Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1502/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125313144
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125313144.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom AK 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO 47 234 679, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XX/X, XXX XX D. E. o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 1086,36 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Anna Martišíková,

Exekútorský úrad Púchov so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 108EX 280/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Anna Martišíková,
ExekútorskýúradPúchovsosídlomSamoty1061,02001Púchov,podsp.zn.108EX280/25 zamieta.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,02 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.05.2025 domáhal od
povinného vymoženia 1086,36 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Up/1994/2024 zo dňa 04.12.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Anna
Martišíková vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1502/2025 zo dňa 28.05.2025 s európskym spisovým
identifikačným číslom: F.:A.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 108EX
280/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 10.07.2025 doručeným priamo súdu dňa

14.07.2025domáhalzastaveniaexekúcie.Akodôvod,prektorýbymalabyťexekúciazastavenápovinný
uviedol, že nemá žiadny príjem ani majetok, je v ťažkej sociálnej situácii, nemá pravidelný príjem
a ani žiadny hodnotný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. Zároveň uvádza, že
aktuálna výška exekúcie a jej súčasti (úroky z omeškania, trovy, DPH) sú pre neho likvidačné. Žiada
preto o zastavenie, resp. odklad vykonania exekúcie v zmysle § 61a Exekučného poriadku, kým sa
nezmení jeho sociálna situácia. Povinný zároveň podal námietku proti výške odmeny exekútora, pričom

žiadal, aby súd preskúmal výšku určenej odmeny exekútora, ktorá bola stanovená vo výške 273,68 eur.
Výška požadovanej odmeny exekútora má presahovať zákonný limit o približne 86 eur, čo považuje za
neoprávnené navýšenie. Žiada preto, aby súd preveril zákonnosť výpočtu odmeny a v prípade zistenia
nezrovnalosti ju znížil v súlade s platnou úpravou.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že exekúcia sa začala na návrh na základe vykonateľného rozhodnutia – Platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4Up/1994/2024 zo dňa 04.12.2024, ktorý nadobudolprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2025. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v
exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného, ktorý sa vykonáva
zásahom do práv povinného. Tento nútený výkon sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov

vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol oprávnenému
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a povinný tento nárok dobrovoľne nesplnil. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným
titulom, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie – t. j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo
vykonateľným exekučným titulom priznané a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené. „Exekučný

súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného
práva.“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020).
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté oprávnene. V podaní povinný
neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Podľa Uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020 „návrh na zastavenie exekúcie je
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie

alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).“ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie len

uvádza, že nedisponuje žiadnym majetkom. Oprávnený ma za to, že povinný nepredložil súdu žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré
uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré sú
taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik

vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného
titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený má za to, že nie je žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní sa už nerozhoduje o dôvodnosti, resp. výške nároku
oprávneného. „Súd v exekučnom konaní skúma materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie

podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku
exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie
súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V
exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po
jeho vydaní, rozhodne nemôže ísť do jeho vecného prieskumu. Nerešpektovanie exekučného titulu by

totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Predmetom exekučného konania
ako konania vykonávacieho nie je principiálne už spornosť či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva
pohľadávky alebo spornosť vlastníctva veci či práva, ale jeho predmetom je nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), ktorým o spornosti či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky,
prípadne o spornosti vlastníctva veci či práva už bolo právoplatne rozhodnuté. Inými slovami povedané,

o spore účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného z exekúcie) bolo už právoplatne
rozhodnuté vo veci samej, a to exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi
účastníkmi exekučného konania už nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky
má povinný voči oprávnenému.“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2022,
sp. zn. 25Ek/982/2020). Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn.

17CoE/52/2018:„exekučnýsúdvšakniejepríslušnýzaoberaťsatakýmitoskutočnosťami,atedaskúmať
hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho
vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú.“ S ohľadom na uvedené konajúci súd, tým že vydal rozhodnutie aplikoval právo, ktoré
poznal a bol si vedomý účinkov vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný

neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom, podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie – t. j. uplatnil si právo, ktoré mu bolo vykonateľným exekučným titulom priznané
a ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené. „Exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo
domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva.“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystricazo dňa 23.8.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že exekučné konanie
bolo začaté oprávnene. Podľa už citovaného Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
23.8.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020 „návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného

proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v
prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp.
bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný
nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a

pod.).“ Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie
súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť
exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku oprávneného priznanú
exekučným titulom, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený ma za to, že povinný
nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného titulu a ani žiadna
zo skutočností, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody na
zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to
dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa názoru oprávneného neexistuje ani dôvod zastavenia
exekúcie podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený má za to, že nie je žiadny

zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Domáhať sa
nápravyvprípadeporušeniaprávúčastníkakonania,nesprávnezistenéhoskutkovéhostavučiprávneho
posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v
exekučnom konaní. Ako už bolo spomenuté, exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom

súde povinného. „Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku

vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. ...z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť.“ (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.08.2022, sp. zn. 25Ek/982/2020) Čo

sa týka žiadosti povinného o odklad exekúcie, oprávnený uvádza, že rozhodnúť o odklade exekúcie je
plnevkompetenciisúdnehoexekútoravzmysle§61hExekučnéhoporiadku,pretonechávanaposúdení
súdneho exekútora, či sú dôvody na odklad exekúcie. Oprávnený však uvádza, že nesúhlasí s odkladom
exekúcie na dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z vyššie uvedených dôvodov žiadame súd, aby návrh na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému trovy exekúcie vo výške 56,02 eur.

5. Exekučný súd po doručení podania povinného, tento s odkazom na ust. § 61k ods. 5 Exekučného
poriadku postúpil súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor následne predložil súdu návrh povinného
na zastavenie exekúcie na rozhodnutie dňa 07.08.2025. Súdny exekútor sa k obsahovej stránke
návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému

doručené dňa 03.07.2025. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa
11.07.2025.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré
doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám
dotknutým exekúciou, ak
a) povinný v priebehu exekúcie zomrel,

b)bolapodanávylučovaciažalobaaleboprebiehakonanieourčenívlastníckehoprávapodľa§44ods.9,
c) povinný podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,
d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre
príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,

e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov
oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej
prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,
f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku
na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,

g) z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje,
h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

12. Podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej

hodnoty,
b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,

d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
e) oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,
f) z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila,

g) z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo
h) pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1
písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe
nasledujúcich mesiacov.13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo

vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je
formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

15. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na
zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z
dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného
inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide
najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku

dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou
povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne
začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a

s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie
náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je
povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

16. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na nepriaznivú finančnú situáciu, resp.

nemajetnosť ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd v súvislosti s novelou
Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za
súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku,
keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd
a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený

vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie
uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako

dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017
toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny
exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie
o zastavení exekúcie, ak sa v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov

od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému
upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej
lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení
exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda

dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov
pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a
to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by
postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o

zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje.

17. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v
medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenejzákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany
súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná

lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie, t.j. odo dňa 28.05.2025, kedy bolo poverenie na
vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol
návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť.

18. Napokon aj pokiaľ povinný žiada len o dočasné pozastavenie exekúcie, resp. odklad exekúcie súd v

tejto súvislosti s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej
od 01.04.2017 možno o odklade exekúcie rozhodnúť len ak sú naplnené predpoklady ustanovené v
§ 61h a nasl. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov nerozhoduje exekučný súd, ale
súdny exekútor. Exekučný súd nemôže zasahovať do právomoci súdneho exekútora a preto v danej
procesnej situácii nemá oprávnenie ani o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodnúť.

19. K namietaným trovám (odmene) súdneho exekútora súd uvádza, že trovy uvedené v Upovedomení
o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení
exekúcie. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným
v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke
súd nerozhoduje. Avšak podľa ustanovenia § 32 Exekučného poriadku má súd možnosť požadovať od

exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci a ak pri výkone exekúcie dochádza
k porušovaniu povinností ustanovených Exekučným poriadkom, môže mu súd uložiť vykonanie
potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.

20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že

ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uloženú mu exekučným titulom nesplnil v celom rozsahu.
Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto

súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchtotrov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

28. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno

považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho

zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením

trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť
o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a
v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený
voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok

na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného
ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci

súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať,
že úspech vo veci mal oprávnený.

29. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na to, že oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením

k návrhu na zastavenie exekúcie, súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal
oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej
hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 1086,36 eur, odmena za polovičný úkon právnej

služby predstavuje 30,70 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 30,70 eur), po pripočítaní
režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 eur) a po pripočítaní príslušnej DPH (rok 2025 – 23% DPH
vo výške 10,48 eur) tak predstavujú celkovo sumu 56,02 eur.

30.Súdpoprávoplatnostitohtouzneseniavydádodatokkpovereniuvzmysle§199dods.1Exekučného
poriadku.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o

zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.