefonický kontakt. G. B. sa nestretával s deťmi H. D.. Žalovaná
v 1. rade o vzťahu so svojim bratom H. D. vypovedala aj pred vyšetrovateľom PZ v Humennom dňa
2.7.2021vkonanívedenompodČVS:ORP-506/2-VYS-HE-2020.Akbybolopravdouto,čotvrdížalobca
v podanom odvolaní, že žalovaná v 1. rade sa spojila s úpadcom, resp. svojim bratom H. D. za účelom
ukrátenia veriteľa úpadcu, tak by nebolo možné, aby žalovaná v 1. rade nevedela o tej skutočnosti, že

jej brat predáva rodinný dom k.ú. E. a zároveň by neinvestovala svoje vlastné finančné prostriedky do
tak pofidérnej a nebezpečnej veci pre ňu, kde hrozí, že príde o svoje celoživotné úspory.

38.6 Výsluch žalovanej v 1. rade sa uskutočnil pred vyšetrovateľom štyri roky po podpísaní kúpnej
zmluvy, kde A. B. už v danom čase mala veľmi dobrú vedomosť o tomto veľkom probléme. Žalovaná v

1. rade bola zároveň v pozícii žalovanej v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp.
zn. 9C/2/2020, kde žalobcom bola obchodná spoločnosť Techniques Line s.r.o., kde taktiež z daného
konania už poznala všetky fakty.

38.7 Vyjadrili sa, že absurdne vyznieva zdôvodnenie H. D. prečo prijal dňa 14.1.2019 (rovnaký deň,

kedy bola realizovaná úhrada sumy 14.000,- eur na účet Emergency Services s.r.o.) od svojej sestry,
žalovanej v 1. rade sumu 33.000,- eur na svoj osobný účet vedený v R. O. I.. H. D. klamal keď uvádzal,
že niekedy pred 15 alebo 10 rokmi mal A. B. poskytnúť bezúročnú pôžičku v hotovosti. Žalovaná v 1.
rade trvala na tom, že si nikdy v minulosti nepožičala od svojho brata žiadne finančné prostriedky a
sumu 33.000,- eur zaplatila ako splátku kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na LV XX, k.ú. E.. Medzi

súrodencami nie je žiaden dobrý vzťah a žalovaná v 1. rade mala len obrovskú smolu, že natrafila na
svojho brata v prípade kúpy rodinného domu pre svoju rodinu.

38.8 Ak žalobca vytýkal, že žalovaná v 1. rade vo svojich výpovediach či už pred súdom alebo v trestnom
konaní nevedela presne uviesť kúpnu cenu, ktorú zaplatila za nehnuteľnosti, samotná žalovaná v 1. rade

uviedla, že preukázateľne uhradila kúpnu cenu vo výške 68.000,- eur. Žalobca namietal, že úpadcovi
bola uhradená z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2017 kúpna cena vo výške 40.000,- eur.38.9 Pokiaľ žalobca uviedol, že je nepochopiteľné z akého dôvodu nemal súd za preukázané
uhradenie sumy 5.000,- eur v hotovosti žalobcovi, keď táto skutočnosť vyplýva z účtovníctva úpadcu a aj
samotný žalobca túto skutočnosť potvrdil, právny zástupca žalovanej v 1. rade sa vyjadril, že účtovanie

spoločnostiH.D.,resp.celéjehopodnikanienebološtandardnýmtypompodnikaniaato,čoH.D.účtoval
si účelovo prispôsoboval tak, aby mu to sedelo. Nie je pravdou, že žalovaná v 1. rade nevedela uviesť
presnú kúpnu cenu, ktorú zaplatila za prevádzané nehnuteľnosti. To, prečo žalovaná v 1. rade pôvodne
vypovedala tak, ako vypovedala bolo vysvetlené žalovanou v 1. rade, ako aj jej právnym zástupcom na
pojednávaní. Žalovanú v 1. rade pôvodne zastupovala ako právna zástupkyňa A. L. B., až v priebehu

súdneho konania vyšli najavo informácie a boli potvrdené tie skutočnosti, že JUDr. Čerevková roky
zastupovala priamo úpadcu, resp. aj H. D..

38.10Preukázanénáslednebolo,žežalovanáv1.radeprepísalanaA.L.B.svojbytnauliciKukorelihov
Humennom, kde po predaji tohto bytu bolo žalovanej v 1. rade zo strany JUDr. Čerevkovej poukázaných
47.000,- eur na účet, z ktorých finančných prostriedkov žalovaná v 1. rade dňa 14.1.2019 zaplatila časť

kúpnej ceny pre Emergency Services s.r.o. Na pojednávaní pred Okresným súdom Prešov konanom
dňa 13.12.2022 bola dopočutá žalovaná v 1. rade k týmto skutočnostiam a vyjadrila sa: „Čo sa týka bytu
chcel brat tak, aby tento byt som mu prepísala, o ten byt záujem mal a povedal mi, aby som tento byt
prepísala na pani L. B., vtedy ešte nebola advokátka a išlo o to, že mi nedôveroval, že by tento byt ostal
ešte na mne, ale žiadal ma, aby som tento byt prepísala na pani L. B., ktorá ma potom aj v tomto konaní

zastupovala, mne nedôveroval, dôveroval jej. Následne došlo k tomu, že tento byt bol prepísaný v roku
2018 na pani B.. Byt bol predaný. Následne mne z toho bolo vyplatených 47.000,- eur. Išlo o to, že v
čase kedy som ja byt prepísala na pani B., mi nebola vyplatená žiadna suma v roku 2018. Táto mi bola
vyplatená až v roku 2019 v sume 47.000,- eur, čo boli podmienky môjho brata a pani B..“

38.11 V odvolaní žalobca poukázal na Znalecký posudok č. 28/2023 vyhotovený znalcom Ing. Milanom
Lagoszom, MBA, ktorý bol vyhotovený v konaní vedenom pred ORPZ v Humennom, odbor kriminálnej
polície pod ČVS: ORP 506/2-VYS-HE-2020 s dátumom vyhotovenia 30.6.2023. V predmetnom
znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 7, ktorá sa týkala účtovania predaja nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto súdneho konania bolo znalcom určené, že nehnuteľnosti boli odpredané za kúpnu

cenu 40.000,- eur, čo je zrejmé aj z faktúry vystavenej spoločnosťou Emergency Service s.r.o. č.
10200170199, ktorá faktúra mala byť uhradená tým spôsobom, že prevodom na účet č. XXXXXXXXXX
vedený v R. O. bola dňa 30.11.2017 uhradená suma 21.000,- eur, dňa 15.1.2019 suma 14.000,-
eur a zvyšných 5.000,- eur bolo uhradených v hotovosti dňa 30.11.2019. Predaj nehnuteľností k. ú.
E. bol uskutočnený so stratou, a tým došlo k ukráteniu minimálne jedného veriteľa a to spoločnosti

Techniques Line s.r.o. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho splnomocneného právneho
zástupcu poukazujú na tú skutočnosť, že znalec P. E. S., E. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku
vychádzal de facto len z účtovníctva úpadcu a tento posudok je pre dané konanie irelevantný. Obsah
súdneho spisu tvorí aj účtovná závierka úpadcu Emergency Service s.r.o. k 31.12.2017, z ktorej vyplýva,
že majetok úpadcu bol vo výške 1.011.648,- eur záväzky boli vo výške 929.337,- eur, z čoho je zrejmé, že

úpadca bol v danom období v pluse 82.311,- eur. Žalovaná v 1. rade nemala absolútne žiadnu vedomosť
o neschopnosti úpadcu Emergency Service s.r.o. splácať záväzky.

38.12 Žalovaní v 1. a 2. rade majú za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, v
zmysle ktorého boli jednoznačne preukázané tri najpodstatnejšie okolnosti pre dané konanie a to, že:

- žalovaná v 1. rade za prevádzané nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2017 zaplatila reálnu
trhovú cenu a zároveň, že - žalovaná v 1. rade ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať úmysel úpadcu právnym úkonom (Kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2017) ukrátiť uspokojenie
pohľadávky svojich veriteľov - a treťou najpodstatnejšou okolnosťou podľa žalovaných v 1. a 2. rade
je tá skutočnosť, že Kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2017 a prevodom nehnuteľností k.ú. E. nedošlo k

zmenšeniumajetkuúpadcu,alelenkzmenejehoštruktúry.Navrhliodvolaciemusúdupotvrdiťnapadnutý
rozsudok a zaviazať žalobcu k povinnosti nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania.

39. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a uplatnili si trovy odvolacieho konania.

40. Žalobca v replike odvolania zotrval na svojich prechádzajúcich tvrdeniach.41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

42. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

43. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

44. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

45. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

46. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
uviesť nasledovné:

47. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol keď žalobu
žalobcu zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti
právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom. Právne úkony, ktorých neúčinnosti sa žalobca
domáhal sú uvedené v odseku 2 tohto rozsudku.

48. Odvolací súd poukazuje na právne posúdenie prejednávanej veci zo strany súdu prvej inštancie a
na všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Odvolací súd sa stotožňuje so
súdom prvej inštancie, že v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu mal žalobca preukázať, že v
prípade posudzovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu pohľadávky toho-ktorého veriteľa, t.j. uviesť

konkrétneho veriteľa, ktorého uspokojenie pohľadávky bude v dôsledku posudzovaného právneho
úkonuukrátené.Žalobcavpriebehukonanianasúdeprvejinštanciepoukazovalnato,žeposudzovaným
právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľov a uviedol konkrétneho veriteľa a to spoločnosť
TechniquesLines.r.o.Danémávýznamnajmäztohodôvodu,žepreposúdenieuspokojeniapohľadávky
konkrétneho veriteľa je dôležitý časový moment uskutočnenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti

sa žalobca domáha, a to či v tento časový moment (prevod sa uskutočnil v septembri 2017) mal
úpadca takých veriteľov, ktorým by v dôsledku posudzovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu ich
pohľadávok.

49. V zmysle dikcie ustanovenia § 57 ZKR upravujúceho všeobecnú skutkovú podstatu odporovateľných

právnych úkonov, konkrétne z jeho ustanovenia odseku 4 vyplýva, že odporovať možno len tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. Teda pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia
uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutýmprávnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
Úspešnosť odporovateľnosti je však závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky toho-ktorého veriteľa.

Takisto nemôže byť ňou akákoľvek pohľadávka veriteľa voči úpadcovi, ale musí ísť o pohľadávku, ktorú
si veriteľ prihlásil. Dôkazné bremeno spočíva v posudzovanom prípade na žalobcovi ako správcovi
konkurznej podstaty.

50. Nesplnením základného predpokladu pre určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu nie

je potrebné sa zaoberať ďalšími skutkovými podstatami odporovateľného právneho úkonu v zmysle
ustanovení § 58 a § 60 ZKR. Odvolací súd z dôvodu lepšieho ozrejmenia posudzovanej právnej veci k
právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie tiež udáva:

51. Súd prvej inštancie zrejme pre úplnosť právneho posúdenia veci sa zaoberal posudzovaným
právnym úkonom aj z pohľadu ustanovenia § 58 ZKR, či v danom prípade nešlo o právny úkon bez

primeraného protiplnenia.

52. Odvolací súd poukazuje nato, že žalovaná v 1. rade na preukázanie hodnoty posudzovaného
právneho úkonu, predložila vo veci dostatok listinných dôkazov a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie.
Poukazovala na ňou predložené dôkazy preukazujúce v akej výške bola zaplatená kúpna cena

prevádzanej nehnuteľnosti.

53. Súd prvej inštancie v rámci právneho hodnotenia uviedol, že právnym dôsledkom odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon,
b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými

predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon
dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V
zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom
dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Predpokladom úspešnej
odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných

predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom
rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z ustanovení ZKR je
zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia
pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym

úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.

54. V predmetnej veci bolo pre úspešné odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia
(§ 58 ZKR) nevyhnutné preukázať, či sa uskutočnil žalobcom označený právny úkon, či tento úkon
spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a keďže ide o právny úkon urobený

v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a úpadok dlžníka sa v čase urobenia právneho úkonu
predpokladá, ak sa v konaní nepreukázal opak. Taktiež súd prvej inštancie zisťoval, či bol odporovací
nárok správcu uplatnený v zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR. Nakoľko napadnutý právny úkon bol
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a uznesenie o začatí konkurzného konania bolo
publikované v Obchodnom vestníku dňa 12.8.2020, trojročná lehota na úspešné odporovanie právnemu

úkonu bez primeraného protiplnenia bola zachovaná. Žalobca vo vzťahu k preukázaniu, že úpadca
napadnutým právnym úkonom poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena by bola podstatne vyššia ako
cena plnenia, ku ktorému došlo, teda že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, poukázal
na účtovníctvo žalobcu, z ktorého vyplýva, že bola uhradená kúpna cena 40.000,- eur, čo žalovaná
v 1. rade namietala a na osvedčenie vlastných skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy a navrhla

vypočuť svedkov. Žalobca napadnutý právny úkon označil aj ako ukracujúci, nakoľko ním došlo k
ukráteniu iných veriteľov úpadcu, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov
úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. V žalobe označil zisteného veriteľa, v tom
čase so splatnou pohľadávkou, na naplnenie generálnej podmienky podľa § 57 ods. 4, teda ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca preukazoval skutočnosť, že

záväzky dlžníka v čase vykonania žalobou napadnutého právneho úkonu prevyšovali majetok dlžníka
ako aj neskôr. Žalobca uviedol, že veriteľ Techniques Line s.r.o., evidoval pohľadávky proti dlžníkovi
už v čase vykonania žalobou napadnutého právneho úkonu (dlžník v čase vykonania právneho úkonu
napadnutého žalobou o neúčinnosť právneho úkonu mal doručené faktúry veriteľa Techniques Lines.r.o. riadne zaúčtovať do svojho účtovníctva už v roku 2016 v období, kedy mu boli doručené, čo
však neurobil a došlo k skresleniu účtovníctva). Súd prvej inštancie mal preukázané z výpisov z
účtov úpadcu, že dňa 27.9.2017 mu bola poukázaná na účet suma 324.000,- eur a do decembra

2018 spolu suma 1.175.000,- eur. Ani samotná existencia zistených pohľadávok však bez splnenia
ďalších podmienok nepostačuje na úspešné odporovanie právnemu úkonu. Zástupcovia strán v konaní
pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Preto len samotné tvrdenie žalobcu, bez ďalšieho, nemá za následok
zistenie dôvodných pochybností o pravdivosti tvrdení protistrany. Žalobca teda v kontexte s dôkazmi

produkovanými žalovanými nepreukázal, že sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v jeho
vtedajšej bonite zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok (v hodnote rozhodujúcej v
čase uskutočnenia napadnutého úkonu) na uspokojenie pohľadávok vtedy známych veriteľov (vo výške
aktuálnej v tom čase).

55. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že hmotnoprávnym predpokladom

každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, podľa § 57 ods. 4 ZKR, je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka
niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať
(má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie

pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky
prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len
pomerne, to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia
neprihlásia pohľadávky).

56. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ods. 2 ZKR
v prípade spriaznených osôb, čo v konaní nebolo sporné, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/59/2018 (R 5/2019), v ktorom sa konštatuje, že „v prípade
odporovateľného právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa §
60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., nie je správca povinný preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle.
Na úspešné ubránenie sa odporovacej žalobe zaťažuje dôkazné bremeno spriaznenú osobu, aby
hodnoverným spôsobom preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.“

57. Odvolací súd však zdôrazňuje, že aj z tohto rozhodnutia najvyššej súdnej autority vyplýva, že je
potrebné splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR rozvedenej vyššie a to, že
musí ísť o ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, čo v posudzovanej
právnej veci žalobca nepreukázal (bližšie pozri odsek 124. a 125. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Keďže žalobca ukrátenie pohľadávky konkrétneho veriteľa nepreukázal, nezaťažovalo preto dôkazné

bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR žalovaného.

58. Všeobecne teda možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide
o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné
napadnúť odporovateľnosťou. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním, ktoré súd prvej inštancie

uviedol v odseku 128. napadnutého rozsudku.

59. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom

odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

60. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súladespožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

61. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

62. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

63. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

64. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či k

nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej
inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku
súdu prvej inštancie.

65. Ku konkrétnym dôvodom a námietkam, na ktoré žalobca v odvolaní upriamil pozornosť a boli
podstatné pre rozhodnutie odvolací súd udáva:

65.1 Spochybnenie výšky sumy žalobcom, ktorú žalovaná v 1. rade zaplatila za prevod nehnuteľností
nebolo dôvodné. Odvolací súd udáva, že z vykonaného dokazovania, tak ako súd prvej inštancie uviedol

v odseku 117. až 120. a zo súdneho spisu zistil, že žalovaná v 1. rade zaplatila na kúpnu cenu 21.000,-
eur zo svojho účtu vo VÚB a.s. 29.11.2017 na účet spoločnosti úpadcu, v hotovosti uhradila v tomto
období sumu 40.000,- eur k rukám svojho brata, spôsob ako k tomu došlo je uveriteľný a popísali ho
vo svojej výpovedi žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade čomu uveril tak súd prvej inštancie ako
aj odvolací súd, keď považoval popretie prevzatia sumy 40.000,- eur v hotovosti H. D. za klamstvo

z jeho strany. Žalovaná uhradila následne po predaji svojho bytu a vyplatení kúpnej ceny za byt JUDr.
Čerevkovou 14.1.2019 na účty, ktoré požadoval a označili H. D. a A. D. sumu 14.000,- eur a 33.000,-
eur (v tom čase žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o tom či ide o podnikateľské účty úpadcu - boli
jej predložené vypísané prevodové príkazy osobou, ktorá spracúvala účtovníctvo spoločnosti úpadcu
a v kúpnej zmluve nebol konkretizovaný účet, na ktorý prebehne úhrada a úpadca si to prispôsobil

tak ako mu to vyhovovalo). Svedeckú výpoveď H. D. týkajúcu sa popretia dohody so žalovanou v 1.
rade o zaplatení časti kúpnej ceny prevodom jej bytu na svedka resp. následne na JUDr. Čerevkovú
správne vyhodnotil súd prvej inštancie obdobne aj jeho tvrdenie o pôžičke, ktorú poskytol žalovanej v 1.
rade. Následné žalovaná v 1. rade uhradila na žiadosť brata v hotovosti 3.000,- eur, o čom vypovedalsvedok O. P. a vyjadrila sa aj žalovaná v1. rade keď uviedla, že „Rodičia sa postavili na jeho stranu,
nakoľko im povedala, že ju oklamal na tomto dome a že mu už nič platiť nebude. Oni povedali, že mu
to uhradia, a tým sa zvýši o túto sumu jej dlh voči nim. Tak z toho dôvodu nasadla do auta, išla do L. M.

a odniesla mu spolu s priateľom sumu 3.000,- eur v hotovosti“.s Spolu tak žalovaná v 1. rade zaplatila
111.000,- eur za kúpu nehnuteľností pričom bezhotovostné platby boli vykonané vo výške 68.000,- eur.
Nemožno dať za pravdu žalobcovi, ktorý tvrdil zaplatenie omnoho nižšej ceny ako účtovnej zostatkovej
ceny, pričom nie je možné opomenuť skutočnosť, že účtovníctvo bolo prispôsobované a na to ako bolo
zaplatenie zaúčtované nemala žalovaná v 1. rade vplyv. Žalovaná v 1. rade zaplatila za nehnuteľnosti

kúpnu cenu, ktorá nebola podstatne nižšia ako obvyklá cena plnenia ako tvrdil žalobca. Žalobca uviedol,
že svedok D. poprel dohodu, že časť kúpnej ceny bude zaplatená formou prevedenia bytu, tu odvolací
súd udáva, že všetky okolnosti prípadu preukázané dôkazmi nasvedčujú, že ani tu svedok nevypovedal
pravdu a súd prvej inštancie mal preukázané, že takáto dohoda tu bola. Pri právnych úkonoch bez
primeraného protiplnenia je potrebné nájsť tiež obvyklú cenu pre posúdenie možnosti odporovateľnosti
právneho úkonu. Obvyklou cenou bude možné považovať predovšetkým trhovú cenu. Zisťovanie, či

cena je obvyklá cena, bolo vecou konkrétneho dokazovania, ktoré súd prvej inštancie aj vykonal.

65.2 Žalovanej v 1. rade možno však vyčítať jej ľahkovážny a dôverčivý prístup podporený maximálnou
ústretovosťou pri kúpe nehnuteľnosti od úpadcu, čo nie je bežná záležitosť, ktorý nemožno ospravedlniť
tým, že chcela bratovi dôverovať a rodinnými vzťahmi, i keď situácie tak ako ich žalovaná popísala vo

svojej výpovedi a neboli popreté (popísané súdom prvej inštancie v odseku 64. až 66. napadnutého
rozsudku) boli pre žalovanú v 1. rade náročné. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie nemá
dôvod pochybovať o nie dobrých rodinných vzťahoch a odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako zo
skutočností, ktoré uviedol žalobca v odvolaní na str. 6 odsek 6 vyabstrahoval dobré súrodenecké vzťahy
či dobré rodinné vzťahy.

65.3 Odvolací súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že strany majú v konaní rovnaké postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany. To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje
tvrdenia preukázať, to platí pre obe procesné strany. V praxi súdy častokrát posudzujú vec, v ktorej

jediné nazhromaždené dôkazy tvoria tvrdenia strán alebo svedkov, ktoré sú vo vzájomnom rozpore.
Ak má popierajúca strana ambíciu účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany musí výslovne poprieť
skutkové tvrdenia a zároveň uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V civilnom
sporovom konaní neuvádzajú len strany sporu ale aj svedkovia. Tí nemajú povinnosť dôkazu, preto svoje
tvrdenia nedokazujú, no ich samotné tvrdenie (výpoveď) sa považuje za dôkaz. Súd môže vychádzať

len zo slov strán a svedkov, pričom títo môžu klamať, preto súd musí starostlivo posúdiť, či svedkovia,
ktorí svojimi výpoveďami podporujú tvrdenie strany, sú dôveryhodnými svedkami. Ľudia si udalosti
vysvetľujú častokrát inak, aj keď boli svedkami tej istej udalosti a nemajú ambíciu o nej klamať. Ak osoby
vypovedajú o udalostiach, ktoré sa stali dávnejšie v minulosti ich pamäťové stopy nemusia byť kvalitné
či jasné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie prihliadal pri vypovedajúcej osobe aj pohľadu

jej možností a schopností kvalitne zreprodukovať udalosť, ktorej bola účastná a snažil sa vyhodnotiť
výpovede svedkov aj podľa týchto kritérií. Nedôveryhodnosť svedkyne E. namietal žalobca keď v
inzeráte, na predaj nehnuteľností bola predajná cena 140.000,- eur a svedkyňa podľa odhadu uviedla
reálnu cenu za odpredaj 60.000,- eur a cca 100.000,- eur potrebných na rekonštrukciu. Tu odvolací súd
udáva, že cenu si určuje predávajúci nie realitný maklér, ktorý môže poradiť, nie rozhodnúť a je otázne

za akú cenu sa predá, či ide o cenu reálnu a naplní očakávania predávajúceho. Svedkyňa neklamala,
vyslovila svoj názor formovaný oblasťou, v ktorej podniká na cenu nehnuteľností v čase ich predaja
žalovanej v 1. rade.

65.4 Žalobca poukazoval v odvolaní na to, že v účtovníctve úpadcu je účtovaná zostatková cena

k nehnuteľnostiam zaúčtovaná vo výške 102.934,36 eura. S odvolaním predložil kópiu znaleckého
posudku č. 28/2023 vyhotovený k 30.6.2023 znalcom P. E. S., E. pre účely trestného konania vedeného
pod sp. zn ČVS:ORP-506/2-VYS-HE- 2000, ktorý nemohol byť predložený v konaní na súde prvej
inštancie,zktoréhotentoúdajvyplýva.Odvolacísúdvtejtosúvislostibližšiepoznamenáva,žekoncepcia
odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.

Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie
sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať
prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní na súdeprvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v
napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a
dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných

novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez
svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na
diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

65.5 Odvolací súd udáva, že nariadenie znaleckého dokazovania žalobca v spore nenavrhol v súvislosti
so zistením obvyklej ceny za daný majetok pokiaľ tvrdil, že mala byť vyššia (súd prvej inštancie v odseku
122. napadnutého rozsudku uvedené konštatoval). Znalecký posudok č. 28/2023, ktorý bol predložený
spolu s odvolaním, bol vypracovaný pre účely trestného konania, za účelom a s obsahom potrebným
pre trestné konanie. Znalecký posudok nebol zadávaný či predložený v rámci civilného sporového
konania podľa ustanovení § 208 či § 209 CSP a preto ho odvolací súd považuje za listinný dôkaz,

na obsah ktorého neprihliadal, keď mohol byť takýto dôkaz žalobcom vyžiadaný a uplatnený pred
súdom prvej inštancie a v súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie ani nepriniesol
zásadné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie v tomto spore a ktorými by sa nezaoberal súd prvej
inštancie keď sa vyjadroval k finančnej kondícii úpadcu v čase k 30.9.2017 či ku koncu roka 2017 a 2018.
Znalecký posudok, na ktorý žalobca odkázal sa nevenuje tomu čo žalovaná v 1. rade reálne zaplatila

na kúpnu cenu, toto nebolo predmetom posúdenia, posudok vychádzal len z predloženého účtovníctva
úpadcu, kde zaplatenie kúpnej ceny účtovala A. D. manželka štatutárneho zástupcu úpadcu obdobne
aj zostatkovú cenu nehnuteľností v účtovníctve. Aj v zmysle Obchodného zákonníka by sme mohli
povinnosť riadneho vedenia účtovníctva považovať za významnú povinnosť štatutárneho orgánu. Sám
žalobca spochybňoval vedenie účtovníctva úpadcu keď uviedol, že úpadca doručené faktúry veriteľa

Techniques Line s.r.o. mal riadne zaúčtovať do svojho účtovníctva už v roku 2016 v období, kedy mu
boli doručené, čo neurobil a na základe tejto skutočnosti bol výsledok hospodárenia skreslený za bežné
účtovné obdobie v roku 2017. Žalobca sa odvolával na účtovníctvo úpadcu v tom ako bola kúpna cena
zaúčtovaná a v akej výške vyplatená tu odvolací súd poukazuje na to, že prečo nie je uveriteľné, že
nebola na účet úpadcu zaúčtovaná hotovosť, ktorú zaplatila žalovaná v 1. rade 40.000,- eur a 3.000,-

eur, pokiaľ žalobca neúčtoval, nezaviedol do účtovníctva faktúry veriteľa Techniques Line s.r.o. a teda
bez pochybností súhlasí, že len 40.000,- eur zaplatila kúpnu cenu a neprihliada na okolnosti, za ktorých
bola dohodnutá kúpna cena a nielen vo výške, ako bola uvedená v kúpnej zmluve.

65.6 Žalobca predložil do súdneho spisu v priebehu odvolacieho konania aj 2 strany zo znaleckého

posudku č. 6/2023 z 15.8.2023 vypracovaný pre účely trestného konania vedeného pod sp. zn
ČVS:ORP-506/2-VYS-HE- 2000 v súvislosti s určením všeobecnej ceny nehnuteľností v k.ú. E. ku dňu
18.12.2017 (povolený vklad vlastníckeho práva). Odvolací súd konštatuje, že predložená listina nemá
náležitosti znaleckého posudku a žalobca ani neuviedol čo má uvedená listina preukázať, pokiaľ to mala
byť hodnota nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy, tak ako je vyššie konštatované žalovaná v 1.

rade zaplatila za nehnuteľnosti 111.000,- eur.

65.7 Odvolací súd konštatuje, že k stavu nehnuteľností žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade ako aj
svedkyňa E. vypovedali a potvrdil to aj H. D. keď sa vyjadroval k rekonštrukcii, ktorú mal vykonať úpadca
a následne k rekonštrukcii, ktorú vyžadovali nehnuteľnosti. Stav nehnuteľnosti súd prvej inštancie

správne vyhodnotil aj z predloženej fotodokumentácie (odsek 84. napadnutého rozsudku a čl. 151-155,
čl. 158-192 súdneho spisu). Svedok D. nekonkretizoval aká bola rekonštrukcia a aká bola jej cena,
odpovedal len veľmi všeobecne a dotýkala sa hospodárskej budovy.

66. Súd prvej inštancie náležite poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

23.5.2013 sp.zn. IV.ÚS 275/2013, ktorý okrem iných aspektov, ktoré skúmal, uviedol v právnej vete -
majetok dlžníka sa nezmenší, a po odpredaji svojho podielu na nehnuteľnosti mu kupujúci zaplatil kúpnu
cenu. Predajom majetku a zaplatením ekvivalentnej kúpnej cene nedochádza k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov, pretože došlo len k transformácii majetku dlžníka. Uviedol tiež, že samotným
úkonom, kúpnou zmluvou uzatvorenou za podmienok, ktoré neviedli k zníženiu, ale iba k transformácii

majetku, nedošlo k ukráteniu sťažovateľa ako veriteľa. Nasledujúce okolnosti (dispozícia s pohľadávkou
na zaplatenie kúpnej ceny) už nemali vplyv na posúdenie ekvivalentnosti odporovateľného právneho
úkonu.67. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj

závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

68. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1. až 4. rade, ktorý bol v tomto
odvolacom konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

69. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).