Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120214437
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120214437.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava-Staré Mesto IČO: 45 684 618 zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad IČO:44 250 029 proti povinnému: A. B., nar: 1.7.1995, C. XXX/
X, XXX XX D. E. F. o vymoženie 201,07 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Žofia Žabková so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom,

IČO: 42310695, pod sp. zn. 420EX 60/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov konania
podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.01.2020 domáhal od

povinného vymoženia 201,07 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz
Okresného súdu Brezno sp. zn. 5Csp/38/2017 zo dňa 30.05.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
01.07.2017 (,,exekučný titul"). Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 28.01.2020
poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Žofia
Žabková so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom, sp. zn.
420EX 60/20.

2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 03.11.2025 vydal upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov.

3. Oprávnený dňa 06.11.2025 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie. V námietkach uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor
vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť
tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je
fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach
súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa

§ 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného
poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnenépochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.
Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Následne,všetokhnuteľnýmajetok

nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku
má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších
pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,
abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,
ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v

budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky“ Na základe
vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 24.11.2025 predložil súdu námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vo vyjadrení
uviedol, že v námietkach oprávnený namieta, že v exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný

skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora, nakoľko som nevykonala fyzické zisťovanie hnuteľného majetku a nežiadala
som o súčinnosť tretie osoby. Oprávnený predpokladá, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem možno aj mimo oficiálnych príjmov, vyplácaných mu v hotovosti a hnuteľný majetok vo svojom
obydlí podliehajúci exekúcii. Ďalej oprávnený namieta, že v správach súdneho exekútora nie je uvedené

či povinný predložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku a ak nie či bolo
uložené donucovacie opatrenie podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Proti povinnému vediem
celkom 4 exekučné konania. V každom exekučnom konaní boli vykonané opakované elektronické
lustrácie majetku povinného niekoľkokrát ročne. Vykonanými súčinnosťami nebol zistený žiadny majetok
povinného,ktorýbypodliehalexekúcii,aktorýbypostačovalaspoňnanáhradutrovkonania.Lustráciami

boli zistené dva bankové účty povinného – v banke 365bank, a.s. a Tatra banka, a.s., na ktorých bola
nariadená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom s výnimkou sumy 68,08€, ktorá
bola vymožená dňa 27.10.2020 neboli týmto spôsobom vymožené žiadne ďalšie finančné prostriedky.
Lustráciou databázy dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinná je vlastníčkou motorového
vozidla Opel Corsa, evidenčné číslo G.,rok výroby 1998, ktoré však od 28.08.2017 nemá platnú STK

a EK (zdroj H.). Podľa informácie poskytnutej Sociálnou poisťovňou povinná počas celej doby vedenia
exekúcie nebola zamestnaná a nebola poberateľom žiadneho príjmu podliehajúceho exekúcii (počas
celej doby exekúcie bola evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov). Všetky lustrácie
katastra nehnuteľností boli negatívne. Z vykonaných lustrácií majetku povinného možno jednoznačne
vyvodiť záver o nemajetnosti povinného a hoci možno predpokladať, že povinný bude vlastníkom

nejakého hnuteľného majetku, nemožno racionálne predpokladať, vzhľadom na skutočnosť, že povinný
nepoberá mzdu a ani dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, nemá finančné prostriedky na bankových
účtoch, nie je vlastníkom nehnuteľnosti, že bude vlastníkom hnuteľných veci, ktoré zároveň nie sú
vylúčené z exekúcie, sú reálne vydražiteľné a výťažok dosiahnutý dražbou bude postačovať na úhradu
účelne vynaložených výdavkov pri exekúcii predajom hnuteľných veci (§ 21 ods. 3 vyhlášky č. 68/2017

Z. z.), a preto nie je ani dôvodné, aby som vykonala exekúciu predajom hnuteľných vecí [§ 63
ods. 1 písm. c) v spojení s § 64 EP]. Pokiaľ ide o názor oprávneného, podľa ktorého v prípade
negatívnej lustrácie exekútor (obligatórne) vykoná fyzické zisťovanie na mieste samom (v bydlisku
povinného) za účelom zisťovania hnuteľného majetku povinného a jeho súpisu, tento nemá oporu v
ustanoveniach Exekučného poriadku či vyhláške č. 68/2017 Z. z. Ustanovenia § 59 ods. 1 EP ukladá

exekútorovi povinnosť pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie bezodkladne vykonať
potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému
nároku, pričom prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Z uvedeného je zrejmé, že exekútor je povinný
vykonať zisťovanie majetku povinného prostriedkami elektronickej komunikácie, ktoré sú dostupné, a to

prednostne. Nemá teda výslovne uloženú povinnosť vykonávať zisťovania majetku povinného úkonmi
na mieste samom, či už v obydlí povinného, v iných priestoroch alebo na pozemkoch. Uvedené vyplýva
aj z ustanovenia § 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktoré vymenúva, v poradí podľa priority, konkrétne
zisťovania majetku povinného, pričom zisťovanie hnuteľných vecí na mieste samom medzi nimi nie
je. Ide síce o demonštratívny výpočet, teda exekútor vykoná aj iné zisťovania majetku povinného,

ale každé zisťovanie majetku povinného je podmienené jeho potrebnosťou. Ďalšie fyzické zisťovanie
majetku povinného v mieste jeho bydliska, by bolo spojené s nákladmi vo výške neprimeranej k výške
vymáhanej povinnosti a ich vynaloženie by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že zisťovanie majetku povinného prostredníctvom prostriedkov elektronickejkomunikácie nemožno označiť za formálne v zmysle, že je neúčelné či prostredníctvom neho nie je
možné zistiť majetok a príjmy povinného. V tom zmysle nejde o formálny spôsob zisťovania, ale o
spôsob formalizovaný, štandardizovaný, prostredníctvom ktorého možno spoľahlivo zistiť majetok a

príjmypovinného,ktoréprostredníctvomtohospôsobuzistiťmožno,akoajusúdiťčijereálnypredpoklad,
že povinný môže vlastniť iný exekvovateľný hnuteľný majetok. Čo sa týka možnosti súdneho exekútora
uložiť donucovacie opatrenie podľa § 43a Exekučného poriadku, základným zákonným predpokladom
pre uloženie donucovacieho opatrenia je predpoklad, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, pričom za splnenie povinnosti nemožno považovať povinnosť povinného uloženú exekučným

titulom, na podklade, ktorého sa exekúcia vykonáva. Vzhľadom na uvedené a najmä vzhľadom na
zistenú nemajetnosť povinného som uloženie donucovacieho opatrenia považovala za neprimerané a v
rozpore s účelom ust. § 43a Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že súd by
mal námietky oprávneného zamietnuť.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o

majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním

exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa
16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.

moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného

súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný
vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je

aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade
zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre

nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že
zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v
kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán

verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

9. Exekučný súd po preskúmaní lustrácií predložených súdnym exekútorom povereným vykonaním
exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval
majetok resp. príjmy povinnej spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu

ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku povinného, ktorý
predložil súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie

vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, lustráciu nehnuteľností ako aj nehnuteľností povinného,
motorových vozidiel, všetko s negatívnym výsledkom.

10. Povinným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K
predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť,

sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn
na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného,
prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je
totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora
určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na

majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd
záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach

vyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti
povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.

11.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,súdpovažovalnámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniu
o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich

tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.